reklama

Pohľadnica

Pridal/a dasa_ dňa 27. 01. 2017 - 11:03

reklama

Vypadla z nejakej starej knihy. Obyčajná pohľadnica mesta Holíč.

Rozmýšľam, ale neviem si spomenúť na nikoho, kto by bol z Holíča. Na druhej strane moja adresa  a text: "Pozdrav zo svojho rodného kraja zasiela Vlado. Ps. Ďakujem za pieseň"

Tak to ma dostalo už úplne. Naozaj si nespomínam na nikoho s takým menom. Pátra moja pamäť, pátra, ale nič sa nevynára. Dokonca som zobrala aj lupu a začala študovať dátum. najskôr som vylúštila jún 83. To som bola tesne po maturitách, tak to bol zmätok ešte väčší. Nakoniec som si všimla, že autor napísal aj dátum a z júna bol hneď august. To by už dávalo zmysel. Pred nástupom do školy sme absolvovali povinnú aktivitu. Boli sme malá 12 členná skupinka na jednom JRD na Liptove. 4 chlapci boli z ČVUT v Prahe a 4 boli naši budúci spolužiaci, a ešte 4 dievčatá. Prežili sme 3 týždne v podmienkach, ako boli. Chlapci z Prahy boli za hviezdy - vtedy tam študoval tuším Petr Kotvald a tak doniesli zvesti, že vraj ho niekto na škole aj videl. A rozprávali príbehy z veľkého mesta.

Všeličo sme tam zažili, aj pokus o táborák pri Liptovskej Mare, aj dodnes pre mňa nepochopiteľný malý paneláčik v záhradke pred domom (nekecám, fakt ako mal niekto zámok, tak oni mali panelák. Ktovie, či večer aj nesvietivali okienka) Výborne pani kuchárky. Z robôt si pamätám iba to, že sme ručne trhali trávu z burgyne :)

No ale ľudia sa  mi nejak zlievajú. Fakt si neviem nikoho konkrétne predstaviť. A tobož už nie mená. Viem len, že jeden pražák bol zberateľ pohľadníc a tak sme sa dohodli, že si po návrate domov pošleme navzájom pohľadnice miest. On nás prosil, aby sme vyberali také kde je iba jedna fotka, že také sú cennejšie. Dnes by sme povedali, že sme swapovali :)

Je to zlváštne, ľudia do našich životov vstupujú. A stopu zanechajú len niektorí. Kedysi dávno si moja babka pamätala všetkých, s ktorými sa kedy stretla. Aj dedo vedel vždy každé meno, až som ho podozrievala, že si tie mená značí doma do nejakého zišitka. Dnes sa asi kvôli tempu života stretávame s oveľa viac ľuďmi. Len niektorí v nás zanechajú trvalú stopu.


reklama

reklama

eva m, Pi, 27. 01. 2017 - 11:47

Úsmevniekde v historickej pamati mas toho cloveka urcite ulozeneho Úsmev

aj mne sa toto stava. Zlievaju sa ludia, udalosti, spomienky... niektore su ako z iného zivota...

stava sa mi, ze niekto spomina na nase spolocne zazitky a ja si z toho pamatam ovela menej. Uvedomila som si aj, ze z lyziarskeho z vysokej skoly si pamatam asi 3 momenty... atd.

zaroven su vsak veci, udalosti, ludia, spomienky..., ktore si pamatam velmi zivo...

Ale verim, ze vsetko to niekde mame ulozene a vyformovalo nas to do dnesnej podoby Úsmev

dasa_, Pi, 27. 01. 2017 - 11:48

mali stretnutie z výšky po x rokoch. A prišil na pretras lyžiarsky. Sranda bola, že sme sa nedokázali zhodnúť ani len na mieste, kde sme boli.... Každý mal iné spomienky a všetky boli uveriteľné.

Kajetana, Pi, 27. 01. 2017 - 13:42

to moze byt pekne, ked najdes takto pohladnice..Ja si spomina, ze som velmi rada citavala ako dieta mamine listy, ktore dostaval od oca z cias, ked chodil na vojnu..nadheraÚsmevcely den som dokazala pri nich presediet

dasa_, Pi, 27. 01. 2017 - 13:53

No veru, také listy niekedy aj na knihu vydajú. Naposledy som čítala o tom, že také niečo urobila vnučka Rudolfa Dilonga

Lisula, Ut, 31. 01. 2017 - 18:12

tak to muselo byť peknéÚsmevTeraz to už človek nenájde také spomienky.Mladí ľudia už radšej píšu všetko cez telefón ale nie je to ono ako kedysiSmútokAle tak hádam sa to raz vráti do módyÚsmev

púpavienka, Pi, 27. 01. 2017 - 15:37

Počkaj ešte pár rôčkov a odrazu sa začnú ukazovať spomienky o ktorých ani neveríš že ich držiš v pamäti, z ničoho nič si spomenieš na stretnutia, je to pekné od určitého času sa človek vracia aby si spomenul na to pekné, to horšie už nebolí a tak tým iba preletí.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama