reklama

Nadané a mimoriadne citlivé

sadlonka , 26. 01. 2009 - 23:22

reklama

(heart) Mamičky iných detí, dovoľte mi, aby som sa medzi vás zaradila. Mám 13 ročného syna Matúša, veľmi rozumného a veľmi citlivého.Do troch rokov som s ním bola doma, 28 mesiacov som ho dojčila a už v tomto útlom veku sa dalo vypozorovať, že je iný. Nerozprával poriadne ani pri nástupe do škôlky, ale fascinoval ho svet čísel a riekankové knižky, bez ich prečítania nezaspal, ležal opretý o rameno a sledoval text. Vedel ich naspamäť v presnom poradí, keď sme niečo preskočili, hneď si to všimol. Poznal hodiny, mal svoje obľúbené programy, vedel kedy budú,musel ich vidieť. Na ulici na prechádzke čítal čísla z plynomerov, poznal písmená,v necelých 4 rokoch začal sám čítať, vôbec nespájal slabiky,čítal celé slová, v piatich rokoch dokázal prečítať neznámy text na prvý raz aj s rozlíšením rozprávača a priamej reči, pri básňach ich akoby recitoval. Možno to odpozoroval odo mňa, som skúsená recitátorka a považoval to za samozrejmé.V tomto veku už sčitoval spamäti štvorciferné čísla, úžasne rýchlo. Takmer nekreslil,kresba bola veľmi jednoduchá, ale diktoval, čo treba kresliť-napr. niekoľko mesiacov to boli dopravné značky-na výkrese boli cesty s domčekmi a on čítal z Rozumu do vrecka, akú značku treba kde nakresliť. Obrázky mám uložené.
Sám si vymýšľal a písal cestovné poriadky vlakov, často sme cestovali, sedelo mu to presne na minúty.
Bolo by toho veľa, na druhej strane bol nesmierne precitlivený, plačlivý pri stretnutiach s inými, mal svoje fóbie-napr. strach z elektriny, lebo si vedel prečítať výstražné tabule, takže pri takom stĺpe sme nemohli ani chodiť, nezdvihol si autíčko, ktoré bolo blízko zásuvky. Občas strácal zmysel pre realitu, všetko bral vážne. Možno v niečom javil črty autizmu, ale komunikoval, v škôlke bol v pohode. Z rozumu do vrecka sa naučil vlajky štátov, hlavné mestá, lebo sa ho psychológ v Bratislave opýtal, kde sú Atény.Boli sme aj na konzultácii v škole pre nadané deti dr. Laznibatovej, zistili, že má IQ 147,ale v emočnej rovine len "asi" 122 a že táto disproporcia nie je najlepšia. Kniha pani doktorky o nadaných deťoch mi veľmi pomohla, naozaj je to diagnóza, v príbehoch rôznych detí som si podčiarkovala Maťkove znaky. Do školy išiel ako 7 ročný, je jesenný a ceruzka mu nič nehovorila, báli sme sa písania. Všetko bolo v pohode, písal najkrajšie z triedy a nevyrušoval. Potom urobil diferenčné skúšky a postúpil hneď do tretej triedy. Doteraz má samé jednotky, robí rôzne olympiády, zdá sa nám "normálnejší",je to mudroško, teraz už aj adept na pubertiaka. Pred prvou triedou sa začal na jednom výlete zajakávať, problémy pretrvávajú, ale zatrháva len vtedy, keď mu na tom záleží, ak je v pohode napr.pri počítači, komentuje zápas ako Karol Polák:-D .Decká ho akceptujú, má kamarátov, nemá problém ísť von a baviť sa so staršou susedkou, ktorá je žiačkou špeciálnej školy. Teraz riešime čo ďalej, o rok je deviatak, asi skúsime niečo bilingválne,angličtina mu ide akosi sama od seba, doteraz som doma nevidela slovníček. Prepáčte,že som sa tu takto rozpísala, chcela som vám len ukázať, ako môže vyzerať svet iného dieťaťa. ďakujem za pochopenie, teším sa na vaše príbehy a všetkým držím palce, lebo aj takáto na pohľad radostná "diagnóza" má svoje veľké úskalia. Náš Maťko je veľký psychológ a k slzám nemá ani teraz ďaleko.(heart) (sun)


