Ahoj Maťťula, už som ti písala, ale nebolo tam vela povzbudzujúceho. Vieš, čo vo mne vyvoláva velkú nádej?? Na strednú som chodila na pedagogickú a v rámci špeciálnej pedagogiky sme sa učili o jednej anglickej vychovávatelke. Jedna bohatšia rodina si ju vybrala pre svoju dcéru. To dievča bolo akurát v puberte a bolo hluché, nemé a slepé. Takže zo zmyslov jej zostal hmat - s čuchom si nie som istá. Bola na tom horšie ako divé zviera, len škriekala a občas niekoho uhryzla, nie som si istá, či ju aj nezvazovali. A táto vychovávatelka pre ňu vyvinula špeciálnu reč - stláčala jej dlaň, prsty... určite to bol strašný boj. Nakoniec toto postihnuté dievča pochopilo, že ide o komunikáciu, začalo sa o všetko zaújmať. Spravilo si strednú a neskor vysokú školu. Samozrejme že táto vychovávatelka s ňou zostala a sprostredkovávala jej spojenie so svetom.............
Je to už 15 rokov čo som sa to učila, takže je to asi nepresné a ani mená si nepamatám, ale je to velmi známy prípad, a je pravdepodobne vo všetkých pedagogických knihách.
Pomysli o kolko sú na tom naše deti lepšie. A je to na nás matkách (otcoch) aby sme boli ich spojivo so svetom. Takže si pripravím pero, papier a ak uvidím nejakého odborníka v akcii tak si to zapíšem a doma zopakujem. Doplním si svoje vedomosti zo špeciálnej pedagogiky, budem skúšať... kým niečo nezaberie (rofl) Manžel má skúsenosti s výcvikom psa, tak sa rozhodol, že vytvorí u malého podmienený reflex, aby reagoval na svoje meno(giggle) len musím vymyslieť aké sladkosti pri tej našej diete možeme použiť.
Nikde nie je napísané, že by moj synček bol šťastnejší keby bol normálny. Možno sa len rozhodol, že ma lúbi tak strašne, že bude so mnou celý život..... takže nakoniec ten problém je len v mojej hlave, ale už na tom pracujem, aby som sa s ním vyrovnala. Takže prehodnocujem našu budúcnosť a vidím to na menej peňazí a viacej lásky.
A ešte by som chcela niečo pridať nielen pre teba, ale pre všetky smutné mamičky. Skúste sa aspoň občas v myšlienkach zaoberať niečim iným ako inakosťou svojho dieťatka. Odporúčam náboženstvo pre veriacich a alternatívnu literatúru pre tých ostatných - o karme, spriaznených dušách....... (kedysi som čítala o tom, že krásne a velmi vyvinuté duše si zvolia, že sa narodia s nejakým postihnutím aby pomohli a rozvíjali ludí okolo seba). Človeku to poskytne trošku iný pohlad, alebo vás to aspoň trochu rozptýli. A hlavne nezabúdajte na svojho partnera!!!!! Muži toho vačšinou znesú menej ako ženy. Aj oni sú občas ako velké deti a žiarlia na pozornosť ktorú venujete iným - nehovorím o pretvarovaní, je to predsa váš najbližší človek. Kludne mu porozprávajte o svojom trápení a potom ho objímte a povedzte mu, že ho velmi lúbite(heart) . Nikto nie je rád v spoločnosti človeka, ktorý sa večne sťažuje a je nešťastný, takýto prístup rozbíja vzťahy. Večer keď uložíte detičky si nájdite čas na neho a buďte milá, vtipná.... veď lepšie je starať sa o autistické dieťa vo dvojici ako keď je na to človek sám:-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náš syn má 2,5 roka! Nerozpráva, len vydáva zvláštne zvuky! S návštev má paniku, uteká, aby bol sám a reve! Na ulici si dá ruku na oči, keď sa na neho niekdo pozrie a začne jačať! Vôbec sa nehrá, nevie to! Ustavične chce, aby som pri ňom sedela, a štípe ma na ruke,ale bozky odmieta! Vie mať taký záchvat jedu, ale razom ho to prejde! Deti, ktoré sa chcú s ním hrať, odsotí od seba! Staršieho brata ignoruje! Vôbec nerozumie, keď od neho niečo chcem!/aby sa obliekol, najedol/! Stále sa nosí plienky! Ak letí lietadlo, nevníma ho! Ani jeho zvuk! Má len 3 posunky: keď chce ísť von, keď chce piť, a keď chce pozerať rozprávku!Keď sa teší, divne poskakuje, a celý sa trasie, aj rukami!Boli sme už aj u klinickej psychologičky, tá nám povedala, že na prvé sedenie nám nepovie hneď, či je to Autizmus! Sme s toho nešťastný, lebo má zvláštne správanie! Nesedí na 2,5 ročné dieťa! Vie mi niekdo poradiť? Aspoň niečo! Ďakujem!