Ahoj Mišena.Ja mám doma dcéru,ktorá je teraz už štvrtáčka,s ňou som sa veruže učila-mučila denne až do slz,škaredo píše ešte aj teraz,ide jej jedine matika skvelo a ostatné predmety-dá sa.Nič ti nepomôže len klídek a vydržať.Ved ak učiteľka vraví,že v škole mu to ide,tak je potom asi všetko OK.No a syna mám prváka a neuveríš ale doma nemusím nič také ako ty riešiť.Oni totiž prešli na dáky zreformovaný spôsob výučby.Doma napíšeme len nejaké dva riadečky z písania,očas niečo z matiky a čítať VôBEC NIč!V šlabikári majú len nejaké obrázky zatiaľ a podľa toho vyprávajú v škole,potom že čo si zapamätajú,aké hlásky a písmenká,ale doma nič nečítame.Možno neskôr,ale nás upozorňovali na to,že prešli na výučbu nového spôsobu čítania.Tak som ohromne zvedavá.Oproti dcére má synátor príšerne málo úloh.:-)
Cau Misena
Sice to uz bolo davno ale pamatam sa presne ze Lucia si robila ulohy sama. Citat sa naucila v predstihu lebo ju nebavilo ze som jej rozpravky citala ja. Pise ako kocur dodnes, z toho som dramu nerobila. Matika jej isla no, tak tak. Podla mna toho maju decka v skole dost, doma to staci uz len zopakovat, ja by som to tak neprezivala. Ked mu to v skole ide, tak to skus nechat na neho sameho, ako mu to pojde, ved ani v skole nad nim ucitelka nestoji, urcite je hrdy na to ze moze pracovat samostatne, a takto ked ma maminu za zadkom tak si aj poplace.
Za skusku nic nedas a ked sa to neosvedci tak sa vratite k tebou verenej metode. Na kazdeho aj tak plati nieco ine. A detom by sme asi mali viac doverovat....
Práveže on chce aby som s ním písala ale keď mu radím tak si endá a vlastne ako mu poradím ako písať ked mu to enjde tak nejde nechce rozpísať ruku iba začne knučať že jemu sa to nepodarí a hotovo vzdáva t dopredu a mna ide poraziť.K tomu problémy doma:Byby receppt na zlaté nervy nemáte? Občas tak vybuchnem že potomplačeme obaja a mna to tak štve že sa neviem ovládať momentálne som fakt "nanič mama".To doslova a dopísmena.A neberem to tak tragicky len vidím na nom že jemu samému sa to nepáči len mu to inak nejde keď mu aj poviem že to envadí potom to zas fláka uplne.Rozumu má habadej ale asi len na hlúposti.No dufam , že to prežijeme obaja v zdraví.
ak mu to v skole ide,tak je to v pohode.bolo by dobre,aby ste predchadzali placu a nervozite pri uceni,mohlo by to v nom vyvolat negativny pocit z ucenia doma.skuste ucenie-opakovanie nenapadnou formou,tak aby si neuvedomoval,ze sa uci.napr:ak sa ucia pismnko,poproste ho,aby v oblubenom casopise vyhladal a zamaloval dane pismenko.takisto sa matematika da preniest do hier-ideme staviat hrad z kociek,vezmem 2,podaj mi este 3 a kolko to uz vlastne mame?stale vsak nezabudat chvalit,chvalit!!!!pisanie-pozriete do skolskeho zosita a uplne nadsene (aj ked to tak nemusi vyzerat)poviete ako sa mu dnes darilo pisat a ze aj vy by ste chceli vidiet ako sa mu to tak super podarilo a ako to vlastne pisali(ja v skole ucim deti pismenka so spojenim s nejakym pribehom,k niecomu ich prirovnavam).stale vsak treba chvalit,aby mal radost z ucenia.a spravne motivovat!
Ahoj.Ja som sa tiež toho strašne obavala,ked mi maly nastupil od septembra do školy,ale zatial to je uplne v pohode.Pišu pismenka,čisla,doma si to precvičim s nim a čitanie vôbec nemaju.Možno neskôr ale sama som prekvapena ako to v pohode zvladame,a čo sa tyka nejakeho figla myslim si že deti treba chvalit aj za maly uspech,za každu snahu...aspom u nas to tak plati:-)
misena ... ja si pamatam moje pisanie. zrucna som dost - 12 rokov chodenia na vytvarku kde okrem kresby a malby bolo aj sitie cipiek, modelovanie a rozne piplave prace. opravim aj hodinky s malinkymi kolieskami ... no ale moje pismo je od zaciatkov pisania az doteraz tazko citatelne. ale ma to aj vyhody - nikdy sa mi nestratil zosit, lebo si kamosi nepoziciavali moje zosity na odpisovanie poznamok ... nikto to nedokazal vylustit ;-) myslim, ze aj myslienky tvojho syna su rychlejsie ako ruky s pierkom ... a nestihaju prsteky pero obracat tak efektivne ako to mysli jeho bystrej hlavicke(kedze matika mu ide) (sun) (y) tak sa drzte, chcela som len trosku potesit (hug) (a davam na vedomie, ze ked budem mat doma prvacika duufam. ze me tiez trosku podrzite;-) )
Aj ja som mamina prvacika. Starsi syn pisal ako prvak, druhak najkrajsie z triedy. S pisanim problemy neboli, takze vsetkym prechazdam az teraz, pri mladsom. Velakrat som uz nemala nervy, tak bol krik... Videla som, ako to prislo malemu luto a na vetu, ktoru mi povedal, nezabudnem nikdy. "Mami, preco na mna kricis, ty si myslis, ze ked si bola mala, tak si to hned vedela???" Vbehli mi slzy do oci a pomyslela som si, aka som sprosta, ze moj 6r syn mi musi davat rozum....:-) Takze uz nie krikom, len pochvalou,:-) maly vtedy "rastie" a ide mu to lahsie. V skole nema problemy s nicim, je sikovny, takze len klud, aj ked to vzdy nejde, ale ked uz nevladzem, tak si dame prestavku a ja rozdychavam a potom ieme dalej...
Ahoj. Znova budem spomínať svojho prvorodeného. Teraz je tretiak. Dva roky som s ním zápasila pri DÚ, hoci učiteľka s ním nemala žiadne problémy, je jednotkár, výborný v matike. Ale doma-horor! Školský psychológ mi poradil uzavrieť s ním dohodu: napr. keď napíšeš úlohy za 20min, môžeš si zapnúť PC, alebo pod. Neverila som, ale funguje to. Teraz si občas píše DÚ sám, ked ma vidí, že mám starosti s menšími chalanmi, a vyzerá to lepšie, ako ked som pri ňom. Ak sa Ti chce, skús vyhľadať nejaké moje staršie príspevky, čo som o ňom popísala, je to "týpek" :-).
Ja mám doma prváčku a ďakujem bohu, že chodí do triedy pre nadané deti. Nemajú žiadne úlohy, len keď veľmi chcú. Občas niečo prinesie, napíše to za 10 minút a máme pokoj. Ale susedka má dcérku v "normálnej" triede, tiež sa jej do domácich úloh nechce a robia ich s krikom. Takto sa ale tým deťom škola sprotiví, nie? Páči sa mi postoj Kleopatrinho syna, naozaj sa zamyslime, či nechceme od detí na začiatok priveľa, tiež sme učené z neba nespadli. A najmä keď v škole ich chvália, sú šikovné. Prajem veľa trpezlivosti.(flower)
Môj chodí do bežnej triedy, aj ked podľa psychológa patrí medzi nadaných a časté boli u nás takéto výstupy: Syn:"ja toto písať nebudem, to sú blbosti!" a šmarí pero o stôl.Ja:"Fajn, tak pôjdeš do školy bez úlohy, povieš pani učiteľke, nech vám nedáva blbosti".Syn (hysterický krik): "NIE!!!Ja do školy bez úlohy nepôjdem!!!" ...a tak dokola. To vlastne potvrdzuje, čo si napísala. Zbytočné stresy. No, akosi sme to prekonali, už nechytám infarkty :-)
Mišena, to je, ako keby si písala o mojom truhlíkovi.
Už sme tým chvalabohu prešli (je vo vyššom ročníku) ale kým sa naučil písať a čítať, tak to boli boje.
Chce to len VEĽMI pevné nervy a predýchavať.;-)
Moj synček si pár krát písal domácu aj pod stolom, aby som ho nemohla komandovať (píš krajšie, rovnaké, písmenká, toto ti padá dozadu...) ale to som si už vravela: Je mi jedno kde, len to napíš! :-P
Čítanie to tiež boli pravidelné plače. On totiž strašne nerád robí to, čo ešte nevie. To sa zatne a nič ním nepohne. Po kom je taký tvrdohlavý...???(blush) (Kým som ho ukecala na bicyklovanie...)
Nakoniec pri čítaní vždy pomohlo to, že som zaklapla knihu so slovami, že mi to netreba, že ja čítať viem a nebudem sa hanbiť pred triedou. Potom vcucol slzy a bol ochotný čítať. To bol taký náš rituál:-)
Nakoniec som to začala brať ako hru. Občas ma to sice dokonale vytočilo, ale v taký čas chodím predýchavať do vedľajšej izby. Tak pevne nervy, ono to prejde. Raz. (beer) (rofl)
Ahoj Misena,mam velmi podobny problem ako ty. Moja dcera zacala teraz chodit do prvej triedy. V utorok bol prvy skolsky den, kde sme sa na skolskom ihrisku tesili ako nase dieta je velkou prvackou no a v piatok uz aj doniesla domov prvu poznamku, ze nemala DU. Skoro som odpadla, od nervov som roztrhala slovnik, zurila som, ze este nechodi ani tyzden do skoly, pred tyzdnom mala 6 rokov a uz dostane poznamku, ved je dievca, ta sa ma predsa dobre ucit.Hned som sa zlakla ci na tu skolu ma. Ved ja s nou kazdy den minimalne hodinu sedim a ucime sa.Ked nastupovala do skoly tak som sa dozvedela, ze ich ucitelka je velmi prisna, ale ze velmi vela nauci.No vidis, teraz je 6. oktobra a moja dcera ma uz 4 poznamku, ze nema DU. Uz to vobec neriesim, lebo viem,( a myslim si, ze aj ucitelka na to dosla) ze pokial to ta ucitelka mojej dcere nezdorazni, tak si tu ulohu proste nezaznaci. A robenie uloh? Je smädná, hladna, vyklada si nohy na stol,natahuje rukami, vzdycha a krici, ze ju to nebavi.....Nie som trpezlivy typ cloveka, ale co uz musime sa trapit. A najhorsie na tomto vsetkom je, ze moj syn, ktory je teraz siedmak chodi tiez do intelektovo nadanej triedy a v zivote som sa s nim neucila a myslela som si, ze aj dcere to pojde uplne bez problemov. Dnes sa s dcerou ucil manzel a konecne pochopil preco som taka nestastna ked sa mame ist ucit.Hmmm..nejako to musime prezit. Takze iba tolko, aby si si nemyslela, ze si v tom sama.:-)
Ahojte,mám prváčku.Je šikula,až kým nepíšeme diktát.Číta super, krásne píše,no keď jej nadiktujem slovo, napr. sova, nedokáže si ho vyhláskovať, takže ho nenapíše. Napíše akurát prvé písmeno a ďalej nevie pokračovať, pritom písmená pozná. Viete mi niekto poradiť, ako na to, kde je chyba ? Ďakujem pekne.
Aj my mame prvaka a veru som si nemyslela, ze to bude take narocne... :-) Domace ulohy poklada za nutne zlo. Ked som mu zo zaciatku dala napisat nieco navyse, tak chytal hysaky... Ale uz sa to zlepsilo. Pomaly si zvyka, ze urobit si ulohy treba. Vela sme sa rozpravali o tom, ze ked mu nieco nejde, tak nema plakat ani kricat ale treba trenovat a nauci sa. Sam videl rozdiel napr. v pisani cisla 3, ked si porovnal co napisal v druzine a co ked sme natrenovali. Ja sa mu venovat chcem, aj sa snazim byt trpezliva, ale veru na neho tiez nakricim. Rozculuje ma, ze napise jedno pismeno, da si dve otocky na stolicke, pozrie na mesiac za oknom a az potom sa pusti do dalsieho... moje nervy! :-D
V piatok som skoro odpadla, ked nam rozpraval, ako si uz vie napisat slova: "Ahaaa, mama, to je m-a-m-a. Takze do je d-o, pi je p-i,..." a dokoncil to.. Videla som, ze princip pochopil :-D , ale vypocul si prednasku o neslusnych slovach... :-)
Keď bola staršia prváčka, tiež som občas pri úlohách vybuchla(blush) . Nie preto, že by jej to nešlo, ale pre to jej nervózne hundranie a posmrkávanie. A to som skoro každý deň chodila rozdýchavať vedľa do izby. Ale potom som zistila, že najlepšie učenie zvláda, keď sme doma samé, resp. keď bol muž aspoň niekde mimo dohľad. Ty máš ešte mladšieho syna, tak to máš ťažšie. Nemohol by za ten čas, keď sa učíte, malého niekto povarovať? Hlavne, aby ste boli v izbe sami. Toto bol taký základ pre pokojné učenie. Čo sa týka čítania, tam som jej článok dávala čítať aj odzadu práve preto, že to po jednom - dvoch prečítaniach vedela už naspamäť a potom tiež hádala. A pri písaní sme ruku nikdy nerozcvičovali písaním na žiadne pomocné papiere, ale sme písali rovno do zošita. Potom má ručičku už unavenú a nepíše o nič krajšie. Aj tak je na prváka, nezvyknutého na písanie, dosť napísať aj tri- štyri riadky rovno do zošita. Vedľa sme napísali písmenko maximálne 2-krát, aj to len v prípade, že ho písala chybne. Myslím tak, že napr. robila slučku z opačnej strany a pod. Ale to sa stalo ozaj len pár-krát. A matika nám našťastie tiež išla. Tak prajem hlavne pevné nervy, neboj, ono to trápenie sa s úlohami nebude trvať ani celý prvý ročník, on si na to za chvíľu zvykne.:-) (sun)
Ahojte kočky.CHcem sa spýtať vás ktoré ste už mali doma prváčika alebo tie čo máte ako sa učíte? Mne dochádza trpezlivosť ten náš je šikovný ale ked sa mu nedarí tak len plače a fňuká mňa to rozčuluje nič neurobí poriadne nepíše ani nečíta všeto si fotí do pamäti a háda idem sa zblázniť.V škole mu to ide ako po masle vraví učitelka ale doma je to hrozné keď som jej vysvetlovala ako sa učíme tak mi neverila, že to ide tak ťažko.Poradte aký máte fígel? dávam mu aj prestávky ale to sa rozbesní s menším bratom a potom sa ťažko sústredí. To písanie ešte ako tak chápem nie každí sme stvorení na krásne písmo ale to čítanie hruza a des.Zato matematika nám zatial ide dufam že mu to vydrží.