reklama

Synátor "dohadzovač"

Pridal/a ivlilela dňa 27. 10. 2016 - 13:21

reklama

Škôlka je miesto, kde si deti prídu naozaj ku všetkému. Prvým nadávkam, kontaktu s autoritou „učiteľ“, možnosti presadiť sa a hlavne k prvým kamarátom. Netušila som však, že sa prostredníctvom tejto inštitúcie budem zoznamovať aj ja MAMA Úsmev

Všetko sa to začalo v lete. Na slávnostiach v budatínskom parku môj starší syn stretol kamarátku zo škôlky. Hrali sa pobehovali. Nevedela som ich odtrhnúť od seba. Pooóoď miláčik, tatino čaká!“ skúšala som ho odpútať od hry. Výhovorky boli kadejaké.... no účinok odpojenia sa od hry s kamarátkou žiadne. Až keď po dvoch hodinách pribehol za mnou s návrhom. „Maminááá, zober si číslo na Adelkinu maminu prosím!“ Keďže som sa tvárila, že nerozumiem tak mi to ozrejmil. „No, keď budeš mať číslo tak môžeme Adelkinej mamine kedykoľvek zavolať a stretnúť sa!“  Bola to moja šanca pohnúť sa ďalej z tohto miesta. Vymenili sme si teda číslo so sympatickou mamičkou...

O nejaký čas neskôr...Poobede sme trávili v detskom centre. Počasie von nedovolilo outdoorové aktivity a odvahu na to ostať doma s dvoma chalanmi s prebytkom energie som nemala. Asi po pol hodinke rozkukania sa prišiel za mnou starší syn „Maminááá, je tu môj spolužiak Karol!“  Vedela som, že o zábavu je postarané. Pobehovali po priestoroch ako blázni. Najprv boli vpravo potom vľavo, hore na šmýkačke .... Ani sledovať som ich nestíhala. A potom to prišlo. Upotená malá hlava sa  oprela o moje nové tričko. „Maminááá, opýtaš si číslo od Karoloveho tatina?“ ukázal rukou smerom ku vchodu. Sedela tam asi 45 ročný pán. Tmavé vlasy, okuliare, vážny výraz tváre a rukách tablet. „To je jeho ocino, opýtaš si číslo? Chceme sa stretnúť niekedy, prooooosiííím“  Snažila som sa môjmu dieťaťu vysvetliť, že sa dosť vidia v škôlke a aj takto v centre sa nám podarilo stretnúť. No on stále trval na svojom... „Mamííííí, veď si už opýtaj to číslo!“  Zvýraznil tón hlasu môj nedočkavý syn. Vysoký pán sa usadil neďaleho nás. „Mamíííí....veď aký je to problém opýtať si číslo?“  Vymenovala som zopár dôvodov, prečo to nie je úplne vhodné. Žiadny však nezabral. Po chvíli ho zaujalo čosi na ihrisku a tak odbehol. Nevracal sa nejaký čas a tak som sa pokojne usadila popíjajúc kávu s vedomím, že na to už zabudol. Periférne som sledovala pána. Tiež sa mi zdal pohrúžený do svojho tabletu. A tak všetko bolo tak ako malo. Po pár desiatkach minút však víchrica bola späť. „Mamiíííí a máš už to číslo?“  Karol povedal, že to bude super ak sa niekde stretneme von!“  Intenzitou hlasu synátor veru nešetril. Sľúbila som mu, že sa o tom porozprávame a dohodneme sa pri odchode. A tak odbehol, na pár minút uspokojený odpoveďou.

V mojom periférnom videní som zbadala pánna od vedľajšieho stolu ako sa zdvihol a ide smerom ku mne. Srdce sa mi rozbúšilo....Ako puberťáčke. Zdvihla som hlavu zatiaľ čo on vytiahol z vrecka malý papierik. Podal mi vizitku s úsmevom na perách. „Kľudne volajte kedykoľvek. Aspoň sa chalani zahrajú!“ Opätovala som mu teda úsmev, poznamenala čosi  určite nesmierne vecné a upriamila som pohľad na vizitku. Aj podľa pozície na vizitke to vyzerala byť vysoko vážená osoba a tak som usúdila že ma intuícia ani tentokrát nesklamala...

Večer keď som rozprávala manželovi ako mi náš syn takmer nabalil chlapa som bola naplnená vďačnosťou. Mám úžasné deti, krásnu rodinu a takéto príhody sú len jej korením SrdceÚsmevPohoda


reklama

reklama

Iwa, Št, 27. 10. 2016 - 20:27

Šikovný Áno O pár rokov bude ako náš mladší. Už sa neobťažuje ísť najprv za mnou, on si hneď to číslo od kamošovho rodiča vypýtl alebo dá niekomu moje Veľký úsmev

Kamila, Po, 31. 10. 2016 - 12:45

Nuda veru nehrozí, čím viac parťákov na hranie tým lepšie. Mne moja v štvrtok poobede, keď som po ňu prišla oznámila, že sa dohodli s dievčatami, že u jednej z nich bude "párty", akože tam prespia. Malo to len maly háčik, mamička devy u ktorej sa to malo konať o tom ani netušila. Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheChichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama