Precitlivelosť na dieťa....alebo "bolí ma to za ňu"....

Keď sa naša Sandrika narodila, tak to bolo úžasné dieťatko, zvládalo všetko a krásne sa smialo...mala síce svoje muchy (moc sa jej nechcelo spávať), ale bola som presvedčená, že je to to najúžasnejšie dieťa na svete, také šikovné a krásne a múdre a moje.... V roku už rátala do desiatich, hovorila básničky, pesničky (nedivili sme sa, ja som pedagogička, aj moja mamina, venovali sme jej nesmierne veľa času a lásky) A však keď naša Sandrika prišla do veku asi tak 15 mesiacov, zrazu začala zabúdať

...prestala používať "prosím si" "ďakujem" ....začala si pliesť ruky, jedla chvílu s pravou a chvílu s ľavou, prestala chcieť hovoriť i učiť sa...nechcela aby sme spievali, ani básničky, ani rozprávky, ani knižky ...na všetko mala len slová "stačí" "dosť" "prestaň"...neskôr začala hovoriť rýchlo a vlastnou rečou - prešli sme si kopec lekárov, odborníkov, CT-čko hlavy, Magnetickú rezonanciu, psychológou, psychiatrou....dnes má Sandrika 4 aj pol roka....dokáže povedať tak do 20 slov, snaží sa, začala znova kresliť, SNAŽÍ sa - a to je podstatné - pretože má čas do 7 rokov - v siedmich rokoch sa jej centrum reči uzavrie - a to čo nestihla - už bohužial nedobehne. Nakolko sme navštívili mnoho odborníkov, tak bolo aj mnoho diagnóz...ale nikdy som neplakala...až včera - niák ma to dostalo....nič viac, len nevinná detská zloba na ihrisku....pocit, že vaše krásne, sladké dievčatko, ktoré denno denne trápite, aby sa snažilo hovoriť ...lebo viete že bez toho nebude môcť fungovať.....udrie vonku dievča staršie, a povie "Choď preč ty sprostaňa, veď nevieš ani hovoriť!" - táto jediná veta mi stačila na totálne zosypanie sa, a akosi sa z toho nedokážem dostať, stále mi to beží v hlave, ako si ochránim dieťa ak na neho bude niekdo zlý, ako jej vysvetlím že dieťa ktoré na ňu kričí sa s ňou nehrá a nemala by sa na ňu ďalej usmievať....
Moje dcéra nepozná negatívny prístup, v škôlke bola u mojej maminy, deti ju tam majú radi, hovoria jej Sandrika a chcú sa s ňou hrať i napriek tomu že nehovorí alebo len rýchlo a nezrozumitelne....
To dievča včera mi ukázalo aj to na čo som zatial nechcela myslieť - že možno mňa tie urážky vždy budú bolieť viac ako moje dieťa, ktoré trpí pragmatickou dysfúznou poruchou - a nerozumie....
Viem, že nemôžem celý jej život chodiť a chrániť ju a to ma bolí asi najviac, bezmocnosť... Plačem

Komentáre

Jaj moja, takáto bolesť je

Jaj moja, takáto bolesť je pre maminu najťažšia. Ta bezmecnosť, že nevie svoje dieťa ochrániť pred zlom a zákernosťou ľudí. Držím vám obom veľmi place a prajem veľa slniečka.Slnko

veru snazime sa vychovavat

veru snazime sa vychovavat poklady aby boli dobre, mali radi ludi, podelili sa a neublizovali - a tazko sa nam vyrovnava s negativnym pristupom inych. drzte sa Srdce .. a urcite by som to, co si popisala nenazvala precitlivelostou na dieta Kvietok ako pedagog si sa urcite stretla s riadnymi "pripadmi". este raz - drzte sa baby Slnko

Veď práve, snažíme sa s

Veď práve, snažíme sa s nej vychovať sebavedomú babu....ja sa len bojím aby ju niekdo nezdupal tak že z nej bude zakomplexovaná, vystrašená myšička, ktorá bude veci už do predu vzdávať...
Hej videla som kopec vecí...vždy som sa to tým deťom snažila logicky vysvetliť...ale keď ide o takú "srdcovku" človek je ako býk - jedná impulzívne a cez emócie...radšej som odišla aj so Sendy, len aby som neurobila niáku kravinu, ktorá by ma potom mrzela...
Moja mamina má kolegiňu, ktorej dcéra trpí epilepsiou...a tiež sa hodne natrápili...a dievčatko je to tiché, milé a inteligentné...ale len preto lebo nieje vysoká a štíhla - tak sa s ňou prestali rozprávať všetci v škole, a dievčatá ju začali šikanovať...byť a ničiť jej veci - ja som hneď reagovala emotívne a povedala som - že by som si ich chytila pri škole a táááák zbila...(lebo som si hneď predstavila Sandriku) - ale ako vieme - takto sa veci neriešia...a som nešťastná sama so seba, že to cítim ako velké ublíženie mne samej a najradšej by som využila "zákon džungle" Smútok a keďže som silnejšia - asi by som vyhrala, že?....od včerajška mám z toho depku... Smútok

Ahoj, držím Vám palce

Ahoj, držím Vám palce dievčence Tebe aj Sandrike, nech sa tým prebijete čo najskôr a s čo najmenej ublíženými srdiečkamiSrdce . Vydržte to, vyplatí sa to. Naučíte sa postupne proti tomu bojovať vlastnými prostriedkami, ktoré si sami vytvoríte a o to budú cennejšie a efektnejšie. Neboj prebolí všetko. Uvidíš, že to bude lepšie a krajšie a toto je presne to čo Vás obe spojí natoľko, že budete mať svoje tajné pohľady a všetci Vám budú závidieť. A už podľa Tvojich starostí a bolestí som si istá, že Sandrika nemohla dostať do vienka lepšiu maminku ako si TyTlieskam . Ty si tá maminka-levica čo sa o ňu postará a ochráni ju pred všetkým zlým čo by ju mohlo postretnúť a čo jej zabezpečí krásny život plný fantastických spomienok. A to je vec čo jej môžeš dať len Ty, lebo Ty si jej najbližšie. Takže držím palce a viem, že to zvládnete.Áno Mrkám

ja dám trošku z iného

ja dám trošku z iného súdku- Nicol po narodení podstúpila 2 operácie očiek, nespočetne moc očných kontrol...
Prinášali sme do čakárne usmiate, spokojné a krásne bábätko, odnášali celé fľakaté, neutíšiteľné, ubolené, opuchnuté a okolo očiek krvavé klbko nešťastia. Očká sa hojili dlho, cievky v bielkach boli popraskané a krvavé ešte 3 týždne. 2 týždne po kontrole malá hnačkovala, vracala, odmietala papať, stŕhala sa zo spánku s neutíchajúcim plačom, mala horúčky...
Práve som sa pristihla, že sa mi po lícach kotúľajú slzy...
Naposledy sme boli na kontrole pred 5 mesiacmi, ďalšia nás čaká v roku- o mesiac.
Vtedy to bolo ešte také malé bábo, dnes už je veľká slečna, ktorá "chápe", vníma svet okolo seba, reaguje na podnety- dobré či zlé.
Už mesiac nespávam, desím sa toho, odmietam to. Nedám jej už takto ubližovať, veď vidí, vníma, netreba už takú drastickú kontrolu. Keby bolo čosi s očným pozadím, predsa by to tak nebolo.
Rozhodujem sa- pretrpieť to posledný krát- viac už neísť, alebo dať na svoj inštinkt a nenechať ju, aj nás trápiť?Plačem Plačem

Akira, nemam skusenosti ani

Akira, nemam skusenosti ani tu guraz, aby som ti povedala ano-nie. drzte sa Srdce

Akira - no náš malý

Akira - no náš malý "škulko" Alex by mal ísť na tri - štyri operácie, lebo jedno očko mu lieta hore dole ...ale bojím sa toho....tak neviem, neviem ako by som niečo také znášala, ja revem jak tur pri každom odbere krvy, a keď malej prepichávali uši na náušnice, tak som revala viac ako malá...
Ja by som povedala, že chtiac-nechtiac asi by si sa mala porozprávať s doktorom, možno aj s viacerými o názore, ak ti niekdo dá možnosť nerobiť to už - tak to nerob, inak budeš mať výčitky, keď to zdravotne nebude dobré

cez toto by som sa premohla,

cez toto by som sa premohla, je to vec ktorú potrebuje, bez ktorej budete zažívať tieto "sklamania zo zlého sveta" stále. Lenže toto---kontrola, neovplyvní nič, pravdepodobne prinesie iba ďalšie: "všetko je v poriadku, kontrola o 6 mesiacov"...
Plačem Plačem Plačem

Alia mna uputalo, ked si

Alia mna uputalo, ked si pisala - "prislo obdobie ked zacala zabudat".

vo vychove a v pokrokoch, co syn (2r. a 2 mesiace) robi, mame tiez medzery. len u neho sa to vyvija inak. biologicky nas chodi len navstevovat. riso je ako vymeneny ked ho vidi. a este aj dva dni potom ako otec odide. veselo sklada vety, nestavaju sa mu "pocikane" prihody. doslova ziari. stiska nas a ked zaspava musime byt pri nom a drzi nas oboch za ruku.

ked bio odide, dva dni su fajn, veselo si keca ... potom to akosi na neho postupne dolahne. pocikava sa aj po dvadsiatich minutach. tazko z neho dostat zrozumitelne slovo. najradsej si melie dookola cosi nove od otca naucene a stale mi zdoraznuje ze "oco taa, autom taa, neni oco. taa oco". ukazuje mi kde oco spal pri nas v posteli, tu jednu ci dve noci co bol u nas. po tyzdni ako bol oco na navsteve sa da zase doviest ku cikaniu do nocnika. zaspievame si volaco a je pokojnejsi, nie prehnane drazdivy.

trva to uz tristvrte roka, kazde dva ci tri tyzdne to iste. depky na mna lezu pravidelne - ta povestna precitlivelost. a potom sa tu takto chodim zalovat na bio, na seba a cely svet. proste "drobnost", presli tym mnohe opustene s detmi a prezili to. zatial nenaberame zle skusenosti zvonka od inych, len ja sa tymto prehryzam raz lepsie inokedy horsie. a velmi dobre viem pochopit, ked sa trapis nad zaradenim svojej dcery.

samotne dieta nie je predsa problemom - ze je ine, s inym tempom. napriek vsetkym mojim predchadzajucim tehotenskym obavam a predtehotenskym postojom - riso je jednoducho moja radost. presne tak ako sandrika tvoja. zle vnimam, ked okolie berie deti ako pritaze, ci spomalovace svojich rodicov.

Alia,tak si mi nahnala slzy

Alia,tak si mi nahnala slzy do očí,až ma to bolí s tebou.Je to ťažké a o to horšie,že človek naozaj vie,že to dieťa nemôže vždy uchrániť.Najhoršia je fakt tá bezmocnosť,človek sa musí naučiť žiť s vedomím,že robíš všetko preto a nič viac sa nedá.Buď hrdá na to,akú máš dcéru,páči sa mi Tvoj postoj a sila a hlavné je to a nič iné.Možno sa so zlobou nedá pobiťPlačem Plačem Plačem ,ale dá sa ju ignorovť.veľmi Vám držím palčeky.Áno

vyvyka - ja som plakala

vyvyka - ja som plakala včera ticho ...až keď som toto písala, tak sa to vo mne tak niák zlomilo a po prvý krát som spustila taký plač....aký snáď nie od detstva...ja nezvyknem moc uvolňovať emócie, vždy som si hovorila - slzy nepomôžu, ani Sandre ani riešeniu....vždy idem na sto percent, robím čo je nutné...ale toto ma totálne dostalo, proste som si uvedomila, že nech urobím čokolvek, tomuto nezabránim... Plačem

Alia aj plakať treba- ver

Alia aj plakať treba- ver mi. Nie vždy musíme robiť len a len to čo treba a šlapať na 100 percent...Teraz nehovorím o slzách ľútosti a o tom, že by si sa mala ľutovať, alebo že si mala ľutovať svoju dcérku...Hovorím o schopnosti človeka pochopiť a prežiť svoju vlastnú bolesť...Pretože keď budeš len a len naplno šľapať budeš hrať sama pred sebou a svojou dcérkou "divadlo"...Z času na čas je dobrá takáto očista plačom a urobí ťa vnútorne silnejšou a vyrovnanejšou...pretože aj bolesť a smútok patrí do tvojho života...Srdce Srdce Srdce

Alia mám dvoch zdravých

Alia mám dvoch zdravých chalanov...a napriek tomu sme si prešli všeličím...aj šikanovanim v škole, aj "divným" prístupom niektorých učiteliek...tiež som nevedela ako to všetko riešiť...ale postupne kolieska do seba začali zapadať a teraz to ako tak klape...Lebo to čo môžeš zmeniť je tvoje pozeranie sa na svet, tvoje pozeranie sa na dianie okolo teba...nezmeníš ľudí, neurobíš zázrak a nebudú okolo vás len milujúci, chápajúci a tolerantný ľudia...Ľudská sprostota niekedy nemá medze, ale aj ľudská láska a pochopenie je bez obmedzení...Vždy sa budeš a aj tvoja dcérka stretávať aj s blbými reakciami okolia, ale záleží na tebe ako ich v sebe spracuješ...Ja by som si to dievčisko, ktoré sa takto správalo k tvojej dcérke vyčíhla, zobrala bokom a povedala by som jej drobné fakty o tom ,že tvoja dcérka má takú a takú diagnózu, ale ty svoje dieťa ľúbiš a neželáš si aby sa ešte niekedy takto správala k tvojej dcére,ak sa sňou nechce hrať nemusí sa s ňou hrať, ale nech jej ani neubližuje...Pri mojich dvoch chalanoch ma život naučil, že treba jednať na rovinu a nehanbiť sa za city a nehanbiť sa za to že sme niekedy ako levice ktoré si chránia svoje mladé...ono je to totižto tak, že ten kto takto útočí a vycíti, že obeť sa "bojí", že to ubližuje tak to vyburcuje ešte ďalšie útoky- aj keď sú len slovné...Treba to zastaviť, jasne, otvorene, stručne...

Ach jaj - ja viem...že

Ach jaj - ja viem...že nebudú okolo nás len dobrý ludia...dokonca som si už zažila aj pána doktora, ktorý povedal, že ona nieje autistka, že je len taká zlá že ju mám poriadne zbiť a bude zdravá - skoro som odpadla, lebo som zrovna bola s malou na psychiatrii na vyšetreniach mozgu....
Ale tak ako mám ovplyvniť vlastný pohlad, keď sama sa naozaj cítim ako levica...Náš Alex je silný, vie sa presadiť, ale voči Sandrike je velmi krotký - už od narodenia akoby vedel že ju nesmie vyplašiť svojim plačom...
Bola to aj určitá zvláštna hra osudu, lebo moja mamina nemohla mať chlapca, potratila štyrikrát - všetko chlapcov - a mne sa narodil syn, dieťatko ktoré tu má byť pre Sandru, a snáď ju bude chrániť, keď to my neuvidíme....lebo v reči ju už dosť potiahol

No vidíš- to je úplne

No vidíš- to je úplne fantastické, že Sandra má takého skvelého bračeka...Deti niekedy vedia s väčšou ľahkosťou zvládať takéto situácie aky my dospelí...Uvidíš, že časom táto vaša situácia nadobudne iné obrysy...V živote je to vždy o rovnováhe...

U vás to môže súvisieť

U vás to môže súvisieť s tatikom....teda aspoň to tak určite vyzerá - ako problematické privykanie si na to že je to inak ako by synáčik chcel...
U nás to bolo patologické, dlho sa držali teórie že Sandrika je autista...tvrdili nám že ju nedostaneme s plienok, že autista je nenaučitelný, že ju nevychováme, a teraz všetci tý ktorý ju odbavili "autizmom" - tak zrazu nechápu čo sme s tým dieťaťom porobili Váľam sa od smiechu po podlahe a sme na seba hrdý ak niekdo povie že je malá rozmaznaná ...lebo sme prešli hrozným peklom...
Musíš s malým vela komunikovať, vela hovoriť a neskôr ti sám povie čo vníma, skús sa dostať viac do jeho sveta, mne často pomáha liezť s deckami po štyroch aby som pochopila aký výhlad majú oni (to bolo povedané obrazne, a myslené tak, že neskôr pochopíš či ho to trápi a ako to odbúrať)...naša malá má ťažkú diagnózu skrz ktorú ležala v nemocnici nie pár krát....ale moc krát, a každý je z nej totálne zmätený...chcú čakať, ja nie - lebo nepotrebujem diagnózu, ale riešenie...taktiež viem že deti bývajú zlé - ale keď ona je také malé slniečko, na každého sa usmieva, a chce sa hrať, ju proste ani nenapadne že niekdo by mohol mať niečo proti nej...proste ona ku každému letí z úsmevom a vidím jej na tváry to sklamanie ak sa jej niekdo otočí chrbtom - hrozne ma to ničí...ona nič nepovie, neplače, len zrazu tie jej velké oči - najprv prekvapenie, a potom až tak bolestne, ale nakoniec sa usmeje a skúsi to znova...
...a zasa revem jak malá...hrúúúza so mnou Plačem

neboj nic, aj ja obcas

neboj nic, aj ja obcas utriem oci a potom musim poutierat od slz aj klavesnicu Hambím sa

tvoj pristup k dcere a okoliu Alia, sa mi paci a napisala si to so srdcom na dlani. vyborne to zvladas. Srdce po burke vyjde slnko a opat sa krasne dycha

Alia, si silná a statočná

Alia, si silná a statočná žena. Rozplakala si ma riadne....Neviem si niečo také ani predstaviť. Viem ako mňa zabolí, keď sa naša malá posťažuje na deti zo škôlky, keď jej podľa nej nejako ukrivdia a nie ešte takéto čosi...Inak, vždy som sa dosť bála, že by moja dcéra ublížila takto nejakému chorému dieťaťu, ale našťastie sa mi to ešte nikdy neprihodilo.Dokonca raz sa mi stalo, že mi učiteľka z MŠ dohovárala, áno dohovárala, aká je slušná, že nevie ani jazyk vyplaziť, keď sa niekomu niečo stane ako ho poľutuje...Povedala, že to sa teraz nenosí...Sandrika má veľké šťastie, že vás má a určite sa všetko na dobré obráti. Držím palceObjímam

Presne toto, aj ja som sa

Presne toto, aj ja som sa snažila Sandru naučiť akejsi obrane proti tvrdosti detí, lebo deti ešte nevedia rozlíšiť ak niekomu ublížia slovom alebo odmietaním....ale Sandra je proste dobráčisko....ona ide ku všetkým z otvorenou náručou...a tie oči jej svietia...nieje pripravená na odmietnutie....a už tobôž nie na drsné zaobchádzanie....ja viem, musí sa zoceliť, ale myslím že ma to bude ešte vela a dlho trápiť.... a to že sa to "nenosí" - je fakt že tým deťom ktoré sú tvrdšie je v živote menej ubližované, ale asi by sa malo skôr nosiť že deti sú jemné, také aké sa narodia, bez pocitu frustrácie ....a vybíjania si to na deťoch vonku....

veľa lásky a slniečka

Srdce Srdce Srdce veľa lásky a slniečka tebe i SandrikeSlnko Slnko Slnko a tieto anjelské čisté deti prichádzajú medzi nás, aby sme si uvedomili, koľko je medzi nami zloby a aby sme s tým konečne niečo urobiliKvietok

Presne toto povedala aj moja

Presne toto povedala aj moja mama, Sandrika sa narodila aby nám ukázala čo je láska....bez toho aby sme čakali akúkolvek návratnosť....ona ukáže že nás lúbi ale len keď ona chce...zo začiatku to bolo frustrujúce, teraz ju už berieme takú aká je....aj bez diagnózy Úsmev

Milá Alia ... My máme

Milá Alia ... Slnko Slnko Slnko

My máme v rodine postihnuté dievčatko. Sestrina dcéra sa rodila komplikovanie a problematicky, narodila sa pridusená, mozog neokysličený ... Následky trvalé.
Čím všetkým sestra s malou museli prejsť, aby mala akú - takú štartovaciu čiaru do života... Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie
Ľahké mentálne postihnutie, výrazná hyperaktivita,poznačený rečový prejav, silné dioptrie. V pohodových chvíľach to na prvý pohľad ani nevidno.Ale to musí byť moooc pohodaBozkávam
Celá rodina sme z toho boli vnútorne vyplašení,smutní a utrápení.Navonok nás to ešte viac zomklo.
No tiež sme si prešli obdobím úvah čo a ako s ňou, okolo nej ...
To dieťa nás neuveriteľne obohacuje. Svojou čistou a úprimnou dušou, svojou bezbrannosťou, oddanosťou, hĺbkou a spontánnosťou prejavenýcyh citov... Srdce
Sem tam nás pocvičí ukážkovou tvrdohlavosťou a zaťatosťou, ale ... ľúbime ju.
A ja veľmi obidvujem sestru aký postoj zaujala ona k okolitému "zlému" svetu. Táto dcéra je pre ňu slnko na oblohe ...Absolútne si nevšíma súcitné, posmešné alebo nechápajúce pohľady.
Keď nám ostatným zamrelo srdce Zlomené srdce pri Saškinej pamätnej vete: "Ja viem, že som iná, pre iných asi sprostá, a preto sa so mnou nechcú hrať ... " jej mama ju objala, vystískala a povedala jej: "Ty nemôžeš zato, že s iná, a oni nemôžu zato, že to nechápu. Nebudeme sa trápiť pre takých!"

Tie dve majú svoj vlastný svet. Sestra sa s malou baví tak, ako keby bola jej najlepšia kamoška a nie dcéra.
Niekedy mi pripadá ako herečka, čo hrá svoju rolu. No ona ju žije. Nevšíma si čudné pohľady v mhd, bez mihnutia oka x-tý krát poutierala uslintanú Sašku (mala také obodbie ...)a s noblesou zatasí - a pôjdeme kúpiť nejaké parádne topánky, nech sme hviezdy...
- toto ma na nej fascinuje. Beriu ju ako úúplne normálnu,miestami ako dokonalejšiu. Dáva jej najavo, ju ľúbi, nepodceňuje ju a ... netrápi sa. Aspoň to na nej nebadámMrkám
Priznám sa, keď som ju mala kedysi dávnejšie na chvíľu na starosti ja, mala som tendenciu každému druhému vysvetľovať - viete, ona je postihnutá ... ona je trošku iná. Teraz - som na ňu hrdá, beriem ju ako mladú dámu (ide mať 15) a okolitý svet neriešim.
Je fakt iná! - ale pre mňa tým, že ma napĺňa inými citmi a pocitmi. Lepšími, plnšími a radostnejšími. To nedokáže hociktoSlnko Bozkávam Slnko

Alia, kým som to dopísala, sltihla si napísať svoj výstižný dodatok. Presne O TOM TO JE. O inej, čistej láske.

Držím palce a želám veľa pohodových a dušetešivých spoločných cvhvíľ ! Slnko

A ako sa to sestra naučila

A ako sa to sestra naučila "necítiť tú bolesť"? Ja neviem, ja sa dokážem vysporiadať s veľa vecami, ale toto je pre mňa jednoducho príliš osobné, aj preto mám problém dať ju do niákej škôlky, bojím sa že by jej tam deti ubližovali. Kým bola v Dialógu (to je centrum pre deti s poruchami reči) tak tam mala aj kamošky, a bola tam velmi šťastná, ale...je to len zdravotnícke zariadenie a vraj "nebola ochotná plniť pravidlá kolektívu" tak bola vylúčená....ako tá hrozne plakala, že nejde ráno "do škôlky"....
Kefara - skús sa opýtať sestry čo by mi poradila ona, prosím

Mila Alia, Kefara to opisala

Mila Alia, Kefara to opisala skvelo, myslim, ze skutocne to je resenie - akceptovat to dieta take ake je, milovat ho take ake je, ... a to dieta to potom aj citi a ma z toho radost.

Ak nepoznas, pripomenulo mi to jednu "autisticku liecbu", tu je kniha o tom po slovensky Son-Rise: Zázrak pokračuje (pri tom si este len poplaces ... su tam pribehy rodin s autistickymi detmi a zmeny, co sa udiali v tychto rodinach po to, co ich rodicia zacali zit "absolutnu akceptaciu" dietata), tu su nejake texty o tom online.

Inak sranda, my mame tiez druhe dieta Alexa, velkeho bojovnika a ochrancu Úsmev Prve dieta dceru, len trolilinku inu, skor dost hamblivu voci okoliu, velmi premyslajucu a analyzujucu, ... ale zvlada tento zivot mylsim zatial velmi dobre Slnko

Alia,moja dcéra je tiež

Alia,moja dcéra je tiež iná,alebo ako náš lekár povedal-možno sme my iní...
prijala som jej ochorenie ako súčasť jej samej a keď niekto povie:je chorá-ak mám možnosť a priestor,tak poviem,toto nie je choroba,toto je stav.niekto je nízky,niekto vysoký,niekto chudý,iný tlstý....moja dcéra je na vozíku/okrem iného/.
Chodí do škôlky medzi zdravé deti,teší sa a oni na ňu,má výborné p.učiteľky.
A čo sa týka bolesti,neviem,nikdy som ju necítila/asi som divná/,možno strach,keď nebolo dobre,občas krivdu/vačšinou po návšteve soc.úradu/.
Možno sme mali šťastie na ľudí,s ktorými sme prišli do kontaktu a ktorí nás vždy niekam posunuli-zatiaľ vždy dopredu.
Alia,ak Ti môžem poradiť,nebuď so svojou bolesťou sama,pokús sa skontaktovať s rodinami,ktoré majú podobné starosti a možno rovnaké skúsenosti.Mne to v začiatkoch veľmi pomohlo,keď som vedela,že takýchto detí je viac a že vychovávať takéto dieťatko nie je žiadna katastrofa.
Veľa sily Ti prajem a malej veľa dobrých kamarátov.

www.ka-no.weblahko.sk

Vieš, ono je najhoršie že

Vieš, ono je najhoršie že ona fyzicky nevyzerá chorá....možno si niekdo povie, že o to lepšie, ale nieje to tak, ak má niekdo chrípku alebo nádchu, ak má Downov syndróm - ludia si povedia - "a-háááá, ten človek je chorý" ...moja malá je pre nich len brutálne rozmaznané decko, ktoré sa nevie chovať a nehovorí z trucu...a keď nepočúva, alebo neposlúcha , alebo sa správa nevhodne, tak ludia zvyknú po nej zjapať a nadávať na ňu - predavačky v obchode, ludia v buse...
A ja skutočne nebudem každému vysvetlovať, že autisti majú vela čŕt, že čo je pragmatický syndróm...alebo to prečo Sandra kričí a nestíši hlas...
Viem že rodičia ktorý majú podobný problém by mi vedeli poradiť, ale....naša Sandra nieje ani ryba ani rak...
A takéto deti sa hrozne líšia, je vela detí ktoré sme stretli v Dialógu....a rodičia boli taký ako my - len dúfali, radšej v nič moc neverili aby neboli sklamaný...asi sa najviac bojím toho - aby všetko nezabudla zasa znova...to by ma asi trafilo...
Teraz je v pohode, ale chýba jej kolektív,chýbajú jej deti - lenže....v normálnej škôlke sa jej "boja" lebo je s ňou viac starostí...do autistickej ju nechcem dávať, lebo velmi dobre dokáže imitovať a bojím sa aby si nezačala brať iné formy správania len preto lebo ju to oslobodí od povinností....inak ju chválila aj psychologička, že je vtipná a zlatá, len nerešpektuje pravidlá, je hyperaktívna, a absolútne odmieta niektoré činnosti - hlavne jazykovú výchovu (to čo potrebuje najviac)

Ahoj Alia neda mi nereagovat

Ahoj Alia neda mi nereagovat na Tvoj clanok a velmi ma to zaujima vsetko o Tvojej dcerke.Ja mam totiz syna s ktorym som mala podobne problemi a vlastne este mam.Tiez mu urcili diagnozu autizmus ale ja tomu neverim.Je iny nieco nie je v poraidku ale autista urcite nie je.Ked to citam vela veci maju nase deti spolocne.A ten najväcsi problem je ten ze aj môj syn vyzera ako upne zdrave diata kyn nezacne hovorit.Tiez som sa rozhodla ze ho nedam do skoly medzi autistou lebo nejako tak to citim ze autista nie je .Môj siesty zmysleÚsmev Drzim palce a ak sa bude dat daj o sebe vediet a o malinkej ako ste pokrocili a ako sa Vam dari.Drzim palce.

an, myslim, ze divna nie si,

an, myslim, ze divna nie si, len mas dar svoje dieta akceptovat a milovat ho ake je Áno To je nekonecny dar pre kazde dieta na zemi, ak ho rodicia nikam nasilym neposuvaju (a ani v myslienkach nie), ale akceptuju jeho osobu s jeho danostami a obmedzenostami.

...krásne to povedala jedna

...krásne to povedala jedna naša logopédka : "každý sme švacnutý iným smerom, berte to tak, že ona je tým ktorým je" Váľam sa od smiechu po podlahe - a takto to aj berieme, ja vešiam prádlo podla farby a kolíčky mi musia ladiť, a moja malá má tajnú reč....a ešte zopár odlišností...

Alia a teda fakt klobuk

Alia a teda fakt klobuk dolu, z toho co pises, mas okolo seba skutocne ludskych odbornikov Áno

svetlanka - ludia sú

svetlanka - ludia sú všelijaký, treba sa naučiť dosť akceptovať...ja keď sa stretnem s niákym "blbcom" doktorom ktorý švacne do placu somarinu - tak myslím na to že možno aj on nieje vyspatý, alebo ho niekdo nasral, alebo možno prestal fajčiť a teraz má absťák...nie vždy sú ludia len fajn, a sem-tam som počula veci ako "nič jej nieje poriadne ju zbite a bude hneď vychovaná" alebo "načo ste mali druhé dieťa ak už jedno máte choré vy nieste odvážna, vy ste hlúpa" alebo "za to že nekomunikuje môžte vy lebo ste ju dali do jasiel keď mala rok, ona bola od vás odtrhnutá a tak sa stiahla do ulity a velmi jej to ublížilo, len vy ako matka, že ste ju odvrhli keď vás najviac potrebovala môžte za to že sa nevyvíja normálne" - ako hovorím - je kopec ludí....a len málo z nich chápe čím si to dieťa prešlo...momentálne som povedala - dosť na psychológov, dosť na všetkých odborníkov - mám pocit že malá je z toho zmagorená a každý na nej necháva stopy toho čo považuje za najlepšie, nechávame to plynúť a robíme to čo uznáme za vhodné....šak niák už len bude! Úsmev

Milá Alia,sandika je

Milá Alia,sandika je kráááááááásna a ona je krásna aj dušičkou.Tlieskam Tlieskam Tlieskam

Naozaj vám moc

Naozaj vám moc ďakujem....je velmi zvláštne ako moc dokážu pomôcť slová - a mne tie vaše dnes moc, moc pomohli. Vďaka Objímam

Alia tak som ešte večer

Alia tak som ešte večer "intenzívne" premýšľala kým ma premohol spánok...vieš keď mám nejaký vážny problém v živote, niečo s čím sa neviem jednoducho a ľahko vyrovnať, alebo niečo čo sa proste nedá hodiť za hlavu tak sa snažím si ten problém poobracať zo všetkých možných strán a poobzerať si ho z rôznych uhlov.Tak ma včera napadlo, že príde dospelý ,krásny, úprimný,človek so srdiečkom na dlani, ktorý je ku každému dobrý a láskavý do pracovného kolektívu v ktorom sú drzí, arogantní a sebeckí spolupracovníci. Čo sa s takým človekom začne diať? Ak je to dobráčisko, ale nemá dosť sebavedomia a nie je si istí sám sebou, kam sa to vlastne dostal začne si klásť otázky prečo sú tí okolo takí zlí na mňa, prečo mi ubližujú? Začne sa trápiť...Môžu ho zadupať do zeme, môžu mu veľmi psychicky ublížiť...Túto rolu by som pridelila tebe...A tvojej Sandrike by som pridelila takú istú rolu, ale s tým, že jej opisu by zodpovedal človek síce krásny, dobrý, láskavý so srdiečkom na dlani, ale istí si svojou láskou k ľuďom a neriešiaci to ako sa tí druhí ku mne správajú...proste len tak som dobrí a plný lásky a nebudem riešiť to akí sú tí druhí...A v tomto prípade by to malo takí účinok, že po čase sa tí "burani" začnú meniť...potrvá to mesiace a rôčky, ale z tých sebcov sa pomaly začnú stávať milší a lepší ľudia...A čo som tým chcela vlastne povedať? Že keď sa na to pozriem z druhej strany, tak problém možno nie je v tom aká je tvoja Sandrika a ako sa poniektorí ľudia správajú k nej, ale problém je v tebe a v tom že ty nie si istá a okolie má najväčší a najtvrdší dopad na teba.Že tá ktorá to horšie znáša nie je tvoja dcérka, ale si to ty...Tvoja dcérka je pre teba darom od života...ona ťa vlastne učí byť silnejšou a nedať sa prevalcovať ľudskou obmedzenosťou...Je to to najlepšie čo ti život mohol dať...A keď sa tento pocit v plnej paráde usídli v tvojom srdiečku, tak sa nad blbými ľuďmi budeš len a len usmievať...a v podstate bude tebe skôr ľúto to akí sú obmedzení a nebude
ťa to už vôbec zraňovať...Tieto moje slová nie sú len tak do vetra- prežila som v živote všeličo, a poznám veľmi dôverne pocit, keď sa človek cíti zraňovaný, ale aj pocit keď na to všetko zrazu hľadíš inými očami a potom sa cítiš ako víťazSrdce Srdce Srdce

Mne sa to v živote

Mne sa to v živote potvrdilo, že dobrí a láskaví jedinci, ktorí sú si istí sami sebou pomaličky začínajú meniť aj ľudí okolo seba, nenápadne, pomaly, tak že tí ktorí sa menia si to ani neuvedomujú...Ale ak je človek síce dobrý, úprimný, ale nie je si istí sám sebou tak sa stáva nešťastným, smutným, zraňovaným...A tvoje dieťatko je také aké je...a myslím si že práve ona bude tým človiečikom ktorý bude meniť tých ľudí okolo seba...najskôr to bude jej najbližšie okolie a potom keď budete vy jej najbližší na život a dianie okolo vás hľadieť viac Sandrikinmi očami tak začnete spoločne meniť aj ľudí vo vašom okolí...Srdce Srdce Srdce To ako sa k tvojej dcérke niekedy okolie správa nie je jej problém. Je to problém tých ľudí ktorí sa takto správajú...U nás v paneláku žije jeden pán ktorý je na vozíčku...ale to je taký "neskutočný" človek, že keď sme sa sem prisťahovali tak ja som si vlastne až po niekoľkých rokoch uvedomila, že on je vlastne na vozíčku...niekedy sedáva vonku, porozpráva sa s každým, keď sú vonku nejaké decká tak si ich posadí na kolená a povozí ich...fakt mi to až po rokoch došlo, že on je vlastne na vozíčku...

Presne - ja viem že je to

Presne - ja viem že je to viac "môj problém" ako "jej"...vždy si zmyslím na pesničku, ktorú mne a sestre spievala mama, keď sa jej nepáčilo ako sme hovorili o "škaredých a zle oblečených dievčatkách na ihrisku"...tá pesnička ma vždy rozplakala, a potom som vždy na ňu myslela - "....na kopečku malinkem, rozléhá se děcký smích, přikulhá tam děvčátko, jenom takhle o berlích, chce se také s dětmi hrát, oni ji však pošlou prič, prí jím má jen pokoj dát, prí jim je jen na obtíž..."....a tak ďalej ...ale to už som vždy plakala a hambila sa....
A teraz sa mi to spätne vrátilo, lebo stále mi v hlave hrá tá pesnička, a ja mám pocit, že jej deti ubližujú...možno to tak ona neprežíva a len ja to silne analyzujem, ale pravda je, že keď som jej na očiach videla to ohromné sklamanie..."prečo sa so mnou nechcú hrať" - skoro mi to utrhlo srdce...

Baby vy ste ma rozrevali,

Baby vy ste ma rozrevali, som v práci a práve vošiel klient a ja som urevaná za počitačom , tak sa otočil že príde za chvílu.
Alia, Akira 13 držím palčeky a Objímam , ste skvelé maminky.

Alia.. len.. vela odvahy a

Alia.. len.. vela odvahy a energie do zivota!!! Objímam

Ale tak zrovna sa musím

Ale tak zrovna sa musím pochváliť, že dnes konečne naša Sandra pochopila bicyklovanie....ja viem - nezdá sa to ako úspech ale v jej 4 rokoch to pre mňa je jedna obrovská bomba, síce aj pred týždňom ma šokovala keď nakreslila tatina s Alečkom na koni - skoro som odpadla...ale dnes normálne, sama šlapala na bicykli a my s Vladom sme na ihrisku plakali jak dve malé šťastné decká.... Váľam sa od smiechu po podlahe

(bez predmetu)

Tlieskam Tlieskam Srdce Slnko Bozkávam

Nooo bola to pecka -

Nooo bola to pecka - zazvonili sme našim - nech sa pozrú z balkóna....a obaja sa rozplakali....zrovna som s mamou dotelefonovala - ešte obaja plakali a boli úplne hotový....a ja som v siedmom neby (Sandra je unavená ako kôň - prvý krát po troch rokoch) Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

este som nedocitala, ale

este som nedocitala, ale neda mi nepridat sem linku, vyzera to na skvely text Áno
Som telesne postihnutý, no a čo ? Výhody detskej mozgovej obrny

Fakt je zlatý....

Fakt je zlatý.... Úsmev ...kiežby to vyrástlo aj so Sandry....taký silný, sebavedomý človek....to by sa mi páčilo

Alia, predovsetkym jej drz

Alia, predovsetkym jej drz palce, nech sa sama rozhodne takou stat. Alebo nejakou inou, ako ona bude chciet ...

Inak nemas podozrenie, ze ona sa rozhodla ist sama tymto smerom? Neprebrala si to s nejakymi psychologmi/logopedmi ku kt. chodite ? Alebo sa to proste stalo ?

Viem to pochopiť ja mám

Viem to pochopiť ja mám zdravé dieťa , s dobrým srdcom a ťažko znášam keď sa k nemu niekto zle správa, ale samozrejme to nemožem vždy riešiť , ale mám čo robiť Tebe odporúčam dať malej toľko lásky koľko zvládneš a uvidíš , že bude šťastná a dobrá. držím palce.Slnko Slnko Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam

Alia, neviem ti žiaľ ani

Alia, neviem ti žiaľ ani pomôcť, ani poradiť, ale tvoje riadky ma veľmi dojali a až mi stislo srdce, keď som si predstavila tie očká malej....
Je to naozaj prekrásne dievčatkoTlieskam ! Myslím si, že v prvom rade si TY budeš musieť okolo seba vytvoriť "škrupinu", cez ktorú takéto veci nepreniknú, až potom tomu môžeš naučiť svoju dcérku. Neviem ako to urobiť, lebo si uvedomujem, aké ťažké to musí byť. ALe si dospelá žena a nie svojou prítomnosťou, ale tým, čo ju naučíš, ju môžeš ochrániť pred zlými a nechápavými. Kefara krásne opísala svoju sestru a vzťah s jej dcérkou. To máš taký živý dôkaz, že sa dá nájsť cesta i bez toho, aby si mala chuť vyplieskať celý svet.
Veľmi vám držím palce, obom!!!!Kvietok

Nooo, len keby tá chuť

Nooo, len keby tá chuť "vyplieskať" nebola taká silná... Chichocem sa
Keď sa jedná o mňa tak dokážem byť strašne tvrdá...ale Sandra je moja achilovka a nielen moja...aj mojej mamy...je divné ako sme na ňu hrozne fixovaný, napriek tomu že máme Alexa ktorý je menší....a vlastne zranitelnejší....

Sandrušku bude treba vždy

Sandrušku bude treba vždy "chrániť", Alex si vypestuje "tvrdé lakte" a aj on sa bude za sestru biť. . .
je to "zákon džungle" a bohužiaľ, naozaj nám zostáva iba veriť, že deti, ktoré to dokážu budú silné a tie druhé budú mať svojho AlexaÚsmev

Dnešná blbá doba je taká, že rodičia sa snažia deťom vštiepiť akúsi bojovnosť, schopnosť nepoddať sa, biť sa za svoj cieľ a nevdojak im týmto prístupom dávajú aj pocit, že všetko "iné" je čudné, čo treba "odstrániť". . .
Chápem aj ich, aj ja a určite aj ty sa snažíme vychovať sebavedomého jedinca, schopného stáť sám za sebou a aj za sestrou. Snáď len s tým rozdielom, že im budeme vštepovať, že "všetko" čo je slabšie treba chrániť.

Tvojmu problému to nepomôže, viem, ale tvoj príspevok pomohol niekomu inému, komu možno raz moja slečna pomôže...
Držte sa.Srdce Srdce Srdce

PS: chceme vidieť aj Alexa ochrancuÚsmev /aj Nicol by sa volala Alex, keby mala pipíkaChichocem sa

Akira, to je z tvojej strany

Akira, to je z tvojej strany puha generalizacia ... ani nahodou to necitim tak. neviem, ci je taka "cela dnesna doba".

prave ja sa snazim nasim detom davat priestor, aby boli sami sebou (samozrejme nesmu ublizovat inym), davat im najavo, ze maju pravo byt "iny", nemusia byt ani nahodou podla sablony a vzdy najlepsi .... chcem mozno len, aby boli statsni a toto je pre mna cestou.

Ale ja nehovorím, že je to

Ale ja nehovorím, že je to otázka jednej generácie... je to otázka ľudskej populácie. A ako matka určite chcem, aby bolo moje dieťa úspešné a ŠŤASTNÉ, čo však nebude ak ho budú v škole týrať a ono sa nebude vedieť ubrániť.

Priestor sami pre seba, hmmmm, ale toto nie je o nijakom ovplyvňovaní a nútení, toto je o prirodzenej výchove. O nejakom vedení k čomusi, napríklad aby na preliezkach deti dokázali akceptovať aj menšie dievčatko, ktoré nerozpráva.
Byť sama sebou- keď nehovoríme o rozvíjaní talentu krúžkami a o tom, aký talent by sme chceli my aby naše deti mali, čo je pre dieťa byť "sám sebou"?
Neviem, nechať to na dieťa...ako teda ovplyvníš, aby nebol násilník? Ako mu potom vysvetlíš, že ho niekto väčší pre zábavu zhodil zo šmýkačky? Ako vysvetlíš, že dievčatá sa s ňou nerozprávajú iba preto, lebo má menšie prsia? Alebo že nemá najmodernejší mobil?
Necháš to na nichPrekvapenie alebo ich preložíš na inú školu? Naučíš ich utekať? A aj vtedy, keď si na nich zasadne šéf v práci?
. . .

Akira, ty si číslo...nooo

Úsmev Akira, ty si číslo...nooo ja keby som mala pipika tak sa volám Richard.... Veľký úsmev Nooo ja mám Alexa a Sandru - spolu je to AlexSandra - mám akciu 2 v 1 Váľam sa od smiechu po podlahe vieš...zakričím jedno meno - pribehnú dve deti...
Ja len dúfam že Alex bude silný fešino, ktorý sestru vždy ochráni...

jéééééééééééééé

jééééééééééééééj!!! AlexSandra! To sa mi lúúúúúúúúbi!!! Musím volačo vymyslieť k Nicol...ale asi nič... vidíš, aký sú niektorí ľudia "hlúpi"? Teraz budem musieť kričať 1 a 1. Ach jajMrkám
PS: jasné, že bude, veď už je, nie? Uvidíš, že medzi nimi bude taký úžasný vzťah...Srdce Srdce Srdce

Ja som tiež pedagogický

Ja som tiež pedagogický pracovník. a bohužiaľ musím potvrdiť len jedno. naozaj tej zloby je v školách veľmi veľa. ale neviem, ako to riešiť, keď vám deti v triede sa mastia hlava- nehlava, škrípu od zlosti zubami a oni vám povedia, že sa "iba!" hrajú... kam spejeme?????

Akvals - asi to bude tým

Akvals - asi to bude tým že vela rodičov hlavne tu v Petržalke fakt nemá čas, dokonca môj muž čo má bratranca tak oni majú fakt problémového chlapca, a jeho mať sa za neho ide byť do školy, miesto toho aby riešila svoj problém s chlapcom doma, lebo "on nepôjde psychológovy - nieje predsa debil"....ak sú rodičia slepí voči vlastným deťom - tak to je to potom taká opičia láska....ja som síce citlivá na svoje decká, ale predsa nedovolím aby ubližovali len kvôli žiarlivosti, alebo chtivosti....a ak je treba nebudem obhajovať vlastné dieťa ak vidím že urobilo chybu...
Lenže máš pravdu - rodičom to v tej rýchlosti pripadá ako dobrý krok - uchrániť vlastné dieťa a pritom nevidia že zasa len viac pokazia, lebo miesto trestu - idú vynadať učitelovy.... Smútok

tak ahojte... na vašej

tak ahojte... na vašej stránke som prihlásená už dobre dlho ( zistila som to až dnes- 10 týždňov), no ešteani raz som nič nenapísala ani na nič reagovala. Môžem vám povedať že je super zistiť, že nie len ja mám problémy zladiť celý život dokopy a fungovať

Alia, myslim si, ze to, ze

Alia, myslim si, ze to, ze 4rocne dieta sa bicykluje je obrovskym uspechom aj pre zdrave dietatko a nie este aj s trosku autistickymi sklonami. Gratulujem Vam.. Tlieskam Tlieskam Tlieskam Ak si pamatam dobre, ja som sa naucila bicyklovat az v 7dmich rokoch. hahaha, sama sa citim niekedy trosku autisticka a to mam 29 rokov. Napriklad ked beham alebo rychlo kracam pristihnem sa, ze pocitam kroky. Je to normalne? Hambím sa. Slnko
Presne ako niekto to tu vyssie spominal, kazdy sme trosku svihnuty... Úsmev

tak ja neviem, už

tak ja neviem, už dvojročné detičky sú schopné zvládnuť šlapanie do pedálov (zrovna v piatok sa najmladší v škôlke boxovali o trojkolky)....naša Sandra nedokázala pochopiť systém šlapania...

Baby, tak som si tu parádne

Baby, tak som si tu parádne zasmoklila. Táto stránka je naozaj super a ja ti, Alia, ďakujem, že si napísala o Sandrike. Mimochodom, je veľmi pekná! Úsmev
Ak si nečítala knihu, čo spomína Svetlana, určite si ju prečítaj!
Ešte som chcela, že môj syn je tiež iný ako ostatné deti, je nesmelý, nevie sa brániť v kolektíve detí a svojho času ma to riadne trápilo. Vtedy mi Eifelovka poslala jeden super článok kde mamička podobného vydania môjho syna radí: ukážte svojmu dieťaťu ako sa má brániť a to názorne. Keď mu niekto v piesku zoberie lopatku, nakričte vy na to cudzie decko! Keď sa nad tým zamyslíš, má to logiku, keďže naše deti kopírujú naše správanie. Ja som to veru raz aj urobila, keď kamoškina dcéra dala Lukášovi facku. A bola som na seba hrdá!
Verím Alia, že aj ty svoju dcéru akceptuješ taká aká je, ale realita si nás občas nájde. Ber to ako taký zdvihnutý prst na pripomenutie, ako sme sa rozhodli naše deti vychovávať a poľavili sme. Držte sa! Úsmev

No ja som taký krik

No ja som taký krik spustila minulý týždeň na ihrisku...ale paradoxne nie kvôli Sandre ale pre môjho mladšieho Alexa....
On je od narodenia taký ťuťulík, že nech mu Sandra urobila čokolvek, či ho bozkala, či mu dávala flašu stále znova a znova aj keď už nechcel, vždy len poslušne vydržal bez negatívnych emócii...keď ho Sandra udrie, tak neplače, keď mu niečo vezme tak neplače, len na ňu pozerá svojimi velkými očami ako taký dilinko...
No ale k veci....minulý týždeň sa decká pekne hrali, Aleček všade chodil za Sandrou, nikoho si nevšímal a hral sa pri hojdačkách na zemi...zrazu z preliezky zliezol chlapec, možno šesť ročný ...prišiel k Alexovy a zdrapil ho za vlasy oboma rukami a šmaril ho za tie vlasy asi o pol metra ďalej - skoro som skolabovala, vyletela som ako strela - no mali ste ma vidieť, ešte že tam bola moja sestra, lebo inak by z chlapca lietalo perie....taká zlosť do mňa vliezla....som mu vynadala,tak že sa na to dívalo celé ihrisko a som mu povedala že či sa nehanbí ubližovať rok a pol starému bábätku keď on je už velký, jeho matka sa tvárila že tam vôbec nieje...len mi potom povedala že keby som mu aj jednu natiahla - tak by som mala pravdu ....
A ten môj syn, ani hláska, len ležal na tej zemi oči otvorené ako také šteniatko....
Na porážku z tými mojimi deťmi....ale zasa nechcem aby s nich boli surovci, len aby sa snažili vyhnúť takýmto konfliktom....po prípade sa bránili.... alebo aspoň aby sa "vykecali"....

Alia,ako by som čítala

Alia,ako by som čítala moje reakcie a aj o mojíh deckách.Tiež sa nevedia brániť.Mrkám Bozkávam

To asi bude povahovo dané -

To asi bude povahovo dané - niektorý sú žraloky, iný sú zasa len tie malé milé zlaté rybičky....
Ale zasa ak ide o domáce vojny, zbijú ma ako žito - to sa neboja, aj keď protestujú tak vždy slušne nahlas... zato keď im niekto ubližuje vonku tak - koniec, menia sa na tých trpitelov. Ách jaj...a pritom nemôžem povedať že u nás funguje niečo ako znižovanie sebavedomia....decká sú za všetko pozitívne chválené až do neba, posmelované, motivované...hračky požičajú vonku bez najmenšieho odporu....a sú dosť sklamané keď sa stretnú z niekym kdo nepožičia...
No neviem, asi ich dám na karate...alebo kick-box Chichocem sa

Alia,máme rovnaké

Alia,máme rovnaké deti?Naše deti požičajú aj vola,ale sú veľmi sklamané,keď im nie.A doma?Tlčú sa,ako o život,hlavne mladšíChichocem sa Chichocem sa Chichocem sa a my tiež deti pozitívne motivujeme,lebo vidíme,ako rastú,keď ich pochváliš a dva krát tak chcú..Podľa mňa je to povahou a trocha aj výchovou.Nevadí,aspoň vieme,že nám rastú citlivé deti.Mrkám

Už som sa bála, že len ja

Už som sa bála, že len ja mám také "divné" dieťa...Keby sa poznali, určite by si rozumeli...Požičala bábiku, vraj na výmenu, a vyše týždňa sa nemohla dočkať vrátenia a o tej výmene ani nehovorím. Vôbec nebola schopná vypýtať si ju ráznym spôsobom naspať. Už som sa chystala zakročiť, ale nakoniec sa milá "kamoška" dochochmesila a vrátila ju

trochu sa vám

trochu sa vám vyžalujem,ako aj mňa dnes zabolelo...
Ako sa hovorí:všetko je raz poprvé..,mne sa to stalo dnes v jednej predajni.Vošli sme do predajne,kde nás veľmi "milá"p.predavačka privítala hneď vo dverách veľmi "milým"tónom-ale nechoďte nám s tým vozíčkom po predajni.Na moju otázku prečo? odpovedala-aby ste nám tu náhodou niečo nerozbili!
Malej to bolo samozrejme šum a fuk,ale tá hrča v mojom krku,ani som ju nedokázala poslať do p....e.
Ach jaj,nabudúce,až tam pôjdem asi sa spýtam,kam si môžem odložiť nohy,aby som náhodou nezakopla...

www.ka-no.weblahko.sk

Ahoj an Ti musím povedať,

Ahoj an Úsmev
Ti musím povedať, že kvôli takýmto veciam som vedela narobiť iný cirkus...v BA sa mi to nestávalo, ale keď som prišla na východ kde mám svokrovcov tak v jednom kuse....
Moja švagriná sa so mnou hanbila chodiť po obchodoch, lebo ak mne niekdo zadrel že mám nechať kočík vonku - tak som bola jak Siréna....len som sa nadýchla a sršala som ako kuchta....
Vždy som to zakončila vetou - ak sa vám nepáči, tak choďte VY von .... - a na záver som si vždy vypýtala knihu sťažností a napísala tam zreprodukovanie mojich námietok voči "vyšinutým " požiadavkam personálu...
Si mala vydieť ako sa švagriná červenala...do dnes má problém so mnou niekam ísť Úsmev

Super,aj som schopná

Super,aj som schopná brániť deti ako tigrica,ale častejšie to dusím v sebe a nič nepoviem.Ale čo sa týka tých detí,to ich mám ako nejaký odpad nechať pred obchodom?Som sa spýtala,či by aj oni svoje nechali.kravy,zabudol vôl,že teľaťom bol,asi toľko na tie predavačky/ ktoré to povedali/.Vyplazený jazyk Vyplazený jazyk Vyplazený jazyk

vyvyka ja som hrozná

vyvyka Úsmev ja som hrozná cholerička....ja keď explodujem tak potom ludia nemajú slov...len pozerajú a ja sa neviem zastaviť...
Naposledy sa mi explózia prihodila, keď sme boli s deckami vonku, Aleček si to žihal po chodníčku na motorečke, veselo sa odrážal...Sandra šlapala do pedálov a mrnčala že nechce (dobrovolne-nasilu to dieťa šlape Chichocem sa ) ...a v tom zrazu...sa prirútili dva ooobrovské psy, fakt obrovské a rafali sa medzi sebou...samozrejme kašlali na to že chudák Alex bol vo výškovej rovine ich nôh...(ale tak sú to zvery...nemožno im vyčítať nevšímavosť) ...ale keď prišiel majitel, čož som už ratovala moje precitlivelé dieťa zelené od strachu a skoro bez dychu aký šok malo, tak majitel spusti "do p.ˇe, k.r.a ...že tie decká nevedia uhnúť" ....
No ti poviem, milý zlatý - vyholený - nabúchaný sa zlakol snáď viac ako môj syn.... ja som sa nadýchla...dostala som taký hysák, vykričala som mu od predpisov cez vodítko až po náhubok snaď všetko, ešte aj jeho chrapúnstvo a lisú hlavu...
Dokonca musel zakročiť môj muž, lebo som po milom zlatom chrapúňovy skočila....tak ma musel ťahať...
Pánboh vie, že chlap mal šťastie že ostal ticho...lebo inak neviem....
Vlado sa doteraz na tom baví - že som riadna fúria...a že on sa obetoval za všetkých chlapov, keď si ma vzal Chichocem sa

Suuuuuuuuuper,mne sa páči

Suuuuuuuuuper,mne sa páči Tvoj prístup,lebo ľudia sú dnes naozaj rôzni /viď vyholená hlavaPrekvapenie Prekvapenie Prekvapenie /,a je potrebné sa vedieť brániť.Som sa smiala,keď som to čítala,viem si predstaviť toho hlavúňa.Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa Áno Áno Áno Tlieskam Tlieskam Tlieskam

Alia, páčiš sa mi .

Alia, páčiš sa miÁno . Myslím, že si fakt správna mama a správne mamy sa o svoje deti bijú ako levice...Objímam

Jéééj ty veríš na

Jéééj ty veríš na rozprávky ? aj ja - na škriatkov v Írsku - a hodlám si tam raz ísť po ich hrniec zlata na konci dúhy....
Hej ja som takým tygřík vyžlík ....ale bijem sa so statočnosťou leva Pohoda ale tak kdo iný to má robiť ak nie mamy, však?....

(bez predmetu)

Tlieskam Tlieskam Tlieskam Áno Áno Áno

ahojte Alian, An a ostatne

ahojte Alian, An a ostatne nanicmamky, ktore mate nejak postihnute deticky. chcem sa podelit s vami tiez s mojou bezmocnostou a obcas zlostou, ktoru som za 8.5 roka obcas musela krotit. mala som dcerku ktora bola rovnako postihnuta ako Karolinka. este v tehotenstve som sa dozvedela o jej postihnuti. ale nevzdali sme sa a bojovali. bol to da sa povedat tvrdy boj. nie kazdy ju chcel prijat. nasli sa aj obmedzenci v rodine. obcas som musela kusnut do jazyka aby som si nepohnevala napr. svokrovcov, krori nedokazali zit s postihnutou vnuckou. az casom ked Timka zacala chodit a rozpravat zacali ju mat radi. trvalo im to cca 5 rokov. ziskala si ich svojou vecne veselou naladou, usmevom a bozkami. od prvej operacie sa jej velmi darilo a ventil jej vydrzal do siedmich rokov. potom uz boli hadicky kratke a muselijej dat dlhsie.vsetky operacie zvladala perfektne.pravidelne sme chodili do rehabilitacneho centra v Ke, specialnej skolky a teraz do prveho rocnika. zazili sme aj skolu v prirode. zial nahle sa jej stav zhorsil a museli sme ist do nemocnice. lenze nasi lekari jej urobili CT, rondgen a nenasli ziaden problem preco sa Timka zle citi. tak usudili ze v skole prirode nieco zjedla co jej pritazilo na zaludku. poslali nas domov s tym, ze dva-tri dni diety jej pomozu. trapila sa tyzden doma. ona nevedela plakat, len tisko trpiet. 15.5 jej uz bolo velmi zle a preto sme zavolali zachranku. bol stvrtok 5.30 rano. a v nemocnici zacal boj o jej zivot. zial o 11.11 dotlklo jej milujuce srdiecko. ten hrozny zial neprajem zazit ziadnej z vas. preco sa najdu ludia,ktori su lahostajni k nasim detom? vari postihnute dieta nema pravo na zivot? kto Timeiku nepoznal, nevie o co prisiel. drzim vam palce, aby ste nemuseli zazit taku prazdnotu, aku v sebe citim teraz ja.

Lenka dovol mi vyjadrit

Lenka dovol mi vyjadrit svoju sustrast a polutovanie nad zivotnym osudom tvojho anjelika. Neviem si predstavit cim vsetkym ste si presli, zdravi ludia si to nevedia presne vykreslit co vsetko choroba obnasa. Ale ako mama si viem predstavit tu velku bolest, ktoru teraz citis. Viem, ze slova utechy od neznamej zeny na nete ti nepomozu, musi sa ti zahojit srdiecko same, ak sa to vobec da. Prajem ti hodne sil prejst tymto trapenim a zas sa vediet v zivote usmievat. Mas moj hlboky obdiv a uctu, ze si dokazala poskytovat Timeike lasku a starostlivost po cely cas, co to potrebovala. Skladam ti svoj hold. Prajem ti, aby prisli krajsie dni a bolest ustupila. Citim s tebou a posielam Timeike hodne pozdravov do nebicka. Srdce Srdce Srdce Srdce Srdce Srdce

Lenka,je mi to tak strašne

Lenka,je mi to tak strašne ľúto.Rada by som nejako pomohla zmierniť váš žiaľ,ale slovo je málo a na dlhé rozhovory veľmi skoro.Timeika je určite krásny
anjelik-váš anjelik.Objímam

Ešte niečo som chcela,ale to skôr súkromne,ak by som mohla.

www.ka-no.weblahko.sk

ahoj an. velmi rada by som

ahoj an. velmi rada by som sa s tebou skontaktovala ak by to bolo mozne. my byvame v dedinke pri Kosiciach, neviem odkial si ty. velmi dobre mi padli vase slova. slova vsetkych nanicmamiciek. u nas na dedine nieco take neexistuje. kazdy povie, ze jej je tam uz dobre, ze sa netrapi. ale ved ona sa netrapila. zila perfektny zivot. neskryvali sme ju, vsade sme s nou chodili, davali lasku a ona nam tu lasku stokrat vracala. ale ved tvoja Karolinka vam takuto lasku tiez odplaca tak vies o com hovorim. ako sa vedia potesit z kazdej malickosti. dnes ma starsia dcera vystupenie v amfiteatri so svojim ludovym suborom a s Timeikou by sme tam boli tiez a tlieskali. ale jedna stolicka vedla nas bude prazdna. uz nebude pocut Martinka pokriky od svojej sestricky " Martinka tancuj!" len verim ze toto vystupenie bude pozerat Timeika z nebicka a tisko tlieskat.

ahoj,Lenka.teraz som v

ahoj,Lenka.teraz som v praci,ale vecer sa budem snazit ti napisat.
Pozdravujem Martinku,nech sa jej vystupenie vydari.A Timeika bude tiez s vami,vo vasich srdieckach.Drzim palce

Dakujem ailataN. tvoje slova

Dakujem ailataN. tvoje slova mi velmi pomohli. dnes na mna zas prichadza zial. plno deti dostalo vcera vysvedcenia len ta moja nie... a problem dalsi...? manzel bol vcera na posedeni riaditelovych narodenin. v noci o jednej ho priniesli riadne zdruzganeho. traja ho nevedeli vyniest po schodoch. rano som odisla do prace, pretoze uz musim chodit do prace, kedze som sa doteraz starala o Timeiku. nerozpravala som sa s nim, lebo spal. o druhej poobede ked som prisla domov, som sa ho spytala co to malo znamenat. odpovedal mi ze sa chcel upit na smrt, aby mohol byt s Timeikou. nemam slov... ja placem pri pc a on v spalni. ja uz nevladzem.

Bože, Leni, napísala som

Bože, Leni, napísala som asi dvadsať riadkov, už 2 krát som ich zmazala. Držte sa, kvôli svojmu anjelikovi, ktorého teraz už nič nebolí, nič ho netrápi. Neplač sama, choď a plač s manželom, obaja prežívate spoločnú stratu. Delili ste sa o úspechy a aj neúspechy, nevzdávajte to teraz.
Držím palčeky, aby ste to zvládli.
A ty, Timi, už sa teším, ako sa raz v nebíčku spoznám s takým statočným dievčatkomSrdce Srdce Srdce Srdce

Lenka, je to urcite ukrutne

Lenka, je to urcite ukrutne tazke, ale nemaj to manzelovi za zle ...
mne muz uz zopar razy povedal, ze co laska ku mne ... ja som predsa cudzia, ale jeho dcera .... (teda nasa) ... to je nieco celkom ine. A ako velmi dobre to chapem !

Drzte sa, neviem, ako sa taketo zivotne etapy prekonavaju, my sme dnes prvy den po 6r sami bez deti ... a ako nam chybaju. predstava, ze by vobec neboli, ... na to asi nemam dost fantazie Mlčím

Leni,my sme sa o

Leni,my sme sa o Karolinkinej diagnoze dozvedeli mesiac pred terminom,pred Vianocami.Rozhodli sme
sa,ze nebudeme vopred nikomu nic hovorit,"kazit" Vianoce.Ráno,na Silvestra,ma muž zaviezol do pôrodnice,Karolínka sa narodila okolo 12hod.Otec s bratom oslavovali od skorého rána a môj manžel hlavu smútku.Az neskor som si uvedomila,ake tazke predpoludnie si prezil.Ked sa diagnoza potvrdila,bolo to jediny krat v nasom zivote,ked som ho sama poslala,aby sa siel opit/chod,opi sa,nieco rozbi,ak sa ti ulavi,len nebud sam-doteraz si to pamatam/
Lenka,nebudte ani vy sami,kazdy v inej izbe.Starostlivost o Timeiku ste si asi tiez "delili",z jej uspechov ste sa tiez tesili spolocne,poplacte si spolu a tolko,kolko treba.Vzdy budete mat dve dcerky-jedneho anjelika a jedno slniecko.A to slniecko vas tiez velmi potrebuje .

www.ka-no.weblahko.sk

Lenka nemaj mu to zle. To su

Lenka nemaj mu to zle. To su muzi, riesia problemy takouto cestou. Mozno vas to nestastie trosku odcudzilo, ale plakat musite spolu. Objim ho a silno ho drz a drz aj Martinku casto v naruci, nech citia tvoju lasku a ty cerpaj lasku od nich. Nic ine ako blizkost milovanej osoby ti pomoze prekonat bolest. A hlavne neodovol aby siel za Timeikou. Lub ich oboch a daj im to vediet. Chlapi su slabsi v krizovych situaciach, teda vacsinou. Poplac si sama a poplac si aj s manzelom, nech nema pocit ze stratil aj teba. Drz sa, myslime na teba vsetky dievcence z tejto stranky Srdce Srdce Srdce

Plačem ako malá ja by

Plačem ako malá Plačem ja by som asi umrela...my na Sandre hrozne lipneme...keby sa jej niečo stalo - ja by som asi zošalela. Viem že teraz potrebujete byť silný ale tiež viem že je to hrozne moc ťažké...ja ešte stále vzlykám, nemôžem si pomôcť! Je to strašné, je to nespravodlivé a kruté ....a nikdy by som to nechcela zažiť. Práve pri týchto veciach si vždy poviem, "čo sú ostatné problémy? Nevera....obezita...práca...? " Oproti takémuto niečomu je to nič.
Pán Boh vie, že milujem svojho zdravého syna, ale Sandra je pre mňa jeden obrovský bojovník, a ja som na ňu velmi hrdá...a keby zrazu nebola - nemala by som prečo žiť. Lebo mi ju potrebujeme rovnako ako ona nás, denne nás učí maličkosťami velké veci, ktoré nás nútia byť vďačný za každý deň. Ďakujem bohu za jej zbojníctva i za každé slovo.
A ďakujem že ju mám. Velmi ma mrzí že Timka svoj boj prehrala, ale isto bola šťastná a cítila že ju milujete a chránite. Buď vďačná za okamihy s ňou a mysli na ňu - lebo kým na ňu budeš myslieť tak bude s tebou na veky. Smrť je strašná len pre tých ktorý tu ostávajú, nie pre tých čo odišli. Plačem Plačem Plačem

LenkaK smutný príbeh- ono

LenkaK smutný príbeh- ono vlastne ani nejestvujú slová ktorými sa dá vyjadriť v takomto prípade súcit, pochopenie...snáď len toľko napíšem za seba, že mám dvoch zdravých chalanov ale snažím sa ich vychovávať tak aby citlivo vnímali aj to že okolo nás žijú ľudia ktorí sú nejakým spôsobom postihnutí, chorí...aby sa raz nesprávali ako idioti ku svojim napr. postihnutým kamarátom, alebo možno v budúcnosti vlastným deťom, či vnúčatám...Srdce Srdce Srdce

dievčatá, držte sa !

Plačem Zlomené srdce Plačem dievčatá, držte sa !Objímam Objímam Objímam

Babenky - v USA existuje

Babenky - v USA existuje rodina ,kde maju 6deti - z toho 5 autikov !!!!!!

To tam musia mať pekne

To tam musia mať pekne veselo Úsmev ja som zažila u jednej maminy len dvojčatá autistické z čoho mal každý svoje vlastné princípy a bol ich problém dostať v jeden čas aj na jedno miesto.....napr. do taxíka ani bohovy....