reklama


reklama

klodik, Po, 26. 01. 2009 - 23:44

No mám doma tiež takéhoto mudroša...A okrem toho že je veľmi šikovný, kedysi býval aj veeeeľmi zábudlivý, ale už sa to čiastočne zlepšilo, alebo to učitelia začali viac akceptovať(giggle) ...Práve včera sa hlboko zamyslel a povedal mi: maminka ja som taký rád, že nie som astmatik. Ja by som fakt ten spray niekde zabudol a potom by som sa zadusil(rofl) (rofl) (rofl) .Povedal to úplne vážne s kamennou tvárou a ja som sa rehnila jak taký puk.To na margo toho, že má určité zdravotné problémy a lekári zatiaľ nezistili čo mu je.Ale on sám sa utvrdil v tom, že astma by predsa len bola horšia.:-D Raz keď mal Filipko asi 7 rokov sa veľmi rozplakal a nakoniec z neho vyliezlo, že maminka, no načo ja vlastne žijem keď aj tak umriem ako každý? No tak sme vysvetľovali čo to o smrti...Je to čarovné mať doma takéto dieťa...

nikita22, Ne, 08. 03. 2009 - 11:53

pisem po prvy krat , len dnes som objavila tieto stranky a neviem ci to bude niekto citat....aj moj syn je velmi podobny , ma len 3a pol, chodime k psychologicke a uz teraz viem ze ma aspergerov syndrom..... som rada ze to viem, viem co s nim a viem preco je taky........ skuste si nieco vyhladat o tomto syndrome.....ak chcete(sun) (sun) (sun)

vyvyka, Ut, 27. 01. 2009 - 08:02

Sadlonka,perfektné,tu si ukázala že vaším prístupom a výchovou sa dá,aby iné dieťa žilo normálne.myslím,že aj Tvoje IQ musí byť veľmi vysoké.Ináč,náš starší je tiež dosť citlivý,tiež pre všetko plače,ale nám to nevadí.Už bol na zápise do školy,teší sa tam,je dosť šikovný,ale ja mám troška obavy,lebo po motorickej stránke je trocha slabší.Pekný článok.(sun)

lobelka, Ut, 27. 01. 2009 - 11:03

Sadlonka, tiez chvalim clanok. Som rada, ze si napisala. Ja mam podobneho 11-rocneho synceka. V mnohom, co si napisla, ho spoznavam. My sme boli od 3 rokov sledovani v ped.-psych. poradni. Rozumcekovo velmi vyspely, no emocne viac detsky na svoj vek, socialne tiez. Motorika slabsia, tak, ako to u tychto deti zvykne byvat. Diagnoza - mimoriadne nadane dieta s nerovnomernym vyvinom. V 5-tich r. nas nasmerovali do skoly p. Laznibatovej. Jej knizku som tiez so zaujmom citala, podobne ako mnoho dalsich rovnako orientovanych knih z edicie Portal. Do jej skoly ist nechcel, vyriesil to po svojom a dosiahol im tam historicke minimum bodov B-] . . Hoci nam nukali opakovanie testov, uprednostnili sme nakoniec socialnu stranku a vyucbu v normalnej triede s detmi, ktore su zvacsa vyvazene v rozumovej, citovej aj socialnej oblasti. Vzdy sme ho podporovali v tom, aby sa vedel zaradit medzi bezne deti a aby sa od nich ucil zrucnostiam, v ktorych bol slabsi. Moja najvacsia radost bola, ked som videla, ze je obkoleseny detmi a je oblubeny. Cas nam velmi pomohol a jednotlive stranky jeho osobnosti postupne vyrovnava. Doteraz je syn velmi citlivy a vnimavy, empatie ma na rozdavanie. Tym, ze su tieto deti take citlive, su mimoriadne zranitelne, preto vela veci musime rozdebatovat, povysvetlovat, aby pochopil reakcie vrstovnikov. Nie je to lahke, zvlast, teraz, ked sa rutime do puberty. Chvilami mam pocit, ze z tej investovanej energie by vyzili dalsie 3 deti. Takze suhlasim s tvojim zaverom, ze diagnoza mimoriadne nadaneho dietata je sice naoko lakava, ale je to pre rodica riadna vyzva.

sadlonka, St, 28. 01. 2009 - 22:16

vyvyka, lobelka, ďakujem za vaše komentáre(heart)
nadané deti majú naozaj množstvo spoločných "symptómov", je to akoby ste si čítali charakteristiku nejakej choroby. Dodatočne sa mi vybavujú ďalšie a ďalšie zvláštnosti-doma v byte sme mali z papiera vyrobené papierové autobusové zastávky s cestovnými poriadkami/ Obývačková, Pri kuchynskej linke atď/ Po nábytku sme mali polepené zo samolepiek urobené turistické značky, jednoducho svet čísel a symbolov bol naším svetom. Kreslil napr. akože náhrobné dosky, kde vypisoval dátumy narodenia a úmrtia /našťastie bez konkrétnych mien/, autá a autíčka mali svoje ešpézetky, v autobuse vedel,kto má aké číslo sedadla. Mali sme obrovské šťastie, že deti v našom okolí ho akceptovali a mali radi, aj keď hra na hraničné prechody a colné kontroly/tatino je colník- keď nevedel ešte dobre rozprávať ho premenoval na čuníka:-D /nebola práve podľa ich predstáv. Dnes má kopu kamošov a páči sa mi, že úplne v pohode komunikuje aj s dievčatami.
Čo sa ale stále ukazuje ako problém, je prehnaná citlivosť- nedokáže v pohode "pretrpieť" nespravodlivosť a krivdu, a to je do dnešného sveta širokých lakťov riadny handicap:-( . . Vysvetľovať, prečo beriem do súťaže dobrú, ale lenivú a trochu povrchnú recitátorku a nie dieťa, ktoré sa poctivo pripravilo,len to nie je celkom ono, bolo ťažké. Jeho argumenty majú občas riadny kaliber. Na dlhotrvajúce rozoberanie krívd je povolaný tatino, ja som "odstavená", lebo by som veľmi "učiteľovala".Vážim si veľmi manžela za jeho tpezlivosť. Dnes je už z nášho Maťka takmer mladý muž, dozrel veľmi skoro aj po telesnej stránke, občas mám pocit, že mám doma budúceho filozofa alebo politológa, ale som rada, že je taký, aký je, určite v mnohom obohatil náš život a bezstarostnosť, hravosť, mazlivosť a trochu pojašenosti nám do života vnáša 9 ročná, tiež veľmi rozumná Tatianka(sun) (heart) Ešte raz, ďakujem za príležitosť, veľmi to padne vhod vyrozprávať sa spriazneným dušiam(hug)

vyvyka, Št, 29. 01. 2009 - 23:19

Sadlonka,aby som bola presná.nemyslím si,že by náš syn bol nejako mimoriadne nadaný/ teda pre každú matku je to jeho dieťa naj naj naj/,aj som sa začala zamýšľať nad týmči náhodou nie,ale myslím že nie.Lekár mu voľakedy stanovil diagnózu hyperaktivita,ale keďže on sa dokázal sústrediť a zaradil sa do kolektívu bez problémov,nesúhlasila som,pre istotu som si to išla potvrdiť k jednej super neurologičke/ tej by som verila na 100%/ona nevedela,prečo som tam,takže mi iba povedala,že náš syn trpí poruchami spánku a používa obe mozgové centrá,ale žiadna hyperaktivita.Motoricky nie je veľmi zdatný,ale dúfam,že sa to upraví a tá citlivosť,muž sa smeje,že to má po mne.Mňa zaujala táto téma,nakoľko viem,že je veľmi ťažké mať takéto dieťa a na druhej strane Tvoj prístup.Lebo častokrát dieťa trpí nesprávnym prístupom či už rodiča,alebo pedagóga.A Ty si dva v jednom,ale to správne.takže,ja by som bola osobne veľmi rada,keby viac prispievaš.(sun) Mimochodom,s Tvojim manželom sme kolegovci.:-) (giggle)

lobelka, Št, 29. 01. 2009 - 23:36

...tak to je riadna nahoda, my sme obaja s muzom tiez vasi kolegovci...(clap)

vyvyka, Pi, 30. 01. 2009 - 14:30

(sun)

sadlonka, So, 31. 01. 2009 - 00:01

to dáme za chvíľu dohromady celý "čuníkovský" úrad. Vyvyka, ďakujem za ďalší príspevok, dalo by so toho popísať veľmi veľa, stále sa mi vynárajú nové a nové spomienky, tie príjemné, i tie horšie. Ja som najmä v čase, keď bol Maťko menší, ťažko niesla rozdielne reakcie na jeho správanie v najbližšom okolí. Moja mamina je príliš racionálna a city skrýva, zatiaľ čo manželova mama má empatie na rozdávanie / bola vynikajúcou učiteľkou/. Maťko to okamžite "pochopil" a zákonite si vybral, s mojou mamou nerád zostával sám, ona dodnes cíti potrebu každého kontrolovať a usmerňovať, ja sama som v jej spoločnosti nesvoja.Ešte ako so škôlkarom som bola s Maľkom u kineziologičky / skúma svalové napätie v tele a pod,/, ktorá my vtedy povedala, keď sme hľadali aj príčinu zajakávania sa , že jeho "životný pocit" na základe vyšetrenia je: nemilovaný, nepochopený, bez lásky. Myslím, že to s tým súviselo, u nás doma bolo všetko OK. Ja som sa mu neskôr zdôverila, že babička ani nás veľmi nechválila/ ak aspoň niekedy/ a že nás mala určite rada, len to nevedela dať najavo. Maťko povedal potom niečo, čo my na istý čas zlomilo srdce(brokenheart) : "Dnes sa mi zmenil život, lebo som zistil, že babička ma má rada!;-( Koľko trápenia u týchto "iných detí" dokáže vyvolať príliš "rozumu". Ja si sama na sebe uvedomujem, že som vzťahom s mamou poznačená a že bez objatia a pochopenia sa dá žiť len ťažko. Osud mi ale ako čerstvej 17 prihral do cesty úžasného chlapa a milujúceho otca, ktorý sa našťastie za city nehanbí.(heart) (sun)

vyvyka, So, 31. 01. 2009 - 23:02

Sadlonka,asi sa stane z toho súkromná debata,ale nedá mi..........Ja som na tom podobne,s tým rozdielom,že u mňa to je otec,ktorý je takto citovo chladný.Ale keďže je nejakých 200 km odo mňa,našich synov to nejako neovplyvnilo.Ale asi preto ja učím synov byť empatickými a denne aj 1000 krát im poviem, ako ich ľúbim,lebo viem ako to potrebujú.Detská duša je naozaj nevyspytateľná a aj maličkosť si dokáže niekedy vryť do pamäte.

klodik, So, 31. 01. 2009 - 11:29

To je krásne sadlonka, síce aj smutné, ale v konečnom dôsledku krásne(heart) (heart) (heart) ...Mňa zas naposledy Filip povedal toto: maminka pamätám si ako si písala ešte prvú diplomovku /to bol škôlkár/ a ja som nevedel pochopiť prečo ti nemáme vyzváňať na zvončeku keď sme boli vonku, vtedy som tak rozmýšľal že čo je také ťažké na tom že nám máš ísť otvoriť?Teraz to už pochopiť viem, keď mi niekto dole zazvoní vždy som v strese a to sa vôbec nemusím sústrediť na písanie nejakej diplomovky.Je to úžasné keď dieťa dokáže takto naformulovať svoj postreh zo života, skúsenosť...(sun)

sadlonka, So, 31. 01. 2009 - 19:47

vyvyka, klódik(heart) (heart) (heart) (sun) (sun) (sun)

sadlonka, So, 31. 01. 2009 - 23:32

ej, ale by mi žiaci dali za to "my", nepomohla by ani výhovorka na neskorú nočnú hodinu, hroznú nádchu a bolestivo zdurené uzliny. Ospravedlňujem sa a sypem si popol na hlavu.(blush) (blush) (blush) ;-(

jani233, Ne, 09. 01. 2011 - 20:57

poznala som jednu vynikajúcu slovenčinárku Máriu s priezviskom Vašej prezývky, teraz už na dôchodku, pravdepodobne to nie je ona ale ste mi ju milo pripomenuli(sun)

sadlonka, Po, 10. 01. 2011 - 17:26

Jani, moja prezývka je odvodená naozaj z môjho priezviska;-) , ja som síce tiež vyštudovaná slovenčinárka, do dôchodku mám však ešte veľmi ďaleko;-( , ale aj moja svokra Vierka bola úžasnou slovenčinárkou(y) ,je to zvláštna a zároveň milá podobnosť!(sun)

klodik, St, 28. 01. 2009 - 22:29

sadlonka aj náš syn Filip je taký citlivý, povedala by som, že až precitlivelý a perfektne si s tým poradil náš tatinko...Učil ho chápať vtipy, vedieť si urobiť srandu aj sám zo seba a je krásne pozorovať ako mu to poma´ha v bežnom živote...Posledný týždeň bol taký úžasný- Filip prečítal Malého princa a tie jeho komentáre ku tejto knihe- proste zážitok môcť s 12 ročným synom debatovať o takejto nádhernej knihe(sun)

sadlonka, St, 28. 01. 2009 - 23:34

Klódik,aj náš Maťo má veľký zmysel pre humor, ale občas ho "to chytí", s prichádzajúcou pubertou sú intervaly našťastie kratšie. Tá debata bola určite krásna, trochu závidím, moji chlapi pred krásnou literatúrou uprednostňujú debaty o politike,histórii, tatino vyštudovaný chemik si začína synáčika obracať na svoj obraz(giggle) .Trochu mi doma chýba umelecká duša.:-( (sun)

