reklama

Deň bez elektriky

Pridal/a Kamila dňa 22. 05. 2015 - 09:49

reklama

V stredu ráno, nám okolo 7,30 vypli elektrinu. Čudovala som sa,  búrka nikde nie je, nefúka, snáď o chvíľu zapnú... Idem hodiť reč so susedmi, však aj tak pracovať nemôžem ... A od nich sa dozvedám, "My sme ti zabudli povedať. Hlásili, že nebude do večera do šiestej, akurát keď si odišla do mesta." No paráda. Zvestovala som radostnú novinu drahému, ktorý bol práve na výjazde a za pochodu začala riešiť akú košeľu si synátor oblečie na druhý maturitný deň, bo tu plánovanú bolo treba vyžehliť. Bez elektriky ťažko.

V prvom návale nadšenia som začala skladať vypraté prádlo. Už keď mám deň voľna, ta som sa rozhodla, že výnimočne ho všetkým aj do skríň odložím, inak to nechávam na nich. Klasika dopadne to tak, že moje úhľadné kôpky vypratých vecí sa povaľujú kade tade, len nie v skrini. Svojim "svižným" tempom som si to párkarát vyšľapala hore po schodoch, mieriac raz do jednej, potom do ďalšej izby. Na záver som vzala kôpku nášho maturanta a debatujúc o matike, som mu začala rozkladať tričká po skrini, keď tu kukám ako mucha puk na svoj mobil. Vykukoval na mňa z najvyššej poličky v synovej skrini. "Preboha, ako sa tu dostal?"

Bol tesne pred vybitím, pri zavretých dverách by som svoje zvonenie "na Vianoce idem domov" nemala šancu počuť. Keby že, výnimočne neodkladám prádlo priamo do skríň, mala by som o zábavu postarané na zopár dosť dní. A ako sa tám to čudo dostalo? Zrejme v návale paniky, v akej košeli pôjde dieťa maturovať, som súčasne telefonovala aj košeľu hľadala. Pri zisťovaní stavu, ktorú vyhlásim za použiteľnú som si mobil na úplne perfektné miesto odložila.Hambím sa

Inak pobehujcúc po dome som zistila, žeby mi možno dva týždne bez elektriky stačili na to, aby som zredukovala bordeľ v dome. Šla som radšej na záhradu, svoje "popínavé" či aké vytiahnuté paradajky vonku posadiť. Tam som zistila, že podobná situácia ako v dome panuje aj na záhrade ...Prekvapenie

No nič pokračovanie o tom ako dopadlo deň bez elektriky si nechám na neskôr, idem jedného syna odviezť na štvrorilku a maturanta domov. Tento týždeň bol ozaj veselý...

Už som späť, som vo forme, dala som si s autom blízke stretnutie s bránou. Auto celé, ale brána nefunguje, ale bola už načatá predtým. Čo tam po bráne, sýnátor zmaturoval s vyznamenaním, čo je pri jeho doterajších známkach, schopnosti si sadnúť k  učeniu úplne zo sféry sci fi.

Späť k našej úžasnej strede, už to skrátim, kedže drahý nepracuje po včeroch a víkendoch ako ja, kým neratuje našé weby, musí pracovať keď treba, vybral sa k škvagrinej do mesta aj so svojim PC.

Ja som maturantovi spravila obed, odviezla ho do školy a došla ku švagrinej skontrolovať situaciu na nete. To som však nemala robiť, alebo skôr MM k sestre pustiť. Hneď zahlásil, pozri ako to tu vyzerá, nie veľký byt,  pár dni dozadu sa tam striedalo 6 dospelých a dve malé nezbedné deti a no čo ... Byt ako zo škatuľky, skoro ako u nás. Hambím sa

S hlavou v smútku som sa vybrala na nákup a domov.   Tam ma už čakal mladší syn, ešte viac stratený bez elektriky ako ja. Mobil skoro vybitý, počitáč žiadne, čo s načatým dňom? Užili sme si príjemnú hodinku listovaním časopisov, poniektorí aj nariekaním za elektrikouPohoda. Naložila som umývačku a pekný deň za nami. Elektrinu nám zapli o hodinu skôr. Zistila som, že rovnako stratená som aj s eketrikou aj bez nej, len častejšie by som mala v domácnosti a na záhrade utrhnúť.

Ako to bolo spomínané stačí si priať? Tak ja som si priala  v stredu posadiť paradajky. Potom som si to aj rozmyslela, však na tortach od mamy mám roboty jak na kostole, korektúry časopisu bolo treba dotiahnúť, vďaka maturám, rozvozy na viac .... Ale paradajky boli dôležitejšie. Teraz tie moje "slamky" čo salen z veľkej diaľky tvária ako paradajky, testuje mocný vetrisko. Keď toto prežijú ta už všetko.Úsmev


reklama

reklama

anjeli, Pi, 22. 05. 2015 - 12:38

Tak mala si naozaj perný nielen deň, ale celý týždeň... nezávidím, i keď v mnohom sa spoznávam aj ja. Začnem jednu vec tu, pokračujem ďalšou vecou inde nakoniec zistím, že som toho načala viac, než stihnem dokončiť. Veta: "Maja kľud, nenaháňaj sa, veď stačí toto a tamto a nič viac porobiť" zaznieva v mojej mysli čoraz častejšie. A mobil? Mojidrahí počuju zas častejšie: "prezvoňte ma!" Váľam sa od smiechu po podlahe

Ja som v návale eufórie zo slniečka a oteplenia v pondelok umyla dve okná /veď v návale pečenia pred Veľkou nocou som nestíhla, tak najbližší termín znel "hockedy, keď budem mať čas"Veľký úsmev/. Pri umývaní v detskej mi z kresla asistoval môj dospelák rečami "o ničom", čím mi redukoval dobrú náladu... ale čo, hrdo som to zvládla bez ujmy a bez hádky.

V utorok som príkladne šla na prechádzku s dcérkou /priznávam, mojím záujmom bolo bazu a žihľavu natrhať, ale veď účel svätí prostriedky Hambím sa/.

A streda si tú pohodu otočila o 180°, stihla som síce poumývať dlážky v byte, poprať  a vyvešať, ale pohoda sa nekonala... vetrisko mi skoro muškáty na balkóne zlámal, následne som s hrôzou pozorovala krúpy, ktoré riadne buchotali po presklenej streche môjho autíčka... očami upretými k nebu som si želala koniec tej spúšte... odmenili ma prudké lejaky, cez clonu ktorých nebolo nič vidno... ja som zas hlavne videla moje vyblýskané okná, ktoré som zbytočne umývala Smútok a načo?

Tak som si vo štvrtok vyložila nohy na stôl, kávu do ruky a nebláznila som sa postíhať všetko...

Kamila, Pi, 22. 05. 2015 - 16:16

Však toto, keď vidíme, koľko je všade roboty a nevieš kde začať. Ak náhodou aj niečo spravíme, výsledok je aj tak krátkodobý a môžeme začať nanovo. Občas by sa zišlo aj nohy na stôl vyložiť. Njalepšie na to, že po mne nič nevidno a už vôbec nemám kedy relaxovať ...

anjeli, Pi, 22. 05. 2015 - 19:57

Ale vidno, a dobre vidieť... zmeny na TOM sú úžasné, naničmama tiež v novom šate šľape a doma? Ak je to ako u nás, že poriadok vydrží maximálne pár hodín /aj to len ak som viac doma sama a to sa nechávam unášať tým pohľadom Veľký úsmev/ a mládež sa zapojí do upratovania len keď čakáme návštevu Veľký úsmev... tak je to naozaj kolotoč bez prestávky a výsledok vidieť len na moment /alebo na momentke, ak stihneš mobilom zachytiť výsledok svojej snahy Váľam sa od smiechu po podlahe/. Ale ako to povedala raz jedna moja zákazníčka - je to také domácke, útulne a nie sterilné u nich doma, keď ani gauč nezložia, aby si celá rodinka mohla "lebediť".

Kamila, So, 23. 05. 2015 - 19:08

Na perestrojkach ma hlavné zásluhy drahý, ja len asistujem. 

No áno aj za také domácke, nie sterilné to môžem prehlásiť, u nás hlavne za tvorivé, bo naša umelkyňa za 5 minút ma plný stôl chaosu a keby len jedene a nie v obývačke. ÚsmevOno aj tvorí len 5 minút, semtam 10. Úsmev

 

majas, Po, 25. 05. 2015 - 16:19

Iste je takýto stav velice zaujímavý, keď zisťujeme čo všetko zvládneme na vlastný pohon. Veľký úsmevJa sa v takom prípade hlavne desím marzničky ako to ona zvládne. Toje presne tak ako keď príde sobota a vonku leje, tak sa veru z postele neponáhĺam, vonku sa aj tak nič okrem tancovania v daždi robiť nedá, tak kde sa budem pechoriť alebo naopak, ked je vonku krásny deň, tak práce na dnu nechám na neskôr, však to aj po tme sa dá porobiť ak je chuť. Ja som na tom s oknami bola podobne ako anjeli, už mi ostali len pivničné. No ako kukám na strešné, či tie kde sa náš kocúrik koščúrik pýta dnu a balkónové, kde drobci od susedov zháňajú nášho pubertiaka, tak tam by som mohla začať znova. Mlčím

Kamila, Po, 25. 05. 2015 - 16:38

Vsak toto, poznanie, co na vlastny pohon zvladneme, ked sa ine neda a kde sme bez elektriky strateny? Chichocem sa Je to celkom zaujímavé.

Inak blahozelam k umytiu okien.  Podla vasich skusenosti, tie moje mozu smelo pockat do buduceho leta? Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama