Dnes som sa dozvedela, že jedna americká firma posiela po siedmich rokoch zamestnanca na ročnú platenú dovolenku. Mne by toto úplne stačilo. Nie trojdňový pracovný týždeň, ale rok voľna. To by som ocenila oveľa viac:))) Kamila, ale veď ty si šéfuješ sama, tak si môžeš povedať, že dnes na to kašlem. Či nemôžeš?:) Ja už nie som schopná zmanažovať nič. Teda zmanažujem všetko, ale nie tak úplne ako by som chcela, ale to je asi dosť jedno. Hlavne, že účty sedia, chladnička plná, práca urobená a mám občas aj na seba čas:)))))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sci-fi? Či?
Po internete, na celkom významných slovenských weboch, teraz koluje článok, o tom, žeby sme už po štyridsiatke mali pracovať len tri dni v týždni. Aby sme nevyhoreli, aby náš mozog pracoval efektívne. Autori štúdie majú na mysli prácu ako zárobkovú činnosť, mimo to môžeme vraj smelo okopávať bandurky na poľu, umývať okná ....
Bez debaty v našich podmienkach je to nereálne. Zarobili by sme tak na slanú vodu, a ktorý zamestnávateľ by to toleroval . A kam by to smerovalo pomaly do 65-tich rokov, či koľkých, keď sa možno dostaneme do dôchodku. K štyrom hodinám týždenne? Tie dôchodky by tak aj vyzerali. Už teraz nám sľubujú ich znižovanie.
Mám 46 rokov a moja schopnosť zmysluplne využívať moje mozgové závity, výrazne klesá. K tomu zrejem prispieva viacero faktorov ... Mala by som si zájsť na školenie k Poirotovi, ako zabezpečiť po tak dlhú dobu fungovanie šedých mozgových buniek. Žeby pracoval len tri dni v týždni?
Dávnejšie, keď som hľadala voľačo na tému vyhorenie, dozvedela som sa opäť nejaké múdre rady, ako ostať pri zdravom rozume, telesnom a duševnom zdraví. Nepamätám si všetky detaily, utkvela mi však v pamäti jedna myšlienka. Mali by sme aspoň jeden deň v týždni nerobiť nič, ale vôbec nič, predpokladám, že už ani obed variť .... Boli tam aj voľajaké časy, koľko hodín denne by sme mali relaxovať....
Vždy si na to spomeniem, keď si cez týždeň o desiatej večer konečne sadnem na zadok k nejakému dokumentu, ku knižke ... Len za 45 minút nestihnem ani vypnúť, bo by sa zišlo aj ísť spať v rozumnú dobu. Víkend, neviem, prečo je toľko ospevovaný, ako dni voľna. Kým sa ja v nedeľu vymotám z kuchyne, bo varím, aj na pondelok, voľačo do mrazáku cez týždeň ... Pri mojej "efektivite" práce, aj koláč by sa zišlo upiecť, často sú aj štyri hodiny. Pomedzi to, ešte pranie riešim ..., najmladšiu devu .... Učím sa aspoň vypustiť prácu, alebo lepšie povedané ma k tomu moja hlava už donútila. ...Opäť sa nám menia režimy, najmladšia, aj za zvyšných troch, ostane jedináčikom, budem mať dvoch študentov na víkend ... , s praním, balením ... Rozmýšľam, kam vtesnať aspoň pol dňové výlety.
Ok, nejdem, nechcem riešiť seba, ja som celá divná. Dievčatá, veľmi by ma zaujímalo, ako sa vám darí relaxovať, vypnúť hlavu, nájsť si čas na seba? Počas pracovného týždňa, počas víkendu? Podľa mňa to dosť výrazne závisí od počtu a veku detí? Asi ste zaregistrovali ten vtip: "Hurá, ide víkend! "...., "Aha, ja som mama....", tak nejak voľajak znel .... Darí sa vám "zmenežovať" svoju prácu, domácnosť, deti a seba, do voľajakého harmonického celku?
Máte pocit, že obsah vašej hlavy s pribúdajúcimi rokmi, pracuje stále rovnako efektívne, ako do takej štyridsiatky .....? .... Či to aj s vami ide dole vodou? Mládi v ....., do dôchodku ďaleko, treba ešte život šťastne žiť. Ako na to? Však vnúčatám, bude treba stačiť.