reklama

Nemocnica, šaratica a nové prebudenie

Pridal/a ivlilela dňa 02. 10. 2015 - 10:07

reklama

Dievčatá, mám za sebou ďalšie zaujímavé obdobie, ktoré ma donútilo opäť sa zamyslieť a prehodnotiť...Pozmeniť nielen moje postoje, ale aj myšlienkové pochody usmerniť tak, aby išli správnym smerom a správnou rýchlosťou. Aby na mňa, ako ich nositeľa, nevplývali deštruktívne Úsmev

Ale pekne poporiadku...

Na jar mi na preventívnej prehliadke gynekológ objavil cystu. Samozrejme, že ma to znepokojilo, ale snažila som sa myslieť pozitívne. Verila som, že pri kontrolnom sone o tri mesiace tam už jednoducho nebude. Potvora jedna, bola tam! No čo už mi ostávalo. Vybavila som si papiere, predoperačné vyšetrenie, vyzbrojila sa poriadnou dávkou odvahy, zopár dúškami psychickej pohody a išlo sa...

Sestrička na nemocničnom príjme bola milá a veľmi zhovorčivá, čo mne ako extrovertovi vyhovovalo. Zaviedla mi kanilu do žily, skontrolovala kvalitu môjho domáceho „samoholenia“ a po tom čo ma pani doktorka oboznámila so zákrokom, energiou sršiaca sestrička ma odviedla do spoločenskej miestnosti na konci chodby. S vysvetlením, že momentálne ma voľnú posteľ iba v izbe, kde je jedna Rka (rozumej Rómka) ma usádzala na stoličku s modrým čalúnením. Premerala si ma od hlavy po pätu a potom dodala „Choďte do bufetu a kúpte si tri fľaše šaratice, pani inžinierka.“ Neveriacky som na ňu vygúľala oči a tak na vysvetlenie doplnila. „To aby ste sa stihli do rána pekne prečistiť!“  „Tri litrové fľaše šaratice?“ opýtala som sa zhrozene. „Nie, stačí pollitrové!“ upresnila, otočila sa na opätku a išla sa venovať ďalšej pacientke. Cestou do bufetu som sa bavila na predstave šaratice. Jediný môj kontakt s týmto mokom bol cez vtipy, ktoré o ňom kolovali. Vlastne som sa nikdy nezamyslela, či aj reálne existuje. V nemocnici som bola dvakrát – aj to len odrodiť. Vtedy som dostala klasický utešený mydlový zázrak – klystír.  Zaujímalo by ma, či to bežne používajú šaraticu na prečistenie čriev pred operáciou...Stretli ste sa s tým?

O pol hodinku neskôr som už sedela na izbe. Bola na moje veľké prekvapenie naozaj pekná a vôbec mi neprišla ako  nemocničná. Najviac ma dostali moderné toalety, čisté a nové. Po krátkom zoznámení s dievčatami som sa usadila na posteli popíjajúc šaraticu. Chuť nič moc...bŕŕŕ... Spomenula som si na balíček, ktorý mi kamarátka natlačila do tašky keď som sa s ňou ráno lúčila pred nemocnicou. Modrý ozdobný papier ukrýval knižku v češtine od Valerija Sinelnikova „Dohoda s nemocí“ Veľa som o tejto knihe počula a tak som presne vedela čo hľadať.  Autor píše o skutočných príčinách chorôb ľudského organizmu. Verím, že všetky choroby si vytvárame sami svojimi postojmi a predovšetkým myšlienkami.

Cysta a zánět vaječníku

Vaječníky – symbolizujú ženského tvorivého ducha

Problémy s vaječníkmi – problémy s realizaci ženského živlu. V ceste stojí negatívni myšlenkové bloky ve vztahu k sobě jako žene a ve vztahu k mužovi

Sedí to na mňa! Od detstva som mala problém vnímať sa ako žena, krásna a nežná. Často krát som sa cítila ako chlap. Detstvo som mala...hmmm..dajme tomu „zaujímavé“...rýchlo som musela dospieť a byť silná. Potlačila som v sebe dievča a presvedčila som samú seba, že mám silu – ako chlapec. Vždy som mala pocit, že musím niekoho chrániť a dodávať ostatným pocit sily a istoty.

A čo sa týka tvorivosti? Aj tú som potlačila do úzadia. Roky som nerobila čo ma baví, vlastne som už ani nevedela čo ma naozaj napĺňa. Vybrala som si školu v súlade s matrixom (išla som tam kde väčšina) a nie v súlade s talentom. Nechala som sa stiahnuť húfom dnešnej doby a nepočúvala svoje vnútro. Robila som všetko tak, ako sa odo mňa očakávalo a nie tak ako som chcela. Našla som si prácu, dobre platenú – spoločnosťou vysoko hodnotenú a nie takú, ktorá by ma napĺňala a robila ma šťastnou. Počúvala som rady tipu „Zvykneš si, nie každý môže robiť čo ho baví!“ a opäť som vedome utišovala svoje vnútorné kričanie. Vždy ma bavilo písať. A momentálne to, že sem tam čosi napíšem na tento web volám „moja terapia naničmamou“ Pohoda

Z myšlienok ma vytrhla ďalšia spolubývajúca. Privítali sme ju. Staršia silnejšia pani bola Maďarka a rozprávala naozaj lámovou slovenčinou. Je to pre mňa veľmi komické ako títo slovenskí Maďari rozprávajú. Päť slov maďarsky dve slovensky. Pani telefonovala domov a pre mňa to znelo asi tak... Hakala kesenem poradie určuje lekár, kiči stolica občiansky preukaz ba.... J Fakt bola zlatá mali sme pekne slovensko-maďarske poobedie. Na stolík si položila štyri fľaše šaratice. Moje tri už takmer dopité sa mohli skryť. S chuťou sme sa smiali na predstave, že počet fliaš nám „predpisujú“ podľa BMI indexu, keďže sme všade museli udávať váhu a výšku.

V noci som nespala. Browsovala som netom a snažila zabiť čas. Šťastie, že v „špitály“ mali wifinu, inak by som sa mobilných dát nedoplatila. No mojim celonočným spoločníkom bola práve šaratica, vďaka ktorej moje črevá boli ako na kolotoči. Krútilo mi celé brucho a mala som pocit, že explodujem. Dúfala som, že moje pobehovanie nevyrušuje ostatné dámy pokojne odfukujúce na svojich lôžkach. Ráno som bola na rozpise ako prvá. Namiesto raňajok mi stiekla infúzia, oblbovačka mi síce nezabrala podľa mojich predstáv, ale na počudovanie som bola pomerne kľudná. „Všetko sa deje ako sa má“ bola moja posledná myšlienka predtým ako ma uspali....

Všetko dopadlo v najlepšom poriadku. Deň po operácií som bola síce ubolená, ale aspoň som si oddýchla a donútila sa ležať. Rýchlo som sa postavila na nohy a preto som aj včas zbavila sáčku s močom, skôr ako mi začal liezť na nervy. Na druhý deň ma pustili domov. Počujte, až pri výstupnej kontrole som zistila aký sympatický primár ma operoval (čo sympatický, úplne že sexi bol...). No neviem či to tie moje hormóny sa zbesnili keď mi vybrali tu cystu.

Manžel ma vyzdvihol z nemocnice a cestou domov som si rekapitulovala tento nevyžiadaný pobytový zážitok. Dievčatá, ďakujem tejto 3x2 cm cyste  na vaječníku. Bola jedným z dôvodov sa na chvíľu zastaviť, spomaliť a pochopiť sa! Nie!  - nechcem žiť priemerný život, len aby som nevytŕčala z radu...stačilo! Chcem a budem sa snažiť žiť v súlade s mojou dušou do tej najväčšej miery. Som presvedčená, že ak robíme čo nás baví, energiu nám to dodáva a nie uberá. A keď naozaj nie každý môže robiť to čo ho baví, chcem patriť do tej skupiny ľudí, ktorí to robiť budú. Teda aspoň sa o to pokúsiť. Viem, že viac budem ľutovať keď sa o to nepokúsim ako to keď mi ten pokus nevyjde.

So sexi primárom som sa lúčila slovami „dúfam, že Vás už nikdy neuvidím“... veľmi dobre vedel ako som to myslela. A ja som si istá, že keď sa mi podarí v sebe objaviť tú ozajstnú nežnú ženu a budem načúvať svojho tvorivého ducha tak toho pána v bielom plášti nebudem nútená už nikdy vyhľadať.

Večer sme si chceli nejako pripiť, že som konečne doma! Naozaj som nemala najmenšiu chuť na žiadny alkohol. Môj milovaný manžel to predpokladal a keď som krútiac nosom odmietala všetko čo mi ponúkali z domáceho baru, vytiahol pollitrovku šaratice. So smiechom mi nalial „štamperlík“ keďže odporúčaná dávka je maximálne 7 lyžíc. Ako som sa neskôr na webových stránkach tohto zázračného moku dočítala. „Šaratica je ideálna pre Váš zdravý životný štýl.“


reklama

reklama

dasa_, Pi, 02. 10. 2015 - 10:30

Sranda, so ženami ma´darskej národnosti mám aj ja jeden zážitok z nemonice. Pred zákrokom ani jedna nevedela ani slovičko po slovensky. Kvôli obom musel prísť tlmočník, aby im vysvetlil, o čo pri zákroku ide. Nechápali ani sestričky, ktoré vysvetľovali, jak sa pripraviť.

A keď prišli po zákroku, ktorý ani nebol v anestéze, zrazu sa u nich objavili bunky na slovenčinu. Zostala som šokovaná, keď 85 ročná babka sa posadila na posteli a zrazu sa ma úplne čistou slovenčinou pýtala, koľko je hodín. A slovenskej odpovedi porozumela. Jej dcéry, ktoré onedlho prišli, tomu nechceli veriť :)

 

Mala som na izbe aj rómky - boli veľmi milé, všeličo sme sa stihli porozprávať, zaujímavá skúsenosť. Akurát sa sťažovali, že tie nové nemocničné skrine veľmi páchnu po tabakovom dyme Veľký úsmev.

ivlilela, Pi, 02. 10. 2015 - 13:32

to je sranda, aký je ten náš mozog komplikovaný a ešte aj v zrelom veku dokáže prekvapiť Úsmev

Počuj a stretla si sa s tou šaraticou v nemocnici? Ja som bola naozaj prvýkrát na zákroku a prekvapilo ma to

dasa_, Pi, 02. 10. 2015 - 13:43

nie, ja som bola na inom druhu zákroku, tam toto nebolo treba. A pri urgentnom pôrode sa to tiež nestíhalo...

Kamila, Po, 05. 10. 2015 - 10:45

Ta ten tvoj je riadny expert, keď ta doma privítal so šaraticou. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheAko to maximálen 7 lyžíc denne a tebe v nemocnici toľko radosti dopriali. Pohoda

ivlilela, Ut, 06. 10. 2015 - 07:25

Veru môj drahý je niekedy riadny "vtipálek"  A je pravda, že som bola predávkovaná šaraticou Váľam sa od smiechu po podlahe

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama