reklama

Učiť deti pomáhať?

Pridal/a Iwa dňa 14. 02. 2017 - 23:18

reklama

Za seba tvrdím, že určite áno, treba deti učiť pomáhať. Mám dve deti školopovinné, tak ma články o slovenskom školstve zaujímajú. čítam pomaly všetko, porovnávam s realitou, teda aspoň tou, aká je na škole, kde chodia junáci. Nie je to ružové, skôr šedé s čiernymi fľakmi, ale občas sa vyskytne kúsok peknej výšivky, keď ako rodič vidím, že s učiteľkou ťaháme za rovnaký koniec, aby z deciek niečo vyrástlo. Uvažovala som, že prehovorím chalanov na 8-ročné gymnázium, veď hlavy na to majú, ale nakoniec som to nechala tak. Občas ma prepadnú pochybnosti, či som im nepokazila "budúcnosť", keď som ich tam nedostrkala. Teraz by mohol ísť na prijímačky mladší, tak som znova zablúdila k tématike 8-ročných gymnázií. A našla som tento článok, nad ktorým rozmýšľam už asi týždeň. Ozaj je to tak? Áno, počula som, že súťaživosť medzi deťmi je veľká, že sa musia snažiť, aby neboli na chvoste. myslela som, že je to súťaživosť "pozitína", aby sa deti vyburcovali k lepším výsledkom. Ale toto mi pripadá, že je to súťaživosť typu "Budem najlepší, keď budú tí druhí horší a preto im nebudem pomáhať." Vďaka tomu mi docvakli nejaké súvislosti, keď som sa cítila na rodičku ako blbec, lebo som nechápala nápady niektorých rodičov. napr. rozdeliť deti na angličtine nie podľa abecedy, ale na lepších a horších, a tým LEPŠÍM pridať hodinku angličtiny navyše. Logické by bolo pridať angličtinu tým horším, aby dobehli tých lepších? Či nie? Fakt neviem, našťastie to triedna zrušila.

Čo som vlastne chcela napísať? Nejako ten článok neviem stráviť, nechcem si pripustiť, že takých rodičov má v triede hlavne mladší. Želám tým deťom (aj ich rodičom), aby sa na 8-ročné gymnáziá dostali. Potom ostane v triede pár detí s dys-kami, ADHD, nižším IQ ako Einstein, zopár lenivých na učenie, ale šikovných na maľovanie, modelovanie a spev... A na rodičku sa nebude riešiť, že niekto z učiteľou nesprávne pochopil žiaka a dal mu horšiu známku Vyplazený jazyk a teda by ho mal preskúšať alebo vrátiťdiplom, keď nechápe géniov. Máte aj u vás takéto "prípady"? Alebo to vidím moc čierno? Alebo moc ružovo?


reklama

reklama

Kamila, Ut, 14. 02. 2017 - 23:48

Tak toto je ozaj sila, tento clanok. "Ze by niekto mal profitovat z mojich schopnosti, ak by som mu pomohol, venoval malu chvilu svojho casu?" Je to velmi smutne. Co takto timova praca, vzajomne sa doplnanie? Ved kazdy je dobry  v niecom inom, ak si neosvoji takuto skusenost pre buducnost.

S mladsim synom som viedla celkom zaujimave debaty posledny vikend. Chodi do skoly, pre  talentovane deti, ale ten talent sa tam vnima uplne inak, roznorodo, vyberaju prave aj mladych ludi ochotnych pomáhať, zapajat sa do dobrovolnickych aktivit ... Pocas skoly maju moznost zapojit sa do relanych projektov. So synom, kus tazsim introvertom, ale schopnym komunikovat, som debatovala prave na temu, ze ludia maju svoju "hodnotu", roznu, nemozno ich odsudit minimalne na nekomunikaciu, na zaklade jednej skusenosti ...

Milujem rodicovske na waldorfskje skole. Vsak mi ani prospech neriesime.

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 09:09

Však práve... Ak je niekto lepší, ako ja (alebo moje dieťa), tak klobúk dole. Ak niečo viem, tak ma určite neohrozí, že poradím niekomu slabšiemu. To je stavanie môjho úspechu na neúspechu iných. ako to slovenské: "Keď mne zdochla koza, nech susedovi zdochnú dve."

S introvertami je to ťažké, tiež mám doma jedného. on by aj pomohol, ale niekedy je nad jeho sily osloviť iného človeka a ponúknuť pomoc. Ak sa dá, pomôže bez slov  a zdrhá. Ale chápe. že pomáhať treba, lebo často aj jemu mladší pomôže, keď niečo vybaví za neho, hlavne kde treba rozprávať Mrkám

Keď si spomeniem, ako sme sa s kamoškou učili na maturity... Kamoška by možno z matiky ani nezmaturovala, keby som sa s ňou neučila (alebo by jej rodičia museli platiť doučovanie). Ona mi zase povysvetľovala zo slovenčiny a ruštiny také pikošky, čo nikde v učebniciach neboli a sú mi užitočné doteraz. A ten akademický týždeň si určite obe zapamätáme do smrti, aj keď sa teraz už nestretávame.

dasa_, St, 15. 02. 2017 - 05:32

Najskôr to rozdelenie angličtiny. Aj u nás to tak funguje, že sú rozdelení podľa úrovne. A zdá sa mi to fajn. Len teda nemajú pridanú hodinu. Ale majú učiteľku, ktorá vyžaduje viac. Tí lepší.

No a teraz k tomu pomáhaniu spolužiakom s učením. Keby rodičia rozmýšľali a poznali Davida Grúbera, ktorý sa venuje technikám duševných prác, vedeli by, že najlepšie sa človek učí učením iných. Vysvetľovaním, objasňovaním. Vtedy musí pochopiť, o čo tam ide. Nie sa iba nabifliť. Ťažké látky radí učiť sa tým, že pripravíš niečo ako skúšobné otázky pre iných. (mmch, poznámka pre Iwu - okamžite mi to pripomenulo naše testy pred labákmi tuším z merania, alebo kde nás to tak trápili)

Naviac, som v druhej polovici života a tak si dovolím konštatovať, že známky zo školy nič nehovoria o budúcom úspechu v živote. A to je ešte zásadná otázka - čo to je úspech v živote. Podľa mňa je najlepšie, keď je niekto dobrý človek, to je najdôležitejšie. A nielen to, keď má kopec peňazí, alebo robotu, v ktorej je od rána do večera celý týždeň v obavách, aby ho niekto nedobehol. Alebo nebodaj nepredbehol.

Takže toto je môj pohľad ÚsmevÚsmev

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 09:32

S tou angličtinou to bolo podané tak, že tí horší sú na príťaž a treba sa ich zbaviť. Sú v tej triede deti s poruchami učenia, ktoré nemajú šancu mať 100%-nú jednotku, lebo im to kazia písomky - základ nášho školstva. Ale v zahraničí by sa možno dohovorili lepšie ako čistý jednotkári Mrkám

Davida Grubera síce nepoznám, ale viem, že to tak je. Ak sme sa začali s kamoškou učiť na skúšku spolu, väčšinou som zistila, koľko toho ešte neviem, hoci na začiatku som mala dojem, že skúšku by som spravila. Áno, pamätám si tie testy - to bolo povestné TEP a potom v 3. a 4. ročníku cviká z elektroniky: najprv test, potom návrh schémy a fyzicky naspájkovať, inak sme ani domov nemohli ísť alebo bolo treba prísť znova.

Budeme mať teraz stretávku po 30 rokoch... som zvedavá, kto sa čím pochváli. Popravde, skôr si pamätám kto má aké deti a či má stále rovnakého manžela/manželku, ako to, čo ho živí. To potom napíšem tiež dojmy.

púpavienka, St, 15. 02. 2017 - 07:47

Članok ma  nezaskočil, takto vnímam ja už davnejšie ako tieto veci riešia rodičia deti ktorým dali všelijaké prívlastky a pomenovania. Dieťa je položené na oltár a uctieva ho celá rodina, čo môže byť z takého dieťaťa, Nie je nič horšie ako rozdeľovať deti a vyučovať ich podľa toho a potom sa učiteľka všetkým chváli aká ona je dobrá lebo učí géniov - aj s tým som sa stretla, vlastne ona sama dehonestovala iných učiteľov ktorí učili iba žiakov, no napriek všetkému veľakrát takíto učitelia iba žiakov dostanú od nich v spätnej väzbe oveľa viac.

Primerane, primerane - to by malo byť naj a nielen v škole.

P.S. Som si spomenula že som v minulosti niekde čítala ako písala jedna dievčina ktorá absolvovala tu výberovú triedu, ona sama napísala že bola matematickým géniom a teda išla jej aj fyzika ale v iných veciach bola skôr mínusová ale to sa neriešilo lebo známky nemohli byť zlé.

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 09:42

Presne tak. Tiež som bola na ZŠ v pozícii, že mi z jazykov nemohli dať horšiu ako 1 na vysvečku, lebo som vyhrávala na škole každú olympiádu a pytagoriádu... potom som "padla na hubu" na gympli, kde som sa síce dostala do výberovej triedy, ale známky sa dávali spravodlivo. A veru som hneď v 1. r. mala aj trojky.

Keď si začala o tých učiteľoch... Na 1. stupni mal mladší učiteľku, ktorej dávali pomaly všetky deti s poruchami učenia a správania, lebo ostatné učiteľky ich nezvládali. Zvládala ich perfektne, deti chodili radi do školy, učili sa, pekne správali. Dokonca previedla prvým stupňom aj chlapca s aspergerovým syndrómom. toto sú učitelia, akých by mali mať všetky deti.

balalajka, St, 15. 02. 2017 - 08:50

Ale no tak - dámy. Už len pojmy ako "súkromný", "experimentálny", "výberový" dávajú tušiť, že pôjde o niečo plebsu nedosiahnuteľné.

Už len tým, že dávate dieťa do "súkromných" škôl, dávate na vedomie, že Vaše dieťa je niečím viac ako bežné dieťa, ktoré vzdeláva štát, zo štátnej kasy, teda de facto Vaše dieťa je už len tým výnimočné a vlastne je niečím "jedinečným". Ako chcete na úrovni niečoho tak kapitalisticky postaveného (v štýle čas sú peniaze, a všetko niečo stojí a nič nie je zadarmo) budovať socialistické idei? Nechápem.

Ak by to brali tak ako písala Daška - že vlastne tie deti získavajú pridanú hodnotu, lebo sami sa niečomu priučia, tak asi by sa na to pozerali všetci inak.

Či učiť deti pomáhať v rámci tohto projektu? Mne by sa tiež nepáčil. Ale z iného dôvodu akým ho tam obhajujú. Viete si predstaviť ako sa musí cítiť dieťa, ktoré budú doučovať? Do akej pozície vlastne "dieťa - to čo vysvetľuje a pomáha" staviate? Zas mu dvíhate ego o jeho výnimočnosti. Takže u mňa ten projekt palec dolu. Pomáhať sa má spontánne. A nie, LEBO je to niekde predpísané. A spontánnosti sa nenaučíš. Takže - NIE! Deti netreba učiť pomáhať - v nich to totiž je. A keď nie je - nikdy ani nebude.

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 10:03

Noooo, nie všetko súkromné školstvo je plebsu nedosiahnuteľné. Vezmi si napr. waldorfské školy, jazykové, športové.. tam ani štátnu školu nenájdeš. Poznám rodičov, čo dali dieťa na súkromnú školu, lebo napr. v ich dedinke bola iba maďarská a do slovenskej by dieťa muselo cestovať 15 km opačným smerom ako rodičia do práce. Takže dôvodom nemusí byť len nadradenosť a ego. Napr. v BA dobrá štátna škola nemá miesto pre deti, ktoré nespadajú do ich obvodu, tak jediným schodným riešením je súkromná. Ale áno, väčšina detí v týchto bežných súkromných školách je namyslených, ani nie tak na svoje vedomosti, ako na konto svojich rodičov.

Na jednej strane je dieťa, ktoré niečo nevie. Priznať, že nevie? Môžu ho vysmiať, pokladať za sprosté. Vtej povinnej hodinke pomoci sa môže doučiť, čo nevie. Ono samé môže pomôcť niekomu inému s iným predmetom. A dieťa, ktoré doučuje? No, ak má v sebe potrebu pomáhať, tak ho to nezmení. Ak z neho rodičia vychovali egoistu, bude sa správať povýšene k slabším. neviem, či mu to zdvihne ego, ale bude protivnejšie, nebude empatické.

S pomocou je to zložité. Niekedy chce dieťa aj pomôcť, ale druhé z "hrdosti" pomoc odmieta. Rovnako ako dospelí ľudia. Väčšinou v školách deťom vtĺkajú do hláv, že priznať, že niečo nevedia, je úplne najhoršie. Nechápem prečo, lebo ak niečo neviem, viem sa to naučiť, doštudovať a nebudem robiť zo seba blbca, čo sa tvári, že niečo vie.

balalajka, St, 15. 02. 2017 - 10:27

Add prvý odstavec: waldorfské školy, jazykové, športové - všetko sú to špecializované školy, ktoré už svojim názvom to dávajú najavo. TAKŽE podľa mňa aj týmto dávajú na povedomie svojej výnimočnosti. Predsa nedáš dieťa čo nespraví kotúľ do športovej školy. Tým, že ho tam dáš, zameriavaš ho určitým ŠPECIÁLNYM smerom. Robíš z neho niekoho, kto nie je "priemerný". Ako je to úplne v poriadku, ale uvedomme si ten fakt, že robíš z neho netuctového človeka a ako netuctový sa aj bude ďalej v živote chovať. A na druhej strane aj okolie sa k nemu tak bude chovať. Nemôžeš čakať, že ak zlatá sliepka znesie obyčajné vajce, bude sa okolie správať k tomu vajcu ako k obyčajnému. Stačí že sa predá o trochu drahšie - a prečo nie? Veď je od zlatej sliepky!

Add dva a tri: Ak sa ti vyskytne niekto, kto niečo nevie a CHCE to vedieť, tak sa k vedomostiam dostane. Spýta sa možno aj toho, čo by mu bol v projekte pridelený, možno doštuduje sám, spýta sa staršieho. Ale ak CHCE. Nie preto, lebo mu dal niekto k zlému prospechu nálepku "tebe treba doučiť". Nie je nič horšie, ako vykúkať z priemernosti tým "nesprávnym" smerom a okolie ťa ešte aj "ocajchuje, že tebe treba pomáhať". Ak si to sami uvedomíme, že potrebujeme pomoc, vieme za to zaplatiť určitú protihodnotu (napr. už len tou pokorou, že o tú pomoc popýtame), tak je to absolútne OK. Podľa mňa. Sama si dobre napísala, že treba si to priznať. A robíme blbcov, lebo sa za to hanbíme. Hmmm - čo to spraví s dieťaťom a jeho sebavedomím?

Na druhej strane - pomáhanie. Ak si niekto navykne na neustálu pomoc (aj to "zadarmo doučovanie"), nebude ju brať ako niečo samozrejmé?

Z dieťaťa ktoré doučuje sa automaticky stáva "autorita, mentor". Tu sa nejedná o vzťah rovnako postavených detí. Ak by som to mala aplikovať do života - ja sa veľmi nečudujem deťom, ktoré takto chcú v rámci projektu pomáhať. Dvíha im to sebavedomie. Ale po stránke emociálnej inteligencie im to nemusí nič dať. A predpokladám, že o toto v rámci projektu malo ísť.

Kamila, St, 15. 02. 2017 - 13:40

Každé dieťa je výnimočné, jedinečné, iné , len naše školstvo ich všetky súka do jedného vreca a má nich jeden meter... Dvom deťom som menila školy nie preto, že sú niečo viac, ale v záujme zachovania ich psychického zdravia ...

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 23:27

Len v prvom rade musí aj dieťa chcieť zmeniť školu. Uvažovala som pri mladšom ako prešiel na 2. stupeň, ale je dosť naviazaný na kamarátov a kamarátky, nechel o inej škole ani počuť. S tou jednou učiteľkou, s ktorou si  "nesadli", to tie 2 hodiny týždenne snáď nejako vydrží. Zaujímavé, že učí aj staršieho a tam nie je absolútne žiadny problém.

púpavienka, Št, 16. 02. 2017 - 08:23

Toto ako jeden môže učiteľku a druhý priam nemusí je naozaj tak, moja staršia mala triednu učiteľku ktorú sme mali veľmi radi, ona si ma veľmi vážila kvôli tomu že ak by to nebolo v papieroch tak ani nevedia že deti sú z rozvedenej rodiny, chodili tam kde aj iné deti, dcéru sa snažila motivovať a dokonca učila aj mladšiu a aj to bolo v pohode, ale susedovie deti jej nevedeli prísť na meno, že je to ta najhoršia učiteľka na škole. Potom sme sa presťahovali do Sásovej a tam sme mali novú školu ihned pri dome ale moje deti ma prosili aby som ich nechala v meste že už nechcú nový kolektív. Pre mňa to bolo najdôležitejšie aj ked škola v blízkosti bola  o mnoho výhodnejšia aj z finančného hľadiska.

Myslím že je dôležité v tom počúvať aj to čo chcú deti, nie je nič horšie ako ked sa ten malý človek trápi v škole v ktorej sa cíti hrozne a nech by bola akakoľvek.

Kamila, Št, 16. 02. 2017 - 08:55

U nás chceli obe, syn si to celé obehal úplne sám od prihlášky, cez pohovor. Ako vedela som o tom, lebo potreboval súhlas rodiča, ale stále som to brala, že však ho nemusia vziať,r ozmyslí si to ... A keď som sa po troch meisacoch dozvedela, že bol prijatý, to ti ešte len začala zábava. Pohoda Presvedčiť o nutnosti zmeny MM. Keby si zažila moju dcéru, ktorá ma naháňala, aby som zisťovala info o novej škole, a rátala posledné hodiny v starej škole, uprostred školského roka, u nás to bolo jednoznačné aj keď nie jednoduché.

púpavienka, St, 15. 02. 2017 - 10:26

Sa pamätám ked jednoducho v škole povedali lepšiemu žiakovi, budeš doučovať toho a toho a nikto to neriešil a ani zrejme za to nič nedostal ale ak sa dalo pomôcť pomohol tomu slabšiemu odštartovať. Ešte aj za čias mojich deti to bolo podobné, ale časy sa menia, vtedy deti boli len deťmi a teraz veľa rodičov už pred narodením vie že z jeho dieťaťa bude super dieťa, čo je na škodu všetkých.

Silne vedomostné dieťa nič nestratí ak bude zo slabšími a bude mať cítenie aj s inými, prave naopak získa viacej.

 

balalajka, St, 15. 02. 2017 - 10:35

Bola som v pozícií, keď MUSELA doučovať spolužiaka (dlhodobo bol chorý, tak som mu nosila úlohy, čo nevedel sa mal spýtať). On sa cítil blbo, ja som sa cítila blbo. Celé zle. Lebo ja som sa ako mentor necítila a on sa nevedel čo a ako má pýtať.

Pomoc druhému je emočná záležitosť. Nemá absolútne nič spoločné s IQ.

púpavienka, St, 15. 02. 2017 - 11:01

No aj ja som musela doučovať, ale nie tak že som išla k ním domov ale učiteľ povedala ostaneš hodinu po vyučovaní a teda bola som  vlastne aj ja po škole, lenže tak sme sa rýchlo doučovali že po troch hodinach stačilo a mňa učiteľ pochválil. No bol to prvý stupeň a tak zrejme v tvojom prípade učiteľ nezvolil správne lebo v určitom veku treba brať do úvahy aj také veci.

No a a čo sa týka o emočnom? - áno  súhlasim, ale neverím že ten kto by mal doučovať slabšieho by utrpel ​, ak v ňom nič také nie je tak si posilni svoje ego a ak to cítenie ma tak nebude mať žiaden problém a prinajhoršom bude mať dobrý pocit. To ale nehovorí o tom že súhlasím s nejakým podpisom v takom štýle ako v tom článku.

dasa_, St, 15. 02. 2017 - 14:36

ja si spomínam, jak som "vyfasovala" spolužiačku na doučovanie matematiky. A fakt som nechápala, čo jej mám na tých zlomkoch vysvetľovať - veď to bolo jasné. Mne. Fakt som si nevedela predstaviť, že to neikto nechápe. Neviem, či jej moje doučovanie pomohlo. Mne isto nie. A ktovie, či si to ona vôbec pamätá. Keď budeme mať ďalšie stretnutie, tak sa spýtam

Len pred rokmi sme sa nehrali na dys... vtedy boli akurát poniektorí "blbí" žiaľ...

Iwa, St, 15. 02. 2017 - 23:40

Tiež som "doučovala" - Rómku. no, popravde, učiteľka jej dala príklady a ja som len kontrolovala, či počíta dobre, prípadne som jej poradila. Bolo mi to vtedy jedno, brávala nás z hudobnej a telocviku. Až na gympli mi došlo, čo to znamená pomáhať/doučovať. Bolo to na dobrej vôli oboch. Ale ťahali sme sa navzájom, boli sme dobrá trieda - párkrát sme mali ako trieda najlepší priemer na škole - to bola tá tímová spolupráca poskladaná z pomoci jednotlivcov iným jednotlivcom.

púpavienka, Št, 16. 02. 2017 - 08:25

Áno Takto som to vnímala v škole aj ja.

axina, St, 15. 02. 2017 - 11:42

Urcite by som ucila deti pomahat v domacnosti alebo vonku na dvore, budu lepsie vychovane do buducna.

Kamila, St, 15. 02. 2017 - 13:41

aj si čítala príspevok?

Pepka, St, 15. 02. 2017 - 17:46

Ja si myslim, ze pomáhať doucovat slabších spolužiakov nikomu nezaškodí a tu v US sa to aj vypláca .Ziaci su tu uz od middle school rozdelený do troch categorii .teda su to honor študenti , ktorí sa učia oveľa viacej ako študenti v regular triedach alebo v slabších . Nastastie moja dcera bola a je honor student , ale to neznamená ze tam bude stále ak jej grade spadne pod 85%  bude preradená do regulárnej triedy.  Tak isto ked študenti maju dobre výsledky tak su preradené vyššie . Rodičovské sa vôbec nekonajú le na zaciatku roka je rodičov vecer , kde riaditeľ hovorí co bude škola robit a predstaví nových učiteľov . Potom rodičia môžu ist do tried kde učitelia oboznámia co sa bude učiť . Vačšinou ma na to 15 minút a potom sa rýchlo presúvame do triedy z iným učiteľom ktorý uci iný predmet. V Nikto nikomu nehovorí ako sa kto uci ,  nikto nevie aký je kto študent .v nižších triedach naozaj deti nevedia co kto a ake percento dostal . Je to zakazane, Mame paswoord do všetkého co deje a dorozumievame sa e mailmi. Uz ked su starší tak si hovoria medzi sebou . Hodiny , ktore moja dcera pomáhala pri doučovaní si žiaci  zapisujú a potom používajú pri resume na vysokú školu . Čím viac je študenti aktívny pre svoju školu tým je to lepsie pri výbere výšky . Moja dcera reprezentovala školu v tenise, plávaní a hádzaní guľovOdpracovala viacej ako 100 hodin na tutoring , počas  jedných prázdnin pomáhala v dome dôchodcov a samozrejme je vynikajuci student a to vsetko jej pomohlo pri výbere dobrého college a bohužiaľ tu sa musí vsetko platiť ale toto jej pomohlo k vysokému scholarship. Ked som s ňou chodila po výškach na každej hovorili rovnako je vela deti ktore sa dobre učia ale nie vsetky su aktívne a zapájajú sa do života svojho okolia . Som rada ze som moju dcéru k tomu viedla . 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama