reklama

Ako sa s tym da vyrovnat ?!

Pridal/a mika dňa 30. 10. 2007 - 11:13

reklama

Ahojte, dnes mam fakt zly den, len sa potrebujem trosku vypisat aby som zo seba dostala to co ma tazi. Neviem sa vyrovnat s tym ze mi bol muz neverny. Neviem..neviem...neviem..nejde to...niekedy si myslim ze uz bude dobre a potom zas nieco zistim, lebo neviem prestat zistovat a prestat do toho rypat.
Viem ze ked to chcem prekonat, musim urobit tucnu ciaru a zacat od znova a nevracat sa k tomu. Ale neviem to, vzdy mi to nieco pripomenie.
Viem prilis vela informacii lebo som videla vypisy z jeho telefonu skoro pocas celeho ich vztahu. Kazde rano ked odisiel z domu jej pisal, kazde rano /aj soboty, nedele/ alebo cinkol ze ide k nej - celho pol roka, kazde rano ked odniesol maleho do skoly, zbehol k nej. A potom kazdy den od 5 do 10 smsiek a par hovorov, ale ja ked som mu volala tak stale mi hovoril: "rychlo co potrebujes - lebo nemam cas". Stale ma to strasne boli a mrzi ma to. Neviem kde sa stala chyba. Moj muz je dobry clovek aj chlap - proste sa asi zamiloval - mlada, vesela, pekna o 10 rokov mladsia ako ja....
Asi ho aj chapem. Najviac ma hneva to ze som si nic nevsimla, ja by som za neho dala ruku do ohna.
A teraz zo mna spravil jednu spehujucu zmiju /samej mi je zo seba zle../. Nikdy som to nechcela zazit, nikdy, naozaj som verila ze nam sa to nestane...Povedal mi ze to bola len kamaratka, potom to uz bol kamaratsky flirt, a nakoniec povedal ze ju chcel dosta do postele....Stale tvrdi ze nic medzi nimi nebolo /fyzicky/, ale ja mu neverim ....uz mu nic neverim....tvrdi ze ma ma rad a nikdy ani na sekundu ho nenapadlo zit bezo mna.....co mam robit...niekedy aj mna napada to najhorsie /a asi aj najlahsie/.
Deti ho strasne miluju a aj on ich.


reklama

reklama

lienka, Ut, 30. 10. 2007 - 11:26

"Ak si tvoj chlap nájde inú, nezabudni sa smiať."
P.Coelho, Čarodejnica z Portobella

toto je výrok z tejto našej stránky
neviem ti poradiť
snáď len to že nezabúdaj žiť
ešte stále ťa to necháva zrazenú na zemi
vstaň
choď ďalej...
neobzeraj sa...

Zuzana, Ut, 30. 10. 2007 - 12:38

Lienocka,
citat je uzas, asi preto, ze som precitala celu knihu....
Aspon takto Ta chcem pozdravit, aj ked viem, ze to sem prave nepatri.

filipka, Ut, 30. 10. 2007 - 12:16

Neda sa, ze by si mu nechala deti a ty odisla? Na mesiac... tyzden... oddychnut... prevetrat ... vycistit hlavu... chodit do prace a doma (alebo skor niekde inde ako doma) len cumiet do blba... Neviem. Mozno ta to polozi a ty to nepredychas. Povedz mu, ze si sa cez to este nedostala, lebo on asi ocakava, ze uz si v pohode. On bol vadny, nie ty.

Vzdy je mozne, ze sa s tym i nevyrovnas. Tak sa nevyrovnavaj.:-) Nemozes to prezit, zabudnut, odpustit. Ked nemozes, tak to nerob, pekne na to mysli, rozmyslaj, premyslaj, pytaj sa ho...

Rozhodujes sa. Ty este stale nie si rozhodnuta, tak necakaj od seba reakciu zeny, co sa rozhodla na to zabudnut.
Povedz mu, ze sa rozhodujes, ci s nim zostanes alebo nie, lebo na to nedokazes prestat mysliet, nedokazes mu odpustit a zabudnut. Mozno sa jednoducho rozidete...

tanka, Ut, 30. 10. 2007 - 12:27

Ja to nepoznám, nezažila som a dúfam, že ani nezažijem. Ale jedno viem určite, stratená dôvera sa získava len veľmi veľmi ťažko. Ja neviem, či by som ja bola ochotná, resp či by som vedela odpustiť. každá sme iná, každá sa s takým niečim vyrovnáva inak. Niekto odpustí, niekto nie.
Ty ešte nie si za vodou, a nesnaž sa, aby si pred mužom a ostatnými vyzerala, že je všetko ok. Povedz mu všetko čo cítiš, čo prežívaš. Neboj sa povedať mu pravdu.

mika, Ut, 30. 10. 2007 - 12:50

Uz sa s nim o tom nemozem bavit, lebo sme sa dohodli /slubila som/, ze sa k tomu nebudem vracat. Ale nejde to a potom je z toho vzdy hadka - otaca to proti mne ze si hladam zamienku aby sme sa rozisli.
Ale ja s nim chcem ostat ale fakt neviem prestat na to mysliet........a presta mu to vycitat ......

Ariesa, Ut, 30. 10. 2007 - 13:20

tak mu to hlavne povedz, ze napriek slubu ti to neda pokoj a potrebujes aby ta ubezpecil ze uz nic neriesi a ze ozaj chce byt s tebou,aj keby ta mal ubezpecovat stale dookola, sak ma nieco na rovasi bud si ta upokoji alebo uplne pride o tvoj respekt. tiez som mala tieto pocity a bolo mi seba nanic, akurat ze za nami spravil hrubu ciaru on. a filipka ma pravdu, na tyzden keby si vypadla sama niekam prec, a skusila nevolat zbytocne, alebo kvoli tomu ze ti chyba, mozno by si si trosku v sebe poupratovala, ja som to skusila a zistila by si ze sa na to da pozriet aj uplne inak ako z toho nasho kolotoca. viem ze sa lahsie hovori ako kona, a hlavne je tazke sa na niekoho stale nelepit, dat si odstup, ked aj sebavedomie mozno utrpelo a prave toho sa clovek boji ze bude sam. ja to este volako furt nemam uplne za sebou, aj ked uz viem ze moj zivot sa len okolo neho netoci. tak sa len drz (y)

tanka, Ut, 30. 10. 2007 - 13:09

Tak mu nič nevrav, sama sa tráp, pred ním sa rob, že nič.
Takto chceš žiť?

Jedna vec je že si sľúbila, že sa k tomu vracať nebudeš.
Ale vysvetli mu, že s ním chceš ostať, len proste nedokážeš na to prestať myslieť. ON by sa mal predovšetkým teraz snažiť, aby váš vzťah vydržal, ON sa má pokúšať znovu získať si tvoju dôveru. A to že ťa vypočuje, že sa bude snažiť ťa pochopiť, je prvý krok.

Moja zlatá, on ti bol neverný, ty si sa trápila. On ťa nechce opustiť, a si myslí že je všetko v poriadku, a vynútil si sľub, že sa už k tomu nebudete vracať. Ale ty sa trápiš. A to veru v poriadku nie je.
Zaslúžiš si vypočutie, vysvetlenie a pochopenie.
Až potom to budeš môcť možno hodiť za hlavu.

Ariesa, Ut, 30. 10. 2007 - 13:24

anmol presne na toto som chcela poukazat, on by mal byt ten, ktory by sa mal snazit o tvoj pokoj a lasku, nie ty o jeho spokojnost ze mu to preslo. nerobit sice zbytocne sceny, lenze nech si nemysli ze ma u teba odlozenu svoju staru svatoziaru.

Amalka, Ut, 30. 10. 2007 - 14:26

Bolo ti ublizene, dievcina. A rany, tie hoji len cas. Je dobre sa nevracat, nepitvat, nejatrit uz aj tak bolave... To, co potrebujes je opora. Toto mu vysvetli. Ako ti je blbo, ze ta stale zoziera neistota. Ty mas pravo, ziadat od neho, aby bol pevnym stlpm po tvojom boku. Aby ta objimal a dival sa ti hlboko do oci. Lebo je to on, ktory ta zranil. A on si to musi uvedomit. Da sa nehovorit, nehadat sa... ale tu oporu musis mat. Ak ti ju nedokaze zabezpecit, ak ta nevie pochopit, ak aj on nechce prehltnut kus toho, co sam sposobil... nema narok ziadat od teba aby si bola ticho. Lebo tvoja dusa krici tou bolestou. Ta sa neda len tak lahko udusit. To nemoze ocakavat ani jeden z vas. Porozpravaj sa s nim, ked bude dobra nalada, ked bude prijemna atmosfera... ten jed, musi von. Drzim palce, aby ste to zvladli. Hovori sa, co ma nezabije, to ma posilni. Nuz, nech sa tak stane a cim prv.

som v papradí

mika, Ut, 30. 10. 2007 - 15:07

Uz sm sa rozpravali vela krat, ale vlastne mi nikdy nic nepovie. Vzdy taky den, dva po rozhovore zistim ze sa sikovnym manevrovanim vyhol vsetkemu co som chcela vediet.
Ta inkriminovana sms, ktoru som omylom precitala zacinala:
....Aj ja ta lubim, a ked.....
...no povedzde kedy pisete "aj ja ta lubim" ? moja logicka odpoved je ze ked niekomu odpisujem na vetu : Lubim ta.
On mi tvrdi ze jej to nikdy nepovedal, lebo ju nemal rad, vlastne k nej ani nic necitil, k babe ktorej patrila jeho prva aj posledna sms pocas kazduckeho dna....
....a este mi tvrdil ze nemal ziaden problem s tym prestat....
..ja chcem len vediet pravdu, ze o co medzi nimi islo, som tym uplne posadnuta to zistit....uz mi asi z toho vsetkeho sibe:-(

radka (bez overenia), Ut, 30. 10. 2007 - 15:14

anmolka, ale zvazuj, ci si pripravena pocut od neho celu pravdu, nech budeakokolvek kruta...lebo ak nie si, tak sa ho radsej vyvypytuj ....

simona, Ut, 30. 10. 2007 - 16:47

ahoj anmol , tak toto co si napisala sa stalo aj mne , omylom som nasla historia chatu a klikla som , neviem preco ,a tam som objavila to co , som dlho rozdychavala a prave vcera som prisla na to ze to uspesne mam za sebou . Aj ja som sa vypytovala , snorila , nasla fotky a potom zatlkanie z manzelovej strany proste hadky , hadky .... Stale som to vytahovala a pytala sa,ako pises aj ty aj my sme sa vzdy pochytili .nevedela som to prekusnut bola som ako sibnuta ,dotknuta..... , ja by som za neho dala ruku do ohna , ale asi to mi otvorilo oci a proste , povedala som si jeden den postavim cinsky mur a viac sa nebudem pytat .Viem ze mali stretka , a posledne som sa dozvedela ze jej kupoval aj darceky poviem vam to bola facka , ale ja som sa smiala , ale srdečko troska bolelo neva povedala som si . Viem ze uz pol roka nepisu , a vraj ani nemaju stretka , dosiel k zaveru ze ho iba vyuzivala .... .Stara bola tak ako on vydata a mala deti a manzela . Ale poviem vam neprajem to ziadnej zienke , taku ranu pod pas . Takze ak s nim chces zostat , tak sa musis s tym popasovat , mne trvalo neviem dlho , kratko po tom ako som to zistila to bude asi rok . Drzim prsty a davaj na seba pozor ....

yaya, Ut, 30. 10. 2007 - 19:47

neviem, kto to tu písal, ale jedno je pravda, on by sa mal snažiť...každý den, nosiť na rukách(prehánam)...objímať, presviedčať...ale zatiaľ to robím ja...prečo??? pretože sa teraz úprimne priznám som sa bála, že odíde, že si bude hovoriť, mal som radšej odísť k nej...u nej by mi bolo lepšie..šibnuté? ja viem "zúfalé ženy robia zúfalé činy..." dnes mám také pocity (manžel má "smrteľnú" chrípku) a viete si predstaviť to jeho správanie,že by som bola asi radšej, aby odišiel....chcem sa milovať...chcem nejaký darček len tak z lásky (od tej udalosti mi nekúpil prvý krát po 13 rokoch nič ani na narodky, ani na meniny....) a ani nič odvtedy....nič...

siza, St, 31. 10. 2007 - 08:41

Och zeny, preco su muzi take svi... Preco si neuvedomuju, ako velmi nas zranuju svojim "normalnym" spravanim. A milujem tu hlasku, ze je to dane prirodou, lebo samec musi po sebe zanechat co najviac deti a hlada si stale nove samice a bla ... bla... bla...:-( :-( :-(
Nakopat ich do tej casti, kde konci slusny nazov pre chrbat. A pre istotu aj z predu. Natriet medom a posadit do mraveniska. Zavesit do prievanu za gu... Az kym si neuvedomia, co doma maju, co stracaju svojim spravanim, ako ublizuju, ze ta nastrbena dovera sa nezaceli len tak ignorovanim alebo mavnutim prutika, ze to strasne boli, ubija, ze to nie je len tak ... stalo sa.:-( :-( :-(

Drzim Vam palce, aby ste boli silne, dokazali to prekonat - ci uz s nimi, alebo bez nich. Niekedy sa oplati bojovat, ale niekedy to nestoji za fajku dymu.

mirec, Št, 01. 11. 2007 - 10:59

fúúha. To som radšej ani nemal čítať. To som tu hádam ani nebol.
Toľko agresie, kde sa to v tebe berie? Či ty stretávaš tých "normálnych mužov"?
..."ale niekedy to nestoji za fajku dymu". To je nejaká nová miera v sústave SI? To som fakt nepočul.

siza, Pi, 09. 11. 2007 - 08:31

Nic v zlom, mozno prave Ty patris medzi tych "normalnych". Ale ked citam, kolko trapenia dokazu silnejsie polovicky narobit, je mi z toho smutno. Aj ja som si tym presla, hoci u nas to skoncilo hapyendendom, ale prezila som si svoje. Ja netvrdim, ze vsetky zeny su anjelici (o sebe by som vedela rozpravat...:-( ), ani ze vsetci muzi su rovnaki (aj ked niekedy to tak vyzera). Normalne taka agresivna nebyvam, ale to, co som si precitala, to ma dozralo. Preco si ludia navzajom musia ublizovat? Co si tym dokazuju?
A mozno je to tou strankou, ze sa tu zaluju same zeny, ze som tak reagovala. Mozno keby bola stranka "nanictatko", tam by som si precitala, coho vsetkeho su schopne "nanicmanzelky" alebo "manzelky na odstrel", tak by som nadavala zasa na ne.:-/

Pekny den:-}

mika, St, 31. 10. 2007 - 11:26

No tak som spät....po vecernej hadke , po prebdenej noci v slzach a kadejakych myslienkach a moj zaver znie : ze trubim na ustup.
Rozmyslala som celu noc nad tym, ze ako by to bolo keby som od neho odisla, ci by som vedela zit bez neho a dosla som k zaveru ze nie. Aj ked spravil to co spravil, je to dobry clovek, a musim uznat ze sa snazil, dava mi najavo ze ma lubi, aj mi to pise aj hovori....Musim sa snazit tomu verit, lebo sama seba znicim. A ked citam pribehy vas ostatnych..., ziadna to nema idealne....
a ked si polozim na misku vah 13 rokov stastneho manzelstva /aj ked s burkami/, vztah ku mne, jeho vztah k detom, financ. zabezpecenie rodiny, pomoc v domacnosti, zmysel pre humor, v neposlednom rade vyzor /je sportovy typ/ a proti tomu polozim pol rocny /ze vraj len sms-kovy vztah/, tak sa mi misky skoro uplne prevazia na stranu manzelstva.
Vcera mi moja dobra kamaratka vysvetlila ze jeho neveru beriem ako utok proti mne, ale ze to nie je vobec o mne, proste sa to stalo .....lebo take veci sa stavaju...
Tak dviham hlavu hore a idem skusit zit dalej s clovekom ktory mi ublizil, ale snazi sa to odcinit....
Ked tak nad tym rozmyslam tak som odpustila aj mojim rodicom, lebo moj otec ma asi tak od puberty uplne ignoroval /ani na svatbe nam nebol/, az kym neprislo 1. vnuca, a mamine som odpustila cele roky ktore som sa umarala preto lebo bola alkoholicka, ale teraz uz 7.rokov abstinuje a moje deti si nevedia predstavit lepsieho dedka ako maju. A teraz je na rade moj muz, idem skusit odpustit....

simona, St, 31. 10. 2007 - 12:21

Tak som rada , ze si sa rozhodla , si myslim , ze po tych hadkach a vycitka ch , ked emocie a zlost vysli na povrch , sa ,,vsetko" ukludnilo a , ze si sa rozhodla po akej ceste chces kracat . Tak drzim prsty , ,,

Ariesa, St, 31. 10. 2007 - 12:26

anmol super, fajn ked sa mozes obratit na kamaratku, ja tu volako nemam nikoho len vam sa zalujem ;) len sa nechaj vsetkymi co pri tebe stoja pekne vystiskat, bud teraz pekna, usmiata ... skus si to zobrat tak ze to zle obdobie skoncilo netrap sa viac a viac ;) mam volaky zachvat optimizmu nech sa na teba volaco nalepi (y) (blush)

pripletka, St, 31. 10. 2007 - 14:03

DObre rozhodnutie.
Drzim prsty nech ti to vyjde. Mozno je fajn uvedomit si par veci, ktore racionalne vieme zvazit, emotivne nas obcas prevalcuju:
- nevera boli
- ma vplyv na vztah
- nastrbena dovera zostava nastrbena
- ked mas chut rypnut si do muza preco to urobil, mas na to pravo
- ak si vsak raz povedala je to za vami, on by mal mat pravo neodpovedat na rypanie :-)

A . . . u nas to tak je viac ako dva roky. Je odpustene nie vsak zabudnute. Mam vsak pocit, ze sa ma to prestava tak dotykat. Niektora z vas pisala , ze muzi su . . . ., vzdy nas vsak podvadzaju so zenami :-(.

mika, St, 31. 10. 2007 - 14:36

..naviac mi pomoze ked vidim, ze to aj ine prekonali a ze sa to da zvladnut (y)

...co mna vzdy polozi, je myslienka na to ze napr. jej poslal sms a potom si ku mne lahol do postele a pritulil si ma tak ako kazdy vecer...toto ma fakt strasne boli

filipka, St, 31. 10. 2007 - 14:35

Dievca, drzim paste.
S tymi rodicmi ... mas moj obdiv. Ja svojim rodicom tiez chcem odpustit... stale im odpustam... ale neviem sa dostat k tomu aby som im uz konecne aj odpustila (aby to jednoducho bola uz minulost a nechala som to tak). Tak si myslim, ze musi prejst asi nejake desatrocie a mozno potom ...

mika, St, 31. 10. 2007 - 15:21

Co sa tyka rodicov, to zabudnutie-opustenie prislo same od seba. Mama ked prestala pit a videla som ze sa snazi a mysli to vazne, ten prival stastia a lasky a istoty, ktoru som cele roky nemala, ma uplne prevalcoval a zmazal vsetko zle co bolo.
A moj otec, tam to vsetko pominulo ked som videla ako mu ziarili oci ked prvy krat zobral malu /1,5 rocnu - dovtedy ju nevidel a nechcel vidiet/ na ruky.
Neviem co mas na srci na rodicov, ale ak im nieco chces povedat tak im to povedz radsej dnes, lebo zajtra uz moze byt neskoro.

Elenka, St, 31. 10. 2007 - 14:50

Najhoršie je asi stratiť dôveru. Neviem, či vzťah bez vzájomnej dôvery môže normálne fungovať. Moja kamarátka mala veľmi podobný problém. Začala to chatmi, pokračovalo SMS-kami a telefonickými rozhovormi. Nakoniec po pár mesiacoch to zistila aj ona. Podarilo sa jej vypátrať objekt manželovej pozornosti. Zistila, že dotyčná žena je vydatá a taktiež má rodinu. Po rozhovore s jej manželom sa všetko naoko urovnalo, ale myslím, že zostali spolu len formálne - kvôli dieťaťu. Také niečo sa možno dá odpustiť, ale zabudnúť asi ťažko. Pochybnosti budú stále... Držím palce

oslive, St, 31. 10. 2007 - 15:18

Mám podobnú skúsenosť. Aj sme sa snažili všetko skusiť znova. Vzťah bez vzájomnej dôvery je načič. Stále čakať čo keď .. Na rok sme sa rozišli potom zase pol roka boli spolu - viac sa nedalo. Povedala som dosť. Dnes som vydatá druhý raz mám dve deti /jedno z prvého manželstva/ a neľutujem. Lutujem len jedno, že som to neurobila hned ale až za dva roky.

mika, St, 31. 10. 2007 - 15:28

A rozisli ste sa preco ? Lebo sa to opakovalo alebo si sa nevedela s tym vyrovnat ?
...ja si momentalne vsugeruvam realisticke vety, v ktorych je fakt kus pravdy :

(y) vernost je jav neisty(y)
(y) vernost sa neda dokazat(y)

yaya, St, 31. 10. 2007 - 19:56

nosíš v sebe viac, než som si myslela anmol....je neuveriteľne dôležité odpustiť ľudom, ktorí ovplyvnujú tvoj život takmer denne....a ty si to zvládla.....fakt super...mna to všetko stále bolí aj od druhých ľudí, aj ked nejak automaticky dúfam,že bude odustené mne....momentálne mám veľmi veľmi ťažké obdobie a rozmýšľm, veľmi, čo dalej....

sisulik, St, 31. 10. 2007 - 20:21

yaya..ja som to nejako nepochopila :-( tebe sa co stalo?

kefara, Št, 01. 11. 2007 - 13:49

moje smutné ... tak s vami cítim a nekonečne obidvujem vašu - utrápenú - ale statočnú snahu - vyrovnať sa s osudom...
Ja na vašom mieste netuším, či by som vôbec prežila, nieto, ako by som dané veci riešila.
Mne Boh nadelil iný druh trápenia, osobnú skúsenosť s takýmto problémom nemám.

Ale mám dobrého známeho, ktorý toto všetko zažil z druhej strany barikády. Mal mimomanželský vzťah, intenzívny a dlhotrvajúci ... A k tomu rodinu, z môjho pohľadu príma manželku a schopné deti, akurát v pubertálnom veku. Dostal sa do stavu, keď o jeho storry vedelo pol sídliska,kolegovia, rodina ... bolo načim sa rozhodnúť. Prvá? S rodinou. Či tá druhá? - atraktívna manipulatívna fešanda ... Rozhodoval sa dlho a ťažko. Vyhrala rodina, manželka, deti, určité zázemie, spoločne prežité roky ...

Zo začiatku mi bol zvláštny a nepochopiteľný jeho postoj: - rozhodol sa pre rodinu a nebolo to preňho ľahké ale ... keď už bol DOMA, akoby očakával - aspoň tiché uznanie a ocenenie toho, že si vybral ich... Ak ani nie uznanie, tak aspoň fakt, že mu doma nebudú vyčítať ČO BOLO ... Som sa nagúľala očami a nazalamovala rukami, keď som ho počúvala ... ale ... pochopila som, že tú druhú ma poriadne zadretú v srdci a ... keď sa doma objavil náznak hádky a vyhodenie na oči "tej kurvy" - to zadreté sa riadne ozvalo... a bolelo ... a pokúšalo...

Bol to pre mňa taký malý prienik do zmýšľania a postoja toho "ZLÉHO". Uvedomila som si, aká neskutočne krehká hranica dovery sa vytvorí medzi oboma partnermi po niečom takomto. A ako málo stačí, aby sa opakované budovanie vzájomnej pohody rozsypalo z minúty na minútu ...

Nuž ja len toľko. Možno si z toho niečo vyberiete... ja som sa s ním síce nestotožnila, ale chvíľami som mala pocit, že ho ako - tak chápem. Aj keď skutočne netuším, čo by som robila JA na mieste jeho manželky. Tvrdila som, že by som ho lopatou v spánku zahlušila ... a on ... že načo hlušiť, stačí povedať, že to nemá zmysel a ... on by odkráčal ... jááááj, kam asi ... ? Na ten svoj mužský Mars ... !?!

Dievčatá, držím vám moooc palčeky a želám akú-takú pohodu do srdiečok. :-) :-)

vyvyka, Št, 01. 11. 2007 - 12:36

:-DBaby,tak to tu čítam a čítam a vždy mi príde na um veta,keď nezažiješ,nepochopíš.Ja som mužovi vždy vravela,že by som mu neveru neodpustila,ale neviem,čo by som robila a dúfam,že ani nad tým premýšľať nemusím.Ale viem,že duševná nevera bolí viac ako fyzická.A na to,aby človek odpusti,na to treba silného človeka.Ale anmol,predstav si,že by tu už zajtra nebol,čo potom???????

yaya, Št, 01. 11. 2007 - 19:17

kefara, presne teraz toto prežívam....dlho, dlho rozmýšľal, ako sa rozhodnúť, ostal..vyhrala rodina...konkrétne deti a jeho rodičia (bývame u nich)....nie ja....neostal kvôli mne....a správa sa tak, ved som ostal, tak budte radi...nič mi nevyčítajte...nehovorte o tom....a ja som bola rada že sa deti ukľudnili, báli sa, že odíde, že sa všetko vráti do starých koľají...nevrátilo. on sa správa, budte radi...a mne čosi veľmi, veľmi chýba....došlo to tak daleko, že si veľakrát myslím, že mal radšej odísť..a on možno fakt na to čaká kedy ho vyhodím, pošlem preč, lebo zanho to celé vyriešim a po tom ostanem ja tá zlá...hlavne pre deti...momentálne sa to všetko takto deje a mne je 2x tak horšie, ako ked som sa to dozvedela...a fakt, fakt neviem, čo mám robiť...

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 01:25

presne toto poznám, nikdy nemať istotu, či niečo robí aj kvôli mne a ešte horšie vedieť že nie...

siza, Pi, 09. 11. 2007 - 08:39

zlatko moje, myslela som si, ze to mate za sebou a vsetko je OK:-( . Je mi velmi luto, ze to tak nie je. Drzim palce, aby sa vsetko vyriesilo, bola si zasa stastna a znova sa tesila zo zivota. Zasluzis si stastie a pokoj. Drz sa a - pevne nervy!

Pekny den

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:14

siza, ďakujem, skutočne máme, len som napísala že to poznám, ale našťstie už z minulosti.

Ariesa, Št, 01. 11. 2007 - 22:54

ved to, ze ked sa situacia akotak vyjasni, az potom clovek zisti ze to slnko mozno vobec nevyjde. a rozmysla, a vsetko v nom vrie. doteraz netusim ci je lepsie ze ten nas odisiel, alebo mal ostat? mala som za nim tresnut dverami ja? trapi ma to, ze viem ze by som nikdy nebola spokojna, a su veci ktore cas nezahoji, nech si kto chce vravi opak. niektore totizto len dojdu do stadia ked uz je neskoro.

len sa snazim konat tak aby som si mohla v buducnosti co najmenej vycitat. ani to sa mi vsak nezda spravne. preco by sme sa mali snazit vsetko udobrovat a riesit na nas ukor. ved sme uz tolko zo seba dali ...

anmol len tolko, ze by som v tvojej situacii nebola ina ... ta kludna racionalna "ja" by sa zase len prizerala tej hysterke nepokojnej, nespokojnej ako si to vsetko kazi. (blush) teraz mam trosku depku, je to urcite ocividne ... no ale ved viete, navonok sme aj tak stale usmiate mamy, na to mame vela dovodov;-) uz len to, aby sme mali dovod byt aj usmiate partnerky, ci? (blush)

Elenka, Pi, 02. 11. 2007 - 16:43

Niekedy môže prispieť k odpusteniu nevery, keď sa podvedený skúsi vžiť do pocitov a motívov svojho partnera. Veď nikdy nevieme, či aj nás nečakane netrafí nejaký zblúdený Amorov šíp a v takej situácii, ktovie ako by sme sa zachovali my?
Nikdy nehovor nikdy...

mika, Ut, 06. 11. 2007 - 10:14

Dnes ma ta jeho meniny...Najradsej by som sadla do auta a sledovala ho cely den, ci jej nahodou nejde kupit kvety a odniest jej ich...
Som uplne rozklepana, poznate tie stavy ? je mi taka vnutorna zima a vnutri akokeby ma niekto dusil....je mi to vsetko tak strasne strasne luto, ze to urobil a ako mohol....a ze ja sa s tym budem musiet teraz cely zivot pasovat. On spustil lavinu a ja ju musim teraz drzat aby nasu rodinu neprevalcovala. Niekedy mi je naozaj dobre, a smejem sa a zistim ze som si na to vobec nespomenula.....ale vacsinou uz rano ked sa zobudim, tak uz mi sedi "tazky slon na hrudi" a vtedy su tieti dni velmi tazke.
Inak doma je vsetko v pohode, v piatok sme sli na veceru, potom sme sa spolu kupali /mame vacsiu vanu/ a potom..;-) ..no proste super. Len keby som vedela ovladat tie stavy ked to na mne cele padne....ale snazim sa, snazim

lydusha (bez overenia), Ut, 06. 11. 2007 - 10:53

Ahoj Andrej,

citam tu tvoje slova a snazim sa vzit do tvojej koze, pretoze som to este nezazila a myslim ze tazko to pochopi ten co to nezazil.....ale mam kamosku ktora bola na maznela ako cert.....az si nasiel druhu a rozviedol sa s nou....jej vtedy docvaklo co v nom ma a zacala bojovat.....po roku sa k nej vratil, po dalsom roku sa zasa vzali a teraz ziju uplne stastne a spokojne....ale to nie je pointa....ide o to, ze ona ma taketo stavy dodnes....napadne ju ta k..., inak jej ani nepovie a ma depky.....dodnes mu nevie odpustit, dodnes mu to vycita a dodnes s tym nie je zmierena.....je to zle, ked sa cez tento stav neda preniest.....ona to riesi aj tym, ze maluje obrazy....nadherne diela, take moderne, napadite....
Neviem co by pomohlo tebe, mozno nejaka kamoska, ktorej by si sa vyzalovala....nejde ani o to abz ti niekto radil, ale o to aby bol niekto pri tebe ked ti je smutno.
Prave som si uvarila kafco, tak sa pridaj ku mne, posielam ti jeden neuveritelne krasny, zasnezeny pozdrav, plny vlociek a cistej bielej nehy.
Na tu kozu sa prosim ta vy...r.
Nesiaha ti ani po clenky, to je nam uplne jasne.
Papa a pekny dnik ti praje Lydusha

♥♥♥

mika, Ut, 06. 11. 2007 - 13:41

Dik Lydusha, podarilo sa ti mi vycarit usmev na tvari - je mi lepsie.:-) Uz ten depkovy stav presiel. Kamosku mam a fakt velmi dobru, len ona je taky strasny realista - ale aspon ma vzdy vytrhne z mojich naivnych uvah a vrati pevne na zem.
Ten pribeh o tvojej kamoske sa mi velmi paci - presne jedna z mojich castych ujetych uvah. Rozmyslam nad tym,ze ked by sme sa rozviedli, a kazdy bol sam ze ci by siel za tou druhou alebo by sa pokusal ma ziskat spat. Ja by som samozrejme len na to cakala .... A potom ak by zistil ze chce byt so mnou tak by sme sa vzali zas...z lasky - to je taka pekna romanticka predstava. Ale zrejme az to by ma presvedcilo ze naozaj stoji o mna, ze to ze nie je spojene s tym ze rozvod je strasne komplikovana udalost, o tom ako by to prezili nase deti nehovoriac.
Tak ale spravil to prvy krat /aspon dufam/ a v ramci zachovania rodinneho krbu sa snazim na to nemysliet, ale zatial to nejde.
Idem si radsej dat to kafco ;-)

lydusha (bez overenia), Ut, 06. 11. 2007 - 14:03

Som rada, ze sa usmievas
Ja tiez iekedz potrebujem stiahnut dolu na zem a prave ta kamoska je taka....ona ma hned zabrzdi v mojich rozletoch, uplne kludne ma stopne: sa preber, clovece, kde zijes? alebo: No vidim, ze ti zasa statocne hrabe.
A mam po fantazirovani.....:-D
Ja to teraz nacvicujem s kolegynkou, to je take teliatko mlade a stale ma take priority ze krasny velky chlap, krasne velke auto.....a tak ja jej na to ze staci akekolvek priblizovadlo, dolezita je praca, zaplatene ucty a plne brucho....je to sproste ale lepsie ako krasny velky chlap a auto:-D

♥♥♥

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 03:24

anmol je to možné, ale možno by najprv vyskúšal žiť s tou druhou a potom sa vrátil k tebe:-) , asi potrebujete na to oddych od seba, musela by si sa oslobodiť a ukázať mu, že je o čo bojovať. Len snívaj o romantickom návrate po búrlivom rozchode ďalej a ono sa ti to splní. My síce nie sme zobratí, ale prežila som to. Vtedy raz sme sa tak pohádali (bolo to obdobie, keď ma podvádzal, ja som to tušila a priamo sa ho pýtala a on zaťĺkal a zatĺkal a celková atmosféra bola dusná, vyčítal mi málo slobody, že sa so mnou dusí, veľa sme sa hádali a myslím, že on tie hádky možno podvedome vyvolával, aby som ja vyriekla ortieľ rozchodu a ja bola tá zlá...) až som povedala rozíďme sa a on len na to čakal: že dobre a odišiel... pri predchádzajúcich drobnejších rozchodoch u mňa v takých situáciách zvyčajne nastalo obdobie nekonečných telefonátov, výčitiek, kriku a ďalších hádok, no mne vtedy asi po troch dňoch došlo, že to je naozaj (napriek tomu, že som vždy cítila, že patríme k sebe) a v tom momente som pocítila istotu v seba a vedela čo mám robiť - mať svoju hrdosť, nezhnusiť sa mu úplne a veriť, že pri tej druhej paradoxne pocíti ako veľmi mu chýbam. (lebo človek je tvor lenivý a ťažko si zvyká na nové veci, zvyky, nálady a pod. bola som si istá, že tá druhá mu nedá to, čo mal u mňa) Pekne som si začala žiť svoj nový slobodný život, veď keď už som vyriekla slovo rozchod, tak si musím stáť za svojím - opäť som si našla čas na kamošky, robila veci, ktoré som dlho nerobila, mala som vždy nejaký zaujímavý program a hlavne začala som sa mať viac rada a mala som zo seba radosť, jemu to asi vŕtalo v hlave, že ako to že tak dlho nevolám - nerobím cirkusy a chytil sa - zavolal prvý on. Bol to preňho veľký šok, lebo som mu nič nevyčítala, nekričala naňho, nič z jeho osobného života sa nepýtala, správala sa k nemu ako k známemu - bez emócií a toto všetko vôbec nečakal, vlastne som mu odstránila tie okovy, čo u mňa stále cítil, dala som mu slobodu s tým, že sa nemusí cítiť vinný za nič. On síce bol s tou druhou naďalej, ale jeho telefonáty so mnou boli čoraz častejšie, role sa vymenili a ja som bola jeho bútľavou vŕbou, stále bol s ňou a cítil sa fajn, že ho chápem práve ja, čo by som ho mala nenávidieť, bol z toho úplne hotový, a ja som sa cítila tak fajn, že mu nerobím zle, dávam slobodu, po ktorej vždy túžil (veď to bolo z lásky), cítila som, že ho opäť priťahujem, ale neodvážil sa nič robiť, lebo veď si vybral tú druhú a nemal na mňa právo. Až prišli Vianoce, ja som deň pred štedrým dňom strávila u rodiny, kde som dlho nebola, našťastie tam nebol dobrý signál, lebo keď mi tam zavolal, preplo ho to do odkazovej schránky a ja som si tak neskôr mohla tisíckrát prehrávať, čo všetko mi tam povedal, bol to jeden dlhý monológ z hĺbky srdca, ako mu veľmi chýbam, ako si rôzne veci uvedomil atď. až skoro plakal. a mne ho bolo veľmi ľúto. Keď som mu zavolala, plakali sme už obaja. A potom keď sme sa stretli - bolo to asi po troch mesiacoch od rozchodu, tak tam bola taká neuveriteľná fyzická príťažlivosť, že sme si neodolali (napriek tomu, že som si to v myšlienkách zakázala) a začal tak podvádzať ju so mnou. Ja som mu ale naďalej jasne dávala najavo, že teraz som slobodná a nechcem sa viazať. Mojím cieľom bolo, aby nepocítil ani náznak nútenia, aby sa rozhodol sám, dokonca som ho podporovala, aby tú babu neopúšťal, keďže ona nič nespravila, (bola normálna kľudná, nebola taká histerka ako ja, čiže na druhe str. nebola ani tak citlivá a neukazovala svoje city k nemu), jemu u nej začalo všeličo chýbať, čo mal u mňa a tiež vadiť veci, čo som ja nerobila, napr. že sa v spoločnosti rada predvádzala. Proste nastal čas, keď sa sám rozhodol opustiť ju. Na tomto mieste by každý čakal, že budem šťastná, dosiahla som, čo som chcela, ale pocit zadosť učinenia neprichádzal, sloboda mi zachutila, byť samostatná jednotka, nemusieť sa prispôsobovať, mať ho len ako milenca, bola to aj určitá obrana aby som nemohla byť neskôr opäť sklamaná, ale ako to býva, čím častejšie sme spolu boli , tým viac sa to podobalo normálnemu vzťahu aj keď som si to nechcela pripustiť. Potom som otehotnela a už som nemohla byť samostatná jednotka a vzťah sa postupne vrátil do starých koľají. Vlastne som sa začala podobať na tú lydushinu kamošku, zas som občas zlá a chcem viac pozornosti ako sa mi dostáva. Je veľmi ťažko povedať, či investovať do chorého vzťahu alebo začať si nový. Nikde nie je istota, či budete šťastní. V každom prípade ti želám, aby si našla svoje šťastie.

kefara, Pi, 09. 11. 2007 - 08:09

rinka (y) ... tvoj príbeh ma veľmi zaujal. Obdivujem ťa, že si to takto s prehľadom, či nadhľadom, zvládla. Držím palce do ďalších dní !

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:21

sama by som to nikdy na seba nepovedala, ja som tak divná, že som vždy silnejšia a sebavedomejšia, keď som sama, akonáhle mám partnera pri sebe, očakávam akoby mal na svoje plecia prebrať niečo odo mňa a som precitlivenejšia, plačlivá a tým sa mu zas po čase zhnusím, čos a ani nečudujem. Viem, čo mi treba, vedieť byť slobodná aj vo vzťahu.

kefara, Pi, 09. 11. 2007 - 12:33

rozumné dievča ;-)

siza, Pi, 09. 11. 2007 - 08:47

Fiha, pekne zvladnute. "To ja bych teda nesved" ;-)
Bravo

Pekny den:-}

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:32

Ono to prišlo tak samé - 3dni som myslela, že veď on príde, trochu som si poplakala, potom mi zaplo a zrazu som vedela, že to je naozaj a napadlo ma: Tak mám čo som chcela, vyhrážala som sa rozchodom a teraz to tu je. Berem za to plnú zodpovednosť. Som sama, som slobodná, čo ďalej? Vlastne som si predstavila, že po dvoch rokoch to bude úžasná zmena, nové možnosti trávenia času a tešila som sa, lebo mám rada zmeny. A samozrejme od začiatku som si predstavovala nejaký podobný happyenbd ako anmol. Vedela som, že raz si na mňa spomenie aj v dobrom, nie len ako na histerku, aj keby to malo trvať roky.

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:59

Ešte musím dodať, nespomínala som tu veľmi tú druhú, lebo ona mi nič neurobila a ja som naozaj k nej necítila žiadnu nenávisť, a tiež som sa necítila bez viny, len som sa hnevala na seba, že som dopustila, aby náš vzťah zašiel tak ďaleko zlým smerom, že sme si nevážili jeden druhého, kričali po sebe atď. Vlastne som chápala, prečo sa to stalo a brala som to tak, že aj ja mám možnosť si začať s niekým iným, ale nechcela som, chcela som sa trestať a smútiť. Akože pred ním som bola silná, ale občas na mňa prišla veľká ľútosť, no to sa jeho netýkalo, boli to moje pocity, takže som ho tým neobťažovala a tým som sa stala takou akou ma chcel a aj teraz chce vždy mať -sebavedomú samostatnú ženy schopnú riešiť si svoje problémy sama, ničím ho nezaťažovať, nič od neho nechcieť, nechať ho slobodne dýchať. Takže nezmenil sa on, zmenilo sa len niečo vo mne, učím sa ho akceptovať takého aký je. PS: Napísané to vyzerá, že teraz je to super, že ako som to zvládla, ale nie, mám malú trpezlivosť a často skĺzneme späť a hádame sa, ale už sa na seba nevydržíme zlostiť tak dlho, inetervaly sa skracujú.

fifinka, Ut, 06. 11. 2007 - 11:37

No nezávidím Ti Tvoju situáciu. Nezažila som zatiaľ nič podobné, ale stať sa to môže. Som vydatá 7 rokov a je to ešte asi málo na nejaké rady. S istotou ale viem povedať, že by som neveru nedokázala odpustiť. Jednoducho by som to mala stále pred očami. Každý raz, keby som si s mužom líhala večer do postele, tak by ma to chytilo. Celý vzťah by už potom bol len o výčitkách. Zblbla by som z toho. A možno by som mu to vrátila, neviem. Najviac by mi bolo ľúto malého, lebo na dieťa by určite zle pôsobil takýto disharmonický vzťah. Ja skutočne neviem ako by som to zvládla a či vôbec................

mika, Ut, 06. 11. 2007 - 14:24

Fifinka bud rada ze taketo veci nemusi riesit. Ja som si tiez myslela ze keby sa take nieco stalo, tak by "letel z bytu" alebo ja by som si zbalila fidlatka a adios. Ale vobec to nie je lahke. Ked ludi spaja vela veci, vela zazitkov, deti, domacnost, spolocna rodina....V zivote som necitila taku bezmocnost ako vtedy ked som to zistila, je to fakt strasny pocit, strasny...akoby by mi niekto vytrhol srdce z tela....
Ale musim si dokola opakovat, ze co sa stalo -stalo sa, a podstatna je buducnost....nasa spolocna buducnost....a nie preto ze musim ale chcem, naozaj chcem byt s nim, len sa bojim a neverim, ale snad sa to zlepsi.
Keby sa dal vymysliet nejaky trest na nevernikov, po ktorom by bolo zase vsetko okej. Ale take nic neexistuje.

fifinka, Pi, 09. 11. 2007 - 08:23

Ja by som o jedno treste vedela a to konkrétne: odrezať P...s, aby si už chlapec nevrzol. Horšie by to bolo, ale pre Teba. Jedine by si si musela nájsť náhradu. Prepáč, nechcem žartovať na túto tému, len som Ťa chcela trochu rozveseliť. Drž sa a napíš, čo je nové.

siza, Pi, 09. 11. 2007 - 09:43

Ono to - podla mna - velmi zavisi od toho, ako sa taky partner sprava. Ak je to len o tom - budte radi, ze som vas neopustil, ze som tu - podla mna to nestaci. Vtedy by mi urcite prichadzalo na um, ze ked moze, je s tou druhou, ze so mnou je len z povinnosti, z lenivosti... Ale laska by mi chybala.
Aj ja som sa musela vyrovnavat s takou situaciou. Ale u nas - to nastastie skoncilo dobre, hoci aj mna z casu na cas prepadnu pochybnosti. Ale tie zahana moj muz svojim spravanim. Je pozornejsi ako pred tym - dokonca som snad po prvy krat v manzelstve dostala kvety len tak. Viac si ma vsima, castejsie pochvali, castejsie objima a hovori, ze ma ma rad. A cim castejsie mi to hovori, tym tomu viac verim a hovorim to aj ja jemu. Vsetko je len zacarovany kruh. Cim viac zlosti je na jednej strane, tym viac sa jej hromadi aj na druhej. A so stastim je to tiez tak - cim viac ho rozdavas, tym viac sa Ti vrati. Aspon u nas to tak funguje.
Ja mu nic nespominam, nevycitam (niekedy je to tazke) a on je za to vdacny. A ovela vsimavejsi - vsimne si, ked ma nieco trapi, hoci sa to snazim zakryt - ale uz ma pozna - za tie roky;-) A nastastie je to typ cloveka, s ktorym sa da porozpravat o hocicom- takze ked ma nieco trapi a chcem sa zdoverit, viem, ze ma vypocuje.
Velmi vela zalezi na tom, ako sa sprava clovek, ktory urobil chybu. Lebo odpustit sa da, ale zabudnut nie!:-/

Pekny den:-}

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:35

siza, aj ja som nedávno dostala kvety (y) a priamo v kvetinárstve - hneď potom, čo som vyriekla vetu: "Miláčik, prečo mi niekedy nekúpiš kvety len tak hocikedy?" :-D :-D :-D

rinka, Pi, 09. 11. 2007 - 12:44

a presne to som chcela už skorej napísať, že anmol určite nejde o takého muža, čo ostane a cíti sa, že ako sa obetoval. To je jedna z vecí, čo vždy hovorím partnerovi, že nech sa v ničom neobetuje, lebo nebude šťastný on a ani ja, keďže to pocítim na jeho správaní. Nech si ide za tým, čo myslí, že je správne, aj keby mi to malo ublížiť. Nemôžem byť šťastná, keď nebude šťastný a spokojný sám so sebou on.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama