reklama

Cvicisko, bojisko a to ostatne za dierou v plote

Pridal/a Ariesa dňa 10. 02. 2016 - 23:31

reklama

Povodne som to pisala do diskusie, ale mam pocit, ze sa opakujem a nemam s kym debatovat, tak hadzem karty na stol, zakartame a pokecame, nie?

...

Tazko na cvicisku, lahko na bojisku. Co sa tyka vedomosti, suhlasim. Ale co sa tyka povahy, tak kto maka do umoru v skole, bude makat do umoru aj v praci. Cvicisko nie je detstvo a bojisko nie je zvysok zivota. Pre mna nie. Cvicisko je cas v skole, bojisko je cas v praci. Tym to hasne. Dceru budu neskor tahat uspesni kolegovia, perfektne moznosti. Nevravim, ze je zle mat ambicie. Bez ambicii by sme asi este liezli po stromoch. No kedy bude zit? V 15tich stiha dychat len cez vikendy? Pride vyska, kolko bude stihat dychat tam, a kolko v praci? Je praca s vyskou ohromne jednoducha oproti praci bez vysky? Mate ten pocit, ze ked sa decka umaraju teraz kvoli skolam, ze potom je to jednoduche? Mozno len v tom, ze mozu robit co si vyberu Áno, co maju radi. To je skvele. Ale je to jednoduche? To asi ziadna zodpovedna praca nie je. 

...

OK, koniec vytrhnutemu z diskusie.

Ak sa mylim, kludne ma uvedte do obrazu. Ale som uprimne sokovana, ked citam o studiu vasich deti. Ako som sa ja certila, ze sme chodili pomahat cele soboty a aj mnohe volne dni (1. + 8. maj napriklad) na pole. Cela rodina. Panelakova rodina. Spoluziacka chodila s otcom na prve jarne, este snehove tury, predlzeny vikend. Druha kamaratka sla tiez pomoct rodine - spratat kolace na velke rodinne stretko. Ja som v sobotu vecer drhla hlinu spod nechtov.

Ale ked vas citam, kolko som ja mala casu koniny ... no na nezaplatenie, ze som si mohla s pomerne velkou castou mojho volna robit, co som uznala za vhodne. Aj ho obetovat kvoli priprave na skolu. A ked pominuli skvrny na slnku, tak uz sme s babami a frajermi planovali, ako vyplnime cas do vecierky. Osemrocny gympel, no ano, to boli ufoni. Pomerne agresivne, cielavedome deti. Tak ako v druhaku fungovali partie a kamaratstva, tak v sexte vladla konkurencia a prefikanost. Sme rozni a ja im pravo na existenciu neberiem a niekto na tom ludstve zamakat musi.

 

Ako ste na tom s cviciskami a bojiskom? Je okolo nich minove pole alebo rekreacna oblast?


reklama

reklama

Tangy, Št, 11. 02. 2016 - 00:22

Ariesa, mne dnes nie je sudene ti napisat. Uz viackrat sa mi zmazal koment. Tak len v kratkosti. Ja som zasa sokovana, ake ambiciozne dnesne deti su. Uz od velmi mladeho veku vedia, kam maju do buducna smerovat, a to najma vplyvom rodicov, ktori ich v tom podporuju. A co potom, ak to nejde tak, ako si vysnivali? Ani si nechcem predstavit ten tlak na mladeho cloveka. Viac k teme snad zajtra.

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 07:52

Ja práve obdivujem, ked deti už v takomto veku velmi presne vedia, čo chcú. Tým myslím, že ich niečo baví, venujú sa prednostne tomu. Lebo zažívam okolo seba kopec mladých, ktorí sa len vezú. Učia sa, lebo sa to má. Bez toho, že by za tým videli nejaký cieľ. Nič ich nebaví, nehľadajú si informácie o iných veciach. Stačí im len prijímať.

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 09:50

To sa nevylucuje. Vediet kam smerujeme a zaroven mat volny cas. Nikomu by som nebranila robit mega projekty z predmetu, oblasti ktora ho bavi. Stredoskolsku odbornu cinnost. Skolske noviny, internetove stranky, strihanie videi ... Ale hodiny sa ucit, je asi nieco ine ako venovat sa tomu, co ma bavi, alebo sa v tomto mylim? Zaujimat sa o novinky v biotechnologii je asi nieco ine silou mocou vytahovat vsetko na jednotku, na ukor cojaviem ... ? Mne uplne stacila radost ze mam "-nast" Veľký úsmev

Beriem to ako nazor, verim aj radosti, ze mam najsamlepsie znamkyÁno.

Ked zabrdnem viac ... Mate skusenosti, ze boli vsetky spravodlive a vydrete? Teraz mi nejde o prirodzene vlohy na ucenie. Presne viem, ze niektore znamky si hadam ani nezasluzim, oproti tym, ktori to vydreli. Neviem mozno polovicu toho, co oni, neviem dokonca ani obkecavat, ale niektori ucitelia ma mali radi alebo im bolo blizke, ze viem davat veci do suvislosti a napriek neuceniu som schopna dopracovat sa k vysledku. A naopak tiez. Niekedy som sa mohla snazit najsamviac, no pokial nefungovala alchymia student - ucitel, bolo mi to nanic. Moj zboznovany dejepis som neskutocne oddrela. To uz sa spoluziaci za mna stavali, ze to nie je fer. Ano, mohla som vyskakovat, ziadat komisionalky. To je asi o ambiciach, ja by som kvoli jednotke do toho nesla. A na vyske duplom. Cerveny diplom mi pride ako celkom vtipna vec, pri tom pristupe, ktory som zazila. Ako Tangy pisala, ze sa znamka odvijala od najlepsej pisomky ... to je skvely systrem, no akosi u nas fungoval len asi na polovicke predmetov Pohoda.

 

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 08:34

Citala si  aj co som pisala ja o mojich troch gymnazistoch? Najstarsia sa na gympli ucila, ale nie ozaj nie vela, kus zabrala pri pisomkach. na vyske maka trosku viac, kvoli stipendiu, ale z gympla ma skvely zaklad, ale maju dost narocne projekty. Starsi syn, gympel sa neucil nic, mozno raz za mesiac na pisomku z bioly, tak velmi symbolicky pol hodiny.  Nastastie nam otvorili nadstavbove studium informatiky, tazke s tym svojim veget stylom, ktory som nejaku dobu spracovavala, bude dost dobry programator aj s tomu adekvaatnym hodnotenim, ako si to naplanoval. Mladsi syn sa uci len cez prestavky skole, druhak na gympli. takze moje deti, maju toho vegetu dost. Akurat najmladsia sa stale stazuje, ze musi robit ulohy.Prekvapenie Ja som toho nazoru, ze deti si maju uzivat destvo, v zivote sa budu salit dost. Neda sa povedat, ze ked mali veget na strednej, ze nebudu vediet zabrat neskor. Vidim na dcere je ambiciozna, aj stipko je motivacia. Starsi syn, si tiez vie zratat svoje, on chce mat jednoducho volny cas pre seba, svoju ulohu si splnil, tym, ze stravil cas v skole. Úsmev Uznavam toto odo mna nemaju, bola som ina a neprospelo mi to.

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 08:45

ja mam v poslednej dobe pocit, ze ludia s takym tym trochu vegetným stylom sú lepsie pripravení pre zivot. Takí tí, čo sú trohu nad veou, neprežívajú všetko. Aj ked teda ten náš doma má štýl - neznervózňujte ma nejakými monitormi.... Len je pravda, že je rozdiel, ked ma takýto prístup ku skole ziak, ktorému to ide a iné je, ked bude mať takýto prístup ten, čo má problémy so základnými vecami.

Spomenula som si na spolužiaka na výške. Nedostal sa v tom ročníku, ktorý končil strednú, lebo stredná ho výsostne nebavila. Na vojne však zistil, že život je o inom a tak sa mu podarilo pripraviť na prijmačky tak, že ho o dva roky vzali. Na výške, po prvých dvoch rokoch, keď už boli odborné predmety, tak exeloval. Naozaj sa nemusel učiť, veľa vecí vedel len preto, lebo ho to zaujímalo.

Druhá otázka je, či nakonie uspel v živote.... A to je už o inom.

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 09:12

Ono spominas otazku veget styl a ziak, ktoremu to ide, to je to, ze prave to je relativne. Mladsi syn skola veget styl a jemu to ide, lebo dava pozor na hodinach a kukne do toho cez prestavky, a dost, teraz mal asi 4 dvojky, ozaj narocny gympel. Ale chyba mu filozofia stastneho destva od toho starsieho.  ÚsmevStarsi, veget styl a ozaj mam byt rada, ze odsedel v skole vyucovanie, znamky som uz pisala, od zhora dole trojky, na par vynimiek (informatika, anglina) a stvorka ako bonus. Ale mlady muz ma dobre logicke myslenie a danosti na jazyky a viac mu netreba, ani ako programatorovi. Dlho som sa aj ja  s tym zrovnavala, vysvetlovala, debatovala, dobra skola to bola pre mna...., viem ja co by robil na vyske, ak by neotvorili tu skolu? Mna ti tie deti naozaj tolko ucia, kazde tak uplne, ale uplne ine .... Mali by sme im dôverovať, veriť aj pri tom ako naložia so školou, svojim životom, voľným časom ....? Nie je to jednoduché, čo je v živote vlastne dôležité. Mať peniaze, mať uznanie, dobrý vzťah, cítiť vnútorné šťastie?, nie také euforické, ale také obyčajné, pokojné, spokojné .... a ako sa k nemu dopracovať, ako dať možnosť našim deťom sa k nemu najsť cestuť? Nezavaliť ich zbytočným bremenom nárokov, predsudkov, obáv, úzkosti  ...

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 09:52

No práve, to je podstata problému - čo je v živote dôležité.... Jak som to prednedávnom v tom príbehu o rybárovi a bankárovi písala...

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 10:08

Problem je to, ze niekomu moze pripadat remeslo ako podradna praca a preto bude robit vsetko preto, aby zvladol nejaky ekonomicky smer a rozsiril rady manazerov. Ked niekomu nejde ucenie, mozno rozumie drevu, alebo zelezu, dokaze sa postarat o kuchynu ... a to su dobre platene zamestnania. 

Mam kamarata, ktory po IT osemrocnom gympli a po vyske, siel na umelecku ucnovku spravit maturitu z remesla. Teraz sa venuje remeslu, uspesna IT kariera ho nelaka a k tomuto dospel po vsetkom tom snazeni. A nielen on. Dalsi s vyskou odisiel z prace a zalozil si elektroservis. Opravuje domace spotrebice. S radostou. Kludne mi dajte dalsie priklady, mna to velmi bavi Úsmev. Je super stretnut niekoho, koho bavi praca.

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 10:50

Ano, presne aj ja to tak cítim, nejak keždý chceme len vysokú školu, len to nám môže zabezpečiť šťastie v živote. A teda naším deťom.

A pritom mohol z nich byť úžasný kuchár, murár....

Nie, my ich radšej nútime do nejaké odboru na výške. Je veľké šťastie, ak má aspon potom dosť rozumu a stane sa tým, čím chce byť.

Neter mala na strednej učiteľa z francuzska, ktorý sa počas pobytu u nás vyučil za rezbára - to ho bavilo. Na rozdiel od učenia Pohoda

Tangy, Št, 11. 02. 2016 - 11:20

Akurat som ti isla pisat, ako som svoj prvy koment myslela a napisala si to za mna. Presne tento tlak na deti som mala na mysli. A to nemusi byt tlak v pravom slova zmysle. Prezentuje sa dolezitost vzdelania a deti su potom uz od detstva prilis ambiciozne. Pritom mozno by sa viac nasli v niecom uplne inom. Ale su samozrejme aj vynimky. Mne staci, ked vidim to sklamanie rodicov po neuspechu dietata v turnaji. Aj toto dieta poznaci. Alebo ked viem, ze rodicia s dietatom pracuju nad ramec treningov (a podla vsetkeho zbytocne, nie zeby to dieta na to nemalo, ale postup ich dalsej pripravy je vhodny pre dospelych, nie pre deti). To uz sa mi zda, ze ide na ukor dietata.

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 11:29

Vidis a ja mam zase pocit, ze dnesne deti vobec nie su ambiciozne. Chichocem sa

anjeli, Št, 11. 02. 2016 - 14:04

Ja si tu v duchu kričím : "Konečneeee !!!" Konečne si nemusím pripadať ako zlá matka, ktorá odflákala výchovu dieťaťa /najstaršieho/, pretože nad ním nestála ako policajt a netlačila ho do učenia /možno aj nasilu/, ktorá nebazírovala na vynikajúcich známkach nielen oddretých ale aj plačom a nadávkami a stresom a neviem čím ešte vybojovaných, ktorá nechala syna ísť svojou cestou, na ktorú stačili mu sily... /alebo predsa som zlá mati a mala som toto všetko robiť ?/

Namiesto toho mi v ušiach zneli slová mojej mamy, ktorá vždy vravela: "Učíte sa pre seba a ako sa budete učiť, tak sa budete mať." /No aj keď som maturovala s vyznamenaním, nejak to nezlepšilo ani môj život, ani pracovné výsledky, takže asi to nefunguje ako "zlaté" pravidlo./ Napriek tomu som syna nechala, aby si podal prihlášku na učňovku aj keď ma svedomie hrýzlo, aj keď som nielen tu, ale aj na iných fórach čítala od matiek, ako tlačia svoje deti do lepších a najlepších výsledkov, lebo škola s maturitou, gympel, výška ... to je to čo sa v dnešnej dobe ráta, len tieto deti budú mať žiarivú budúcnosť a ostatní? Budú čo? Outsideri? Mlčala som, trápilo ma to, hádzala som za hlavu... syn sa učil, chodil s kamarátmi von, športoval, žil si svoj teenegerský život...

Po tom všetkom už môžem trošku rekapitulovať a porovnávať... syn sa vyučil za nástrojára, našiel si hneď po prázdninách prácu, zarába slušne, prispieva na domácnosť, šetrí si na účte a predsa si za svoje kúpil nový telefón, značkové handry, tenisky, zájde si na svoj milovaný hokej, neopíja sa, nefláka, nestvára hovadiny... je z neho rozumný chalan a ja som hrdá na neho. Nebola by som o nič viac, aj keby mi nosil čisté jednotky, mal maturitu s vyznamenaním, červený diplom a potom... možno by robil aj tak prácu, na ktorú sa neučil / ako moja krstná dcéra... s výškou robí predavačku v butiku, pretože nie je výška ako výška, nie je diplom ako diplom/.

Ale čo som si všimla vo svojom okolí, kým za mojej mladosti bolo ambicióznych rodičov ako šafránu a viac sa to nechávalo na šikovnosti a múdrosti detí, teraz každý druhý tlačí na dieťa, aj na úkor jeho vlastného šťastia a spokojnosti...

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 12:17

Bez debaty potrebujeme sikovnych majstrov, napr. pribudaju nam automobilky a o chvilu v nich nebude mat kto robit. Vodari, kurenari .... su nie tak plateni, stale sa bez mnohych profesii sa nepohneme. Verim, ze mnohi gymnazisti ostanu v zivote strateni a kvalita mnohych nasich vysokych skol tiez za vela nestoji. Deti treba pocuvat, akceptovat ich danosti, predstavy o zivote, mozu byt vselijake, ale dolezije je spolu komunikovat a respektovat ich. Inak chapem o com pises. Len kym MM akceptoval, ze starsi syn nemusi mat vysoku, chvilu to trvalo ...

anjeli, Št, 11. 02. 2016 - 12:30

ÁnoÁnoÁnopresne to... ja som na vlastnej koži v lete zakúsila, aké je dôležité mať remeselne zručných majstrov pri prerábke kúpeľne... zohnať niekoho, kto osadí dvere, vodára a pod. bolo ako hľadať ihlu v kope sena. A keď som aj niekoho našla, bol už tak zahltený prácou, že by ma mohol vziať až po pár týždňoch.

Ono pokiaľ decká chcú a "dorastú" do toho, tak vzdelanie si môžu dopĺňať po celý život, nielen rôznymi školeniami, ale aj ďalším štúdiom na VŠ alebo dorobením si maturity... a to potom bude len na nich a nie na ambicióznych rodičoch.

A čo sa týka úrovne našich VŠ /teda česť výnimkám/, nielen v zahraničí nemajú žiadne "meno" ale už aj podľa prieskumov našich agentúr produkujú skôr armádu nezamestnaných ľudí s diplomom, ktorí sa nemajú šancu uplatniť na trhu práce, pretože buďto o ich zameranie nie je záujem alebo sa uplatniť so svojimi vedomosťami nevedia... zväčša v zahraničných firmách, ktoré majú latku danú vysoko.

 

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 09:53

Iste, citala som. Preto som rada, ze je tu viac pohladov a rada by som nejake dalsie ziskala. Ci je ozaj normalne ist do kolapsov ...

Az vo stvrtaku, na polroku, som sa rozhodla kam pojdem dalej. 12 rokov som chodila kreslit raz do tyzdna, ten posledny polrok som chodila kazdy - kazdy druhy den kreslit na 2,5 hodiny, aby som sa pripravila na skusky. Spoluziacka sla na gympel preto, lebo vedela, kam pojde na vysku, pripravovala sa 4 roky. Chodila na doucovanie z geometrie, robila priamo zadania z vysky. Spoluziak sa tak ako ja, zacal pripravovat spolu so mnou. Nas dvoch vzali na skolu, spoluziacku nie. Ani dalsi rok ju nezobrali. Potom to uz neskusala. Nemam sajnu, v com sme boli lepsi. Znamky fajn, talent tiez, priprava zodpovedna. Objektivne. Mne bolo fuk kolko mam dvojak a ci sa objavila trojka na vysvecku. Jej nie. Ked sme maturovali, my so spoluziakom sme uz vedeli, jedini dvaja z triedy, ze sme uz prijati na vysku. Ostatnych (a aj spoluziacku) po maturite cakali prijimacky na skoly.

To su take momenty, na ktore nemozem zabudnut a prestavam riesit, ze zivot, praca ... vsetko je boj. Nie je. Treba sa z nich tesit.

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 09:59

Veru, nemali by sme bojovat. Naucit sa  vynalozit nejake usilie ak je to potrebne ano, zivot je casto o tom, ale predovsetkym hladat veci, ktore nas bavia, idu nam same, prinasaju radost a tam ked treba vynalozit usilie tak to nie je nutnost ... Ty si odzila podobne co moje deti, ja nie, ucim sa ... a stale mam co robit

Iwa, Št, 11. 02. 2016 - 11:29

Dobre si napísala, Ariesa! Ja stále riešim, či junáka (alebo oboch) dať na 8-ročný gympel alebo nie. Starší sa akosi prebral k životu, našiel si kamoša, možno aj dvoch, začína sa správať ako normálny chalan. Tak teraz mi je ľúto ho vytrhnúť z toho prostredia, keď mu začína byť dobre. Asi to nechám tak, nech sa sám rozhodne... Ak bude chcieť, prejde po 9. triede gymplom s pár trojkami (ako ja) a keď bude chcieť, dostane sa aj na výšku a keď bude chcieť, aj ju dokončí. Dôležité je, aby bol spokojný - to vnútorné šťastie, ako písala Kamila, že mu je dobre a nič mu nechýba... Mladší má nejaký 6. zmysel, že čo je pre neho dobré a čo nie. A hlavne nebojí sa skúšať nové veci. Ten 8-ročný gympel by zvládli obaja, ale neviem nájsť argument prečo by mali.

Kamila, Št, 11. 02. 2016 - 11:33

Inak mam skvely argument pre 9.ty rocnik, tak ich vypiluju gramatiku pri priprave na monitor, ze im to pomoze aj pri mature a ostane na cely zivot, aspon moja skusenost. Ale uz viem, ze mladsiemu by mozno osemrocne prospelo, on sa tam nehrnul, ja nedavala, s jeho hlavou by mozno nasiel viac inspiracii? a mozno nie, tazko povedat.

Iwa, Št, 11. 02. 2016 - 12:23

"Po boji je každý generál." To možno aj ja budem o pár rokov ľutovať, že som ich na 8-ročný gympel dala alebo nedala. Prospieť by prospelo, ale zase aby sa trápil prvé 2 roky, že tam nikoho nepozná? Ťažké rozhodovanie, keď človek chce pre svoje dieťa len to najlepšie...

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 16:04

My sme riešili 8 ročné gymnázium pre kolektív. Nebol najlepší, priam utrpenie chodiť do školy. Našťastie v ten rok u nás neotvorili triedu. A v nasledujúcom ročníku prišla triedna, ktorá dokázala urobiť zázrak. Dnes vôbec neľutujeme.

Iwa, Št, 11. 02. 2016 - 17:27

My sme o tom bavili niekedy na jeseň... starší nejako nezapadal do kolektívu, nemal kamošov. NA 2. stupni ich na niektoré predmety rozdelili. Je to malá škola, tak telocvik majú všetci piataci - chlapci spolu, keď majú telocvik dievčatá, chalani majú geografiu. A tam sa to niekde zlomilo, že si sadol s chalanmi z A-čky a aj oni ho zobrali medzi seba. Teraz v sobotu ho kamarát pozval na oslavu - traj boli z A-čky, náš jediný z B-čky. Keď som prišla po neho, sedela som tam ešte 2,5 hodiny, lebo hrali šach (síce na tablete) - náš proti oslávencovi a zvyšok radil raz jednému, raz druhému. Úplne iná situácia ako pre pár mesiacmi... keby mi to bol niekto povedal, že to bude takto, tak neuverím.

adus, Št, 11. 02. 2016 - 13:40

Mne často prídu tí ambiciózni rodičia ako frustrovaní jedinci, ktorí sa na svojich deťoch pokúšajú naprávať svoje vlastné zlyhania a pozdvihovať si pošramotené ego ....

8 ročný gympel som riešila len s najstaršou - na jej, nie na môj podnet. Dospeli sme k tomu, že nešla a hoci s tým nebola celkom spokojná, po roku, keď videla, čo to urobilo so spolužiačkami, ktoré išli, sa mi priznala - teraz som rada, že som tam nešla.

Výber strednej školy - napíš si do tej prihlášky, čo uznáš za vhodné a daj mi to podpísať. 

Synátor si vybral - no, buďme úprimný, v podstate učňovku, aj keď s maturitou, hlavne preto, že vedel, že sa tam nebude musieť vôbec učiť. Celý čas som to brala tak, že budem spokojná, ak bude mať aspoň tú maturitu ... potom príde s tým, že chce ísť na vyšku (nie, hlad po vedomostiach sa nedostavil, akurát makať sa mu nechcelo), tak dobre, choď, veď sa možno stane zázrak. 

Nestal sa - na 1 x ho neprijali, rok chodil na nadstavbu, potom ho zobrali a v 3 treťom ročníku vyletel ... Dal si prihlášku znova, teraz je zase v prvom ročníku, prišlo skúšobné a "mama, ja sa na to asi vykašlem, nebaví ma to" ... no tak sa vykašli, čo už s tebou - vidím, že s tým čo robí popri tej škole (alebo skôr miesto nej) je celkom spokojný, tak čo mám čo riešiť, je plnoletý a svojprávny.

 

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 21:44

kedysi som citala - a vzala si to za svoje, lebo mi to vyhovovalo Mrkám, ze skola a titul nie je o vedomostiach, o ich uplatneni v praxi. Z velkej casti je to papier pre zamestnavatela, ze vies spravit zadanie a nezamyslas sa nad tym, ci to je nutne alebo nie, o co ide ... (mam taky blby pocit, ze pisali prave o slovenskych skolach Chichocem sa)

Firemna kultura si na tituly potrpi. Ked moj ex zacinal vo velkej IT firme, jeho podriadeni boli bakalari a magistri a bolo uplne jedno z akeho odboru. Nezobrali sikovneho technika, zobrali cloveka s titulom. Naucili ich par postupov. On tam bol na to, aby sa postaral o pracu, ktoru uz oni nezvladli. Nevydrzal tam dlho, ale casto sme sa o tom systeme rozpravali. 

Zivnostnik nepotrebuje tituly, nemoze sa vzdy riadit postupmi inych. Je to uplne iny svet. A ci ta nan pripravi prave vysoka skola, pokial nejde o vysoko odborne znalosti ... je otazne. 

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 16:07

Ja si nemôžem pomôcť, stále mám pocit, že počet vysokých škôl, ktoré máme na slovensku - to je hlavne oddialenie nezamestnanosti mladých. Lebo takto nám masa nezamestnaných nepríde na úrad v 18-tke ale o nejakých 5-6 rokov neskôr. No a samozrejme kopec pracovnýh miest priamo na školách. Ale možno mám len príliš skeptický pohľad

dan-cula, Št, 11. 02. 2016 - 18:05

ariesa-vladne mamon a ego,ľudia zabudajú žiť,rodičia sa realizujú cez deti však si všimni niekedy tie reči-každá jedna má doma génia a pritom je velmi vela detí s psych.diagnozou,všetko by radi liečili tabletkami a na rozhovor nemajú čas,do ruky tablet a čuš-prípadne herňa v nakupnom ale ísť len tak von-nehrozí,pri výbere školy mnohý ked dieťa povie napr.krajčirka rodič radšej obchodnú akadémiu,pri výške mladý chcel isť po priemyslovke robiť a rodičia ho dotlačili na výšku do Trenčína.ked som sa ho pýtala a čo to budeš a pod.zvedavé otázky-odpoved bola"ked chcu starí platit nech mi platia,žurky sú fajn,na prednášky si v škole nepotrpia,práce mi robí segra no a budem mať titul pred menom..." Tak kolko máme takych bc.,mgr.,ing.,a veru už velmi neverím ani tým mudr.Hlavne ked ti vyjde z VŠ TT,NR,TN,PO,Sládkovičovo a ani neviem kde sú ešte popchaté VŠ.,

dasa-to nie je pocit je to  fakt.Tvrdila som a to čo sa deje mi to len potvrdzuje-štát potrebuje ovce tie sú lahko ovládatelné,nechce premýšlajúceho a sebestačného človeka-občana.

"realita":príde inžinier k lekárovi ,číta menovku na dverách a došlo mu že to jeho spolužiak.tak sa zobral nazad..lebo ak je on taký dokor ako ja inžinier tak babka-zelinkárka viac pomože!Plačem

 

dasa_, Št, 11. 02. 2016 - 18:59

chýba nám niečo ako stavovská hrdosť, chýbajú rodinné firmy. Vlastne chýba stredná trieda.

Teda samozrejme okrem výnimiek typu sudcovsko-prokurátoska lobby.

 

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 21:12

no baby, vymrznuta som sa vratila, ale spokojna. A tesim sa ako sa rozbehla diskusia.

Kedysi, som bola velmi proti, ked som pocuvala mamicky, ako riesia, ze skolkari chodia na anglictinu, alebo na sach. Preco do tych deti tolko hustia? ... a potom doslo aj na mna. Mojmu dietatu bola malo skolka. Neunavil sa, hlava fungovala a ja som mu uz nevladala odpovedat. Uz som mala stavy, ze da este jedno preco ... a odpoviem LEBO!!! Vyplazený jazyk LEBO PRETO, LEBO MEDVED!

A tak som ho pekne krasne dala na anglictinu. Jeden den v tyzdni, dostala hlava zabrat. Hravou formou ... ale predsa. A cestou z anglictiny bol tichoPrekvapenie. Ziadne preco?, ako? ... Vlastne len odo mna: A co ste sa naucili? A ako, to kazdy zopakuje? Dieta ledva odpovedalo. Musela som ho nechat ticho so svojou hlavou a myslienkami ÚsmevÁnojuch.

Beriem, ze mnohe deti potrebuju vyzvy. Aj ja som to musela prehodnotit. Ked bol predskolak, mojim najvacsim stresom bolo, ze by ho vyhodnotili ako nezreleho a nechali by ho este rok v skolke ... je to hrave deco, ale uplne najhravejsi je jeho mozog a ked sa ten nevyhra, je zle. ZŠ som vyberala narocnu a velmi som spokojna. Skoda, ze je len stvorrocka a teraz ho nemam kam dat.  Ale uz tusim, ze osemrocny gympel to dalej nebude. Vela zvladne, je sikovny, ale nie studijny typ. Takze ak sa mu nepritrafi na ucivo narocna trieda, budem hladat dalsi kruzok, aby sme sa doma nepohlusili.

Ja nie som proti uceniu a poctivej robote. Ale proti stresu a bojisku, kolapsom ano.

 

Tangy, Pi, 12. 02. 2016 - 11:18

Tiez som si kedysi myslela, ze kym budem na MD s mladsim dietatom, starsie nedam do skoly. Nebudem ich zatazovat kruzkami a podobne. Az prisla realita a videla som na detoch, ako im chyba kolektiv a skusila som najskor starsieho (bolo malo miest v skolkach a viacmenej to bolo vtedy tak, ze ked ho nezoberu tento rok neskor, by mohol byt problem) dat do skolky po troch rokoch aspon na pol dna. Ked mala tri roky dcera, tam uz som ani nevahala, ona je velmi spolocenska. Syna som potom dala aj na ludove tance pre predskolske deticky, lebo som na nom videla, ze potrebujs viac podnetov. Vydrzal tam dva roky a minuly rok s nim zacala chodit aj dcera, ktora sa v tom nasla. Aj ked je este malicka. Ku kruzkom, ktore ma syn teraz sa dostal v podstate nahodou (uz zom tu o tom pisala). Jednemu sa venuje viac, lebo si ho podchytili skveli ludia, ktori sa venuju treningu deti ako on. Ak by som videla, ze je na neho niecoho vela, utcite by som chcela, aby zvolnil.

Poznam dievca, ktore sa cely zivot od mala venovalo tancu. Niekedy to bolo na ukor skoly, ale malo vysledky, cestovalo na sutaze na miesta, kam by sa inak nedostalo. Potom prisla VS a ona s tancom zo dna na den sekla. Toto sa mi zda dost nepochopitelne. Co si myslite o takychto pripadoch?

Ariesa, Št, 11. 02. 2016 - 21:59

Dievcata, nemam uz dnes kapacitu na to, aby som jednotlivo odpisovala. Ale tesi ma citat vas Áno

Uplny bonus vecera, ze jedna si mysli, ze deti su privelmi ambiciozne, ina, ze im akekolvek ambicie chybaju Áno.

Velmi ma bavia tieto diskusie. ÚsmevÚsmevSom rada, ze ste sa zapojili. 

Tangy, Pi, 12. 02. 2016 - 10:47

Nie je to tak, ze si myslim, ze vsetky deti su privelmi ambiciozne. Ludia a aj deti su rozni, a tak je to spravne. Len si coraz viac vsimam prave tych deti, ktore tie ambicie maju uz od malicka, a to najma roznymi vplyvmi rodicov.

lienka, Pi, 12. 02. 2016 - 08:21

Ja to beriem tak, že škola a vzdelanie nám dávajú možnosti....ale som stará škola, aj ja chcem, aby moje deti študovali...sami si vybrali školy, snažila som sa a snažím sa ich podporovať v ich rozhodnutiach. Sú šikovné, neviem, či som ambiciózna matka??? keď chcem, aby veci mali svoj smer a zmysel

neviem či by som bola nadšená, keby dcéra nechala teraz v druhom ročníku ťažkú vysokú školu -chemiu a išla sa "hľadať", s tým, že by čakala moju finančnú podporu.

Školu si vybrala sama, aj smer, nevie ešte presne čo by chcela robiť, ale musí sa fakt učiť, škola jej zabera veľa času, má rozvrh nabitý od pondelka do piatku a veľa času trávi v laboratóriách...

A učenie na skúšky je drina. Ale teraz je ten čas, kedy vedia poňať kvantum vedomosti, keď musia do seba nasať aj pojmy, aj súvislosti..aby mali následne z čoho čerpať. Neviem si to teraz predstaviť, že by som jej mala poradiť, nech si vyberie niečo, čo by jej "išlo samo", takže áno je vo fáze "ťažko na cvičisku"

Ale nezabúda, ani "liezť dierou v plote" a verím, že si ten vysokoškolský život aj užíva...a relaxuje

Byť pripravený, je jedna vec, ale dostať či nájsť si tú príležitosť druhá...a niekedy to nevychádza, ako by sme si to predstavovali a jednoducho musíme "bojovať "

tým myslím, že aj ja so svojim vysokoškolským vzdelaním som mala obdobie, že som robila predavačku v supermarkete, keď som nenašla inú robotu a rodina musela prežiť...to sú tie možnosti...

Zároveň si stojím za názorom, že treba mať aj silný koníček, záľubu...čo vás bude naplňať aj mimo zamestnania....

margesimpson, Pi, 12. 02. 2016 - 15:45

"tým myslím, že aj ja so svojim vysokoškolským vzdelaním som mala obdobie, že som robila predavačku v supermarkete, keď som nenašla inú robotu a rodina musela prežiť...to sú tie možnosti..."

a tym si presne trafila klinec po hlavicke. Cim mas lepsi zaklad, tym mas vacsi vyber a mensie limity. Mozes robit cokolvek si zmyslis :). Nikde nie je pisane, ze lekar nemoze ist robit pokladnika do supermarketu, ked sa mu zachce. Ale skuste to naopak :). 

Vsetky priamo, alebo nepriamo pisete o stasti deti. A veru su aj take deti, ktore su jednoducho stastne z vedomosti a nie z hier. Je to fakt. A castokrat to nesuvisi vobec nijak s ambiciami rodicov. 

 

Kamila, Pi, 12. 02. 2016 - 16:15

Jasne, ze su aj take, je to nadherna kombinacia, aj ked si nemyslim, ze az tak casta. Úsmev

Ariesa, Pi, 12. 02. 2016 - 16:41

s tym uplne suhlasim.

a mozem povedat, ze z vedomosti som tiez stastna. nemusia byt nabiflene, da sa k nim dopracovat zaujmami. 

radost z vedomosti, pripadne sem-tam prebdetych niekolko noci nad zadanim - a naproti tomu kolapsy studentov. neviem to dat na jednu uroven. 

Iwa, Pi, 12. 02. 2016 - 22:50

"A veru su aj take deti, ktore su jednoducho stastne z vedomosti a nie z hier. " - A čo keď je to tak, že dieťa si nevie nájsť na hry tých správnych parťákov, navyše je introvert, tak sa utiahne k učebniciam, aby získalo uznanie aspoň u rodičov a učiteľov? Sama som bola v situácii, že som nemala kamošky, lebo sme bývali v dome na inej ulici a ostatní spolužiaci na sídlisku a všetci sa poznali od škôlky. na ulici boli v mojom veku len chalani, dievčatá boli alebo o 4 roky staršie alebo o 4 roky mladšie.14-ka sa s 10-ročným "deckom" hrať nebude... tak mi ostali len knihy, klavír, pastelky a zvieratká (hlavne mačky)...

Ariesa, Pi, 12. 02. 2016 - 16:47

ambiciozna matka nie je nadavka. 

ambiciozna matka, ktora ako budlozer tlaci dieta, ktore na to nema predpoklady je kus ina kategoria

a neodvazila by som sa urazit rodica, ktory pomaha dietatu s poruchou ucenia, hoci to moze byt velmi psych. narocne i pre samotne dieta

skusme to nehadzat do jedneho vreca, pretoze s tebou suhlasim v tom, co si napisala.

(a  mimochodom, chemia je podla mna poriadne sexi Úsmev. )

dasa_, Ne, 14. 02. 2016 - 23:17

rozmýšľala som o tom, čo sa tu popísalo. Teda, súvisí to len okrajovo, ale napadla mi taká zaujímavá vec. V posledných dvoch rokoch som absolvovala postupne 3 stretnutia so spolužiakmi po cca 35, 30 a 25  rokoch. Len pre istotu, rôzne stupne škol. A musím konštatovať jedno, teda hlavne zo strednej je to veľmi viditeľné - tí spolužiaci, čo neboli vyhranení, čo nevedeli úplne presne, čo by chceli robiť nakoniec skončili v štátnej správe. A tam mám trochu poit, že je nakoniec jedno, akú školu vyštujdujú....

Iwa, Po, 15. 02. 2016 - 09:09

No, áno... štátna správa je teplé miestečko, ak držíš hubu a krok, robíš čo Ti prikážu, len aby si mal "odrobené" Mlčím Alebo pre niekoho, kto má ambície dostať sa na "vyššie" miesta.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama