reklama

Dcéra ako ochranka

benkova mamina , 04. 08. 2009 - 11:18

reklama

Mám 9 ročnú dcéru,mám ale pocit ,že sa snaží skôr riadiť môj život a som v koncoch.Niesme idealna komplená rodina,som rozvedená,ijeme sami v domčeku s krásnym veĺkým dvorom,máme dobrých susedov a školu na krok,moa dcéra má naozaj všetko.Ale ona vidí len mňa,striehne ma kam idem,prečo a kedy sa vrátim,ke´d niekde som je schopná mi aj stokrát zavolať kedy prídem a čo tam robím a nech jej niečo kúpim.Keď sme doma,pozeráme telku,ona sa pozerá na mna,ked sa pozriem von oknom ona sa ma pýta na čo sa tam pozerám,keď idem na záchod či sprchovať sa,príde do kúpelni bez zaklopania a keby som ju nevyhnala tak je schopna ma tam cakat,minule som nemala poriadne zatvorene dvere a ona sedela celý čas za dverami a a cez škáru ma sledovala a čakala kedy prídem,ja som úplne vyerpaná a pripadam si stale ako keby som mala druhý tien,neda sa opisat kolko je denne takychto situacii.Fakt som v koncoch,nechce kamaratky,nema ziadne zaujmi,klame mi do oci a ked vidi ze je niekto koho mam rada tak robí všetko reto aby to zničila.Ja viem že ma povvažuje za jediny pevny bod vo svojom zivote,kedze jej otec pride raz za stvrt roka a narozprava jej veci ktore jej nikdy neda.je pomylena ja to chapem,ale naozaj sa snazim,robime si dni pre seba,ked som len ja a ona,chodime spolocne na vylety ale vzdy o konci fiaskom,je ako casovana bomba.Mam syna,je autista,kazde rano ho vozim dest kilometrov do skoly a ona ma skolu kusok od domu,samozrejjme idem o hodinu skor ako potrebuje ona ale ona stale nastoji na tom aby som vozila do skoly aj ju,pritom skolu odomikaju az o pol hodinu,ked ju nevezmem tak vide na dvor a postavy sa tak aby som ju videla ako place.Mam priatela a skutocne ju velmi lubi,berie ju na vylety ,kupi jej co jej na ociach vidi,rozprava sa snou,vzdy sa opyta ked k nej chce pristupit alebo sa rozpravat alebo ju objat ci to urobit moze,ale ona je ako ladova kralovna.
Vecer vykrikuje na mna aj dve hodiny co pozeram,ci moze ist ku mne,potom place,bucha,zuri.Rano aj ked vidi ze este spim tak ma zobudi a pride do postele.ja som naozaj v koncoch.
Nemám tak velky problem zo synom ako snou,je to vycerpavajuce.


reklama


reklama

Lottika, Ut, 04. 08. 2009 - 12:39

No to asi treba riešiť so psychológom. Ale moja sestra je tiež slobodná mamina a jej dcéra bola tiež na ňu dosť naviazaná. Keď ju zobrala k psychologičke, tá povedala, že každé dieťa je iné, a že nevadí, že nechce od nej odchádzať, Vraj jedného dňa sa aj ona trošku osamostatní a bum. Teraz má dvanásť a maminu ignoruje jedna radosť.

glloria17, Pi, 14. 08. 2009 - 12:44

normálne ma to tvoja malá vyčerpala,kým so to čítala.toto isté robil môj syn,ked bol menší,možno vo veku tvojej dcéry.ked som išla ku kámoške na nechty,musel ísť so mnou,na nákupy,na návštevu,proste všade za pätami.Ke´d som mu ušla,dokázal mi ten čas bez neho tak znepríjemniť,že som stále s ním telefonovala,proste mi stále volal a pýtal sa,či už idem domov.Reval,vyhrážal sa mi,kričal,čo som za matku,že som ho nechala doma.podotýkam,nie som rozvedená,ale manžel ho nevedel zaujať.proste,nič,okrem mňa,ho neupútalo.ked som sa niekam chystala,dodnes si viem vybaviť ten cirkus,ktorý mi vyrobil,že načo idem,kedy prídem,ked som neprišla do určenej hodiny,zas bol cirkus.Teraz sa na tom smejem,ale vtedy to smiešne nebolo.ked mal ísť ráno do školy,plakal,lebo by najradšej ostal so mnou doma.a tak to išlo nejaký čas,teraz má 14 a ostal takým našim manznákom,ale tie cirkusy a nárokovanie si na mňa skončili.Tak dúfaj,že to aj u vás prejde,ale psychologičku by som navštívila,tá ti len pomôže.možno si tvoja dcéra vynucuje tvoju pozornosť,lebo trpí tým,že sa venuješ bratovi,ktorý to určite potrebuje viac.držím ti palce.

cibinkals, Pi, 14. 08. 2009 - 13:30

...myslím, že dcerku treba odniesť ku psychologičke...
Ako sama píšeš, syn je autista....ak by si to nenapísla, tak by som sa ťa ja opýtala, či dcera nieje autistka....ak nieje, tak má v sebe v nútri zakodovaný silný strach o Teba, že ťa stratí...že to ti pomôže vyriešiť len psycholog.
Držím palce.

Vierik, So, 15. 08. 2009 - 11:24

No - tak toto ti nezávidím! Boženku, čo ak sa aj mne ujde od malého? Isto by som to riešila - cez psychologičku, možno by vedeli aj učiteľky v škole niečo vymyslieť... Tam problém nemá? A neviaže sa začiatok takéhoto správanie na niečo konkrétne? Na obdobie, kedy si si našla priateľa? Nevravím, že to bude večnosť, ale poriadne to človeku zamontuje do života. Ja na tvojom mieste by som sa (so svojou povahou) obávala aj to, či to na nás dve nebude mať zlý dopad aj v budúcnosti.

A ešte ma napadlo - čo ak urobiť jej toto všetko ale v opačnom garde? Po porade s odborníkom: ja by som sa dívala na ňu, kebyže pozerá niečo v telke, čo ju zaujme. Ja by som jej vyvolávala do školy počas prestávky.. Ja by som ju naložila do auta spolu s bratom. Odviezli by sme ho do školy a potom by si vyložila pred školou ju. V momente, kedy sa za ňou zatvoria dvere na kúpeľni, došla by som, prisadla na vaňu a niečo by som do nej hustila. Či je to blbý nápad? Lebo 9-čočné dievča si uvedomuje oveľa oveľa viac, ako si možno niekto myslí... Už aj v tomto veku vedia byť deti strašne manipulatívne.

Ale v každom prípade daj vedieť, či ste niečo a ako riešili. Toto ma fakt zaujíma. Mňa zatiaľ rozhadzuje to malého vyvolávanie každú chvíľu: Mami! Mamííííí! A kde je toto? A kde je hento? A to má 3 a pol... Čo ak budem potrebovať časom aj ja takúto radu?

Poradca, Ut, 18. 08. 2009 - 09:26

Treba ju naučiť že plačom ničoho nikdy nedosiahne. To že je pri tebe ako tvoj tieň, hm.

Je treba si uvedomiť, čo tým vlastne dosahuje. Ja osobne to vidím tak, že je bez otca, takže je 100% naviazaná na teba. Skúsim ti to napísať v niekoľkých krokoch, vyskúšaj ich postupne.

1,) Ignorovanie => skús ju úplne ignorovať keď sa bude pýtať na niečo čo nemá zmysel, aby vedela (napríklad kam sa pozrieš). Mala by pochopiť, že sa odpovedi UŽ nedočká, teda by ju to mohlo prejsť. Keď ťa sleduje, rob sa že je vzduch, aj keď je dozor dvoch očí nepríjemný. Prestane ju to baviť.

2,) Vysvetlenie => ak sa ťa spýta, že kam si sa pozrela, vysvetli jej to čo si tam videla. Skús zo začiatku veľmi stručne, prípadne 100% toho na čo si myslela (aj keď je tu riziko že sa naviaže ešte viac).

Nemá záujmy... K tomu ti dodám len toľko, že asi nemá dostatok príležitostí, aby prišla na to, čo jej v skutočnosti ide (nepoznám situáciu 100% detailne, je to len úsudok). Našla si záujem taký, že o tebe všetko zisťuje.

Kazí ti vzťahy. Nenechaj sa ňou ovplyvniť, je to čisto tvoje rozhodnutie koho máš rada. Tej osobe to mimo tvojej dcéry povedz, že čo je vo veci, a tá osoba to dúfam bude chápať, a dá rázne najavo že sa tak ľahko zlomiť nedá, a dá tiež najavo že tvoja dcéra nemá najmenšiu šancu to pokaziť.

Neviem, bolo napísané čo sa dalo, ale asi je to len spleť hlúpostí. A možno nie. Poteší ma ak ti tieto moje rady pomôžu. Aj keď ja osobne deti nemám, ani mať nebudem.

veverka, Pi, 13. 08. 2010 - 20:50

no ja mam podobny problem,mam 4deticky,8rocne dvojicky,15rocneho syna a 13rocnu dcerku s ktorou mam podobne problemy,tiez chce vydy vediet kam idem,za kym, preco a ko dlho tam bude,.ked idem len do obchodu luci sa so mbou ako na tyzden,nemam ani triska sukromia.A to ma uz 13.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama