reklama

Deti, športy...picne ma

Pridal/a ivlilela dňa 29. 02. 2016 - 08:28

reklama

Mám dvoch chlapcov. A to vyslovene živé striebra. Pre nich aktivitou nie je žiadna tvorivá činnosť. Keď zahlásia, že sa nudia, nestačí im dať omaľovánku a farbičky. Dokonca ani knižku, autíčka, lego...aj playstation zaberie iba sporadicky. Pre nich je skutočnou aktivitou šport. Hokej, futbal, plávanie korčuľovanie, lyže....len pri vykonávaní týchto činností majú pocit, že strávený deň bol plnohodnotný. A tak si moje milé viete predstaviť ako to u nás niekedy doma vyzerá. Tohtoročná zima nám veľa dôvodov na radosť nedala a tak sme naozaj veľa času strávili vo vnútri.  Samozrejme víkendy sme sa snažili si užiť naplno a energiu z tých mojich huncútov vybiť za každú cenu! Úsmev  Ak som však chcela prežiť dlhé zimné večery v dobrej psychickej pohode museli sme improvizovať. Hokej floorbalovými hokejkami na chodbe je už samozrejmosťou. Už aj na opadanú omietku v okolí „bránky“ som si nejako zvykla dokonca aj zapackané zrkadlá, ktoré slúžia ako mantinel vo vážnych hokejovo floorbalových zápasoch neleštím každý deň. Futbal je samozrejmosťou. Len sa snažím vyberať loptu a priestor,  kde by hrozila najmenšia potenciálna katastrofa v podobe finančných následkov na majetku. Často u nás vyhráva aktivita menom „drtivá porážka“.  Keď celý byt je posiaty rôznymi prekážkami a chalani súťažia, kto bude mať lepší čas v cieli. Podliezajú metlu, skáču na jednej nohe, skáču zo stoličky, úsek cesty prekonávajú behom vzad! No jednoducho u nás je vždy zábava. (ešte že bývame na vyvýšenom prízemí...neviem si predstaviť, že by pod nami ktosi býval)

V poslednej dobe sa všetky tieto zážitky vo mne melú a to hlavne vtedy keď vymýšľame aktivity, ktoré by na chalanov zabrali. Doteraz boli na nejaké skutočné športy v kluboch malí, no od septembra tomu už bude inak. A tak sa synčekov pýtam, aký šport by ich bavil, čo by chceli robiť. Snažím sa naozaj vypočuť ich túžbu a netlačiť ich do aktivít, ktoré by sa páčili mne alebo manželovi. Chceme podporiť ich talent a neudusiť ho v nich len preto, že iný šport by bol jednoduchší z nášho pohľadu. U staršieho syna vyhráva jednoznačne hokej. Veď aj na jeho historicky prvom karnevaly bol za hokejistu Úsmev A tak teda pravdepodobne od septembra budeme mať doma malého hokejistu.

Keď sme tak spolu minule pozerali nejaký zápas KHL, čo je u nás okrem športu ďalšia obľúbená aktivita, zatvárala oči pri niektorých opieraní spoluhráča na mantinel. Moje 4ročné blonďavé chlapča bolo ako vo vytržení a všetko vášnivo komentovalo. „Daj ho! Poriadne ho opri! Heeeeej...veď toto nebol faul!“ Rozhadzoval rukami a stále sa obracal na manžela aby mu ten potvrdil, že správne posúdil situáciu na ľade. A potom mi vbehla do hlavy myšlienka, že možno o pár rokov tak budú kdesi opierať o „manťák“ môjho syna a poviem vám neboli mi to jedno.  Nie som veru žiadne úzkoprsá matka, ale tieto predstavy mi nerobia najlepšie. Minule som tiež čítala nejaký článok o matkách športovcov, ako ony prežívajú podobné situácie. Niektoré chodia na každý zápas alebo preteky sú hlavnými členkami fun klubu, iné zase sedia doma a tŕpnu či sa im kdesi deti neprizabijú, dokonca som čítala aj o takých ktoré si pozrú zápas až potom keď sú si isté, že ich ratolesť to prežila bez ujmy na zdraví. Samozrejme závisí od toho o aký šport konkrétne ide, ale keď mi syn minule povedal „Mamina, budeš so mnou chodiť na všetky tréningy a pozerať sa ako sa bijeme a nabíjame na mantinel, dobre!“  hovoril to mega nadšene a k tomu ešte dodal „Môžeš to aj kamerovať, nech si to môžem potom doma pozerať!“

Mladší Dávid ešte nie je nejako vyprofilovaný, čo by ho bavilo, respektíve ktorým smerom sa v jeho „športovej kariére“ vyberieme. No už dnes viem, že jeho fascinujú všetky extrémne športy. Lezenie po všetkom a všade, skákanie smerom hore aj nadol, baví ho rýchlosť a miluje adrenalín. A k tomu všetkému má posunutý prah bolesti a aj znížený pud sebazáchovy Úsmev Keď sme boli naposledy v Alpách, tak ho najviac zaujali lyžiari na tých najstrmších zjazdovkách brázdiaci ľadovce a horolezci zdolávajúci ľadopády. Obdivoval hrubé farebné laná, mačky na topánkach no predovšetkým spôsob akým sa za pár minút dostali z hornej časti ľadopádu až ku nám dole....

 

Aááááh moje zlaté naničmamy, čo ma ešte krásne adrenalínové čaká? Ozaj ako zvládate vy športy svojich detí? Podporujete ich? Pociťujete obavy?


reklama

reklama

Kamila, Po, 29. 02. 2016 - 09:33

Ta to vy doma máte nie taký adrenalín. Inak plne chápem tvoje obavy.

Mala som doma štyroch taekwondistov, korejské bojové umenie s technikami zameranými na nohy, kopy. Chalani sa cca po roku celkom rýchlo vyprofilovali, žiadne zápasy, súťaže. Občas sa vybrali na suťaž poomsae, to sú bezpečné prevedenia zostáv, zamerané na techniky .. Zato najstaršia deva, sa  zápasení našla. Pointa "kukla" na hlave, k tomu vesta, chranice, na rukach a nohach. Body sa rataju za kazdy zasah nohou na vestu, este lepsie na hlavu, ruky sluzili na blokovanie, zabranenie uderu.

ja ako matka, som sa na tieto zapasy nebola schopna pozerat . Moja deva ma velke stastie, ze som nebola v Chorvastku, kde dostala zo 5 "hlav" v jednom zapase, so superkou o hlavu vyssou. Moja, je drobne ziena, ale vahou svalov, sa casto dostala do kategorie s devami, ktore mali fakt o hlavu viac. Doma som uz len riesila u lekra, ci nie je zlomeny nos. Ak by som tam bola tusim, ju uz na ziaden  zapas v zivote nepustim. Ale doslo zranenie kolena  a uz nezapasi, trenuje deti, reprezentuje Slovensko v poomsae ..., ale bojovnost je ostala. ;) Mladsiu bojovnicku som radsej z takewonda presunula na tanec. ;) Takze tak, ja mama a nebezpecne situacie, ale väčšinou všade posielam svoje dieti v dobrej viere. ÚsmevMladší syn mi už párkrát z orientačného behu, došiel riadne dobitý. Hambím sa A to sa tvári ako dosť nevinný šport.

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 07:48

tak to som rada, že nie som sama...Taktiež asi budem mať v budúcnosti problém s prípadnými zápasmi....No uvidíme pri akom športe nakoniec skončia Úsmev

Iwa, Po, 29. 02. 2016 - 11:40

Veselooooo Pohoda Moji našťastie až tak extrémne na športy nie sú vysadení. Len maldší potrebuje pohyb... asi ako tvoj mladší... riziko, skoky, sám za seba - na kolektívny šport ho nenahovorím Úsmev Pravidlá - no dobre, ale nech je aj veľký priestor na improvizáciu ... a nech je on hviezdou! Ale ak by sa niektoýí z nich rozhodol zdolávať hory, idem tiež. Keď sme boli teraz cez prázdniny lyžovať, už som ich musela cestou dole občas blokovať, aby spravili nejaký oblúčik a spomalili a nerútili sa opreteky ako lavína Vyplazený jazyk

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 07:52

Môj mladší to asi bude mať rovnaké...len aby bol sám sebe pánom a hlavne žiadne pravidlá. Keď ho niekedy vidím skákať alebo liezť až mi tuhne krv v žilách. Na druhej strane si uvedomujem, že moja laťka strachu je už značne posunutá. Keď mám na návšteve kámošky často odchádzajú od nás vystresované z toho čo videli/zažili...a ja som v ťažkej "zvyknutej" pohode Chichocem saÚsmev

čo sa týka lyží tak to máme rovnaké. Hlavne čím rýýcheljšieee....

Iwa, St, 02. 03. 2016 - 08:29

Podobne... ostatní ľudia vystreľujú, aby išli mladšieho zachraňovať... nemá pud sebazáchovy, už nám aj do bazéna skočil a pri tom vôbec nevedel plávať, muž ho vytiahol, pokašla si malý, povypľúval vodu a o 5 minút liezol do vody znova Vyplazený jazyk

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 08:32

tak to je úplne cez kopirák ako ten môj mladší. Niekedy som rada, že je taký a v živote sa nestratí. Len rozmýšľam či úplne nezošediviem dovtedy Úsmev

Tangy, St, 02. 03. 2016 - 08:36

Ako tak citam, ti najmladsi synovia su vsetci akisi odvaznejsi. Nas tiez tak. Musim mat oci na stopkach, kam zasa vylezie a odkial skoci.

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 08:39

ked nad tym tak rozmyslam aj v mojom okoli je to tak...Tie mladsie deti su akesi odvaznejsie. Mozno je to tym ze maju "skolu" od toho starsieho uz od perinky. U nas napriklad ten starsi mal skvele napady ked bol David v perinke. Snazil sa ho posunut z miesta na miesto tahanim za dlhe cierne vlasky...kedze bol upozorneny ze braceka zdvihat nesmie 

Lenka R, St, 02. 03. 2016 - 09:42

Absolútne ťa chápem .Mala som doma dve také živé akčné potvorky bez pudu sebazáchovy Chichocem sa

Víkendy a dovolenky to bolo surfovanie, horolezectvo, lyžovanie ... a počas školského roku aktívne futbal u mladšieho syna a hokej u staršieho.  No nuda s nimi nebola a o zápasoch za každého počasia a úrazoch radšej pomlčím , ako mamina som nemal šancu niečo komentovať alebo vyjadriť obavy, inak by som mala zákaz vstupu na štadiónVeľký úsmev

Prežili. Aj chalani , aj ja Slnko

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 16:04

fuúúú...tak to si ma potešila Lenka, že prežili... Tak skúsim si tú ich akčnosť teda užívať Úsmev

 

ivlilela, St, 02. 03. 2016 - 16:14



  Dámy takže update z dnešnej aktivity. Lezecká stena v Košiciach Úsmev Chalani boli nadšení, spali ako zarezení poobede. A vraj tam ešte 2,5 ročné chlapča ešte nemali Tlieskam Aspoň sme si užili deň!!!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama