reklama

Prosím pomôžte mi s ADHD :(

daffinka , 23. 03. 2010 - 11:42

reklama

:-( Som už vyčerpaná a mám pocit že už ďalej nevládzem. Mám 9-ročného syna s ADHD. Synova hyperaktivita sa začala prejavovať už do roka keď mi už ako 9-mesačný začal chodiť a všetko muselo byť z jeho dosahu, pozamykané pokiaľ sa dalo, lebo bol ochotný vyliezť kamkoľvek za svojim "cieľom". Už ako malý a taktiež neskôr aj v škôlke sa prejavovala jeho agresivita, keď všetko ničil, bil sa ak nedosiahol zase tie "svoje ciele". Zo škôlky ho skoro vyhodili lebo neústavne nepočúval a nevedeli si tam s ním dať rady. Ale keďže sa poznám s pedagógmi v škôlke tak sa s nimi dalo dobre spolupracovať a nejak sme to tie 3 roky v škôlke zvládli. No nastúpením do školy sa veci znova skomplikovali. Samé poznámky zo správania, či sa nenaučil či nespravil úlohy ( tie si radšej ani neznačil a mne doma klamal že nemá žiadne úlohy). S jeho učiteľkou som spokojná lebo ho berie s rezervou a milo a často s ňou komunikujem o synovom správaní, poprípade sa informujem o tom čo sa má učiť či písať. Teraz má syn 9 rokov a chodí do tretieho ročníka, je integrovaný, občas máva v škole aj odborný dozor, veľa vecí sa mu "prehliada", čo si myslím že v poslednej dobe to už môj syn využíva. A fakt, že v jeho triede je ešte jeden "iný" chlapec, to celé jeho správanie ešte zhoršuje. Momentálne je nezvládnuteľný, nedokážem ho prinútiť aby sa naučil látky z Prírodovedy, či Vlastivedy, či naučil násobilku. :-( Ak nad ním vkuse nestojím tak nespraví vôbec nič zo svojich školských povinností. Je veľmi bystrý a inteligentný, svoje veci a hračky si ukladá pekne, taktiež vie veľmi šikovne spraviť si poriadok v izbe, vie stavať krásne stavebnice z lega... ale ani zďaleka sa to nevyrovná všetkým tým "škaredým a nepochopiteľným veciam" ktoré stihne za malú chvíľku napáchať. Vyskúšala som všetko, čo sa týka odbornej pomoci tak tá mi moc nepomohla. Bola som s ním aj u psychologičky, neurologičky, aj logopedičky... vraj je úplne v poriadku len má ADHD a že z toho vyrastie. To slovo VYRASTIE som počula od každého odborníka za posledných 6 rokov a keďže sama dobre viem že on z toho nevyrastie tak už neverím žiadnemu odborníkovi, preto už nemám ani chuť niekam ísť. Keby nemám ešte ďalšie dve deti, ktoré sú úplne v poriadku, tak si naozaj budem myslieť že som neschopná matka ktorá si nevie dať rady s dieťaťom. Už ďalej naozaj nevládzem a rozmýšľam že by som syna dala na ďalší ročník do inej školy aby bol v inom kolektíve, neviem či by mu to pomohlo. Ale musím niečo robiť, lebo syn sa mi začal flákať že po škole už nechodí rovno domov ale chodí kade-tade po meste, mám strach aby sa mu niečo nestalo. Chcela by som aby aj jeho súrodenci h mali už konečne naozaj radi, berú ho "inak" než by mali a tým nezapadá ani u nich a ani medzi deťmi v škole. PROSÍM poradte mi čo mám robiť, ako mám ísť ďalej, lebo ja už naozaj nevládzem :-(


reklama


reklama

vietnamka, Ut, 23. 03. 2010 - 17:34

chudatko moje, tak rada by som vedela, ako ti pomoct :(. Uplne zivo si viem predstavit, ako sa citis, napriek tomu, ze vlastne deti este nemam (prve na ceste). Podla mna by si mohla skusit psychologa aj ty, aby si vedela ustat tie navaly stresu, ktore urcite mas. Ja nepochybujem, ze po tych 9 rokoch ustojis kadeco, ale aj tak. Dufam, ze aspon manzel pomaha.

anka0212, Št, 04. 11. 2010 - 13:44

ahoj vietnamka. my mame tiez ADHD a psychologicka mi povie ,ze TRPEZLIVOST... ale este asi neskusila zit s takymto dietatom... ale aj tak je moje a musim mat TRPEZLIVOST,aj ked obcas dochadza...

daffinka, Ut, 23. 03. 2010 - 20:07

no aj u psychologičky sme boli, najprv u jednej a teraz u druhej a nepomáha nič. Ich diagnostika je dokopy asi taká, že vraj syn má málo pozornosti že sa mu treba viac venovať a že z toho vyrastie, len treba mať trpezlivosť. Lenže mne už trpezlivosť dochádza, lebo malý robí veci také, na ktoré by normálny človek ani nepomyslel že také dieťa je schopné urobiť... A pozornosti má až dosť, ved kvôli nemu sa nestíham venovať mojim ďalším dvom deťom.

motylik, Ut, 23. 03. 2010 - 20:28

Daffinka netráp sa, táto diagnoza sa dá riešiť úplne jednoduchým spôsobom. Napíšem ti mail.

daffinka, Ut, 23. 03. 2010 - 20:45

ďakujem čakám teda na Tvoj mail.

melania manikova, Ut, 04. 05. 2010 - 13:47

daffinka ja som sa našla v tvojích slovach jediny rozdiel medzi nami je že ja mam 8 ročneho a ty 9

anka0212, Št, 04. 11. 2010 - 13:46

ako by si pisala o mojom Matkovi. bude mat v maji 8.

melania manikova, Ut, 04. 05. 2010 - 13:45

motýlik tak ten mail pošli aj mne prosím

motylik, St, 05. 05. 2010 - 16:32

No to je ťažké, lebo už si nepamätám po tak dlhom čase, čo som jej chcela napísať, bolo to spontánne. Ale ak mi napíšeš na motylik7@gmail-bodka-com, tak sa ti pokúsim niekedy venovať.
Sem mi radšej nepíš, lebo tu chodievam len máličko, sporadicky, ako čas dovolí. Možno sem prídem zase až niekedy o mesiac :-P

mamamuša, St, 11. 05. 2011 - 10:51

Ahoj motylik, mame dievčatko z DD a ma diagnostikovanú ADHd , chcem ťa poprosiť ak ta to neobťažje o zaslanie s riešením tohto problému. ďakujem Mamamuša

matulka2011, Po, 30. 01. 2012 - 19:46

Ahojky Motýlik, mám syna 6 rokov, máme diagnostikované ADHD s hyperaktivitou od 3 rokov. Máme dobré aj zlé dni,...
som vdačná za každú dobrú radu. Napíš mi prosím mailík ak sa dá, budem povdačná, díky Martina

motylik, St, 01. 02. 2012 - 16:52

napíš mi na motylik7@gmail.com, ale neviem ako skoro sa ti budem môcť venovať, pokúsim sa čím skôr :-)

Monika Gallová, Št, 23. 02. 2012 - 12:31

a ako ?? poradťe aj mne ??

vietnamka, Ut, 23. 03. 2010 - 20:50

daffinka, myslela som skor psychologicku pre teba. Aby si sa z toho vsetkeho nezblaznila.

daffinka, Ut, 23. 03. 2010 - 20:57

no ja sa ešte dokážem nejak preniesť, len už potrebujem aby to aj so synom "normálne" fungovalo :-( potrebujem nájsť tu na východe ozaj dobrého odborníka, ktorý by správne určil malému diagnózu a podľa toho aj liečil či pomáhal viesť ďalej.

motylik, Ut, 23. 03. 2010 - 21:07

Už som ti poslala mail. Neprišiel ti?

daffinka, Ut, 23. 03. 2010 - 21:18

áno ;-)

janulka508, Ut, 23. 03. 2010 - 21:31

Ako keby som to písala ja.A do detailu:-( Poradiť ti naozaj neviem,sama by som to potrebovala...môj syn má tiež 9 rokov,tie isté problémy s ním mám a tú bezradnosť dokonale poznám.Ja len ťa chcem "utešiť" že nie si sama mama s takým dieťaťom....držím palce(sun) Ja sa snažím vela sa s ním rozprávať,všetko mu vysvetlovať čo sa nemá robiť a prečo,tresty a odmeny...a chodí teraz na ten psychowalkman k psychologovi(to majú v budove školy),tak som zvedavá,či to bude lepšie.Neviem,či bude riešenie ked ho dáš na inú školu.Môže byť,ale aj nemusí.To je ťažko posúdiť.Ja ti posielam mooooc energie,nech to zvládneš(sun) (flower) (hug) (sun) (sun) (sun) (hug) (flower)

daffinka, Ut, 23. 03. 2010 - 21:44

ďakujem ;-) je to hrozne ťažké a dúfam že sa situácia aspoň stabilizuje a neskôr vylepší.

Iva73, Pi, 26. 03. 2010 - 14:56

Ahoj, tiež mám takéhoto syna, má už 10 rokov a prechádzam si tým každý deň, sú to vzlety a pády - proste je obdobie keď je všetko ok, známky super, správanie v norme ;-) človek si myslí, že už sme z toho von a v zápätí prídu 4,5, poznámky alebo predvolánky zo školy. Z každej strany sa na Vás hrnú sťažnosti a to hlavne na správanie. Už sme boli upozornení aj na možnú 2 zo správania. Som z toho celkom na nervy. Učím sa s malým každý deň, úlohy má za úlohu značiť učiteľka, alebo aspoň dozrieť na to, aby si ich zaznačil, inak ho nemôže postihovať ak ich náhodou nemá. Taká je dohoda so školou. Je integrovaný -aj keď neviem celkom presne na čo, nedostala som zatiaľ žiadny papier z poradne, má dysgrafiu, dyspraxiu, poruchy správania. Veľký problém sme mali, ešte aj máme s používaním vulgarizmov, ale len v škole medzi deťmi, doma vôbec. Proste, tiež niekedy neviem čo už mám robiť, ako správne reagovať - učím sa sama, ale viem, že to chce veľa,veľa,veľa sa s ním rozprávať, nedávať mu veci príkazom a hodne motivovať. Taká moja skúsenosť.
(heart)

Raďa, Po, 29. 03. 2010 - 08:51

Ahojte ja som na mojom mladšom synovi videla od mala že to s ním nebude také ľahke ono každé dieťa je iné,a tiež som trpla ako skončí školu,lebo stale sedel niekde vzadu učiteľky sa vyhovarali že je najvyšší a že potom ostatny nevidiacez neho a doma mi dalo veľa práce aby sme učivo zvládli ,lebo tým že sedel vzadu malo vedel a aj keď sa niečo naučil v momente to zabudol proste nema hlavu na to aby si tam udržal tie veci ba aj povystrajal dosť,no som sa s stým učila žiť že od neho sa nedá čakať to čo ja chcem,ale snažila som sa s ním vychádzať tým že taký aký je len ho nenapadne usmerňovať tým lepším smerom ,niekedy to dá prace a dakedy to ide samo.V prvom ročníku na strednej som už myslela že ani nepôjde ďalej pre to vystrajanie aki to dosť trvalo kym si zvykol na školu skončil s 3 z chovania že chodil poza školu,teraz je v druhom ročnílu a zda sa mi že sa upokojil chodí do šloly a už prestal chodiť poza školu som bola prekvapena vzhľadom na jeho ťažké učenie že z nemčiny skončil na jednotku čo sa neda povedať o ostatných predmetoch kde boli znamky sd tri až po štvorky,tak som sa s nim dohodla že by mohol ísť na jazykovu skolu,tyždenne na 4 hodiny že sa mu to može zísť keďže z ostatnych predmetov sa ťažko učí a som zvedavá ako to bude do 4-teho ročníka ,sama neviem ako prišiel k tej nemčine keď sa ju ani neviem kedy naučil.Tak dúfam že nám to stou nemčinou výjde ani sa mi nezda že to tak rýchle zbehlo už bude mať 18,chce to veľa trpezlivosti a hlavne nič nemeniť nasilu,veľľľľľľa trpezlivosti dafinka toľko ja.(y) (y)

l.farkasova, St, 31. 03. 2010 - 11:51

Ahoj, volám sa Lucia a nie že by som mala dieťa s takýmto problémom, ale touto problematikou som sa začala prostredníctvom štúdia na pedagogickej fakulte tiež zaoberať.
Najprv by som Ti chcela popriať, veľa trpezlivosti a nestrácaj nervy. Podľa mojich poznatkov z tejto problematiky, to budeš mať ešte ťažké. Tvoj malý z toho nevyrastie. Nieže by som chcela byť múdrejšia ako nejaký psychológ, ale hromada profesorov, ktorí popísali plno literatúry z tejto oblasti to majú v malíčku. Toto je syndróm, ktorý sa s týmito ľuďmi ťahá navždy. Neskôr to ako dospelí ľudia dokážu lepšie regulovať, no nikdy sa niektoré prejavy nestratia.
Nie si zlá matka, ale nakoľko máš ešte dve deti a vidíš medzi nimi tie markantné rozdiely, iste to nie je ľahké. Syn od Teba potrebuje niekoľkonásobne viac starostlivosti a úplne iný prístup. Mala som možnosť hovoriť s mamičkou, ktorá má syna vo veku 11 rokov a denne sa s ním učí na každý predmet, lebo sám to nedokáže. Podstata je, že dieťa sa nedokáže sústrediť na žiadnu činnosť dlhšiu dobu. Je vhodné aj počas učenia zvoliť striedanie pasívnej a aktívnej činnosti a to v častých intervaloch 15-20 minút. Je to náročné, no jedine tak dieťa "donútiš", aby si splnil povinnosti a aby pritom nemal pocit, že je komandovaný, alebo aby si nevytvoril k učeniu odpor.
S učiteľkou v škole by si sa mala dohodnúť na tom, aby rešpektovala jeho výnimočnosť nielen "v hlave", ale aby so synom aj patrične pracovala. Musí mu venovať viac pozornosti a častejšie mu obmieňať úlohy, aby ho zaujala. Vhodné je aj striedanie aktívnych a pasívnych činností, ale nie v každej trieda sa to dá realizovať. Môžete sa dohodnúť, že by si jej pomohla a pripravovala nejaké cvičenia pre syna aj Ty a tým by si ju odbremenila. Je ale na nej, aby sa k dieťaťu s poruchou pozornosti zachovala profesionálne a sama Ti navrhla možnosti riešenia.
Čo sa týka toho, že syn nechodí domov a "fláka" sa po meste, skús mu ponúknuť, že by ste vybrali spoločne nejaký šport, ktorý by vyskúšal. Na jednej strane by si bola pokojnejšia, vedela by si kde je a na strane druhej deti s ADHD potrebujú ventilovať svoju nadmernú aktivitu. Je vhodné, aby sa niečomu venovali (futbal, hokej, plávanie - pólo...)
Čo sa Teba týka, musíš si na začiatku nájsť čas na to, aby si dala zbohom nervákom a stresom a začala pokojne riešiť "Váš" problém. Som si istá, nakoľko sa o syna tak bojíš, že si dobrá, priam až výborná mama a synovi môžeš nesmierne pomôcť, len sa musíš pozrieť pravde do očí a začať vhodným riešením.
Prajem Ti veľa síl a mysli na to, aké máš šikovné a intelegentné dieťa. Vždy s úsmevom! (flower)

cicamica, Ne, 04. 04. 2010 - 22:54

Mam dcerku,ktora ma ADHD.Zhodujem sa s nazorom l.farkasovej.Nasa dcera bude mat uz 14 rokov a pravda je,ze nezmizlo to uplne.Nie je uz taka ziva,nesustredena,ale stale posobi nespolahlivo,lajdacky.Samozrejme ona za to nemoze,Nerobi to naschval aj ked to tak niekedy vyzera.Sustavne nieco zabuda a sem tam dostava zbytocne poznamky.Tiez sa na nu neda spolahnut v uceni.S muzom mame pocit,ze sa jej budeme musiet venovat aj na strednej skole,ale inak to nejde.Treba sa s tym zmierit.Dakuj Bohu,ze memas vsetky deti take.Ona nedokaze posudit,ci sa dobre naucila.Prisaham,ze nebyt nas,tak prepadne.Mne je to az smiesne,ze takej lapani musim stale nieco kontrolovat.Som mama buzos,kontrolor,ale samozrejme nehresim ju stale.Myslela om to zosrandy(giggle) .Mladsi syn je tiez velmi zivi,no zatial sa mi zda,ze ho to zasiahlo viacej pohybovo.Ma 5 rokov a ked ho to chyti,tak bez priciny beha po izbe desat minut od jedneho konca izby po druhy.Viete ake je to smiesne(rofl) (rofl) (rofl) ?Babky,tety,ujkovia len krutia hlavou,no ja ho necham vybit si energiu.Dolezite je,ako spominala l.Farkasova striedat aktivitu s pasivitou.Neda sa ich donutit sediet.To nie je nevychovanost.Ked sedi nasilu,tak sa neustale kruti,vrti rukami,nohami.Keby mu dam ihlice,tak ustrikuje sveter(rofl),no nic ho nenaucim.Niekedy ho ucim basnicku a on pritom pochoduje.No a co?Hlavne je,ze sa ju nauci.Keby ho necham sediet,tak ho stale upozornujem a nic ho nenaucim.Rozdielny od dcery je v tom,ze ked ho nieco velmi zaujme,tak ovela dlhsie pozorne pocuva a ovela rychlejsie chape.Dcerka pocuvala,snazila sa,ale pritom nestihala chapat.Mala v urcitych veciach pomalsie chapanie.Vzdy som musela najst vhodny sposob,ktorym jej to dokazal jej mozocek pochopit co najrychlejsie lebo po urcitom prekroceni casu bol koniec,nevnimala.Baby,to boli galeje a ked som to spravila nespravne,tak hop,za try dni opat nic nevedela lebo nepochopila.Ucitelky vravia,ze syn je zivy,ale velmi mudry.Da sa zvladnut.Aby nebolo toho este dost,mne to obcas pride ako komedia,lebo v nasej rodine,ale z muzovej strany ma prave svagrina najviac hyperaktivneho syna.On je zvlastny tym,ze v niecom je strasne sikovny,no v chovani je strasny.Doktorka jej potvrdila,ze to byva vrodene,dedicne.Moze vazne ublizit druhym detom z nicoho nic.Zaujimave je,ze on sa prejavuje agresivitou,hnenlivostou.Ma aj dcerku a ta je pravy opak.To je dokazom,ze to zdedil.Moje deti nastastie nikomu neublizuju.Zrejme je z deti najviac hlavaty.Nuz kazda to mame ine,individualne a ked nieco nefunguje,tak stale hladame,co zaberie.Jedno vieme urcite.Nemame nevychovane deti,venujeme sa im dokonca ovela viac ako ine matky a urcite sa nam to jedneho dna v dobrom vrati.Musime vydrzat:-O .Dafinka nesmut(sun).Skus sa na to pozriet aspon trosicka z lepsej stranky.Drzim Ti vsetky paste,nie si v tom samaB-].My si s muzom,ked uz nevladzeme a hrabe nam z toho povieme.A co sme cakali?Stretli sa dvaja saleni,tak maju dvojnasobne salene deti(rofl) (rofl) (rofl) .

