Tak som konecne na konci. Necitalo sa to lahko. Po dlhej dobe kniha, kde som precitala cca 20 stran a musela som prestat, lebo som revala ako male dieta. A to sa mi uz teda daaavno nestalo, plakat pri knihe . Casti o ukrajinskom hladomore, kde Stalin zabil 6 milionov a deti pojedali svojich rodicov a naopak, zurive vrazdenie poliakov z oboch stran, ci Bielorusko, ktore prislo zabitim, ci nasilnym deportovanim o 50% svojho obyvatelstva. To su naozaj nedavne dejiny pisane krvou, na ktore hadam ani nie su slova dostacujuce.
Je to drsne, je to krute, je to realita. Suvislost s dnesnymi casmi (Ukrajina, obnova nacionalizmu v Bielorusku, az zurivy polsky odpor k rusom atd) viac ako nahodna.
Treba si to stale pripominat, ako varovanie...
K tomuto som slabým sparingpartnerom, lebo vychádzam len z dostupných materiálov ako sprístupnené stránky, úvod k stiahnutiu a diskusie a recenzie. No, poviem pravdu, strašné kruté čítanie. Bravúrne napísané, absolútne dokonalé, beriem literatúru faktu, že sa musí držať svojej línie, ale ako citlivá matka, keď sa mi to začalo spájať s vedomím toho, že sa to skutočne stalo, tak slzy do očí, ťažko sa mi tie hrôzy chápali. Už samotný text je pre mňa krutý v zmysle, že ľudský život je opisovaný ako nejaké zrnko piesku, v praobyčajných číslach a do toho to vedomie, že ten človek žil svoj reálny život a trpel a teraz v miliónoch a v desiatkach mil!???!
No, budem sa snažiť zapracovať na tom, aby som sa k tejto knihe dostala. Každopádne, dať dohromady to všetko, tie malinké čriepky hrôz, ktoré potvrdia udalosti obrovských rozmerov. Dejiny... a odovzdávať to v takej polohe, aby ľudia konečne pochopili. No, klobúk dolu. To, k čomu som sa dostala (úvod a pár strán okolo č. 24?, témovo úvod do udalostí a hladomor na ukrajine), teraz neviem, či bola vyňatá tá omáčka, aby si ľudia dokúpili originál, alebo z marketingového hľadiska potrebovali rovno zošokovať čitateľa, lebo to druhé sa im na mne podarilo.
Ale všimla som si, že na sme.sk je bloger/ka?, ktorá sa aktuálne venuje jednej zo Snyderových tém, konkr. Hladomoru na Ukrajine. Určite, sa nemôže so Snyderom porovnávať, čo do hĺbky témy, ale pochopila som z toho, že sa ľudia snažia priblížiť túto časť dejín (ľudstva?).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elektronicky to este nie je, zhladuvala som kadetade. Inak poviem rovno, je hanba, ze napriklad ja som ani netusila o tych hladomoroch. Tak ano, som este z tej tesne poruskej generacie, kde sa tieto veci velmi neucili, ale aj tak je to pre mna hanba.De facto cela druha svetova bola dost obohnana propagandou a pamatam si len rusi = dobri, nemci = zli. Vsak aj Katyn (co zdaleka teda nebolo jedine popravisko polskej elity) priznali az v 2010.
Sokujucich predstav clovek pri citani nie je usetreny skoro v ziadnej kapitole. Osobitne som si zle vizualizovala trebars palenie zidov a povstalcov plamenometmi vo Varsavskom gete, zatial co o par metrov dalej, za murom sa na kolotoci vozili stastne rodinky. Vsak obdobie Velkej Noci bolo, cas oslav a pohody...
Ludia su neskutocne schopni zatvorit oci. A aj teraz nad Ukrajinou zatvarame oci, hlavne nech je to tam niekde, inde, za hranicou....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to muselo byť ozaj veľmi náročné čítanie. A to čo sa dialo, u našich susedov v nie až tak dávnej minulosti je neskutočné, šialené ...
Stále sa mi natíska otázka, čo vieme spraviť my, každá z nás, aby sme obdobným scénarom zabránili.