reklama

Krídla alebo korene

Pridal/a dasa_ dňa 04. 02. 2016 - 18:00

reklama

Už viac 20 rokov sa pri svojej práci stretávam s drobnými podnikateľmi. Aj tými najdrobnejšími, aj takými trochu väčšími.

Práve dnes som sa stretla s jedným, s ktorým sme pred 22 rokmi začínali. Nie v jednej firme, ale súbežne. Poznáme zbežne svoje problémy.

Spomínam si na tie nadšené plány pred rokmi. Čas preveril mnohé. A zrazu som na ňom videla to, čo som videla už veľakrát. Rôzne príbehy, ale rovnaký výsledok. Rozbehnutý biznis, najlepšie roky strávené pri podnikaní. Peniaze umožnili to, že deti študovali na kvalitných školách. Teda nie všetky. Boli aj také, ktoré peniaze "využili" inak.

Dnes prichádza čas, keď by títo podnikatelia už aj radi na dôchodok. A zrazu nie je komu rozbehnuté firmy odovzdať. Deti sú vo svete, domov sa veru vrátiť neplánujú. Ani sa všetkým nemusí dariť, ale to, do čoho ich rodičia vkladali veľké nádeje, to ich neťahá. A niektoré tie biznisy sú aj veľmi slušne rozbehnuté. Ale niet pokračovateľa. Niet pre koho ďalej budovať.

Keď som toto doma rozprávala, moja sestra na to - "Dáš dieťaťu krídla, nebude mať korene...."

Zaujímavé slová. Celkom ma to zasiahlo. Musím o tom elý deň premýšľať.

Teda, mne osobne u nás veľmi chýba taká tá kultúra obyčajných rodinných firiem. Takých tých, kde je remeslo dedičstvom, za ktoré sa nikto nehanbí, naopak, je hrdý na celé generácie murárov, mäsiarov, krajčírov, sústružníkov. Veď komu odovzdať svoje vedomosti ak nie svojim detom. Vsádzame iba na vzdelanie, ale nejak mám stále pocit, že sme stratili úctu k tomu, čo zarába rukami. Ceníme si len tých, čo zarábajú hlavou.

 

Alebo to len veľmi skepticky vidím?

 

 


reklama

reklama

Kamila, Št, 04. 02. 2016 - 20:24

No načala si tu viacero rôznych tém. Podľa mňa deti potrebujú krídla, korene získajú neskôr. Podľa mňa nie je dobre, ak je to opačne vidím na sebe. Aj keď sú korene  a korene. Základné uzemnenie treba. Čo sa týka rodinných firiem, u nás občas doma prebehne takáto téma. Máme doma troch potenciálnych, programátorov, alebo niečo s tým súvisiace, z najmladšej možno raz bude grafička.  Chalani majú svoje predstavy, chcú robiť počítačové hry. ÚsmevSmelo by sme sa doma navzájom podoplňali ak by bolo treba, ale ja zásadne také odmietam. Decká potrebujú asi ako ja "sekeru" nad hlavou. Poznám ich povahy, plusy aj mínusy, v rodinnej firme by som zažila dosť mínusov, ktoré by si v inej práci nedovolili. Takže tak. ;) Zvyšok neriešim čas ukáže, čo to bude až to bude, deti majú život pred sebou my tiež, o zábavu sa nám stará najmladšia. Úsmev

Iwa, Pi, 05. 02. 2016 - 10:58

Myslím, že to ani nie je koreňmi a krídlami, ale všeobecnou situáciou na Slovensku. Prečo by mladí ostávali tu, keď napr. nemajú možnosť zarobiť si na vlastné bývanie - môžu si zobrať hypotéku, ktorú budú splácať až do dôchodku, ale ak má niekto živnosť, musí mať taký vysoký príjem, že až! Kopec mojich známych práve kvôli tomuto odišlo do zahraničia, aj kvôli lepšie platenej práci a jedna rodinka aj kvôli tomu, aby ich postihnuté dieťa malo zdravotnú starostlivosť lacnejšiu ako na Slovensku (ani vrchnáčiky z fliaš nemusia zbierať).

Druhý dôvod je, že ľudia si naozaj nevážia manuálnu robotu Smútok Veď aj ja som si veľa vypočula, keď som opustila kariéru IT-čkára v štátnej správe a išla "olepovať autá"... že to bolo len 25% činnosti a tie náleky som si musela navrhnúť v pc, vytlačiť, vyrezať (nastaviť správne rezací ploter a prichystať mu správne podklady nie je sranda), to niektorí ani netušili. Len ma videli kdesi pred firmou, ako umývam auto a nalepujem... veľa bývalých kolegov sa vtedy tvárilo, že ma nepozná. A mladí ľudia nechcú v očiach rovesníkov vyzerať ako "lúzri, ktorí nemajú poriadnu robotu"...

Netuším, čo budú robiť naši chalani. Starší má hlavu na matiku, ten asi pôjde IT smerom... Mladší, ako povedala jeho učiteľka, bude umelec, len ešte nikto netuší v akom odbore...  Možno nakoniec prebeie po mne artmamovský časopis Veľký úsmev

Tie krídla dieťaťu dať musíš, inak ho udupeš do hliny... proste, keď mu neumožníš ísť vlastnou cestou, tak bude mať z celého života akurát tak depku a pri prvej príležitosti od toho zdrhne.

púpavienka, Pi, 05. 02. 2016 - 11:14

Nepočula som to ale veľmi krásne slová aj ked by to tak nemalo byť a ja som toho dôkazom.

Moji rodičia ma videli ako ženu , ktorá bude robiť niekde na hospodárstve, potom už pripustili aj družstvo. Neverili vlastným ušiam že JA nechcem ostať ne dedine a idem do mesta. Otec vtedy mame povedal, neboj sa jej bude chýbať tak veľmi domáce mlieko že sa vráti, ale mne chutilo aj to z obchodu.

Viem že ma otec videl ako pokračovateľa ktorý rozumie pôde a zvieratám, ako malej mi vždy vložil hrsť zeme do rúk a opýtal sa - no čo už je zem pripravená na siate, alebo sadenie? nejakým divným spôsobom som vždy odpovedala správne - siať už môžme ale sadiť ešte nie a pod. Nikdy som mu nedokazala povedať ako mne vadí ta zem na mojej pokožke, nenavidela som ten suchý pocit a ked nevidel tak som si do ruky pľula aby sa mi aspoň trošku uľavilo.

Povedala som im ako mladá že ja nechcem tak drieť ako oni a nechcem robiť s hnojom že je doba iná a moje deti určite budú chcieť byť niečim iniým a bác. Moje obidve deti chceli robiť so zvieratkami a na farme, aspoň jednu som od toho odhovorila. Takže u mňa to preskočilo a predsa moje deti videli tú krásu ktorú videl aj môj otec.

Tým som chcela povedať toto - mne mojí rodičia dali krídla a  nechali zasadené aj silné korene. Ja nosím svoje rodisko vo svojom srdci, stále cítim vône a šum mojej rodnej hrude ale žiť tam nechcem. Možno preto ak som doma, teda v rodnej dedine tak ked stretávam ľudí všetci sa čudujú ako krásne hovorím po gorálsky, že iní ked prídu tak hovoria po slovenský ale ja krásne, mäkko stále hovorím našou rečou. Milujem ten kraj, milujem tu reč, milujem tých ľudí a predsa viem že patrím inde, kde žijem.Srdce

Ali, Pi, 05. 02. 2016 - 12:04

...aj bociany majú krídla a predsa sa každý rok vracajú...                                                                 Asi na to nie je jednoznačná odpoveď. Isté je, že keď deti živnostníka vidia koľko to obnáša času, starostí a odriekania, aby firma dobre fungovala, tak sa nečudujme, že chcú skúsiť niečo iné.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama