reklama

Vo svete pocitov

Pridal/a Kamila dňa 23. 02. 2017 - 13:00

reklama

Už druhý týždeň sa chystám s vami podeliť o jeden z neopakovateľných zážitkov. Okrem toho, že najmladšia deva bola marod a ja som si "nepočula vlastnú myšlienku"Hambím sa, som aj tápala ako to podať.

Včera, keď som si prečítala rozhovor s Luciou Šoralovou, dostavila sa u mňa neskutočná úľava. Niekto to povedal za mňa, presne tak ako to vnímam. Dovolím si Lucku krátko citovať:

Ja sama som jedna veľká emócia, nemám racionálny základ a cítim sa často neuchopiteľná. Nepamätám si fakty, len obrazy, situácie, pocity, farby, dojmy. O zážitkoch hovorím prostredníctvom emócií, nehovorím o tom, kde alebo kedy sme s niekým boli. Pocity sú pre mňa v živote najdôležitejšie, musím zo seba dať nejakým spôsobom von.

Škoda, že neviem skladať hudbu, mám pocit Hambím sa, že tou hudbou je to sprostredkovanie pocitového vnímania sveta jednoduchšie. Hudba so mnou robí divy, cítim ju tak zvláštne cez bolesť v rukách, tie by tancovali ..... Dočítam knihu mňa "bolí ma sdrce ..." Milujem miesta, kde by som dokázala presedieť celý deň a len dýchať a kochať sa. Slnko, potôčik, hory, plesá, voda, more, zelené kopce ale aj ľudia .... Občas sa pokúšam o trochu rozpačité skladanie písmenok, aby som tu krásu opísala, ale to nie je ono...

Svet pocitov je dosť zmätený, náročný, pre nás čo v ňom žijeme, občas aj živoríme, a aj pre naše okolie. Presne ako Lucia spomína, mať deti, znamená pre nás uletené dosť kruté pripútanie k realite. Mám štyri deti a ozaj nepreháňam, že pre mňa ta realita bola často boľavá. Dopriala som si jej bohate. Úsmev Však som sa potom utrhla z reťaze ...Hambím sa, ale ni etak celkom mám aj štvrté dieťa, ktoré mi našťastie nedovolí uletieť.

Prebehla som zopár svojich starých mini básničiek a hor sa do reality tu a teraz. Úsmev Aj tá vie byť krásna, pomedzi upratovanie, varenie, umývanie riadu a šoférovanie ... Ale keď do toho vložíme vášeň ...Pohoda

Chcem krídla, chcem lietať a plávať s vetrom opreteky ... Slnko

PS: ten zážitok vám radšej opíšem samostatne, lebo tu som až barz uletela. Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheChichocem sa


reklama

reklama

Kamila, Pi, 24. 02. 2017 - 08:51

Dnes som podala hrdinský výkon. Iba 40 minút som nakladala umývačku. Hambím saChichocem saVeľký úsmev A to som pomedzi to len macky nakrmila, nic ine, neodbiehala som k PC ..., len som sa venovala aspon fyzicky jednej zalezitosti, co je pre mna tiez dost velky uspech. Úsmev

reichta, Pi, 24. 02. 2017 - 09:38

tak ja takychto vykonov podavam stale asi aj kazdy den a viac. po praci stiham navarit, uprata a este si aj odychnut a venovat sa partnerovi a to sa nikam neponahlam, vsetko robim s kludomÚsmev

balalajka, Pi, 24. 02. 2017 - 09:43

Už dva dni si skladám myšlienky, že ti sem napíšem. Už dva dni prechádzam z nálady do nálady Veľký úsmev. Ako mi bolo včera povedané - mám svoje dni - reku hej, 365 v roku Mrkám.

Viem pochopiť to prežívanie každého okamihu, precítenie, to, že vnímam veci ako niektorí v mojom okolí nie ( ide ich zo mňa poraziť Veľký úsmev). Akurát, že ja žijem rýchlo. Veľmi rýchlo občas. Emócia strieda emóciu. Takže u mňa to občas vyzerá, ako keď podpáliš muničný sklad - furt čosik vybuchuje Veľký úsmev ... a potom je spúšť po požiarnikoch, okvápe voda (to si porevem občas) a už sa navážajú nové "výbušniny" a začína ten cirkus odznovu. Proste plne napĺňam charakteristiku môjho znamenia - strelca. Vystrelím a niečo padne. A ak nepadne strelím zas a zas a rýchlejšie a rýchlejšie. Však niečo zasiahnem Veľký úsmev. Musím mať akciu. A v tej akcií to prežívať - rýchlo a zbesilo najlepšie Váľam sa od smiechu po podlahe.

Kamila, Pi, 24. 02. 2017 - 10:01

Očúvaj moja, však aj som strelec, len v spomalenom filme.Chichocem sa A kus unavený takže tie krivky sú jemnejšie.... To prežívanie okamihov je krásne ale často aj boľavé, však to poznáš, Úsmev len ty to striedaš v rýchlejšom slede. Srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama