reklama

Ako dosiahnuť šťastie?

Pridal/a eris dňa 22. 12. 2014 - 18:56

reklama

Každý človek chce byť šťastný. Existuje množstvo ľudí, ktorí o svoje vlastné šťastie vyslovene cieľavedome usilujú. A predsa je skutočného šťastia na zemi ako šafranu. A predsa je to jav celkom výnimočný, hoci po ňom túži a usiluje sa oň veľmi veľa ľudí.

Ako je to možné? Prečo je tomu tak? Čo je toho príčinou?

Sú mnohí ľudia, ktorí usilujú o peniaze dúfajúc, že keď ich budú mať dostatok, prinesie im to šťastie. Ale žiaľ, zväčša im to dlhodobé šťastie vôbec neprináša, pretože pri získavaní peňazí zvyčajne stratia zdravú mieru a dostanú sa do začarovaného kruhu závislosti na hanobení peňazí. Do závislosti nazývanej chamtivosťou.

Mnohí ľudia hľadajú zase vlastné šťastie v ponorení sa do práce a v kariére. To im síce môže priniesť určité sebauspokojenie, ale nikdy nie ono hľadané, trvalé šťastie.

A sú zase ľudia, ktorí hľadajú šťastie v partnerskom živote a v manželstve. Žiaľ, každé druhé manželstvo sa dnes končí zväčša krachom a medzi tými manželstvami, ktoré vytrvajú nie je veľa takých, ktoré by bolo možné považovať za naozaj šťastné a ktoré by obom partnerom poskytovali to, čo skutočne možno nazvať pravým šťastím. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.

Kde sa však skrýva a v čom spočíva tajomný a ľuďom nepoznaný recept na dosiahnutie šťastia?

To veľké a neznáme tajomstvo spočíva v poznaní, že šťastie nemožno paradoxne dosiahnuť tým, že oň budeme usilovať! Každému takémuto ľudskému úsiliu sa totiž pravé šťastie zďaleka vyhne!

Prečo je tomu tak? Lebo v podobnom úsilí sa nachádza veľký kus osobného egoizmu! A skutočné, pravé šťastie je nezlučiteľné s akýmkoľvek osobným egoizmom. Je s ním nezlučiteľné preto, lebo ono môže byť vždy iba vedľajším produktom. Vedľajším produktom nášho úsilia o správny život. O správny život naplnený úsilím o spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť, ľudskosť a dobro. Kto sa usiluje o tieto hodnoty, kto im podriadi svoje jednanie, svoje slová, ba dokonca i svoje myslenie, ten žije správne a ako spravodlivá odmena za jeho správny život k nemu zavíta šťastie.

Pravé šťastie je totiž odmenou opravdivého života! Je samovoľným a vedľajším produktom života, naplneného úsilím o dobro, spravodlivosť, čestnosť, ušľachtilosť a ľudskosť. Inej cesty k nemu niet!

V tejto skutočnosti zároveň spočíva logická odpoveď na otázku, prečo je na zemi tak málo naozaj šťastných ľudí. Jednoducho preto, lebo iba málokto vo svojom živote usiluje vážne a cieľavedome o dodržiavanie hodnôt, spomínaných vyššie. Jednoducho preto, lebo ľudia sa sebecky, ba niekdy až „cez mŕtvoly“ egoisticky ženú za vidinou vlastného šťastia. Pre toto všetko pravého šťastia na zemi takmer niet.

Ako funguje tento princíp si môžeme ukázať na konkrétnom príklade:

Milióny ľudí túžia po partnerovi a partnerskom spolužití dúfajúc, že tým dosiahnu šťastia. Nikto v tom nevidí nič zlého, avšak takéto ich prianie je predsa len prianím osobného egoizmu, ktorý vidí v získaní partnera a v partnerskom spolužití s ním predovšetkým prostriedok k dosiahnutiu svojho vlastného, osobného šťastia. Takýto druh túžby však šťastie neprináša a preto i mnohé manželstvá stroskotávajú. Nestoja totiž na pravom a zdravom základe, ale iba na osobnej egoistickej túžbe po vlastnom, osobnom šťastí jeho účastníkov.

Aký ale teda má byť zdravý základ pre dosiahnutie partnerského zväzku, naplneného pravým šťastím? Tým zdravým základom je túžba darovať seba samého druhému. Túžba urobiť všetko preto, aby bol náš partner šťastný. Oným zdravým základom šťastného partnerstva je nemyslieť na seba, ale predovšetkým na toho druhého. Jedine potom, ak takto myslíme a jednáme k nám môže prísť pravé šťastie, pretože ono je vždy iba vedľajším produktom opravdivého prístupu k životu. Ak dokážme dávať, byť ľudskými a usilujúcimi o dobro druhých, šťastie ku nám príde samo bez toho, že by sme oň nejako zvlášť usilovali.

Kristus kedysi riekol: Kto hľadá svoj život stratí ho! Kto ale stratí svoj život pre mňa, nájde ho! A práve táto istá zákonitosť, práve tento istý druh logiky platí i vo vzťahu k ľudskému šťastiu. Kto totiž hľadá iba vlastné šťastie, nikdy ho nenájde. Kto však sebecky nehľadá iba svoje vlastné šťastie, komu leží na srdci šťastie iných, kto dokáže sám seba dávať druhým, kto dokáže hľadieť predovšetkým na dobro druhých, ten šťastie nájde. K tomu priletí samo od seba! Toho bude trvalo sprevádzať!

Žime preto svoj život tak, aby sme sa stali hodnými pravého šťastia. Žime svoj život správne tým, že ho naplníme skutočnými hodnotami. Ak k nám šťatie neprichádza, ak tento svet nie je šťastný znamená to, že ľudia nežijú správne. Že vo svojom živote naozaj vážne neusilujú o dobro, láskavosť, čestnosť, ľudskosť, spravodlivosť, ušľachtilosť a takýmto spôsobom sú potom na míle vzdialení od správneho života. A preto je od nich na míle vzdialené i pravé, veľké a skutočné šťastie.


reklama

reklama

kimija122, Po, 22. 12. 2014 - 19:07

(giggle) smilan 2, nemôžem si pomôcť-- strašne sa mi podobááá, cháááá

Kamila, Po, 22. 12. 2014 - 19:37

Jasné, ze je to on. Uz mu vypinam prispevky,a le ze su Vianoce, nazov posobi otpimistiky ..., idem pocitat, ako nas ide osvietit tentoraz.

ja_hodka, Po, 22. 12. 2014 - 21:41

Odhliadnuc od patetickej štylistiky - veľa pravdy v tom je.

priskaa, Po, 22. 12. 2014 - 23:51

Nesprávne východiská k úvahe: Na svete je málo šťastia.
1. Šťastie je stav okamihu, ktorý nemusíme vidieť, ergo nemôžeme súdiť, či ho niekto má alebo nie.
2. Pre každého môže byť motív šťastia iní.
Keby bol článok o tom, že na svete je málo chleba pre biednych, tak súhlasím. A pritom i tí biedni sú možno šťastnejší ako tí, ktorí majú plné korytá ...

ja_hodka, Ut, 23. 12. 2014 - 08:34

Nesúhlasím. Šťastie je stav mysle, nie okamihu. Sú ľudia, ktorí ho dokážu prežívať bez ohľadu na vonkajšie okolnosti a dokážu ho prežívať ak aj nie permanentne, tak po väčšinu času. Je ich asi skutočne málo. Zvyšok má pocit, že k šťastiu (alebo aj k obyčajnej spokojnosti) stále niečo potrebuje, to je pointa článku a taká je realita, stačí pozorovať ľudí okolo seba, alebo hoci len prečítať diskusie tu na NM - večne nespokojné, stále niečo nie je úplne tak, ako by malo byť, manžel nerobí to, čo treba, deti nerobia to čo treba, šéf, domácnosť, nezvládam, nestíham, niečo stále nefunguje, spokojným Vianociam musí predchádzať upratovací ošiaľ a nekonečné pečenie ;-) Pre každého môže byť motív šťastia iný - áno, súhlasím. Pre niekoho vedomie, že k životu potrebuje málo. Pre niekoho veľa vecí a okolie fungujúce podľa ich predstáv (čo nikdy príliš dlho netrvá). Tam je ten rozdiel. Úvaha je ok. Treba tam vidieť podstatu a nepozerať kto to píše.

priskaa, Ut, 23. 12. 2014 - 15:29

ale veď okamih mysle, ako ináč? :) Akurát pozerám Vianoce Adama Boronču... o tom to je (heart)

púpavienka, St, 24. 12. 2014 - 19:18

Rozobrala si to úplne tak ako som to aj ja pochopila.
Mňa len mrzí prečo nezmení štýl akým to píše, aj keď si budete myslieť že som vadná, ale ja mu vo veľkom dávam za pravdu, len ta hrozná pozícia na ktorú dal sám seba a potom aj tie slová.
Keby sa len trošku poľudštil a prestal byť veľkým kazateľom ktorý rád trestá či straší? - neviem akoby som to inak napísala.
A ja sama sebe - musím uznať že v živote som viac šťastná ako nešťastná, aj ked to možno nie je veľmi vidieť, no život mi predkladá také obyčajné veci a tie mi robia radosť a prinášajú šťastie. Som šťastná ak sa niekomu niečo podarí, som šťastná ked som v prírode ale viem byť šťastná aj sama v tichu izby a postele.

mariajana, St, 24. 12. 2014 - 13:32

Ja som čítala niekde taký výrok, neviem od koho je" Nehľadajte šťasie vonku ale v sebe. Lebo ináč ho nikdy nenájdete..." A táto myšlienka sa mi veľmi páči... (heart)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama