reklama

Zamilovaný manžel

Pridal/a smarty dňa 25. 01. 2008 - 09:33

reklama

Som už úplne vyčerpaná, prázdna, nevládzem. Po 10r. manželstva (2 deti) môj manžel má vyše 3 mesačný vzťah, šťastne sa zamiloval a žil (žije?) dvojitý život a cez vianočné sviatky sa to prevalilo. Nie je typ sukničkára a je dobrým otcom - objektívne. Pre mňa je to veľká zrada, vzdal sa nášho spoločného života s deťmi. Celých 10r. je preč a mňa zabila láska. Nemám sa o koho oprieť v týchto ťažkých chvíľach a tak som našla vás. Ale ani nemám silu čítať maily a príbehy všetkých vás, som veľmi zranená a vysiluje ma to a možno ani nechcem poznať tento rozmer života, ktorý som pred tým nepoznala. Dusí ma to, nemôžem dýchať, chodiť, žiť. Ťahá ma to k zemi. Vnútorne umieram a pritom navonok musím žiť ďalej - deti, domácnosť, širšia rodina, prázdniny,...- Toľko sa o nevere a rozvodoch píše a hovorí, podáva sa ako bežná súčasť života. Je mi na zvracanie, nechcem, neprosím. Ako mám ísť ďalej?


reklama

reklama

Mira-Mária, Pi, 25. 01. 2008 - 09:41

Je neskutočné, že žena aj po toľkých rokoch dokáže takto intenzívne milovať - inak nie je možné, aby tak veľmi trpela a záležalo jej na záchrane, možno už strateného vzťahu.
Je smutné, že srdce puká iba tejto žene a ten komu to srdce patrí, si to ani nevšimol a berie si srdce inej a šliape šťastný a zamilovaný svojim životom po chodníčku lesklom od črepín ako od sklenných vianočných gúľ.
Je strašné, že je to vlastne guľa na nohe, ktorej sa už nikdy nezbaví táto žena a svoj smútok a strach z nového srdca puknutia ju bude ďalej prenasledovať po tej jej tŕnitej ceste. Pretože žena nemiluje bez utrpenia.

SMARTY, neviem ťa potešiť, tak aspoň trochu viac slniečka do tvojho boľavého srdiečka(sun) (heart) (sun) (heart) (sun)

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 10:06

Tak krasne napisane.. mala by si MM napisat kazdy den nieco, aby sme mali z coho cerpat B-]

Zuzana, Pi, 25. 01. 2008 - 10:11

Suhlasim......
Mam pocit, ze zivot je vo faze negativa, ked to tu vsetko citam.....
MM-si uzasny clovek, lebo to, ako pises sa neda naucit(heart)

tanka, Pi, 25. 01. 2008 - 09:56

Teraz sa mi rozum zastavuje. Toľko príspevkov v posledných dňoch o tom, ako on opustil rodinu, ženu deti, ako ich podvádza. To je teraz nejaký nový módny trend? Chlapi, haló, čím to vlastne rozmýšľate?
Ženy, čo rozbíjate rodiny, čím rozmýšľate vy?

Smarty, je mi to ľúto. Tvoja bolesť je určite obrovská, a možno ešte väčšia.
Chce to čas, ale ty musíš ísť ďalej. Ono sa to stalo preto, že na teba a deti čaká niečo omnoho lepšie. Niekto omnholo lepší ako je on. Pretože on si ťa nezaslúži.
Vyplač sa, vyzúr sa, hoď niečo o stenu, daj to zo seba von, uľaví sa ti. Aspoň trochu. Nepretvaruj sa pred deťmi, poplač si aj pred nimi, prijmi ich objatia. Chce to čas, ono to prebolí. Ja viem, že tieto slová sú otrepané, ale sú pravdivé.
Aspoň také virtuálne (hug) ti posielam

mirka11, Pi, 25. 01. 2008 - 10:04

Veľmi by som Ti chcela povedať dačo čo by ťa potešilo ,ale za moje všetky rozvedené kamarátky viem len jedno, keď prvotná bolesť pominula /1 rok/.Aj dáka fľaša sa vypila. Tak sa každá jedna z nich stala oveĺa silnejšou osobnosťou dokonca tak silnou ,že by už nedokázali akceptovať chlapa v tradičnom ponímaní rodiny.O svojom voľnom čase,o deťoch, o financiach, práci, priateloch, si rozhodujú samé a tak im to aj vyhovuje. Každá jedna má dakoho/chlapa/ na to príjemné a tím to končí nepotrebujú s ním zdielať jeho mrzutosti , vyberú si zo vzťahu to lepšie. Ja viem takto si to nikdo nepredstavoval a ani oni nie ale keď ich život pred túto situáciu postavil tak si s ňou poradili. Aj plač, neúspech aj deti ich potrápili, ale nezlomilo ich to. Do dvoch robôt chodili cez deň vychovávateľka v škole, večer upratovanie cez upratovaciu firmu a nedali sa. Teraz sú už deti dospelé a oni majú kopec plánov od dovoleniek ,ďalšie dve idú stavať montované domy na záhrade ,chovajú psíkov idú na old dies párty. Proste sú fajn a ja si ich nesmierne vážim.

mirec, Pi, 25. 01. 2008 - 15:07

v dnešnej dobe im to ani nemožno vyčítať... V podstate nie som proti. Lepšie ako sa utápať v ziali. Život uplynie ako voda a človek si povie, čo som vlastne s tým tyranom prežila?? Tak radšej takto. Tiež zastávam názor, že ak nemá rodina fungovať tak ako treba, radšej takto.

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 10:35

Baby mna uz tieto posledne prispevky uplne zlozili, naozaj co sa to deje ?? Po dlhom case som sa rozplakala. Same podvadzanie, klamanie, tyranie, bitky. Naco to vsetko je ...rodina, deti, ked sa po rokoch na vas muz vykasle a najde si inu zaujimavejsiu, mladsiu. Teraz mi volala moja kamaratka ze mi donesie oznamko o svojej svadbe, mam sto chuti jej povedat ze nech to nerobi, nech si tu precita co ju caka, ale potom vobec o com to cele je ????;-(

svetlana (bez overenia), Pi, 25. 01. 2008 - 10:41

anmol, neblazni ... nie je cely svet taky cierny!
ja mam uasneho manzela, kt. mi snad pomaha s detmi a domacnostou cim-dalej tym viac.
svata pravda je, ze chlapy su proste iny, lenze sikovnostou zeny je tu inakost odhalit a vediet, ako s nou zaobchadzat.

Inak, stale si mylsim, ze aj chlapy sa maju na co stazovat, keby chceli ... zas zienky vedia byt viac hystericke, teatralne, ... proste to je fakt!

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 11:37

Ja si myslim, ze sa ludia casom vratia do zivotneho stereotypu, uz nemusia bojovat o zaujem danej osoby kedze maju pocit, ze uz je ruka v rukave.. teraz hovorim tak o zenach ako o muzoch.. a potom zrazu okolo seba mozno vidia zas a znova cerstvo zamilovane dvojice a nieco ich zacne hnat k tomu, ze zas chcu citit to busiace srdce, citat tie nemotorne smsky a rozmyslat o prvej puse.. len nikto z nich si asi neuvedomuje, ze vsetko nove je krasne, ale ze sa zas kolobeh zopakuje a z noveho sa stane stare.. asi by sme si vsetci mali obcas len tak zaspominat na krasne chvile zo zaciatku vztahu, aby sme si to rozbuchane srdce znovu uvedomili ale uz na tej stabilnej sterotypnej pode, aby sme zo spomienok mohli napisat zas a znova nejaku nemotornu smsku uz tej "starej" osobe a aby sme mohli kazdy den prezivat tu "obyc" pusu ako tu prvu.. podari sa to ale nam vsetkym nezabudnut, ze kedysi sme partnerov milovali aj s chybami, ze sme im odpustali chybicky krasy a ze sme bojovali prave o tu stereotypnu istotu, s ktorou zrazu zaciname byt akoby "nespokojni"? Zrazu nam akoby tie "chybicky krasy" vadia viac? A preco? Nemyslim si, ze nam vadia viac, nemyslim si, ze by sme boli nespokojni, myslim si, ze len zacneme VYMYSLAT.. mozno by sme sa mali len obcas pohrabat v starych listoch a starych fotografiach.. (jasne, ze su vztahy, ktore proste dalej nefunguju a tam asi nie je co riesit, ale vo vztahoch, kde ti dvaja vedia, ze stale sa navzajom lubia mozno tie stare fotky pri pohariku vina nemusia byt az taky zly napad pestovat si vztah...) No.. asi by som mala zacat u seba.. v poslednom case akosi moc VYMYSLAM (giggle)

svetlana (bez overenia), Pi, 25. 01. 2008 - 12:21

Vies, ze mne sa stava, ze tresnem do dialav cosi pouzite (teda hodim to akoby do kosa trebars vecer z postele s tym , ze to rano ulozim) a moj muz sa len zasmeje, ze to som presne ja a este si pamata, ako som na intraku takto pohadzovala veci, ako som otrepavanim odstranovala vodu zo salatu, ze ved sa nic nedeje ... (giggle) to jeho vzdy dostane, aj ked ja to nerobim naschval ;-)

ja mam prave skor pocit, ze mojho manzela poznam casom cim-dalje tym viac, viem ovela lahsie zvladat jeho prve reakcie, ....

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 11:39

vies Svetlanka, ja by som presne tak charakterizovala svojho muza ako ty , den pred tym ako som nasla sms od jeho milenky
..predstav si to aka si teraz stastna a spokojna so svojim zivotom a milujucim manzelom a zrazu zitis ze on isty cas niekoho ma...a ty si si nic nevsimla a krasne a spokojne si zila...
...potom sa poobzeras a zistis ze aj druha kamoska ma taky problem, ina sa rozvadza, ina podvadza svojho muza so zenatym...preto sa mi zda ze je to v dnesnom svete uplne postavene na hlavu...a je mi z toho nanic

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 11:41

Svet je postaveny na hlavu, horsie ale je, ze tieto hodnoty vytvarame prave my ludia.. a mna tato predstava vcelku pekne desi :-|

svetlana (bez overenia), Pi, 25. 01. 2008 - 12:36

vies anmol, ja hlasam, ak tak ludia chcu zit, nech si tak ziju ... chces im zabranit v tom zit a mysliet tak, ako to robia ?
Samozrejme zaruku, ze sa to nestane aj mne, nema nikto. Ale co ej to zaruka ? istota ? take neexsituje :-)
A toto ma fakt nedepce ... depcu ma ine veci ... akurat som chcela napisat, ze nedostatok casu, zamestnanie a domacnost v jednom nekonciacom kole. Ale akurat rozmyslam, ze ako travim teraz cas (blush) :-P

Co ale fakt nechapem je, ze zeny netusia ... my mame aj problemy, ale ja o nich viem. citim, ked sme sa ciastocne odcudzili, citim (aspon zo svojej strany) v akom stave ten vztah momentalne je. A to, ze to nie je stabilne, je normalne.

mirec, Pi, 25. 01. 2008 - 15:11

anmol,
chceš jej vari napísať, že múdry sa učí na chybách druhých a hlupák na chybách vlastných? Nechaj ju, veď aj ona sem neskôr príde...
To som myslel humorom... trochu. ;-)

janaky, Pi, 25. 01. 2008 - 22:18

Stačí si prečítať dnešný výrok!!!

nielen žienka domáca, Pi, 25. 01. 2008 - 10:38

"Ženy, čo rozbíjate rodiny, čím rozmýšľate vy?" (autor - Tanka)

Baby, tak si vezmite/vezmime ponaucenie z tychto prispevkov aspon take, ze NIKDY NEBUDEME BUDOVAT NIC SO ZENATYMI! Ktovie kolko zien sa tu rozculuje a suciti s opustenymi... ale na druhej strane ma alebo malo takyto pomer, hoci urcite by povedali: "to bolo nieco ine" pripadne "im to uz davno nefungovalo".
NIE! Nebolo to ine!!!

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 10:57

Milenka môjho manžela je vydata matka s 1 dieťatom, ktorá vo svojom manželstve nie je šťastná. Neviete aká je to bolesť, keď s ňou zdieľal svoju dušu, povedal jej "milujem ťa", kým mne to nevedel povedať celých 10r. Zhodnotil to tak, že oni majú rovnaké hodnoty, že sa sňou dalo porozprávať, že je skromná. Prečo to spravil? Chcela by som počuť mužskú reakciu. Pochopila by som jednorázovku, že neubránil sa príležitosti. Ako mohol doma so mnou fungovať, byť ku mne normálny, niekedy milý, darčeky mi kúpil (náušnice, kávovar)čo sa naňho nepodobá a pritom milovať inú vydatú ženu, stretávať sa s ňou tajne po hoteloch, rozmýšľali aj o bábätku (našla som maily, tak viem). Triaslo sa mi celé telo z vonka, aj z vnútra, plakala som, nie to nebol plač, to bolo zvieracie ručanie a naozaj fyzicky ma bolelo telo, srdce, šija. Vieš čo som si hovorila, že prečo keď som umrela, prečo ešte žijem? Bojím sa apatie a depresie, moja známa bola 3 týždne na psychiatrii, dostávala elektošoky - z podobných príčin.

Natinka, Pi, 02. 05. 2008 - 19:01

Stalo sa mi podobné, áno viem ako bolí boľavé srdce. Ale.... ver mi... potrvá to chvíľu...a dnes som rada, že ten muž z môjho života odišiel. Načo žiť s niekým, kto ťa takto trápi, načo plytvať láskou na niekoho, kto si ťa neváži, chápem ťa, v hlave je toľko otázok a každá jedna nie je zodpovedaná...a ani nebude... nehľadaj odpovede, pretože tým strácaš čas. Viem, bolí ťa zrada, bolí ťa tvoje ego a bolí ťa všetko čo si spravila pre toho človeka a od to "odkopol". Ver mi, netrvalo dlho a pochopila som, že to nebol človek, ktorý si to zaslúžil. A vieš ako dopadol ten môj neverník? Tá jeho "láska" ho využila, vycicala z peňazí a on po čase priznal, že bol idiot, že ma kvôli nej opustil. Nepotrebovala som počuť od neho tieto slová, lebo mi to už bolo jedno.... nuž a ako každá väčšina žien som si neodpustila to tradičné a to protivné, čo muži radi nepočujú - veď som ti to vravela...:-)
Netráp sa, nepripúšťaj si, ver mi, chvíľu pobolí a potom budeš spokojnejšia ako si bola v manželstve. Neprejavoval ti city? Neobjal ťa??? Načo ti je taký chlap. Nájdeš si takého, ktorý ťa bude rozmaznávať, ktorý ťa bude obdivovať...ver mi aj ja som našla. Chvíľu to trvalo, ale prišlo to. Tak nehádž svoj život do koša, kvôli jednému mužovi. Svet sa neprestal točiť a ty raz nájdeš to čo tvoje srdiečko potrebuje. Ver mi...a neplač večer do vankúša, nebuď sama, flákaj sa s kamoškami, pozývaj si na večer kamošky, kolegyne, choď von na slniečko .. a uvidíš, že to prežiješ. Drž sa..a nezabudni - bez jednej lastovičky bude ešte leto..(y)

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 12:22

...tak slubujem...:-)

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 10:39

Ďakujem vám všetkým za záujem a pochopenie. Sú tu deti a staré zabehané životné koľaje. Ani za bežných okolností nie je ľahké zmeniť zásadné veci v živote, ale teraz to pociťujem ako nutnosť. Moja duša už nebude nikdy šťastná takým pravým spôsobom ako bola. Snažím sa chovať rozumne ale dávam priebeh aj emóciám. Zmietam sa vo vlastných pocitoch. Mám náročnú prácu a teraz som úplne mimo. Psychicky a aj fyzicky som na dne, hoci pracujem hlavou. Pociťujem, že najlepšie pre mňa by bolo opustiť celý môj doterajší život, prácu, byt, staré miesta, ľudí a s deťmi začať úplne niekde inde. Samozrejme, že to deťom nemôžem urobiť a navyše sama by som to nedokázala, teraz som príliš slabá, ale chcem sa citovo odpútať a seba lepšie spoznať, vnímať a viac sa mať rada. Dúfam, že to moje fňukanie vás príliš neunavuje,ak si to vôbec z vás niekto prečíta. Aj keby nie, je to ako by som mala terapiu.

tanka, Pi, 25. 01. 2008 - 10:44

Moja, ve´d my všetky sme tu na to, aby sme sa navzájom vyžalovali, povzbudili a pochválili.
Takže kľudne fňukaj ;-)

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 11:10

Smarty vydrž, bude to lepšie. Chce to hlavne cas. Ja si vôbec nepamätam obdobie dva mesiace po tom ako sa to cele prevalilo. Tiez nechapem ako som to cele zvladla - asi sa nase telo dokaze nejak prepnut na autopilota.
A co tvoj muz ? On uz odisiel k nej, alebo chce ostat s tebou ?
Kludne sem pis vsetko co mas na srdci, je tu vela poztivnych ludi ktory ti mozu pomoct.

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 11:36

Keď sa to prevalilo cez vianočné sviatky boli sme u svokrovcov, na Silvestra som som odišla iba ja bez detí domov-cca 1 týždeň, potom nabehol každenný rytmus škola, škôlka,práca, celé telo sa mi priečilo, búrilo, proti tomu tváreniu sa pred deťmi, že nič sa nestalo, potom som chcela, aby na celý týždeň odišiel. Boli sme s deťmi sami, kým oco bol "na služobke". Spravilo mi to dobre, aj keď to bola zaberačka. Zaujímal sa o nás, stále mi opakuje, že je tu pri mne, a jaho zase stále posielam za láskou, novým začiatkom, že nech ma neľutuje, že nechcem, aby bol pri mne z dôvodov, že to nie je také jednoduché, deti, že aj mňa má rád a pod. Chcem sa odstrihnúť, aby som sa z toho pozbierala, viem, že voľakde vo mne je veľká hybná sila, viem, že by som to prekonala, ale som z toho smutná, je mi to ľúto, lebo doteraz sme budovali život, a teraz keď máme väčšie deti, mohli sme si užívať. Miluje deti, oni jeho, všetko by pre ne spravil, len neviem, prečo ho aspoň oni nevedeli zastaviť v jeho konaní. Tá milenka je asi ešte dôležitejšia preňho. Tento týždeň sme zase v jednej domácnosti, snaží sa, ale mne je ťažko a bojím sa, že týmto spôsobom, že život beží a ja som ako zamrznutá, prejde čas a každý si zvykne, nič sa nezmení v mojom živote, len zatvrdnem a bude zo mňa obeť, chúďatko. Nechcem žiť spolu s ním, len preto, že máme deti, a snažiť sa zabudnúť. Chcem mať buď plnohodnotný vzťah so vzájomnou dôverou, alebo nechcem mať partnera, mám deti a seba. Myslíte si, že takto zničený vzťah sa oplatí zreparovať, budem mu niekedy dôverovať? Myslím si, že časom, keby som sa vyliečila z toho, a našla by som svoju rovnováhu a spokojnosť, vedela by som byť do istej mieri jeho kamarátkou. Alebo sa mýlim? Čo by veľmi vadilo a asi to by som nedovolila, aby moje deti spoznali jeho novú partnerku a aby ich vodil k nim do ich novej rodiny, aby som bola na to nepríjemné a oni na to milé pobavenie, výletiky a tak. Bojím sa, že by sa deťom mohlo viac páčiť s nimi ako s trápiacou sa matkou, ktorá nič nestíha, lebo na život úplne sama. Potom by som už nemala prečo žiť.

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 11:58

Ano, Smarty urcite sa oplati takyto vztah zreparovat, ale na to treba dvoch, ktory to naozaj chcu, lebo je to dost tazke a dlheee obdobie. Stale neviem ci tvoj muz chce ostat s tebou ? Ja som mojmu povedala ze ked chce nech ide k nej - povedal ze nechce a nikdy ma nechcel opustit. Ale ak by povedal ze chce byt s tou druhou asi by som nemala sil o neho bojovat. Viem ze teraz mas zranene srdce, ale ak ho mas rada a vazis si ho aj pre ine veci, urcite stoji zato dat mu druhu sancu - ale nech sa na tom aj on podiela aktivne. Mas plne pravo ziadat od neho aby uplne prerusil kontakty s tou druhou.
A fantaziu si drz trosku na uzde - predstavovat si svoje deti ako su u tej druhej...netyraj sa zbytocnymi nezmyslami. Pises ze mas starsie deticky, tak tie ta urcite pochopia a budu navzdy lubit iba teba - svoju mamu.

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 13:04

Anmol tvoj príspevok tuším zo septembra mi google vyhľadal, a tak som sa dostala k vám. Keďže som tu nová, pridala som reakciu na tvoj vtedajší mail- dnes, možno ho nájdeš. Tvoja reakcia ma potešila, lebo už to vyzeralo dosť tak, že nie je čo riešiť, že rozvod. Ale ja primárne rozvod nechcem, ale nikdy, by som ho nebola prosíkala, aby ostal. Som teraz tam, odkiaľ si sa ty dostala, obdivujem ťa, si určite silná a múdra žena. Povedz ako dlho si sa "liečila"? Vyliečila si sa? Zohnala si vtedy podrobný výpis z mobilu? Presne to sa teraz snažím ja, zistiť či sú v kontakte, či ma zase neklame, keď tvrdí, že nie. Aký je váš vzťah?
Ešte k mojim deťom, nie sú veľké, syn má 10r. a dcéra 5r. ale sú výnimoční a úžasní. A vystačia si a my si niekedy môžme odskočiť aj na kávu len vo dvojici, alebo na nákupy.

tanka, Pi, 25. 01. 2008 - 12:51

smarty, myslím, že to trochu preháňaš s tými tvojimi predstavami, ako sa "deti stretnú s "ňou" a podobné fantazmagórie. Týmto by som sa teraz určite netrápila.
Jasné, že by som mu povedala, že si nepraješ, aby ju videli deti, aspoň´nie teraz v blízkej budúcnosti.

Ako to berie celé on? Chce sa vrátiť? Prerušil s ňou kontakt alebo je s ňou na´dalej?

Určite má cenu "zreparovať" vzťah, ale musíte to chcieť obaja.

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 13:10

Tvrdí, že to s ňou skončil. Keď mu ako posadnutá prezerám mobil, stále si všetky záznamy vymazáva. Už som sa snažila získať od operátora podrobný výpis hovorov a sms, ale nepodarilo sa mi to. Sme spolu a musím priznať, že sa snaží, nie je mu to jedno. Myslím si, že potrebujem získať odstup, čas pre seba, bez neho. Znova sa blíži víkend a on sa snaží o nejaký spoločný program - výlet. Keď sa tak snaží, neviem či by ho to nezranilo, keby som povedala, že pre mňa je lepšie byť samej.

tanka, Pi, 25. 01. 2008 - 13:19

Kľudne mu povedz, čo cítiš, čo prežívaš, čo by si chcela, vysvetli mu, že potrebuješ čas, aby si to ako tak strávila. AK ho ešte ľúbiš, tak mu to povedz. Ak ťa teší jeho záujem, jeho snaženie, povedz mu to tiež. Ak ťa on ešte ľúbi, a chce aby si mu dala šancu, tak ti ten čas určite poskytne. Ale aj on možno musí vedieť, že tam šanca na vaše spoločné šťastie ešte je.

mika, Pi, 25. 01. 2008 - 14:19

Smarty, len pekne chodte spolu na vylet. Neviem ci by ti bolo lepsie samej doma a budes rozmyslat nad moznym aj nemoznym. Mne velmi pomahalo ked sme boli spolu. Neuzatvaraj sa do seba ani pred nim.
Vtedy ked sa to stalo a ja som mu povedala, ze uz nikdy nebudem stastna mi povedal ze, neboj este sa spolu na tom zasmejeme. Prislo mi to uplne nerealne ale fakt sa stalo teraz v nejakych situciach sme sa na tom zasmiali.
ps: ohladom tych vypisov ti mozem poradit na e-mai
moj mail :anmol@zoznam.sk
ahoj a drz sa

nielen žienka domáca, Pi, 25. 01. 2008 - 10:52

Ked som sa zamyslala nad podobnymi situaciami, mne tiez napadlo len odist niekam inam. Aby som ich nahodou nestretla v meste alebo aby mi vsetko nepripominalo stare casy.
Drzim palec. (y)

Miamia, Pi, 25. 01. 2008 - 13:49

kocky,vratme sa par tisic rokov dozadu k nasim pradavnym predkom.Co robili muzi vtedy,lovili,a to v nich zostalo do dnes... Su to lovci. A zeny vtedy sedeli v jaskyniach,strazili ohen a starali sa o deti.Nikto sa nevydaval,ani nezenil,boli spolu len koli plodeniu potomstva.Chlap sa o zenu a dieta staral priblizne do 4 rokov zivota dieta potom si zasiel za inou a plodil dalej tam.Bigamia u chlapov podla mna,je zdedena z tych davnych cias.Nechcem tento problem obratit na srandu,len si myslim,ze cas je najlepsi lekar,raz to preboli a zas bude dobre. Zasluzi si tento muz,aby si sa koli nemu trapila?Podla mna nie,aj ked ho milujes,ale ako mozme my zeny milovat niekoho kto nam tak velmi ublizuje? Nie je to znasej strany masochisticka uchylka,ze si nechame ublizovat,ticho trpime a utapame svoj zial v nadeji,ze ho to prejde a spamata sa,ved predsa nemoze zahodit 10 rokou za hlavu,musi sa vratit?!Preco si nevazime seba samych,preco same seba nemame radi dostatocne,preco nemame tolko sily a preco sa bojime vtdat sa takychto vztahov,preco sme vzdy ochtne dat im este jdnu sancu? CO by asi robili chlaoi,keby sme boli ine?Da sa nevera odpustit? Neviem,mozno ano,ale nikdy nezabudnes...:-( ;-(

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 13:54

Je overene, ze keby sa zmenilo chovanie spolocnosti a ulohy zien a muzov by sa vymenili, zmenila by sa aj cast mozgu, ktora je viac pouzivana u zien za tu, ktoru pouzivaju muzi.. ja si to viem vcelku dobre predstavit v buducnosti ako zensku vzburu na chlapov, ked sa zeny uz teraz starajuce sa nielen o tie "emotivne" stranky staraju aj o technicke veci a chody domacnosti, zacnu chovat presne ako muzi a im naopak prenechaju deti a rodinu.. mozno sa im to vtedy vrati a tu bigamiu prestanu pouzivat ako nejake ospravedlnenie za ich chovanie..

Unbelami (bez overenia), Pi, 25. 01. 2008 - 13:58

S tymto kategoricky nesuhlasiiiim. Zeny nemozu pouzivat cast mozgu, co muzi. Oni totiz pozivaju externu cast mozgu (mozocek, hlavicka). (rofl)

Smarty? Keby ste boli dve, volali by ste sa Smarties?? Ako tie cukricky? :-P

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 14:03

Mas smolu.. je to odskusane odbornikmi.. vraj staci dat dieta chlapca do situacie v akych vyrastaju zeny, do ich socialnej skupiny atd atd a bude viac emotivny, rodinne zalozeny atd atd.. a naopak, zas ak by si strcil dieta do socialnej skupiny a zivota chlapov, tak by mala v ruke "srobovak a vrtacku", neprejavovala by tolko city a bola by tvrda :-P A to preto, lebo by kazdy z nich zacal rozvijat cast mozgu, ktora v normalne nasej terajsej spolocnosti je inac potlacovana.. bol o tom dokumentarny film a ja takymto krasnym predsavzatiam o tom, ze aj chlap by dokazal revat nad romantickym filmom zatial co zena by fajcila dutnik pri westerne rada uverim :-D

Unbelami (bez overenia), Pi, 25. 01. 2008 - 14:11

Never svetkemu, co je v dokumentarnych filmoch. Aj za sociku sa robili dokumetny a ako krasne poohybane pravdy to boli :-D
A minule,ked som spomenul, ze je to v muzoch dake to rozsievanie semiacok medzi samickami, mi tu zeny bili do hlavy, ze odmietaju taketo tvrdenia.
Tak kde je pravda? B-] -vo vine? HA? :-)

eifelovka, Pi, 25. 01. 2008 - 14:21

Tak to z toho vcerajsieho vina mi bolo v noci tak zle.. to pod tou tarchou tej pravdy :-O (giggle)

smarty, Pi, 25. 01. 2008 - 14:29

Miamia, možno si to úplne celé neprečítala. Nebojujem oňho, netrasiem sa, že ma opustí, a už vôbec nie, že by som si nechala ticho ubližovať. Práve bojujem s otázkami, či ten vzťah má cenu zreparovať? a prečo? Ako budem ďalej vedieť žiť s tým, čo sa mi stalo (bez ohľadu nato či s ním alebo bez neho)? Prečo sa mi to stalo? Psychologička mi tvrdila, že on nie je typ - sukničkár-. Múdre knihy tvrdia, že nevera je len vrchol ľadovca, že signalizuje, že vzťah má problém. Kde som sa ja na tom podielala? Toto je to riešenie problémov v manželstve? Chcem si vymeniť s ním rolu. Robiť presne to, čo robí on. Dlho byť v práci, večer si doma sadnúť, v sobotu doobeda ísť na nákupy, poobede si pospať, povenovať sa deťom, prečítať knihu atď. striedať relax a prácu, bez tých triviálnych povinností, ktoré ženy oberajú o čas, bez starostlivosti o domácnosť, lekárske prehliadky, školské povinnosti, ... .

Miamia, Pi, 25. 01. 2008 - 18:57

moja,nebud vzthovacna,myslene to bolo vseobecne,ja ta vobec nepoznam,tak predsa nemozem pisat o TEBE,sorry

Miamia, Pi, 25. 01. 2008 - 14:13

(giggle) (giggle) (giggle)

klodik, Pi, 25. 01. 2008 - 18:18

Ježiši smarty akoby som tento posledný tvoj príspevok čítala o sebe.No fakt úplne do bodky. Keď sa u nás prevalilo, že manžel sa zamiloval do kolegyne, tak sa mi rosypal dovtedajší život, ale netrápilo ma až tak veľmi že odíde, to som si ujasnila rýchlo že keď o mňa chlap nestojí tak sa predsa nezbláznim,napriek tomu že som ho milovala a stále ho ľúbim, ale dala som aj na rozum, na to čo mi hovoril rozum, ale vošli do mňa také jedy, že som prevrátila svoj život a aj ten jeho na ruby. Vykričala som mu že on si celé roky budoval firmu a ´ja som sa starala o rodinu, hneď som si našla prácu, mužovi som zavelila, drahý keď máš čas popri svojej firme sa aj zamilovať, tak sa budeš venovať aj podstatným veciam.Začala som dlho bývať v práci, on začal aj varievať, aj sem tam upratal... Po lekároch s deťmi chodí teraz výlučne on, stará sa o deti cez víkendy.Aj som mu kedysi povedala, že ak sa rozídeme, že od neho nechcem žiadne peniaze, že keď o nás nestojí tak ani ja nestojím o to aby sa o nás akokoľvek staral- to nevedel dlho stráviť, že to teda nie je normálne, aby som odmietala pomoc. Teraz žijeme oddelene, stará sa o nás, s deťmi chodí po lekároch, a vzťah je celkom v pohode. Mávala som také stavy že som chcela utiecť preč, vymazať všetko čo sa jeho týkalo zo života, proste som ho ani doma nemohla zniesť, bývalo mi z neho až na vracanie.Tiež som sa stále pýtala prečo, riešila som to aj s ním, kládla som otázky jemu, sebe, hľadala odpovede...A teraz? Po piatich rokoch? Žijeme oddelene a neviam si to vynachváliť, hľadáme sa navzájom, občas si zafilozofujeme o živote, o nás cez sms- ky, veľa sa spolu aj nasmejeme, chodíme spolu aj na výlety- je to akoby sme spolu znova chodili, akoby sme sa znova potrebovali spoznať. A ja konečne viem že s kolegyňou to bol ošiaľ, ktorý sa skončil- keď bol s nami doma stále ma to trýznilo, ubližovalo mi všetko čo sa jej týkalo, a teraz je to oveľa väčšia pohoda...

katika2, Pi, 25. 01. 2008 - 19:37

Vojtech Mihálik
Tŕpky

Krájanie

Tak predsa odišiel, zostala sama v byte.
Tá druhá má boky, vie ponúknuť pohár smiechu,
nezodrala sa v modloslužne
krásneho domova.
Odišiel, v kúpeľni nezotrel penu z mydla
a zabudol zhasiť lampu.
Na oknách praská prievan, slepá samota
naráža do stien, tesno je súmraku.
Schytila srdce do oboch rúk,
položila ho na stôl
a kuchynským nožom ho začala krájať
ako knedlík.
Skučalo, skučalo srdce,
pod nožom triasol sa jeho nárek
a z jeho neznámych hlbín padali fádne roky,
nádeje skrvavené, zadreté triesky,
padalo chrápanie nocí, kedysi podobné snom,
tisíce vydrhnutých dlážok,
tisícky hrncov a túžogb a krokov,
to všetko zo srdca padalo,
zosýpalo sa zo stola
a trieštilo sa žene pod nohami.
A žena krájala, krájala srdce
mechanicky a dôkladne
a stále bolo čo krájať
a stále padalo haraburdie,
spomienky, vášne a sľuby,
rozbíjali sa, kričali.
Napokon predsa len zaškripel nôž
až na samom dne srdca,
zaškripel, vyletel z ruky.
A žene sa prvý raz podlomili kolená,
prvý raz vybúšil plač.
Tam na dne ležal malý čierny kameň,
nezraniteľný, zabudnutý kameň,
láska.

klodik, Pi, 25. 01. 2008 - 19:51

Nádhera(y) (y) (y) (heart) (heart) (heart)

Kachita, Pi, 02. 05. 2008 - 14:12

Ja tuto basen milujem este z cias gympla, nadherna a velmi pravdiva. Smarty, a ostatne mamicky, drzim vam vsetkym palce, ste neuveritelne silne.

johanka, So, 26. 01. 2008 - 15:28

ahojte babenky, to ste tu vsetky viac-menej stastne vydate, prip. aspon mate mangelov, ktori aj ked ziju oddelene, financne aj moralne vas podporuju???
nejako mi to nesedi... moje manzelstvo je na prd uz strasne davno, nechce sa mi to tu momentalne rozpitvavat (mozno inokedy)a tie kamosky, ktore mam, su bud v manzelstve skor nestastne, alebo ak su rozvedene, maju problem financne utiahnut domacnost... uz musim... viac nabuduce... hore hlavu smarty, zivot sa neruca!!!;-) ;-) ;-)

klodik, So, 26. 01. 2008 - 15:55

No ja ti teda neviem Johanka- ten môj sa zbláznil do kolegyne, dosť mi naubližoval- proste to bolelo, ale partnerstvo napriek tomu akosi gunguje. Zbožňuje deti, venuje sa im, aj keď s nami nežije dáva mi toľko isto peňazí koľko mi dával keď sme spolu žili, fungujeme ako normálny ľudia- akurát z nášho života vypadlo fyzické milovanie.(giggle) (giggle) (giggle) Ale viem že ma má rád, keď sa o nás stará, len to ešte asi sám nestrávil čo sa mu skolegyňou prihodilo. A inak dosť veľa z toho čo tu píšem som si vybojovala. Keď mal syn problémy v škole už som bola taká nasratá, že mu tá krava vypisuje a odputáva ho od rodiny, že som sa teda neunúvala priamo jej zavolať nech s tým prestane aj manželovi som volala nech sa spamätá, že sú to aj jeho detia čo teraz zaseje to bude ako dedo žať, či ho to netrápi, že ja taký ľahostajný. A stále mi zaáleží na jeho práci a on ma podporuje v tej mojej lebo to tiež mal vysvetlené, že som študovala na to aby som robila prácu ktorá ma teší, aby som bola psychicky v pohode, a keď som ja v pohode tak sú v pohode aj deti a keď sú v pohode deti, tak je v pohode aj on, keď majú oni úspechy v škole, je lepšie aj jemu- veď to všetko pekne spolu súvisí. Ale robila som veľa cirkusu, aj on mal na mňa svoje výčitky, ale v čom mal pravdu som sa snažila napraviť, a čo mi je proti srsti tak to neriešim aj keď ho ide z toho rozhodiť, aj on má také vlastnosti ktoré mi vadia...

Miamia, So, 26. 01. 2008 - 19:10

A manzel je teraz sam,alebo s tou koleginou,celkom ma to zaujma,vypadate ako velmi rozumni ludia,mozno este mate sancu(y)

klodik, So, 26. 01. 2008 - 19:18

No on je sám, pracovne vyťažený, na víkendy si berie chlapcov, ale ona je asi uňho ešte zamestnaná.Ona je vydatá, má jedno dieťa... Akurát minule mi povedal že keď ja som bola veľmi upätá na tú situáciu ktorá sa stala s kolegyňou, ale ja som mu vysvetlila, že som nebola tak upätá na tú situáciu, skôr som bola upätá na neho a tak ma každá sms- od nej na jeho mobil vždy riadne zabolela, a toho bolo viac. Tak len skonštatoval, že jááááj...No asi to chce proste čas, keď sme sa to snažili držať pod jednou strechou tak sme sa stále krútili v jednom bludnom kruhu. a takto som si uvedomila že dokážem jestvovať aj bez neho a už to proste tak všetko nebolí- nie som tak veľmi naňho upnutá

Miamia, So, 26. 01. 2008 - 19:24

Aj tak je vyborne,ze ste to dokazali vy riesit,bez vacsich problemov,alebo...?;-)

klodik, So, 26. 01. 2008 - 19:36

Jój cirkusu bolo veru dosť, človek aj narozprával kopu kravín ktoré tak nemyslel,či už ja , alebo manžel ale...som taký typ čo nezdupká. nebojí sa života, a ani konfliktov keď sú nevyhnutné pre dobro, pre posun vpred. Niekde v našom vzťahu je asi taký moment, že si máme jeden druhého prečo vážiť, a stále mám pocit, že s ýmto človekom chcem zostarnúť, chcem sa oňho starať keď bude staručký, chcem sa smiať na tomto všetkom čo sme spolu prežili. Mám rada hĺbku života, hĺbku vzťahov, ponoriť sa do toho čo a ako cíti ten druhý, ale pritom si treba zachovať svoje vlastné ja...A ja som bola tá ktorá nechcela rozchod, lenže potom som si uvedomila, že manžel sa z toho akosi nevie dostať, doslova potreboval samotu, tak som mu poskytla priestor- veď nie je predpis, že dvaja sa milujú len ak spolu žijú pod jednou strechou- je to o vnútornej slobode- to mi došlo keď manžel už inak nevládal fungovať pod jednou strechou so mnou, asi ho to tu všetko dusilo...

molekula, Po, 28. 01. 2008 - 14:25

SMARTY aj ja som zazila nieco podobne nie raz ale viac krat nikdy pred tym som to neriesila-nechcela..ale asi pred 3 ci 4 rokmi ja uz ani neviem ale strasne to leti som zistila,ze niekoho ma..tak som to riesila s kamoskou ze co mam robit a tak...a ona nikdy nezabudnem ako sa mi pozerala do oci.....proste pointa BOLA TO ONA!!!!§ ta jeho smskarka!!!!ked som to zistila tak prestne ako pises strasne ma to bolelo o to viac,ze to bola moja"kamoska" zavolala som ju k nam ze ci mi nechce nieco vysvetlit vtedy uz vedela ze ktora bije...a vies co sa stalo??? ten moj hrdina povedal,ze nieje co vysvetlovat,ze oni si pisali len preto aby mu ona podavala o mne informacie ze co a kde robim!!!!taky je on hrdina urobil z nej strasnu podrazacku..na druhy den mi volala,ze mi to chce vysvetlit,ze si s nim pisala ale ze mu nedonasala...v tom momente mi bolo vsetko jedno vtedy som si uvedomila,ze mi nestoja ani jeden ani druhy zato aby som sa pre nich trapila..zrazu ako by vo mne zhaslo svetlo necitila som nic len prazdno ani bolest ani smutok ani hnev....potom som zacala preberat svoj doterajsi zivot a zistila som,ze musim nieco pre seba urobit..proste zacala som si uvedomovat aky prazdny zivot na lasku som mala..potom to dostalo taky spad ako puzzle to do seba zapadalo zili sme sice spolu ale len ako spolubyvajuci bez citov len tak..a ked som nahodou objavila jeho maily ako zas vyznava lasku inej zene ako jej pise,ze ju lubi(co mne za cely zivot nepovedal!!!)a ked som si precitala vetu ked sa dohadovali kde preziju spolocny vikend a ona mu polozila otazku ci sa bude vediet po tom vsetkom pozriet svojej zene do oci!!!on jej odpisal JA SVOJEJ ZENE UZ DAVNO DO OCI NEPOZARAM!!!!!!! tak ta veta vo mne zhasla aj poslednu iskierku co vo mne tlela..a teraz???ja mam krasny vztah a on kade chodi tade ma ohovara,ze sme sa rozviedli preto,ze som si nasla frajera..ano taka ironia...on nevie ze mne to lichoti pretoze vsetci vedeli ako ma podvadza tak som nato pysna ze som mu zrezala hrebienok..aj ked pravda je uplne ina!!!!!msti sa mi este aj tak,ze neplati vyzivne lebo ma chce dostat na kolena..tak nmi povedal,ty este budes klacat na kolenach aby si sa mohla vratit!!!! a ja uz teraz viem,ze aj keby som mala na tych kolenach ist za robotov na koniec sveta tak sa budem este pri tom aj usmievat ale pred neho nikdy neklaknem!!!!!!!
P.S dnes mi prislo jeho odvolanie na vyzivne..keby to nebola sukromna zalezitos tak to skopirujem a poslem na stranku www.vtip tyzdna .sk(giggle)

mimmka, Pi, 01. 02. 2008 - 14:29

ach tí chlapi. Aj môj prvý manžel si začal s kolegyňou.. a tiež som mu našla sms ako ho miluje presne na Vianoce. A za pár hodín bol spakovaný a vysťahovaný. Zrútila som sa, plakala som asi týždeň kade som chodila a potom ma to zo dňa na deň prešlo.. On mi nevedel ani ako chlap povedať, že má rád inú.. má len kamarátku. Hm.. mne moji kamaráti nikdy nehovorili ako veľmi ma milujú a ako sa tešia, že budú konečne so mnou žiť(blush) A tak som asi týždeň po Vianociach podala žiadosť o rozvod a po roku nás aj rozviedli. On žije stále s tou druhou a teraz mi je to už smiešne.. ona po mne zdedila všetko.. manžela, kožuch, dokonca aj obrúčky, ktoré si môj bývalý nezabudol zobrať. A keď príde syn od nich, tak hovorí, že sa stále hádajú... Ja som sa druhý raz vydala a dúfam, že tento model manžela bude lepší. Je úplne iný ako bývalý a ja som konečne po rokoch šťastná. Držím palce aj Vám ostatným, či už sa s neverníkom rozvediete alebo mu dáte šancu.. je to na rozhodnutí každej z Vás. Ja by som nevedela žiť s niekým, komu už nemôžem dôverovať.

Tereza, Pi, 02. 05. 2008 - 09:38

Ahojte,
uz dlhsie Vas citam. Teraz precham vsetkym co uz mate vy uz za sebou. V lete som nasla smsky, dostal podmienku do konca roka. Na silvestra nam sluboval krasny spolocny rok a v januari som ho vyhodila a podala ziadost o rozvod. On ma teraz krasny novy zivot s dlhorocnou milenkou a mne je cim dalej horsie. Ako sa vam to podarilo prekonat? On mi povie, ze mi dakuje, ze mohol zacat novy zivot, ved som to chcela..A ja viem ze s nim uz nikdy, starsne moc mi ublizoval, ale ako dalej? mam pocit, ze ma uz nikdo nebude chciet, vidim sa jeho ocami..aky som nemozna, neschopna a v podstate urobil, len co musel aby sa zachranil. Mam 2 deti a fungujem len na automaticky rezim a on pride vysmiaty a stravi zabavny vikend s detmi, ktore idu naspat ku vystresovanej mame. Nechcem ho naspat ale zavidim tej novej, tie pekne chvile, ktore sme my mali pred 15 timi rokmi. Idem sa zblaznit. Poradte ako z tohto von? Smarty ako si dopadla ty nakoniec?

bettty, Pi, 02. 05. 2008 - 10:26

A čo keby si skúsila niekam odcestovať, na taký týždeň. Deti nechať pri ex-manželovi a ty by si si urobili taký výlet. Skúsiť zabudnúť, poskladať rozbité(brokenheart) . Aj keď bude s neho chýbať nejaká tá časť dá sa poskladať tak, aby bilo pre deti.
Nemôžeš smútiť do konca života. Na to je život veľmi krátky, aby smútok zvíťazil a podmanil si tvoje telo a dušu.
Moja kamarátka mala podobný problém, len s tým že neboli manželia, nemali žiadne záväzky. On od nej odišiel kôli staršej a škaredej. Bola prekvapená, nevedela čo na nej vidí. Chodila ako telo bez duše. Až po nejakom čase si vstúpila do svedomia, zašla ku kozmetičke, kaderníkovi, postupne vymenila šatník a keď sa so svojím ex stretla po viac ako roku bola z nej sebavedomá a krásna žena. Ukázala mu, že aj keď jej zlomil (brokenheart) nezrútil sa jej svet a žije po novom. A on slaboch jej chodil vyplakávať pod okná, že sa chce vrátiť, že to bol len taký ošiaľ a že je hlúpy keď nechal také pekné dievča. Zbytočne. Už sa k nemu nevrátila, pochopila, že život sa dá žiť aj bez neho.
Ani ty sa nemôžeš večne utápať v žiali. Pretože (brokenheart) ti žiaľ ani smútok nevylieči.

Tereza, Pi, 02. 05. 2008 - 12:11

Dakujem,
viem vsetko co mam urobit. Pocuvala som vela svojich kamaratok, pomahala, ked bolo im tazko. Len ja som mala vzdy pocit, ze u mna pohoda o ktoru sa mozem opriet. A padlo mi to. nemam tu silu na vschopenie. Kde ju mamm najst aby som sa nastartovala?

bettty, Pi, 02. 05. 2008 - 12:19

Nájdi si chvíľku pre seba a skús ísť niekam na výlet, alebo poteš svoju dušu kúpou niečoho pekného. Nemusí to byť nič drahé, stačí nejaká maličkosť. Ale ja osobne by som brala aj ten výlet.

Alia, Pi, 02. 05. 2008 - 12:43

Hej, už sa v poslednej dobe o tom tu na NM vela píše, ale možno je to len tým, že vela žien sa konečne prestao skrývať a alibisticky tvrdiť že "je všetko v poriadku a manželstvo je dokonalá inštitúcia" NIEJE...nič nieje dokonalé. Nevera vždy bola a vždy bude....treba sa na to však dívať objektívne....ja viem že v prvom štádiu zúfalstva a smútku to nieje možné - pretože si žena pripadá bezcenná, bez sebadôvery, zničená...jej život je hore nohami a ona nespravila nič zlé...
Aj keď sa to v prvých mesiacoch po zistení zdá nemožné (viem čo hovorím) nieje to tak....svet sa neborí, ani nekončí, niesi prvá ani posledná - ver mi!!!
Je nutné si uvedomiť že niesi bezcenná, že si krásna, že si vážiš samú seba, a ten človek, ktorý prežíva "druhú pubertu" je ten ktorý urobil chybu...
Nelutuj život ktorý si stratila, začni žiť nový život....život bez človeka ktorý za tolko lásky nestál!
Ja viem, citová naviazanosť po rokoch sa rovná citovej naviazanosti dieťaťa na matku - spoločné rozhodovanie, spoločné nákupy, tvoja identita je len "spoločná"....tak ako po smrti dlhoročného partnera si treba vytvoriť novú identitu...
Ja som so svojim mužom nechcela ostať - PRIZNÁM SA - nedokázala som to prekusnúť....aj keď to bola jednorázovka....Ale prosil a plakal....takže som urobila dve veci - neodsťahovala som sa zo spálne a neprestala som s ním komunikovať - aby som nevytvorila bariéru cez ktorú sa nedá dostať späť....bohužial moja obrúčka dopadla inak - tento symbol som po ňom šmarila v afekte a ani dnes po troch rokoch ho na prst nedokážem navliecť - v momente sa mi zdvíha žalúdok....
Neradím ti čo urobiť aby to nebolelo - lebo to bude bolieť - je to zrada a tá bolí. Musíš len prežiť každý deň - ráno otvoriť oči a mechanicky dýchať....a po čase sa ráno zobudíš a zistíš že sa ti dýcha o moc lahšie....a že sa znova smeješ....a že sa na život pozeráš úplne inak ako predtým...a tvoje naivné JA je definitívne preč.
Ja nelutujem to čo sa mi stalo, ani sa viac nepýtam tú hlúpu otázku "Prečo sa to muselo stať práve mne" - pre niečo to bolo....a prečo to ukáže až čas....isté je že sa so mňa stal človek, ktorého len tak niečo neskolí, tým som si istá!

mika, Pi, 02. 05. 2008 - 16:20

Ahoj Alia, aj moja obrucka lezi v supliku a uz nikdy si ju nedam na prst, nikdy....

Alia, So, 03. 05. 2008 - 12:29

V tomto smere ti verím :-) to je presne tá stena o ktorej som hovorila - je to psychická bariéra...len pozor ktorým smerom tieto bariéry povedieš...musíš ísť na všetko logicky...ja som išla....viem, je odsúdeniahodné povedať to "nahlas" ale v mojom prípade nešlo o lásku ani súcit ktorý ma viedol k tomu aby som s mužom ostala....nešlo ani o to aby moja dcéra mala otca....lebo ja som zástancom toho že keď je chlap mizerný charakter a sebec - treba hladať nového...
U mňa išlo o čisto "ekonomické dôvody"...prosto som si uvedomila, kde by som bola s dieťaťom, bez bývania....a nechcela som sa vracať k našim...preto som mu dala druhú šancu...treba to brať triezvo, otvoriť vzťah...ak si myslíš že môj muž nepozná dôvod, pre ktorý som s ním ostala, je to omyl...začal sa snažiť, začal byť pozorný, všímal si čo prežívam a ako sa cítim....a náš vzťah narástol do inej dimenzie...kde on bojuje a ja mu vždy poviem to čo si myslím alebo cítim - ak žiarlim tak mu to poviem, ak sa hnevám - tak mu to tiež poviem...prosto sme viac kamaráti....hoc bez obrúčok :-P

Tereza, Pi, 02. 05. 2008 - 12:43

nad vyletom som uvazovala aj ja. Ale pride mi to len taky unik z realiy,tam kde sa musim naucit fungovat

klodik, Pi, 02. 05. 2008 - 13:57

Terezka človek je úmerne šťastný tomu koľko a ako často si dokáže takéto úniky z reality dopriať...Život nie je len a len o povinnostiach a o tom čo všetko musíme a je treba... život je aj o drobných radostiach...a práve v ťažkých životných obdobiach nás tieto drobné radosti dokážu udržať nad vodou...

Tereza, Pi, 02. 05. 2008 - 13:17

Ahoj Aila,
dakujem. Skus poradit ako sa prestat pytat? Ked sme sa zobrali bol to chudobny chlapec s idealmi - nasimi v podstte ale jeho. Urobili sme spolocne vsetko preto aby bol cim je teraz - uspesny a bohaty. A ja si pripadam ako stokerlik, na ktory vyliezol a preskocil dalej. A je uspesny a bohaty a s novou cicou..Nechcem zatrpknut, ja viem ze je to blbost ale naozaj mi to prejde samo? Ta zlost a aj ziarlivost, ze ona ziskala moje sny len tak? Nie so krestan, skor ma laka voodoo! pomaha zlost?

Alia, So, 03. 05. 2008 - 12:39

:-D jéééj Teri to bolo zlatééé ...nooo woodooo - je dobrý nápad :-D
Hej, hnev pomáha...a netaj ho...ak chceš plakať tak plač...ja si nepamätám 6 mesiacov so svojho života, ja mám totálne okno...v práci som nedokázala robiť, v noci spať, nič som nejedla, kolegiňa mi kontrolovala aspoň pitný režim :-)
Sú to fázy, hnev, sebalútosť, zúrivosť, zatrpknutosť, odovzdanosť, apatia....atď...záleží od osobnosti...
Mne pomohol hnev - nepopieram....ale aj tak som si prešla každou fázou...zrazu som zistila že sa mechanicky ráno zobudím....a raz som sa zobudila a môj "hrudný kôš" ma viac nebolel....prosto nebolel...je pravda že som sa k tomu často vracala a robila scény a vôbec mi bolo jedno čo hovoria odborníci "ak ostanete s partnerom po nevere, tak mu to nevyčítajte" ja som vyčítala skoro stále....a ustáli sme to, a dnes....je to iné, je to reálne....prosto princ na bielom koni ma minul - no čo už - asi ho má iná...skákať z mosta pre to nebudem... :-D
Musíš si uvedomiť, že na otázku "Prečo....." neexistuje iná odpoveď ako "Lebo..." hold, je to stupídna otázka, ktorá v momentálnom citovom rozpoložení nemá aj tak opodstatnenie....bolo by ti lepšie keby ti niekdo na to odpovedal? Myslím že nie! Aj keby si dostala tisíc odpovedí, aj tak to nezmení fakt, že teba netrápi to "prečo sa to stalo" ale "TO že sa TO stalo" a to sa nezmení....čas sa nedá vrátiť....Takže úspešné prechádzanie fázami a hlavne nezačať generalizovať....to že to urobil jeden, neznamená že sú taký všetci....(aj keď popravde, ja by som tejto vete, ktorú som napísala moc neverila :-D :-D :-D )

klodik, Pi, 02. 05. 2008 - 13:48

Terezka tak niečím takýmto som si prešla aj ja...Keď sa nám narodil synček tak práve v tom čase manžel začal podnikať.Samozrejme že práci venoval všetok svoj čas a energiu a všetka starostlivosť o deti a domácnosť bola na mne. Potom sa zamiloval do kolegyne a začali sa diať také veci, že dotyčnej požičiaval naše auto, ja som v ňom nachádzala veci ktoré v ňom ona nechala, v kancelárii mala vycapenú fotku svojho decka vedľa našich detí, manžel sa ňou chodieval na služobky a množstvo mne srdce drásajúcich vecí...Ja som k tomu zaujala taký postoj, že som sa nepretvarovala, ani som to nepotláčala v sebe. vždy som narobila riaden cirkus keď som sa o nejakej takejto veci dozvedela...Tak ja si doma odriekam manželovu prítomnosť, deti museli pochopiť že tatinko sa nemôže s nimi hrať, lebo musí pracovať a potom príde nejaká krava ktorá si myslí, že má na všetko právo...Nie nemala, a ani nemá právo si užívať a ani len občas využívať to čo manžel nadobudol počas nášho manželstva kým si on budoval firmu a ja som sa venovala našim deťom a učila som ich aby tatinka milovali. To by potom ani on nemal mať právo na svoje deti, veď s nimi trávil len minimum času...Ja som sa proste z toho vybliakala a dala som manželovi jasne najavo, že sa správa ako nevďačný debil, keď takéto súvislosti nevidí...

mika, Pi, 02. 05. 2008 - 16:45

Ahoj Terezka,
vzdy ked citam taketo prispevky sa mi stiahne hrdlo a rozklepe cele telo, ako vtedy ked som aj ja prezivala tieto stavy. My sme spolu sice ostali, ale ver mi ze to stale boli. Zrada je zrada. Nemam pre teba ziadnu konkretnu radu, lebo sama viem ze mi nic nepomohlo. Ustupovalo to velmi velmi pomaly, ale neboj cas vsetko vylieci a casom vsetko preboli.
No ale vies co, predsa len mi trochu pomohla psychologicka - skus za nejakou zajst. Mne pomohla sa na veci divat aj inym pohladom, ktory bol logicky, ale ja som vsetko videla iba tym svojim pohladom.
Skus svoju energiu a cas venovat veciam z ktorych budes mat radost a uzitok, ty a tvoje deti, a neminaj ju na niekoho, kto o to nestoji a hlevne si to nezasluzi. Citala som jednu knihu /sice nic moc../ale toto sa mi pacilo :
Ako si zachraniť vlasný život:
1./ Zriekni sa zbytočných pocitov viny
2./ Neuctievaj svoje trapenia ako klut
3./ Ži v TERAZ
6./ Keď si zlo praje aby si sa mu pozrela do očí - pozri sa inam
7./ Priprav sa na to keď budeš mať osemdesatsedem
Strasne ti drzim palce, aby sa ti vyliecilo bolave srdce co najskor.(sun)

zlato4107, So, 31. 01. 2009 - 10:06

Ahojte,tiez mam taky problem.Trapim sa takto 9 rokov,vtedy mi bol manzel 1 x neverny,presli sme hocicim ,krizami,vycitkami.Myslela som si ze umriem,prislo udobrenie a ja som otehotnela.Teraz mam 42 rokov.Pocas tych 9 rokov-bolo to zlozite obdobie,raz sme boli dobre ,raz horsie.Myslim si ze medzi tym este niekoho mal,potom posledne 2 roky bolo asi najkrajsie obdobie .V novembri sa velmi zmenil,zacal byt urazlivy,neprijemny,zataty,stale odchadzal z domu vyobliekany a chodil vecer.Vydrzala som to 4 tyzdne.Potom v nejakom zapale hnevu ,lutosti som sa ho spytala ci znova niekoho ma,preco sa takto zmenil,preco sa takto sprava.Povedal ze nema,nevrtala som do toho,rozpravali sme sa dalej,stale sice odchadzal...Bez vysvetlenie,len sa obliekol a isiel.Momentalne sa so mnou uz asi 3 tyzdne nerozprava,vobec nepozdravi,s detmi len tak podla nalady.Odstahovat sa nechce.povedal ze jemu to takto vyhovuje.Viem ze mi poradite rozved sa,nestoji o teba.Bojim sa toho velmi,a samozrejme trpim.Nedokazem okolo niekoho chodit len tak.Neviem sa od neho citovo odputat.Tiez by som chcela byt tvrda ako on,ale neda sa to.Aj keby sme sa rozviedli,zostane urcite doma,Mame hypoteky,takze predaj domu nejako neprichcdza do uvahy.Snazila som sa udobrit,ale uz akosi nemam silu.

vyvyka, So, 31. 01. 2009 - 23:10

Zlato, v prvom rade,založ si svoj vlastný blok.V druhom rade,ak nemáš silu,nebojuj.Skús teda byť trošku lstivá.Tvár sa,že je Ti ľahostajný..........obleč sa a vychystaj / čo ja viem,len do obchodu,to ale on vedieť nemusí/ a cho´d von,tvár sa tajomne,telefonuj a zlož,keď príde/ ale telefón schovávaj,alebo vymazuj hne´d všetky hovory,aby neprišiel na to,že klameš/ a uvidíš,ako bude reagovať.Lebo väčšinou muži keď sú si istí,tak nebojujú a radi hrajú frajerov,ale ako náhle by zacítili konkurenciu,tak si uvedomia,čo strácajú.Hlavu hore,veď ty to zvládneš,len to chce kľud.A pamätaj,správajú sa k nám tak,ako im to dovolíme / všetci,nie len muži/.(hug) (hug) (hug) (hug)

eva m, So, 31. 01. 2009 - 23:14

pekne si to..(y)
Eva (sun)

zlato4107, Po, 02. 02. 2009 - 17:26

Viem vsetko co mam robit,raz uz bola takato situacia,dozvedel sa ze som bola len na kave a zneistel a sam dosiel.Tiez som vtedy musela sama pochopit ,ze uz onho stracam zaujem,ale nebolo to tak len som vtedy chcela vypadnut.Myslim si ze to uz teraz neplati.Bojim sa zee budeme zit takto bez slova dlhe obdobie.Viem ze je si so mnou isty,lebo vacsinou casu travim s malou dcerou,nemam ju komu dat.Mas pravdu vyvyka,dovolia si tolko kolko my im dovolime,skusim nahodit aj ja nejaku masku,skusim byt vesela aj ked mi je stale do placu,ved deti potrebuju veselu mamu,pokusimsa,zit tak aby ma uz nezranoval i ked sa budeme denno denne stretavat,neviem ci sa to da.A neviem ako si mam zalozit svoj vlastny blok?Nie som v tomto taka zbehla,dakujem.

vyvyka, Po, 02. 02. 2009 - 18:17

Zlatko,naľavo dole,pod tvojim nickom je také ,že posledné príspevky,pod tým posledné príspevky na naičmame a tam je pridať obsah,klikneš na to, a tam si vyberieš pridať blok,klikneš na to a už môžeš písať.potom to len odošleš a budeš mať blok so svojím názvom,aký mu dáš.je to pre teba ľahšie,hlavne,veľa dievčat ti poradí určite lepšie ako ja.(sun) Viac hláv,viac rozumu.Ja viem.,mne sa hovorí,ale ver mi,keď začneš pozitívne myslieť,hneď Ti bude lepšie.Sú také fázy v živote,raz hore,raz dole,tak asi si teraz dole.Ale máš krásnu dcérku,tak sa teš z nej.a keď niekoho ľúbime,nedá sa žiť vedľa neho a spraviť to tak,aby nás nezraňoval.To je nemožné.tak sa snaž aspoň si to nepripúšťať.A choď von aj s dcérou,choď za kamarátkami,viem že to máš ťažké,tak ti držím palce.(hug) (hug) (hug) (hug)

trician, Po, 14. 02. 2011 - 12:41

Rád by som tu tiež pripojil môj príbeh (pohľad muža na veci), lebo dúfam, že pomôže aspoň jednej či jednému..
V prvom rade by som povedal, že sme manželia 4 roky a ako sa nám malo narodiť druhé dieťa- (prvé prišlo rok po svadbe) tak sa mi podarilo zamilovať sa do inej ženy (nie, že by som chcel, aby bolo jasné hneď na začiatok), bola to spolužiačka zo strednej (bol som do nej na strednej zamilovaný). Ako ide o to, že som mal málo starostí ak to mám nejako nazvať- firme sa dobre darilo a mal som čas a peniaze, čiže som robil všetko preto aby som sa staral o manželku a dcérku plus sme sa tešili na nový prírastok a pripravoval som nové projekty... ale ako prišli isté zdravotné problémy tak sme museli prerušiť intímny život a to viedlo hlavne k tomu aby moje srdce dostalo krídla a po troch mesiacoch som akosi nevedel citovo kam sa pohnúť a náhodou sa približne v tom čase rozišla s priateľom tá moja láska so školy o čom sa mi mimochodom snívalo a začal som na ňu akosi myslieť.. a tak som sa jej postupne ozval.. ako dni ubiehali a ona len veľmi sporadicky odpisovala (tu by som spomenul, že môj osobný názor bol ten, že sa stretneme niekde na verejnosti a pokecáme, kto sa ako má a budeme kamoši.. ona ale vedela, že som bol do nej na škole tak sa mi snažila vyhýbať - ,,ale to ženy moje milé" - bola asi trochu chyba, ved keď žena muža zaujíma a ona sa vyhýba a len trochu popíše že má veľa práce a atď.. tak - tu vzniká snívanie a pútanie srdca, ak by sme sa stretli môžno by to snívanie opadlo, možno- lenže ona odmietala..). A spojenie spomienok na spolužiačku s prerušeným intímneho života sa vo mne prejavilo ako nazvem to silne toxické.. čiže som o nej sníval ako blázon.. úplne som bol nou posadnutý a čím ďalej tým viacej.. keď som začal mať už problémy vo firme tak som si povedal, že idem za ňou a porozprávame sa a budem mať pokoj snívanie opadne a budeme kamoši.. a to sa aj stalo lenže po asi týždni to zase prepuklo a trvalo to celé mesiace ďalšie 4 mesiace som trpel ako taký idiot.. bol som dva krát úplne na dne a to naozaj na dne... ale potom keď sa narodil synček a po čase sme začali konečne intímne fungovať tak konečne to snívanie prestalo byť také intenzívne a ustúpilo.. aj keď návrat k manželke bolo peklo, ktoré sa ešte celkom neskončilo raz za čas to ešte zabolí najmä, keď sa manželka sťažuje aleba ma kritizuje (ženy ako môžete byť také- keď vám muž prinesie nákup potravín za 70 euro (čo si pani manželka napíše na lístok..) a vy sa sťažujete na priblblý pribináčik, ktorý má spotrebu LEN 2 ďalšie dni a nevidíte tých ďalších 50 položiek tak sa nečudujte, že vám muž odíde k takej ktorá ho pochváli za tých 50 položiek čo kúpil správne a za jeho peniaze a nie kritizovať ten je..... pribináčik).

A výsledok tohoto príbehu je ten, že deti majú svojho otca a matku, známa má svojho partnera (s ktorým začala chodiť, keď sa rozišla s jej bývalým priateľom) a všetci sú šťastný (až na to, že sem tam ma zabolí ak myslím- na tú ktorá mi zobrala srdce už dva krát.. (dúfam, že už tretí krát sa to nestane alebo ak áno dopadne to celé akosi inak).

Perličky na záver:
- ďakujem tej mojej známej že ,,nevyužila“ moju slabosť a nevyužila môj čas a peniaze (nemusela by chodiť do práce a mohla si užívať života ak by som sa vykašlal na ženu a mala by niekoho, kto ju má veľmi rád..) a ktovie čo ešte ak by nebola taká aká je a možno aj preto na ňu ťažko zabudnúť..:)
- manželka o mojom utrpení nič nevedela – vidieť aká veľká je jej láska ku mne, keď si moje červené oči po nociach nevšimla.. alebo je to jej dôvera vo mňa?
- ľudia ak chcete mať krásne vzťahy treba na tom pracovať a nie hnať sa za hlúposťami.. alebo rozmýšlať nad rozpadmi.. rozmýšlajte nad šťastím..
- usporiadajte si rebríček hodnôt a na prvom mieste by mal byť 1, Kto si ty
- na druhom 2, vzťah manželov a
- potom hneď 3, deti .. ak dáte deti pred partnerom tak to je o čom? Je to ako povedať mu- že ho už nepotrebujete.. Kto im bude otcom? Tu treba súhru toho koľko venovať toho času dieťaťu a koľko aj manželovi.. a v ťažších časoch mu hovoriť- že ho máte radi a ako ho veľmi potrebujete..
na štvrtom si zháňajte obživu či už eurá či mega-eurá šťastie nezáleží od peňazí ale iba ak ich máte môžete byť v dnešnej dobe šťastný.. ale dá sa to aj keď sa venujete rodine prečo to inak robiť...
preventíva je najlepšia liečba a to najmä vo vzťahoch (rozumná komunikácia o citoch..)

V skratke asi toľko.. a hoci sú vzťahy komplikované vždy je cesta ku šťastiu, ale otázka je Kto si ty... pretože to Kto si ty - priťahuje k tebe toho Kto je on či ona..
(heart)

georgina, Po, 14. 02. 2011 - 13:03

Trician, tento blog je už vyše tri roky starý (kuk na dátum pod nadpisom). Smarty má svoj problém pravdepodobne dávno vyriešený - či tak, alebo onak.

Prosím ťa, ak sa chceš podeliť so svojou skúsenosťou, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu, veľa ľudí si to neprečíta.

Okrem toho, takto vyťahovať niekoho vysoko citlivé záležitosti po troch rokoch na "svetlo božie" tiež nie je veľmi dobrý nápad.
Podrobnejšie rozpísané je to tu: http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka

ja_hodka (bez overenia), Po, 14. 02. 2011 - 13:12

...ze si nevsimla tvoje cervene oci po nociach pri dvoch detoch...prepac, nedivim sa. Ak tym merias velkost jej lasky, lahko by sa ti mohlo zacat malit aj pri tej spoluziacke.
...A mozno si aj vsimla tu zmenu, ale ju proste nekomentovala, aby si mal priestor sa slobodne rozhodnut...napriklad.

ja_hodka (bez overenia), Po, 14. 02. 2011 - 13:31

(giggle) kym som mala rozpisany komentar, prislo upozornenie...Par don B-]

georgina, Po, 14. 02. 2011 - 13:34

B-]

trician, Po, 14. 02. 2011 - 14:21

Asi ma georgina celkom nepochopila ja som nemal v úmysle otvárať rany tej ktorá blok dala dokopy len som chcel pridať príbeh, aby sa mohol niekto poučiť, že by sa nemal ohlasovať alebo začať si s niekým iným ale venovať sa kvetinke, ktorú má doma..
ja_hohodke odkazujem, že tým zrovna lásku nemeriam len som konštatoval to čo- ak by som išiel do hĺbky bola realita, že by som sa ja nebol zaľúbil do inej ak by ma ona ľúbila lenže sa zamerala na deti a tým mi dala až priveľa slobody resp. Citovej prázdnoty.. ja nevyčítam, že sa zamerala na deti ja hovorím, že sa to stalo a nedá sa predsa matke a manželke vyčítať, že má deti a že mala zdravotné problémy- ved to by bolo choré a celé to nakoniec dopadlo dobre.. takže ako som spomenul načo kritiku, keď možno chváliť, ale v tom ste vy ženy nepoučiteľné..(flower)

eva m, Po, 14. 02. 2011 - 14:27

poznas vsetky zeny sveta, ked si dovolis zovseobecnovat?
Svoj pribeh si podal svojim pohladom, ktovie, ako vas vztah vnima tvoja zena.
cele to dopadlo dobre vdaka tomu, ze tvoja byvala spoluziacka mala charakter a nezacala si s tebou. Takze to vidim ako jej zasluhu.
Ak by mal moj muz nejake zdravotne problemy a ja by som si svoje potreby riesila zalubovanim sa do ineho muza, nepripadala by som si nejak zvlast fer.
Eva (sun)

trician, Po, 14. 02. 2011 - 14:33

všetky žena nepoznám- chvalabohu, a ty čo robíš ked spomínaš ju že ona má charakter...?:) otváral by som jej rany len keď by si to tá konkrétne čo s týmto začala (a podla mna je dobré keď človek vie že s týmto majú ľudia problémy..) čítala.. nie náhodou? Vidím, že toto by bolo na dlhšie vysvetlovať.. manželka nemala zdravotné problémy akútne alebo pod. len boli príčinou toho čo dopomohlo k zamilovaniu sa do inej.. hoci mi to nebolo na začiaku hneď jasné.. asi takto by som reagoval.

eva m, Po, 14. 02. 2011 - 14:42

to, ze ta zena mala charakter, som vyrozumela z toho, co si napisal o jej reakciach na tvoje pokusy o zblizovanie. Ale mozno sa mylim.
A ako ti radi georgina, ak chces debatovat o svojich skusenostiach, otvor si novy blog, je to prehladnejsie.
A vobec, tema, ktoru si nacrtol, je zaujimava. Mozno by sa o tom dalo pekne podebatovat - rozlicne pohlady...
Eva (sun)

georgina, Po, 14. 02. 2011 - 14:27

Trician, rozumiem tomu, že si nemal v úmysle otvárať niekoho rany. Ale presne to asi teraz robíš. Znova ťa prosím - založ si vlastný blog. Tu si mimo témy. Ďakujem.

A, prosím ťa, pozri si aj do mailovky, poslala som ti mail.

trician, Po, 14. 02. 2011 - 14:38

viem, že to myslýš dobre.. ked zadám do vyhladávača zamilovanie manžela a pod. tak sa objaví toto a ľudia idú podľa toho.. tak preto som to dal sem.. ak vám to prekáža bud to nechajte pre toho komu to helfne, alebo ak vám to vadí a máte byť kvôli tomu neštastné dám to prec..:-)

georgina, Po, 14. 02. 2011 - 14:41

Trician, si tu nový, poslala som ti mailom linky na pravidlá a odporúčania, ktoré máme na Naničmame. Prosím, prečítaj si to.

Nikto ti nebráni písať - ale tretí raz ťa prosím - nepíš do starých blogov. Toto je citlivá téma a ty ju zbytočne "rozrypkávaš." Založ si vlastnú tému a tam môžeš debatovať, koľko sa ti len žiada.
Ďakujem.

georgina, Po, 14. 02. 2011 - 14:42

A posielam ti ešte jeden mail.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama