Meno pre dieťatko

Diskusie Naničmama.sk: 

No piatok - somariny ma napadajú...

Kedysi mi sestra rozprávala príhodu, kedy jej priatelia mali prvé dieťa. Mamička mu dala meno a otecko bol rád, lebo jeho brat, ktorého mal veľmi rád a žil ďaleko od rodiny sa volal rovnako. Že manželka pochopila. Na to pri krštinách mierne pripitá sestra mladej mamičky podala iné vysvetlenie štýlom "A prd. Tak sa volal jej prvý frajer." Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Babatko je už dospelé niekoľko rokov a rodičia napriek všetkému stále spolu Mrkám.

Potom som po čase tiež počula takú teóriu, že žena dáva prvému dieťaťu, ak je to chlapec meno podľa prvej lásky (platonickej, neplatonickej ... proste po tej "skutočnej" prvej, čo vás preplieska).

Druhé meno vraj už dieťatko dostane zvyčajne aj podľa toho, čo sa nosí no a tretie a ďalšie ... nejaká taká teória bola, že aj podľa bezdetného strýka Rudolfa sa musí niekto volať, keď chce rodina dediť Veľký úsmev ... dobre - prehnané, viem.

Tak som sa zamýšľala, podľa čoho som vyberala mená ja.

Manželovi som dovolila kecať do mien, ak by to boli dievčatá - s Beátkou som sa dlho nemohla zmieriť, ale asi žiadne ženské meno by mi v tom hormonálnom opojení nebolo vhodné Veľký úsmev. Dnes sa mi veľmi páči.

Jasné, že som brala do úvahy pri výbere mien detí všetko možné.

Z počiatku to, ako sa bude hodiť k priezvisku. Potom som preberala postavenie v kalendári a nakoniec ... no nakoniec som vyberala mená „srdcom“.

Staršiemu som vyberala „silné meno“ – v strede R, zhodou okolností som čítala trilógiu či koľko toho bolo už nepamätám, kde sa hlavná hrdinka mala tak volať, ale však dievča, tak zvolili dievčenskú formu mena ... tak sa mi to meno veľmi vrylo pod kožu. Utvrdila ma aj Kobra 11 ... hlavný hrdina sa volal rovnako. No a na dôvažok, že môj výber bol v tej dobe správny sa vraciam k tej teórií prvej lásky – aj ten sa volal rovnako. Manželovi som svoje utvrdenie v rámci zachovania rodinnej pohody doteraz neprezradila.

Mladší – mladšiemu vybrali v podstate meno všetky ženy nášho rodu Úsmev. Aj mama aj sestra chceli pre svojich synov toto meno. No tak už to niekto predsa MUSEL v našej rodine synovi. Mrkám

A čo vy? Ako ste vyberali mená vy?

Jááj,, najhoršie s menami bolo pri mojej babke. Akékoľvek meno budúca mamička navrhla, babka mala vždy po ruke odstrašujúci príklad nositeľa daného mena Veľký úsmevVeľký úsmev No, babka tragédka Veľký úsmevVeľký úsmev

Sranda, zaujímavú myšlienku si mi vnukla s tým emnom prvej lásky... Minule mi spolužiačka zo ZDŠ spomínala, že našla svoj denníček z nejakej veľmi nízkej triedy 1-4. A tam vraj mala napísane, že dávala dohromady mňa s mojim frajerom. Presne rovnakého mena, ako má náš syn. Ja si to nepamätám, ale nakoľko sme mali takého spolužiaka, tak asi to je pravda. Dokonca si spomínam, ako sme raz išli autobusom od lekára, ešte sme nechodili do školy. A on so svojou mamou sedel pred nami. Asi som si to pre neičo zapamatala.

Rovnaké meno sa mi priplietlo do života ešte neikoľkokrát, dokonca aj niečo ako veľká nenaplnená láska. Na veľké šťastie, aj môj manžel má rovnaké meno ÚsmevÚsmev Takže azujímavá zhoda náhod.

Alebo skôr jasna ukážka toho, že mi bolo od začiatku naznačované, čo je mojim osudom PohodaPohoda

Babky tragédky do diskusie nebrať Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev.

To s tým menom - no fakt buď osud alebo veľké šťastie, že nemusíš vysvetľovať nikdy nikomu podľa KOHO si meno vyberala Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe.

A ja že už ideme vyberať meno pre tvoje dievčatkoHambím sa si ma sklamalaMlčím.

Nuž verte alebo nie, ale ja verím že dieťatko si nesie meno sám a tak sa pohybujeme v určitých hraniciach s menami. Nie je náhoda že dieťa dostalo nie príliš pené meno po človeku ktorý bol pri pôrode v sanitke či niečo podobné a vtedy je to to najlepšie. Daša to dobré pomenovala že už tam niekde na začiatku nás sprevádza meno našho dieťaťa a vryje sa nám do pamäti, možno preto sa pripletú aj také lásky aj ked u mňa to nemohlo byť. Také mena predtým neboli. Ja som vlastne nemala pre chlapca meno pripravené ani raz.

Ked som prišla do Bystrice tak v prvý deň som počula ako mamina volala na dcérku Ajka, Ajka - tak veľmi sa mi to páčilo že to meno dostala moja druhá dcéra u ktorej som vedela že dostane to meno od sameho začiatku tehotenstva, no ona Ajku neakceptovala a tak bola a pre mňa navždy ostane Andrejka.

Pri staršej som chcela mať Tinku ale Kristinu volali Kikou čo sa mi hrozne nepáčila, lenže pri nej som pozerala aj iné mena ale zaujímavé že všetky na M - Milada a iné, zvláštne bolo to že som nevedela ktoré naozaj dám až ked prišli zapisovať som povedala Martina ale môj muž zrejme v zápale osláv svojej dcéry všetkým povedal že máme Mariannu, na toto meno som nemyslela, ale dostali ho moje dve netere ešte počas toho roku.

Ani moja staršia dcéra nechcela byť Tinou a tak je navždy Martinka pre mňa.

Som rada že sa mojim deťom ich mena páčia a sú s nimi spokojné.

Moje vnúčence majú mena ktoré mne osobne sa až tak veľmi nepáčia a ja by som také mena nedala, ale mne neprislúcha vyberať mena svojim vnúčatám a každé meno je odrazu pekné ak ľúbime to dietko.

Úsmev

Ja mám vybraté, kedy bolo treba už roky Veľký úsmev.

1. Beátku chcel manžel

2. Barborka

3. Marína

4. Henrieta - bože mne sa tak páči, keď sa jej povie Heňa .... inak, pri prvom sme na vzdychárni medzi kontrakciami sa rozprávali s jednou nastávajúcou mamičkou a tá váhala medzi dvomi menami Lenka a Heňa. Potom povedala, že Lenke, keď povedia Lena, tak je to tvrdé a prísne, škaredé. Mne sa aj táto forma môjho mena páči. Znie to tak "západne" Pohoda ... nemecky. Lena! A mala som rada, keď mi tak hovorila moja ukrajinská kaderníčka - to bolo "Ľéééna" BozkávamBozkávamBozkávam .... to som milovala. Nakoniec babatko dostalo meno po mne ako mamina povedala po pôrode Mrkám .... tak tú Heňu som si odložila pre seba Vyplazený jazyk. keby čosi, kdesi, niekedy ...

Poznam Heňu, ktorá plače kvôli svojmu menu, vraj sa cíti ako pes ked ju niekto zavola. Takže som jej už nikdy nepovedala aké ma krásne meno, lebo ju to dostavalo do vývrtky.

meno ma nositeľovi sadnuť, ma ho prijať za svoje, poznám podľa seba lebo mne trvalo veeeľmi dlho prijatie môjho ťažkého mena.

Máš silné meno - je tak R. Keď používaš zdrobneninu bez R, tak je to taká nežná obmena pre mňa. Mne sa páči. Mne sa tuším dnes všetko páči Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev ....

Inak s tým zrovnaním sa mena - no mne dlho trvalo, ako sa predstavovať. Lebo Lenka je vlastne oficiálne ale ono je to aj tak pekne povedané. Takže v období puberty a odmietania rodičovskej autority a ich výbere môjho mena som to tiež riešila a bola som Lena. Chichocem sa

Ja mám tiež silné meno - v strede "R"Mrkám... ááále, chalanom som vyberala mená ja, manžel len pritakával alebo zamietol. Moje okolie si neviem prečo chvíľu myslelo, že najstarší dostane meno po mužovi - Róbert, ale mne sa to tak nepáči, keď to len zo zvyku treba dať. Takže najstaršiemu som dala meno Dominik- nejak intuitívne ma napadlo a nevolala sa tak ani moja prvá láskaÚsmev... to by bol z neho Martin určiteSrdce. Takže si to musel syn priniesť so sebou... pritom som to meno v detstve nejak moc nemusela. Druhý syn je Patrik a to mi k staršiemu nejak viac "ladilo" a navyše sa mi zdalo také príjemné, ako znie... ak by bol dievčatko tak by bol Veronika. S tým sa mi spája veľmi ťažké obdobie, keď som pred ním o jedno vytúžené bábo prišla a ani cesta k druhému bábätku nebola prechádzkou... myslela som si, že prídem aj o neho. Jediné, na čo som sa spoliehala bola vrúcna modlitba a prosby a zdravé dieťatko... /a Veronika bola Ježiškova najmilšia, napĺňalo ma to pokojom a vierou v dobrý koniec/ a nakoniec sa narodil zdravý, silný chlap/ec/Chichocem sa. Ale meno zostalo pre moju najmenšiu, ktorú sme nemali naplánovanú a naozaj som sa bála, ako to zvládneme... ako často hovorím, dve deti sme si naplánovali, tretie nám naplánoval najvyšší.

Takže cesta k menu dieťaťa má naozaj kľukatý tvar... sestra dala meno dcérke podľa nebohej svokry, ktorá sa jej nedožila - Juliana. Teta podľa pesničky P.Nagyho - Marcel. Druhého po svojom otcovi - Michal. Moja mama podľa herečky Cardinale - Klaudia, moja sestra. Moja kmotra podľa svojho priateľa - Karolína.A kamoška podľa toho, ako sa chcela volať ona - Monika. Tak teórií na  výber mena požehnaneVeľký úsmev.

A inak Lenka sa mi vždy páčilo, že sa nedá povedať hnusne, len krásne Lenka  /málokto vravieval Lena/ a vždy som si predstavovala lienku Chichocem sa. Ako dieťa som mala spolužiačku Henrietu a páčilo sa mi ako to znelo,dokonca aj skrátene Heňa, ale teraz by som tak dieťa asi nepomenovala. A ja som bola zo svojho mena strašne nešťastná ako malá... keď mi hovorievali Marienka, skoro som z kože vyskočila. Postupne som z toho vyrástla a meno sa mi zapáčilo... nejak som s ním stotožnená najviac.

To je krásny príbeh ako sa mená k deťom dostanú Srdce.

Mária je zvláštne meno. Ja som z ročníka, kde veľa Márii nebolo. Ja by som ti hovorila Maruška Veľký úsmev ... snáď by si nikam neskákala.

Ozaj, kedy sa to stane, že sa človek s menom zžije?

Ak by si ma tak volala, asi by sme sa neskamarátili Veľký úsmev... A keď tak nad tým premýšľam, veru si ani nespomínam, kedy sa mi zapáčilo. Asi ako sme sa otvorili svetu, viac som si ho všímala aj v zahraničných filmoch a to španielske "Maríja" mi tak prirástlo k Srdce, že sa mi zrazu zdalo krásne...

No a keď si spomeniem na tie moje vysnené mená z detstva :Margaréta, Matilda... ďakujem mame, že sa nedala zlomiť a nepremenovala maVeľký úsmev.

Ja až po 50, prišli sme na dedinu a tu ma z ničoho nič volalo viac ľudí Margitka a odrazu z niekde z diaľky som počula to krásne Margiiit od môjho otca a odrazu som pochopila že mi to už netrha uši ale naopak krásne znie, veľmi mi v tom čase ale už vadí Gita, picha ma do chrbta či do pleca, neviem to vysvetliť ale tak cítim tu bolesť pri tom oslovení ako ked niekto pichne ihlu do panačika. Divne že po rozvode som chcela aby ma všetci tak volali, chcela som byť zrejme silnejšia a oprostená od všetkého, cítim že je čas ukončiť aj Mardžori, ten ktorý ma tak volal už tu nie je.

Teraz ked mi niekto povie aké mám krásne meno už nereagujem ako niekedy ale naopak poviem, áno aj ja som už na to prišla. Meno je tak veľmi dôležité, pomáha človeku pri jeho ceste, ja by som nebrala že je silné meno s R, myslím že meno musí dobre znieť v ústach, teda ak ho budete prevaľovať  v ústach tak cítite či je príjemné alebo nie a tiež je dôležité aby nebolo veľmi ťažké ak je ťažké aj priezvisko a v mojom prípade bolo ťažké na vyslovovanie aj ked iní tvrdia že nie, ale ja ho stále vnímam ako ťažké, preto som si nechala priezvisko aké majú aj moje deti.

Hej Margori v ktorej Bystrici si počula to meno Ajka ?

BB

My sme vyberali podľa toho, ako sa hodí k priezvisku. Rozmýšľam, ale kým som neprišla na vš, tak žiadneho normálneho Martina som nepoznala. A tam už som bola zahľadená iným smerom. Aj tak tesne pred pôrodom (rodila som skôr) sme si ešte s mužom vymieňali sms o menách. Posledná voľba bola Martin alebo Marek, tak som vybrala. Keď sa mal narodiť druhý, nejako vnútorne som cítila, že by sa mal volať po svokrovi - Dominik. Manžel dlho odolával, bál sa reakcie sestier. Mali sme alternatívu Michal, ale nakoniec som si postavila hlavu a dobre som urobila, aj výzorom je junák na dedka Bozkávam  Keby bol dievčatko, tak je Mária - babky boli Márie, kamarátku som mala Máriu, volala som ju Marika.

Ja mám meno vďaka Kornovi a jeho pesničke Smútok Alebo by som bola vraj Klára, čo sa mi stále zdá lepšie. Tak ale postupne si zvykám, vravím si, že francúzske meno, tak snáď budem mať francúzsky šmrnc... Len keby ten Maupassant nepomenoval rovnako aj kurtizánu vo svojej poviedke.

jéj zaujímavá téma-ako tehotná som nikdy "tuho"nepremýšľala o menách lebo vtedy sme dopredu nevedeli čo to bude..tak pri prvom dieťatku v návele radosti a euforie neuveríte ale myslela som na svojho otca a starého otca(boli to úžasní chlapi-aj postavou ale hlavne povahou) preto som dala jeho meno zhodou okolnosti "dedičné"v mojej strane ale aj v manželovej teda svokra to "pokazila" lebo synovi mojmu manželovi dala iné meno..

pri druhom  som už tak nejako myslela na manžela(možno aby niekedy nežiarlil) tak meno po ňom..

a ked sa nám neplánovane zadarilo tretie tak to bolo tak akosi srdcom-meno na ktoré som nejako zvlášť nemyslela ale ked som malého uvidela tak hneď som vyhrkla -to bude Maťko...

priznám sa velmi ĺutujem že nemám Máriu..

Možno raz vnučka bude Mária..

Jaaj, mne sa celú moju mladosť veľmi páčilo meno Stanka. Mám silné podozrenie, že to bolo podľa Stanky z Gričskej čarodejnice :)  Potom som mala obdobie, keď sa mi veľmi páčilo a stále sa mi páči meno Anna. Lenže svokra sa tak volá a to som nejak si nebola istá. Chvíľu sme špekulovali nad Annamáriou (mária je zase moja mama). Manžel naopak presadzoval Máriaannu, respektíve Mariannu. Ale nakoniec nebolo treba :)

Pred rokmi som sa ešte nechala dosť ovplyvňovať rôznou numerológiou, astrológiou... Tak sme si pred narodením vybrali po 3 mená a dali vypočítať. Akurát pôrod bol predčasný a ja som ešte pred uspaním musela povedať meno. A výpočty prišli až večer :) Ani neviem, či som si ich ešte prečítala.

 

 

Ked so bola prvy krat tehotna, velmi som chcela chlapceka Petka. A vyslo to, mala som chlapca Úsmev

Peter bol aj moj svokor, ale to bola nahoda, mne sa to meno moc pacilo. Dedulko si myslel, ze je maly po nom , mal ho moc rad, moj svokor bol uzasny clovek, moc som ho mala rada Srdce

Ked som cakala druhe babo, nejako som si vsugerovala, ze to bude dievcatko a maly Petko sa kazdemu chvalil, ze bude mat sestricku. Chcela som bud Janku alebo Moniku. No a narodil sa chlapcek. Meno pre chlapceka sme nemali vymysleneChichocem sa , tak prve dni v porodnici som ho volala drobcek a fakt som nevedela ake meno malickemu dam. Aby sa hodilo i k priezvisku a aby sa mi pacilo. Nakoniec rozhodol manzel, ze ak by mi to nevadilo, aby sa volal po nom. Mne to bolo uplne jedno, hlavne som sa tesila, ze nam krasne a zdrave babo. Tak druhy syn je Ronald po tatinovi , ale v nasom kalendari nie je. Zaujimave je, ze oslavuje meniny prave na Janu ( to svokra zistila vraj v nejakom anglickom ci akom kalendari je Ronald 21.8.)

Pamatam si, ze ked bol maly , tak mu v skolke a i v skole komolili meno a namiesto Ronald ho volali Roland. Dokonca i na futbale mal prezyvku Rolo, ale bral to na stastie s humorom.

Len sranda je ked sa niekto vola Ronald Ruzicka a este ako drobec ma problem s R Veľký úsmev

Pamatam si aky bol roztomily, mohol mat tak nieco cez rok alebo dva roky a ked mal povedat ako sa vola , ze : Chonaldcho Chuchicha . ZlatyVáľam sa od smiechu po podlahe

 

 

 

S mojím mužom sme ešte len randili a už sme sa zhodli, že ak raz budeme mať dcéru, bude to Alžbetka. Keď som už bola tehotná, tak môj muž v návale lásky navrhol, aby sme, ak bude dievčatko, dali meno po mne - Evička. Mne sa moje meno páči, tak som súhlasila. Dnes, po rokoch, to samozrejme, nie je pravda, muž rád prehlasuje - žena si presadila svoje Veľký úsmev .

Keď som čakala syna, tak som si automaticky myslela, že keď je dcéra po mne, syn bude po mužovi - Janíčko. Aj som to tak rozhlásila po rodine. Bola som asi 3-4 týždne pred pôrodom, keď môj muž v tescu medzi regálmi zahlásil - ženičko, keď teda bude chlapček, čo keby sa volal Samko? Samkoo? Kde si na to prišiel, kto sa tak volá? Nikto, mne sa to páči. Nuž, teda, prečo nie? Súhlasila som a dnes si to už ináč neviem predstaviť - náš Samuel, aj vlasy má ako biblický Samson... Sranda bola ale po jeho narodení, keď moja maminka celej rodine oznámila, že Janko je na svete. O pol hodinky, dementovala - nie Janko, ale Samko Úsmev . A kamoška si myslela, že som sa v popôrodnej eufórii preklepla a napísala som Samko namiesto Janko Veľký úsmev . (Ak by nebol chlapček, ale dievčatko, tak by to bola tá Alžbetka Úsmev )

Ináč, po bývalej láske by som meno nedala. Meno to bolo síce krásne, ale bolesť, ktorá vo mne dodnes ostala, by mi to nedovolila. Vždy, keď to meno počujem, zabolí to... a je to už skoro 30 rokov...

Náš osud je ako tajný kód ukrytý v mene a priezvisku. Život každého človeka sa začína dňom, keď prvý raz uzrel svetlo sveta. Od toho okamihu má aj svoje meno, dar od rodičov. Mnohí dostali meno nevhodné, ktoré môže v sebe tajiť "jednoznačný chorobopis". Rodičia tak nevedomky odsúdili svoje dieťa na nepriaznivý osud. 

Veľmi nepriaznivé meno je Klára (obsahuje vibráciu č.7) - keby som mala tú moc, vyškrtla by som ho z kalendára. Podobne osudové  je aj meno Lenka - tiež obsahuje rizikovú 7. Toľko citácia z knihy Camily Karolinss MENO JE VÁŠ OSUD

Mala som byť Miriam, úradníčka na matrike nepripustila takúto verziu mena v roku môjho narodenia. O 5 rokov neskôr to už bolo možné, tak meno dostala moja mladšia sestra. Keďže rodičia mali toto meno vysnívané, na iné pripravení ani neboli, takže zostali zaskočení. Narodila som sa na vianoce, tak to bolo jasné.....vďakabohu, že mi nedali meno po neoblomnej úradníčke Chichocem sa  Mať všetky sviatky v jeden deň sa dá prežiť Veľký úsmev

O tejto knihe som netušila, keď som vyberala mená pre svoje deti. Prvorodený "musel" byť po tatkovi a dedovi, bolo to ich zbožné želanie a moje zaláskované celé JA vôbec nenamietalo. Z knihy som sa neskôr dočítala, že toto meno má priaznivú vibráciu. Dcéra mala byť Zorka alebo Frederika. Moje meno sa manželovi nepáčilo pre dcéru....pre mňa vraj dobré, ale pre dcéru ani náhodou. Trošku trafil moje ego a zabolelo to, tak som odignorovala jeho Zorku aj Frederiku (vraj ako dobre!) a tak som vybrala meno svätice (na to mi povedala, no čo už).....hodí sa k menu brata, ktorého nositeľom je tiež svätec. Obe mená detí majú  pomerne priaznivú vibráciu a tak sme im nevedomky nesťažili osud aj "nevhodným" menom.  

Čisto pre vlastnú zvedavosť si občas spočítavam mená a robím si vlastnú štatistiku, ako to numerologicky sedí. A ono to fakt sedí.  Možno by vyššie spomenuté Lenky či Klára mohli potvrdiť alebo vyvrátiť. Samozrejme, že do toho má čo hovoriť aj priezvisko. To buď vylepší alebo....no nič.....je to v každom prípade zaujímavé.

Ešte pre zaujímavosť, kto knihu nemá, karmicky zaťažené mená uvedené v knihe: Ingrid, Dominika, Kvetoslava, Gregor, Marián......

Ja som stále presvedčená o tom že vnímaví rodičia vycítia vibrácie okolo ich dietka, to je to čo chcú ti maličkí v brušku, lebo oni vedia svoje meno aj ked vraj nemusí mať len jednu podobu.

Evka trošku som sa zamyslela a marián mi príde naozaj ako ťažké meno a čo poznám okolo seba nositeľov sú to dosť zakomplexovaní jedinci ktorí majú pocit že im svet veľmi ubližuje.

No ja veľmi neverím na tie čísla ale ja skôr to vnímam na tom prevaľovaní po jazyku a možno je to jedno a to isté. No myslím že oveľa viac je nešťastných priezvisk ako mien, meno môžeme meniť  ale priezvisko je pevné a ja som vôbec nie prekvapená ak sa niekto rozhodne preťať ten začarovaný kruh a kašle na rod po meči a dá si iné meno. Poznám rodinu ktorá tak urobila.

áno margori, je to o tých vibráciách....

Každé písmeno má svoju číselnú hodnotu, teda aj vibráciu toho čísla. Rovnako ako dátum narodenia. Narozdiel dátum narodenia nemôžeme zmeniť, meno a priezvisko áno. Dátum si vyberáme sami, odzrkadľuje našu cestu, naše poslanie, to čo si tu máme odžiť....pochopiť. Rodíme sa s karmickou odmenou alebo s karmickým zaťažením, Meno a priezvisko nám to môže uľahčiť alebo ešte viac skomplikovať.  Veci sa však dejú presne tak, ako majú.

K menu Marián - nepoznám ich veľa osobne....ale tých zopár má naozaj problémy v živote, ktoré by z môjho pohľadu nemuseli mať.  


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.