luludy, Št, 15. 04. 2010 - 01:19

ahoj daffinka, skus tu: www.sila-pro-zivot.cz (dr. klinghardt, skus dat do vyhladavaca aj GFCF dieta...) okrem toho som citala na viacerych miestach, ze hyperaktivita byva casto spojena s potravinovymi alergiami. posledne mesiace sa tym dost zaoberam. moj 4 rocny syn na poslednom psycho. vysetreni vysiel ako podozrivy adhd, koncentracia mizerna, oneskoreny vyvin reci (na včasnej diagnostike dokonca to vyzera na vaznejsiu poruchu reci), k tomu este (moj) stres zo skolky, lebo tam vraj neustale robi detom zle (domnievame sa ze koli reci komunikuje nemiestne). zatial neviem kde zacat, pretoze som s nim sama a potrebujem aj zarabat peniazky. ale myslim, ze detoxikacia, ryby olej atd urcite neuskodia. tiez sme zacali chodit na funkcnu diagnostiku k jednej lekarke, tam sa mi len urcite veci potvrdili (napr. ockovanie proti detskej obrne ze mu uskodilo, zanesene hrube crevo, podrazdeny pankreas, slezina, zaludok). doktorka zase tvrdi ze to ma zo psychiky, ze je inak zdravy. ze sa na neho preniesli vsetky stresy z tehotenstva a potom, co tiez asi nepomohlo. je pravda, ze je dost citlivy, niekedy mam pocit ze mi az cita myslienky. ale inak je velmi sikovny. je to neustaly boj, ale akonahle sa dostavy nejaky uspech je to o to vacsia radost (clap) urcite to nemas jednoduche a viem si asi predstavit ako sa citis. este ma napadlo, niekde na tejto stranke pisu mamicky o biofeedbacku, mozno by sa aj to oplatilo vyskusat. tak drzim palce!!

Kia Streng, Št, 16. 12. 2010 - 20:31

Mila luludy, hyperaktivita vznika este vo vyvoji v maternici, niekedy aj priskrtenim pupocnou snurou, neviem, ci by som dieta svoje napchavala rybim olejom v dufani, ze to pomoze. Treba urcite komunikovat s odbornikom, i ked tu na Slovensku jedna doktorka mojej znamej povedala, ze ADHD neexistuje, ze to len dieta je zle vychovane, som skoro odpadla ked mi to povedala znama.

mireceos, Ut, 17. 08. 2010 - 09:30

ahoj, ja mam tiez syna s diagnozou ADHD, pochodili sme vela lekarov - neurologa, psychologa,psychiatra, bral aj na to lieky, ale po nejakom case som mu ich prestala davat. Moj syn bude mat osem rokov , zacal chodit do skoly a az vtedy nastali prve vazne problemy, takze som si trochu nastudovala adhd a zacala som to riesit. Chodime na terapiee vola sa to bioffeedback / treba absolvovat aspon 30 sedeni// niektore specialne skoly ho maju/ a kraniosakralna terapia, a bereme 3 omega mastne kyseliny a pupalku - vitaminy. A este som vysadila vsetky sladkosti a bielu muku,aj cukor vysad /nahradila som to ovocim a tmavou mukou/ a mam pocit, ze sa to zlepsuje. A syna som prihlasila do specialnej zakladnej skoly s adhd syndromom, kde v triede ma pani ucitelka len 8 deti, syn bude mat osem rokov a ide len do prvej triedy. ahoj a drzim palce!!

mely, Ut, 02. 11. 2010 - 00:01

Ahojte ešte tu chodíte nadabila som len teraz na túto stránku ked áno tak sem niečo napíšte aj ja mám syna s ADHD a druhého s podozrením na ADD,takže by sme sa vedeli o tom rozprávať.Ked som to čítala tak ako keby som to hovorila alebo písala ja.

Inca, Ut, 02. 11. 2010 - 08:08

mely teraz je v casopise Zdravie dost pisane o ADHD.

mariajana, Št, 04. 11. 2010 - 14:43

Ahojte, dievčatá, ahoj daffinka, moja dcéra má tiež ADHD, takže všetko to hrozné ktoré opisuješ, som si už tiež prežila-ja síce až od troch rokov, lebo dcéra mala tri roky, keď sme ju adoptovali. ADHD nám ale nestačilo, v druhej triede základnej školy jej psych. zistila poruchy učenia, má takmer všetky dyski-dyslekciu, dysgrafiu, dysortogŕafiu, dyskalkúliu...a poruchu správania, psychiater potom ešte pridal "hraničná osobnosť". To je človiečik, ktorý stále balancuje na "hrane" v živote. Balancuje a blancuje, padá, raz na jednu stranu hrany, tam je dobro, druhýkrát na druhú stranu hrany, tam je zlo...Tak aj moja dcéra padala a prechádzala zo strany na stranu...Bolo obdobe, keď som mala pocit, že ďalej už naozaj nevládzem...Padala a vstávala som s ňou, a mala som pocit, že sa nikam dopredu neposúvame. A ak sne sa aj posúvali, dopredu bolo to nie na tej lepšej strane..
Do toho jej v 12 vhupla taká puberta,že "Bože moj..."
Potom sme sa dostali úplne náhodou do Detskej fak.nemocnice na Kramároch do psychiatrickej ambulancie k Doc.MUDr.Škodáčkovi, CSc,. Je prednostom kliniky detskej psychiatrie, a on jej naordinoval liek, ktorý vtedy u nás ešte vôbec nebol známy. Bežne ho ani nebolo dostať v lekárňach. Myslím, že vtedy ešte naozaj len tam v DFNsP si ho objednávali zo zahraničia.Takže prvé dávky nám dala nemocnica. Volá sa Strattera. Teraz zdá sa mi,už je to liek o ktorom sa vie a aj ho bežne psychiatri ordinujú, práve na poruchu ADHD. Treb nastaviť správnu dávku, podľa váhy dieťaťa, a potom ešte vydržať nejaký polrok, kým sa ustáli v mozgu..Neviem, naozaj neviem, či práve Strattera nám pomáha, Majka ju berie už tretí rok.Teraz má 14 rokov a keď niekomu poviem, že má diagnostikované ADHD, nik neverí. Síce ostávajú problémy s poruchami učenia ale to ADHD, je oveľa lepšie. Nehovorím, že je to úplne v poriadku, myslím, že títo ľudia budú vždy trochu nepokojnejší, nepozornejší, "rozcukanejší",nesústredenejší,ale je to oveľa oveľa oveľa lepšie ako kedysi.
Takže, na záver, myslím, že nám veľmi pomohol psychiater. A nielen Stratterou, dobrý psychiater vie dať "zázračné" lieky a myslím, že mojej Majke naozaj veľmi pomáhajú. Naozaj neviem, čo by s nami bolo, keby sme nespolupracovali s týmto odborným lekárom. Prajem Ti naozaj veľa veľa veľa trpezlivosti a držím vám obom palce, zvládnete to, uvidíš(hug) (hug) (hug) (flower) (heart) posielam veľa pozitívnej energie . Teš sa, máš úžasné dieťa. tieto deti sú väčšinou "indigové deti" a sú tu preto, aby pomáhali tejto našej planéte. Moja dcéra, teraz, keď už je kľudnejšia hovorí, že ona tu má poslanie, že prišla zachrániť zemeguľu:-) :-) :-) (giggle) (giggle) (giggle) (heart) (hug)

Kia Streng, Št, 16. 12. 2010 - 20:38

Ahojte, ja vam napisem nieco co vas mozno trocha, teda vlastne urcite upokoji.
Teraz sice zdolavate boj a myslite ze to nema konca.
Moj priatel ma 26 rokov, ma diagnostikovane ADD, v skole mal specialnu vyuku ako pre vsetky deti s ADD, alebo ADHD. Nebolo to ale na SR ale inde v zahranici. Jeho rodicia si vsetko nastudovali a snazili sa a aj sa im podarilo ho akceptovat takeho aky je. Nasli mu skolu, ktora mu vyhovovala, isiel na dizajn, ktory teraz ukoncil a ako jediny asi zo 100 studentov v rocniku si ho vybral jeho profesor na pracu vo svojom grafickom studiu.
Takze mile mamicky, teraz ma asi dopichate nozmi, lebo si myslite ze neviem o com ho vorim, ale poznam mamicky s hyperkativnymi detmi aj v rodine sme mali niekoho....ale v prvom rade si musite uvedomit, ze je to len na vas, ako sa postavite k svojim detom...musia mat v sebe vasho najlepsieho priatela. Mamicka mojho priatela dokonca specialne kvoli svojmu synovi isla na skolenia pedagogicke a vystudovala pedagogiku specialne pre ADHD.
I ked to mate velmi tazke, verte tomu, ze tie deti to maju ovela tazsie, hlavne teraz, lebo musia fungovat ako masiny a sedit a robit nieco co, co absolutne nechcu a s cim maju troska problemy. Treba im pomoct najviac ako sa da.

Prajem vam vela sil a stastia.
Nic nie je stratene a ja som vam ponukla jedneho uspesneho hyperaktivneho chlapa....a poviem vam ze je to ten najlepsi chlap na svete, pozorny a strasny dobrak. Takze nezufajte, vase deti su viacej sikovne ako si myslite:)))

istanikova, Št, 05. 05. 2011 - 10:43

Ahoj, no máš pravdu, že nevieš o čom hovoríš...iné je byť matkou, iné poznať niekoho. Ja mám momentálne puberťáka. Trápime sa asi ako každý. Moja sestra je logopéd a venuje sa špeciálnej pedagogike - ona nám veľmi pomohla. Ale ja ako matka mám obrovské, ale obrovské obavy, ako moje dieťa uspeje v živote, kam to dotiahne. Nechcem aby nebolo nešťastné, aby s odporom chodilo do školy, aby sa cítilo menejcenné..atď....ale to nezáleží len odo mňa. Vyskúšali sme zatiaľ všetko, a môj syn stále s odporom chodí do školy, je nešťastný, cíti sa menejcenný...atď. Takže nesúhlasím s Tvojím výrokom, že je to len na nás matkách. Ver, že nie je to tak. Ja ako dospelá žena, ktorá je hyperaktívna tiež, je pedagóg a tak viem, o čom píšem.

Iva

xtro, Ut, 25. 01. 2011 - 13:23

Ako ucitel a vychovavatel v skole s detmi s ADHD mozem povedat len tolko, ze diagnostika ADHD nie je trivialnou zalezitostou. Ak je ADHD skutocne diagnostikovane, treba prisposobit zivot a rezim pre taketo dieta. Na kazde dieta plati nieco ine, neexistuje univerzalny recept, na to treba prist postupne pomocou mnohych pokusov a omylov. V ziadnom pripade nie je vhodne taketo dieta vynat z kolektivu, ale skor najst moznost a integrovat ho medzi ine, rovnako "postihnute" deti. Mohol by som hovorit hodiny zazitkov s takymito detmi, ale rovnako by som mohol hovorit hodiny o tom, ako sa zmenili, ake malo obcas stacilo aby sa ich svet zmenil. Tieto deti s pravym ADHD su zvycajne velmi citlive a velmi trpia ked su odsuvane na vedlajsiu kolaj.
Zo skusenosti mozem povedat, ze dieta s ADHD sa da zvladnut, ale vyzaduje vela trpezlivosti, porozumenia a lasky.

georgina, Ut, 25. 01. 2011 - 13:28

Xtro, prosím ťa, kuk do tvojej mailovky, poslala som ti mail :-) (sun) (sun) (sun).

Polárka (bez overenia), Ut, 25. 01. 2011 - 14:51

Ohľadom údajnej existencie diagnózy ADHD by som na začiatok odporučila prečítať J. Virapena (vedľajší účinok smrť) Mám k dispozícii ak má niekto záujem :-)
A ešte by som skontrolovala čo dieťa jedáva ;-)
Bližšie tu :
http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=99&Itemid=30

xtro, St, 26. 01. 2011 - 07:06

Je mnoho studii ktore dokazuju vplyv potravin na "prepuknutie" ADHD a rovnako existuje mnoho studii ktore tento vplyv popieraju.
Osobne si myslim, ze potravinove doplnky nie su hlavnou pricinou vzniku ADHD.

Polárka (bez overenia), St, 26. 01. 2011 - 10:32

Otázne je či nejaké ADHD vôbec existuje, a či to nie je len ťah farmaceutických spoločností, ktoré si vymysleli diagnózu, aby si mohli rozšíriť klientelu ;-)

Ťažko mi hovoriť o tom, čo je hlavnou príčinou ADHD, keďže pochybujem o tom, že nejaké ADHD existuje.
Myslím si, že deti sú prirodzene hravé a zvedavé. Obsedieť v škole v prvej, druhej, tretej... triede bolo pre mňa tiež veľmi obtiažne. ADHD som netrpela. Prečo ? Vtedy sa to tak nevolalo, lebo sa to nevolalo nijak, lebo to neexistovalo.
Za ďalšie. Je dokázateľné, že isté potravinové doplnky majú vplyv na nervovú sústavu. A dosť zásadný. Napr. taký aspartam - produkt jednej z farmaceutických spoločností (paradox je, že práve odtiaľ prišla diagnóza ADHD, a práve na ňu majú farmaceutické spoločnosti "liek" :-D ). Pre info bol 8 krát zamietnutý pre negatívne vedľajšie účinky ;-). Dnes je bežnou súčasťou mnohých potravín (cukríky, žuvačky, sirupy...). Čo na tom, že sa štiepi až na formaldehyd ;-) .
Po spojení pár takýchto nitiek, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov - akosi nepochybujem o informáciách na AKV stránkach. Strava a jej zloženie má veľký vplyv na celý organizmus človeka :-)
A nie len strava, ale aj vplyv očkovania, vplyv liečiv, vplyv výživových doplnkov, vplyv vecí bežnej dennej spotreby od mydla až po prací prášok a aviváž... Ďalej systém v ktorom sa rodíme, v ktorom žijeme atď.

Takže vlaste áno, je ťažké pomenovať ČO je hlavnou príčinou "ADHD".

xtro, St, 26. 01. 2011 - 11:58

Chemia a umele chemicke latky su uz tak previazane s nasim zivotom, ze uz ani netusime ake vezby maju na kvalitu nasho zivota - ci uz kladne alebo zaporne. Vyskumy su robene tendecne a vysledok je podla toho ako si kto ziada. Nepovazujem to za nejake spiklenectvo, ale obycajne ekonomicke zaujmy a myslim, ze prikladov je v poslednej dobe tolko, ze hovoria sami za seba.
Ktore neprirodzene chemicke latky maju kladny alebo zaporny vplyv, to si musi kazdy na to spravit vlastny nazor.
Ja osobne vidim problem ADHD hlavne v definicii a diagnostikovani. Velmi casto sa obycajna nevychovanost a zle rodinne prostredie diagnostikuju ako ADHD, rovnako sa do tzv. poruch spravania zabaluje vsetko co sa vymyka nejakemu nepisanemu hypotetickemu standardu spravania. Problemom vsak je, ze standardne spravanie akosi nie je nikde definovane a tak casto z pohodlnosti hned hovorime o ADHD a pricina spravania moze byt niekde uplne inde.
Deti s ADHD su jednoducho ine, potrebuju iny pristup, ale v principe ak ich neponechame napospas osudu, daju sa z nich vychovat slusni ludia. Treba vsak na tomto mieste povedat, ze dieta s diagnozou ADHD je ovela narocnejsie na vychovu ako tzv. "bezne" dieta a da sa to zvladnut, ovela vecsim problemom je pohlad okolia ktore taketo dieta primarne odsudzuje.
Mnohi so mnou nesuhlasia a casto sa dostavam do sporov, ale moja skusenost je, ze vo vecsine pripadov deti zo skutocnym ADHD boli sikovne, mimoriadne vnimave, velmi citlive a velmi citovo zranitelne, zvedave, ucenlive a boli velmi "ludske".
Taketo deti su skotocne odlisne od vecsinovej populacie, ale myslim, ze stoja za tu namahu.

Polárka (bez overenia), St, 26. 01. 2011 - 12:25

"Chemia a umele chemicke latky su uz tak previazane s nasim zivotom, ze uz ani netusime ake vezby maju na kvalitu nasho zivota - ci uz kladne alebo zaporne. Vyskumy su robene tendecne a vysledok je podla toho ako si kto ziada. Nepovazujem to za nejake spiklenectvo, ale obycajne ekonomicke zaujmy a myslim, ze prikladov je v poslednej dobe tolko, ze hovoria sami za seba.
Ktore neprirodzene chemicke latky maju kladny alebo zaporny vplyv, to si musi kazdy na to spravit vlastny nazor.
Ja osobne vidim problem ADHD hlavne v definicii a diagnostikovani. Velmi casto sa obycajna nevychovanost a zle rodinne prostredie diagnostikuju ako ADHD, rovnako sa do tzv. poruch spravania zabaluje vsetko co sa vymyka nejakemu nepisanemu hypotetickemu standardu spravania. Problemom vsak je, ze standardne spravanie akosi nie je nikde definovane a tak casto z pohodlnosti hned hovorime o ADHD a pricina spravania moze byt niekde uplne inde."

S týmto úplne súhlasím :-)

Už tu bola diskusia o tom čo je a čo nie je "normálne". Ja uvažujem prečo sa spoločnosť snaží všetko zašuflíčkovať ? Táto hra na normálnosť sa mi zdá v celku veľmi nebezpečná. A desí ma, že deti dostávajú utlmujúce lieky, aby boli "normálne". Skôr vidím cestu skrz zmenu prístupu - možno aj systému.

motylik, St, 26. 01. 2011 - 12:38

Polarka výborne si to napísala, aj vyššie, plne s tebou súhlasím (clap) (clap) (clap) a presne si to vystihla aj s tým škatuľkovaním (y)

O aspartame a jeho nebezpečných účinkoch by sa malo viac hovoriť, lebo väčšina verejnosti o tom ešte nevie. Pritom veľa ľudí ho denne dáva do úst :-O U nás doma po prečítaní info na nete už vôbec žuvačky nekupujeme a v info o zložení výrobku si naň dávame pozor hádam viac ako na E-ka.

Polárka (bez overenia), St, 26. 01. 2011 - 12:49

Motýlik,
a keby len aspartam :-|. Keď som sa dozvedela o amalgánových plombách, o očkovacích látkach, o chémii v produktoch úplne najbežnejšej dennej spotreby - až ma omínalo.
Veríííím, lepší plán totiž nemám, že sa svet mení a bude meniť tým "lepším" smerom. Tým ohľaduplnejším k deťom, ľuďom, zvieratám, prírode, Zemi...

xtro, Št, 27. 01. 2011 - 10:19


Ja uvažujem prečo sa spoločnosť snaží všetko zašuflíčkovať ?

Co sa lepsie ovlada - stado poslusnych oveciek alebo spolocenstvo samostatnych navzajom komunikujucich premyslajucich ludi s vlastnym nazorom?
System nezmenis. Ano, clovek je chytry, ale ludia su tupci. Pod ruskom pocitu bezpecia pred terorizmom obetuju svoje sukromie, nazory a poslusne sa nechaju ocipovat, sledovat, nazerat do svojho sukromia. Nepremyslaju nad dosledkami, ale prijmu akekolvek rozhodnutie ktore im niekto naordinuje - a to len preto, aby zapadli, aby boli vecsina, lebo ked to robi vecsina, tak je to spravne. Neriesi sa moralnost konania, ale jeho vacsinovost.

Polárka (bez overenia), Št, 27. 01. 2011 - 15:44

xtro
jasné ;-). To bola skôr rečnícka otázka, ale som rada, že si to rozpísal-a (?)
Systém nezmeníš ? Kto povedal ? Poznám pár ľudí, ktorý napriek systému robia veci inak ;-) / či už ide o rodenie detí, výchovu detí, alebo učenie detí v školách, škôlkach/
Ľudia sú tupci ? So zovšeobecňovaním som vždy mala problém, preto si dovolím nesúhlasiť.

""Pod ruskom pocitu bezpecia pred terorizmom obetuju svoje sukromie, nazory a poslusne sa nechaju ocipovat, sledovat, nazerat do svojho sukromia. Nepremyslaju nad dosledkami, ale prijmu akekolvek rozhodnutie ktore im niekto naordinuje - a to len preto, aby zapadli, aby boli vecsina, lebo ked to robi vecsina, tak je to spravne. Neriesi sa moralnost konania, ale jeho vacsinovost.""

A zas, ako kto :-) .

lejka, St, 26. 01. 2011 - 17:45

Dakujem,ze ste napisali nieco o aspartame.Aj moj syn ma ADHD a je to velmi tazke zvladat to.Doma problem nieje iba v skole.Malo kto ma trpezlivost s takymi to detmi.;-(

xtro, Št, 27. 01. 2011 - 10:22

Existuju skoly specializovane pre deti s ADHD, mozno by bolo vhodne vyskusat este takuto alternativu.

monika 769, Št, 27. 01. 2011 - 13:08

Mám syna má už 17-rokov tiež z diagnozou ADHD.Ked chodil na základnú školu mala som tiež také problémy.Tiež bol v takom veku 9-ročný.No mne chodil poza školu,ale potom sa bál prísť domou,tak sa túlal po vonku.nevedela som kde ho hladať nemal takých kamarátov ,čo by boli s nim.Bol sám nikto sa nechcel s ním kamarátiť.No žeby toho nebolo málo tak ešte v škole ho šikanovali.Tak už do školy mi ani nechcel chodiť.Nosila som ho do školy,každé ráno.Je to dosť nepríjemné,ked viem,že do školy som ho odniesla a v robote prišiel zamnou šéf že moj syn utiekol zo školy.V tej chvíli som myslela že sa zbláznim.Odišla som z práce začala som ho hľadať.Volala som mame,ocovi,sestre,bola som v škole nike nebol.Išla som na policiu ohlásiť to čo mám robiť,oni mi povedali aby som išla domov a čakala kedy pride;-( Keby neprišiel do 24-hodin mám prísť a začnú policajti hľadať.To čakanie bolo príšerné.Stále ked som počula autobus tak som išla na zastavku a povedala vodičovi čo ho nevidel.Dala som popis a on nahlasil to dalej.Prišiel domov až o 22.00 premrznutý lebo bola zima.Tak to trvalo 2-roky.Bola som tiež u odboríkoch len toľko mi povedali,žemu treba dávať veľa lásky,nekričať,len milé slová použivať.Samozrejme kto to zažil milé slovko sa ťažko nachadza taký čas.Teraz má 17-nasť je to úplne iný človek. Zmenil sa k lepšiemu tiež som tomu neverila že sa zmení,aj mne to hovorili.Konečne som sa dožila toho,chodí na strednu sice len na Alejovú bude pompcný kuchár ale hoto baví.milé ženičky držím palce,a veľa veľa sili budete to potrebovať(y) :-) ahojte

vk, Po, 07. 03. 2011 - 22:05

Ja mám synčeka - je mu 6 rokov - má diagnózu ADHD. Od malička bol iný - bol ho plný dom - neexistovala činnosť, ktorá by ho zaujala aspoň na 5 minút, súčasne robil niekoľko vecí naraz a pod... Mala som pocit, že ako matka zlyhávam na celej čiare, že vlastnému dieťaťu nerozumiem. Počas tých šiestich rokov som si prešla veľa doktorov - psychológov, logopédov, neurológov a pod. Až po nekonečnom hľadaní som narazila na psychologičku s úplne iným prístupom k nemu aj k nám. Teraz viem, že môj syn z toho nevyrastie a že ma čaká ešte veľa práce - máme ročný odklad hoci je veľmi inteligentný, šikovný vo veľa veciach, vnímavý a citlivý a ak by dokázal udržať pozornosť tak by aj mohol ísť do školy. Zatiaľ trpezlivo s ním navštevujem každý týždeň našu psychologičku, ktorú má veľmi rád a robí s ním veľké pokroky a nám radí čo cvičiť, ako k nemu pristupovať a pod. aby sme ho čo najlepšie pripravili do školy, aby nemal traumu z prvého stupňa, aby sa rád a s chuťou vzdelával, lebo vidieť na ňom, že sa rád učí nové veci a napriek tomu, že sa na danú činosť nevie dostatočne sústrediť je schopný ju veľmi rýchlo absorbovať. Držím tebe a tvojej rodine palce a veľa trpezlivosti, aby ste našli takého človeka - psychológa - ako ja. Mne to veľmi pomohlo aj po psychickej stránke, lebo mať také dieťa je dosť veľký zaberák na psychiku. (y)

alina82, Ne, 13. 03. 2011 - 13:58

Aj ja mám 8r. syna,ktorý má ADHD.Bral od psychologičky Stratteru,ale až dovtedy,kým sa mi nedostala do rúk kniha od J.Virapen:Nežiaduci účinok:SMRŤ!!!!!Teraz ma v škole problémy:bije deti,kričí na hodinách,je agrasívny.....atď.Neviem,čo mám robiť.Logopédička a triedna učiteľka radia isť psychologičke a nech mu skúsi vymeniť lieky,ale veľa ľudí ma odhovára od liekov.Vážne neviem čo mám robiť,keď sa v škole naňho sťažujú a liekmi ho nechcem napchavať.Poraďte!Ďakujem:-|

caterine25, Št, 12. 05. 2011 - 19:23

Viem aké je to mať dieťa z ADHD a ten kto nemá také dieťa nikdy nepochopí čo to stojí nervov..Človek dokoliečka opakuje jednoduché príkazy ktoré normálne dieťa vie zvládnuť..Ja už som veľakrát na konci s nervami...V škole stále o tom istom..už ma nebaví chodiť do školy na pohovor s učiteľkou lebo stále je to o tom istom...Máme aj papier kde máme potvrdenú diagnozu či od psychologičky a neurologičky ale učitelka sa ohradí vždy vetou že to nie je choroba...poznámky máme na dennom poriadku či neurobené úlohy, neposluchnutie rozkazu...správanie cez hodinu...Poznámky v zošitoch su nečitatelné...zošity kupujeme každú chvílku o pomôckach ani nehovorím...neustály neporiadok...pokarhania...dieťa je zaškatulkované u učitelky ako neporiadne a neprispôsobilé...lebo aby bolo dobré u kamarátov prisposobuje sa ich výstrelkom z čoho on vždy výjdeme ako zlý....najviac ma vie vytočiť ked ma vytočí a ja sa nechám a vidí ako sa trápim príde ku mne poslubuje že už sa to nestane a o chvílku je to o tom istom...ako keby sa nič nestalo..je hrozne citlivý a máva zmeny nálad...má problém zo zrakovým vnímaním a jemnou motorikou..učivo sa dokáže naučiť na hodine ale tá jeho hyperaktivita, porucha pozornosti, roztržitosť mu znepríjemnujú život a ked to na neho príde začína sa obvynovať...a to už ide do extrému...je ťažké vychovávať takéto dieťa a treba hrozne vela síl a trpezlivosti...ale niekedy to naozaj nejde....ked vás dieťa prosí aby ste mu zmenili školu a mohol vraj začať odzačiatku...ale to nie je riešenie lebo či zmení 10 škôl vždy to bude rovnaké...vždy to budem neprispôsobivé dieťa ktoré využíva vraj chorobu ktorú nemá, podla učiteliek...prihlasuje sa na každú súťaž na každú besedu...je to naozaj ťažké a preto držím palce všetkým rodičom...a vela síl...

motylik, Pi, 13. 05. 2011 - 12:58

Nechcela som sa doteraz nejako obšírnejšie vyjadrovať k tejto téme (opatrne som iba maily písala, ale fakt neviem či som všetkým), lebo som sa obávala nepochopenia zo strany mamičiek. Chystám sa k téme napísať samostatný blog hned ako sa mi podarí vyčleniť si trochu viac času.

lejka, Pi, 13. 05. 2011 - 15:00

Ahojte,aj moj syn ma ADHD s poruchou spravania.Dnes priniesol zo skoly takuto poznamku,v ktorej je napisane:udelujem pokarhanie triednym ucitelom za porusovanie skols.poriadku,klamanie ucitela.Neviete ci sa to vpisuje niekde do vysvedcenia?Od septembra ho davame na inu ZS,ale stym zapisom neviem ci ho vezmu.;-(

akalenkak67, Pi, 13. 05. 2011 - 18:09

Upokoj sa.Môj syn je tak hyperaktívne dieťa,že poznámky takéhoto typu nám v druhom ročníku nosil v jednom kuse.Zníženú známku zo správania mu nedali.Do vysvedčenia sa poznámky nezapisujú.Jedine známky zo správania.

dašulienka, So, 02. 07. 2011 - 20:09

Baby skuste stranku www.avare.sk, - nova metoda, vyzera to dobre vola sa to INPP ,da sa najst na internete aj viac.
Mozno pomoze a mozno vam pomoze aspon pochopit vase deti.
Drzim palce

tá čo ti vždy …, St, 01. 08. 2012 - 22:11

Jedina vec, ktoru ti mozem odporucit, aby si sa prestala trapit nielen ty ale i zvysne tvoje dve zdrave deti je ta, ze sa musis zmierit s tym, ze z toho tvoj chlapec nevyrastie nikdy, ze sa to nezlepsi ale bude sa to len zhorsovat....nie je dobre vyckavat, ze po buberte sa vsak mozno umudri... kym je este maly a nema 18 musis konat, cim skor tym lepsie a to takou cestou......aj ked to pre teba ako matku bude dost tazke zrieknut sa vlastneho syna a dat ho do ustavu....urobis to najlepsie opatretnie a tu najlepsiu vec pre vas vsetkych...viem, ze to vyznieva lahkomyselne a neuvazene ale z vlastnej skusenosti viem co vsetko sa stane ak tomu nezamedzis...cim skor, lebo ked uz bude mat chlapec 18 a bude plne svojpravny, tak za chrbom ti bude robit take veci, ze najprv vam z domu popredava cennosti aby si splnil tie svoje ,,ciele´´ bez toho aby sa akokolvek pricinil vlastnym usilim a zarobil si na tie svoje ciele sam, pretoze, ak je teraz lenivy robit si domace ulohy do skoly a ucit sa a chodi kade tade po za skolu ver, ze tomu nebude inak ani v dospelosti, a este sa bude ohanat tym, ze uz mal predsa 18 tak si moze robit co sa mu zachce, a to pit, stavkovat, predavat, kradnut, klamat, fetovat...sa mozes potom spolahnut na to, ze nakoniec pripravy teba a tvoje zvysne deti nielen o rozum ale aj o strechu nad hlavou a zadlzi vas tak, ze nakoniec sa z toho zrutis a nielen ty ale aj tvoje deti budu pomyslat na samovrazdu alebo nad odstranin chybneho clanku- t.j. ich brata.

maminaaa, So, 06. 10. 2012 - 01:19

Milá mamička možno Ti pomôže moja celoživotná skusenosť s ADHD.Do chvíle kým to nezistili môjmu synovi som netušila čo ma trápi celí život.Po niekolkých sedeniach bolo jasné že moj neskutočne problémový život má na svedomí ADHD.Mám 25 rokov a dlho som žila s tým že som totálny smoliar.Škôlku si nepamatám akurát to že som zbila kamarátku ked ma hnevala nevedela som si to vysvetlit.Začala škola a už to išlo z vlastnej skúsenosti môžem povedať že som doslova nedokázala ovládat tie svoje pudy vzdoru a hyperaktivity aj keď som vedela,že robím zle.Rodičia boli zúfalí žiadne ADHD nepoznali bola som proste zlé dievčisko.Bitky a zatváračky boli na dennom poriadku,keď sa dalo ušla som oknom robila som pre iných nepochopitelné veci,no ja som mala pocit strachu a krivdy potrebovala som lásku a pochopenie chcela som byt samostatná neobsedela som na riti a všetko ma zaujímalo.S rovesníkmi som si nerozumela.prvý krát som bola v 13 tich hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici pre poruchy správania.Testy,testy a testy čo zistili bola nadpriemerná inteligencia s ktorou si neviem dat rady a kopec neznámich diagnoz.po prepustení som bola do mesiaca spat.Rozmýšlala som prečo to robím prečo som taká prečo nedokážem kontrolovat samú seba a nastala zmena.Dočasná zmena spôsobila že ma osobodili od dalšich pobytov v neželaných zariadeniach.Ako 15 ročná som opat skončila v Diagnostickom centre a zase mi to na chvilu pomohlo spamatat sa.Prišla stredná škola,ktorú som nedokončila odyšla som do IT 16 ročná spoznávat svet môj najvatši problém bol že som si robila čo som chcela a nedokázala som pochopit že som decko.matika mi nikdy nešla doteraz neviem počítať jednoduché príklady,ale to je jediné čo mi robí problem.Celá moja puberta skončila ked som sa v sedemnástich dostala do reedukačného centra,kde som bola až do 18 roku.Všetko zlé je na niečo dobré prajem Ti veľa síl a trpezlivosti pri výchove moji rodičia si somnou užili ja som cítila že ich trápim,ale nevedela som to zmenit.Kto by bol povedal že to niake ADHD zapríčinilo.Ak to bude velmi zlé existujú centrá mne to posledné pomohlo dostat sa s drogovej zavislosti lebo niet polepšovne,ktorá ma stopla by som tu pri mojom štastí asi ani nebola.Teraz sa mi to všetko vracia naučila som sa kontrolovať svoje správanie hlavne hyperaktivitu.Žijem,pracujem na dobrej pozícii,mám krásneho syna,ktorý mi neskutočne cucá nervy ,ale ja viem že len priatelský prístup tomu pomôže.Síce sme v štádiu keď už mamičky v škôlke spisujú petíciu aby ho vyradili verím že pomocou vlastnej skúsenosti ho dokážem chápat a pomôžem mu.No mám strach ak bude ako ja tak som ozaj čistý smoliar Držim Ti palce a hlavne vela síííl a trpezlivosti.nechcem nikomu radiť každý sme jedinečne odlišný len som sa chcela podelit o svoj pribeh čo dokáže neliečená a zanedbaná hyperaktivita

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama