Včera som ti neodpísala, lebo som nevedela čo a ani dnes to neviem.
Mne tvoj sen potvrdil určité veci, ktoré sa snívajú aj mne, nie všetko o sne sa dá napísať alebo si ani v tej chvíli nespomenieme.
Mne to nepríde ako sen ale prežitie tvojej duše. Je boj, biele versus čierne, minulosť - budúcnosť, mrtví - živí.
Je to niečo čo sa nedá iba tak zahodiť ale nás núti myslieť a zvažovať, preto ti ho neviem vysvetliť ako sen, lebo pre mňa to naozaj sen nie je, ale zas čo je duchovno? iná realita a to môže byť aj sen. Tvoj sen ti sprítomnil určité veci do kontextu, ale význam vieš iba ty, iba ty vieš precítiť emócie a všetko čo bolo okolo toho sna.
Mne sa tvoj sen páči, lebo hovorí o tom že ideš dalej, že poznáš už určité veci a aj to čo sa javí tak môže byť úplne inak.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
priznám sa išla som spať najedená(zdravy rozum mi vraví peto ten divoky sen)..ale po poriadku-bola som na návšteve u dcéry vo velkomeste,kdesi sme sa zdrťali a ja šikovná vraj idem domov(do jej bytu)skor ved tam trafím,nezobrala som si ani telefon,peniaze..ako idem ulicou uputalo ma veliké parkovisko s nevšednymi autobusmi-vravim si pozriem si to a tou a tou cestou ktorou som prišla sa vrátim..samozrejme som zabludila,ako tak bludim zitujem ze je to obrovská plocha"šachovnica"kde každé políčko je vyhradené pre niečo iné..od autobusov som prešla j obrovkému akváriu kde bol žralok a vedla továren na spracovanie rýb,potom "parkovisko "lietadiel",dalšie bolo vychod z bane na ťažbu uhlia a kopy uhlia okolo,potom niečo s ľadom a bola tan nesmierna zima nejaky chlap ma odtial vyhánal vraj zamrznem ked nie som dostatočne oblečená,teraz to najzaujimavejšie(mám priatelku roky po mrtvici ťažko sa pohybuje-doma potrebuje pomoc)pridem do dalšieho políčka tam táto moja priatelka bez palice pomerne svižne chodi a podlaha je vyumyvaná ešte mokrá..ona ma ponúka obuť papuče a vraví mi kto všetko si ich obul a mna zrazu osvieti-tích ludí poznám ale oni už dávno nežijú(naozaj!) ak si obujem tie jej papuče tiež zomriem a dcera ani nevie kde som sa stratila...odchádzam na ulicu do dalšieho "políčka"tam prechádzaju ludia kadejako staro oblečení-vojaci,robotníci..pytam sa ny vychod..kam idu oni či mozem isť s nimi-neodpovedajú len jeden mi povie že nemožem ist s nimi oni sú už zabudnutí odchádzajú do minulosti..ja prechádzam teda dalej vyzerá to ako velká stanica-nastupište:vlaky,autobusy,banske vláciky..no ja nemám peniaze,neviem ani názov ulice z ktorej som odišla a dcera tam ostala neviem ani ulicu na ktorú som sa vybrala..posadím sa medzi štyroch chlapov do prvého vagonika-rušňa ktory je preskleny aby som videla na cestu..chlapi nie su drzí len sa smejú,že viem len to ako sa volám a neviem sa vrátit..plačem nie nas sebou,predstavujem si ako ma dcéra hladá a nevie kde som sa podela....bola som rada že konečne ráno no druhy den myslím len na tento sen a citim sa vyšťaveno-bez energie.