Moooja - veliké .
Človek sa učí na vlastných chybách.
Chyba
1/ " vyberieme sa ku pani Doktorke skoro ráno" - blbosť. Skoro ráno sú tam všetky mamičky s detičkami, čo rána nemohli dospať, lebo ani dýchať nemohli, nechce sa im do školy a potrebujú štempel a hlavne sú tam všetci na odbery a očkovanie. Ja keď som mohla tak k doktorke medzi 10-11tou.
2/ " Malú zobudila" - NIKDY nebuď dieťa pre doktorku. Radšej nech ti vynadá, že kde si toľko. Mrzuté mimino nestojí za to, hlavne ak je choré!
3/ Odsávačka - no, každé dieťa je iné. Vysavačavé sme mohli, ale také tie hadičkové - to bolo hmmm ... áno, to sme bojovali. Po zápale dutín ( mojich) som si povedala, ale nikdy viac - treba skúsiť tie správne hmaty ako zneškodniť metajúce sa škŕňa bez ujmy na zdravý a určite nepoľaviť. Ten rev pri odsávaní nestojí za rev pri prerážaní dutín.
4/ Počas choroby nechutí nikomu. Treba hľadať dietne niečo - ja si tak živo pamätám, ako sme len soletky v určité dni jedli a aká som bola rada! A čul, čul ho odháňam z kuchyne .
Drž sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Starostlivosť o choré dieťa je podľa mňa najťažšia vec na celom svete (ťažšia ako vymyslieť, čo budem variť). Táto fáza materstva má tri šialené misie, ktoré by ani Tom Cruis v Mission Impossible nezvládol. Fáza č.1 : zvládnuť psychicky, fyzicky a mentálne návštevu u pediatra. Samozrejme ako premotivovaná matka som sa rozhodla, že si trochu privstaneme a vyberieme sa ku pani Doktorke skoro ráno- taký bol plán . Vstala som podstivo o šiestej, všetko dokonale nachystala. Malú zobudila, počkala kým sa vyciká odobrala do skúmavky poumývala dieťa aj seba obliekla sa aj malú a keď som sadala nachystaná do auta ešte po jednom nečakanom prebalení bolo osem hodín. KEDY ?! Zmierená zo situáciou som si odstála hodinu nachodbe. A s receptom a vidinou prázdnej peňaženky som sa hrnula radostne smerom domov a do lekárne. Fáza č. 2 : Obdiviujem deti čo sa kamošia s odsávačkou a liekmi a spaním počas choroby . Naše dieťa túto superschopnosť nemá odsávanie soplíkov a podávanie liekov u nás vyzerá minimálne ako záverečný boj gladiatorov a moje jediné želanie je mať ešte jeden pár rúk. Samozrejme nechcem byť naivná a ako ospravednenie môže skúmať aj zakázané územia našeho bytu. Spánok je vynucovaný a práve dakujem doktorke, ktorá nám predpísala fenistil. Fáza č.3 Dva dni sa do nej snažím natlačiť nejakú stravu. Nemôže byť predsa na mlieku, ktoré jej ako jediné chutí. Teraz keď má s neho hlieny až za ušami. Baby som grogy a to mam len ju. A tie noci ach , ešte že má to srdiečko moje aj druhého rodiča. Maminy, ktoré máte dve a viac ste pre mna blahoslavené superhrdinky :*