biba13, Št, 29. 01. 2009 - 10:14

Krásne čítanie a pre mňa nesmierne pohladenie na duši.Môj mladší syn / 13/je taký istý.Chodí na 8 r.gymnázium, ale s tou precitlivosťou je to asi to najkomplikovanejšie.Niekedy som sa už na neho aj "hnevala", že je taký plačko.Tiež sa snažím zo všetkých síl obracať to na humor a veru malé pokroky vidím.Vie sem-tam urobiť srandičky aj na svoj účet a neuraziť sa hneď .Ale ako píšem, len sem-tam.
A niečo na zasmiatie:
Keď niečo "domrvil" a ja som mu urobila "kázeň", tak mi povedal:
"Mamča, mám asi zlú genetickú výbavu".To mal asi 9 rokov.

sadlonka, So, 07. 02. 2009 - 23:51

biba(flower) (sun) , nedá mi, aby som sa nepochválila, Maťkovi sa podarilo behom dvoch dní sa prebojovať na dve krajské olympiády: v zemepise a dejepise. Robí nám radosť a sme naňho naozaj pyšní.(sun)

bigmama, Št, 29. 01. 2009 - 11:57

no, mala vedela ratat do desat v styroch jazykoch a to nemala este ani dva roky, rozpravala skoro, poznala abecedu a cisla vo dvoch rokoch, citat zacala normalne, lebo francuzstina a anglictina predsa nie je citaj ako vidis ;-) ale po slovensky teraz zacala sama od seba, co vsak pozorujem -jemna motorika-pisanie uff, cinsky kocur pise krajsie, noznice vie ako pouzivat, ale vystrihnut bodla rovnej ciary-problem; kreslenie, no picasso z nej asi tiez nebude, ale cisla, matematika jej ucarovala, tak asi tiez poziadam psycho testy, aby sa chuda netrapila ak nemusi, aby sme vedeli pomoct ak treba a hlavne vysvetlit, hlavne s tym pisanim a strihanim, skladanim papiera :-O inak chodi uz druhy rok na klavir a velmi ju to bavi a ucitelka nam tvrdi, ze ma talent, ja to neviem posudit, lebo som hudobne hlucha (blush)

glloria17, St, 01. 04. 2009 - 00:23

super diskusia,škoda .že som to našla až dnes.dnes som už takmer v pohode,le pred dvoma rokmi...bolo to strašné.v tom čase nám oznámila psychiatrička,že náš syn,dnes má 13,je asperger.myslela som si,že sami zrútil svet,ale aj som si vydýchla,že nie my s manželom sme na vine,keď a nevhodne správa.čo sme sa napočúvali,že si ho máme vychovať,v kostole,dokonca aj jeden farár nás napomenul počas omše,v meste,u lekárky,učiteľka v prvej triede po škole v prírode povedla,že ho viac so sebou nikde nevezme,viete si predstaviť,ako mi bolo.tiež bol veľmi múdry od malinka,čítal knihy ako 5.ročný,tiež počítal,písal,išiel do školy ale s tým,že odmietal rozprávať inde ako doma.takže v škole neprehovoril.začali sme chodiť k psychiatričke,úžasná odborníčka mudr.Rosenbergerová v Košiciach,dala mu lieky a do 10 dní prehovoril v škole.všetkým sa uľavilo,ale začali problémy so správaním.tým,že sa v škole nudil,všetko komentoval,odpovedal,ked sa ho nepýtali,neuznával sedenie bez slova,tak sme ho dali na 8-roč.biling.gym.,že sa chlapec nebude nudit,ale nudí sa dodnes.má samé jednotky,ale aj tu sme mali problémy s učiteľmi,nevedeli ho prijať,tak je integrovanýaby nemohol dostávať poznámky,ale je to oveľa lepšie.potom sme našli fantastickú šped.peg.pani Uchnárovú,teraz otvorila centrum pre autist.deti a tá mi otvorila oči,až po jej slovách som sa zaťala pozerať naa syna inak.tie veci,čo robil zle,boli v jeho očiach vlastne normálne a nechapál mna.dnes sa pozerám na svet aj jeho očami,ale u nás je problém so starším synom,ktorý ho nevie ochopiť a kvôli tomu máme hádky.náš syn nerozumie vtipom,musíme mu ich vysvetlovať,nechápe,že neexistuje spravodlivosť a na svoj vek je ešte dosť detský,nebehá po večeroch s chalanmi,ako naše deti od susedov,je skôôr s nami doma,ale má kamarátov.ja už teraz s ním vlastne nemám žiadne problémy,je spoľahlivý,samostatný,vie variť,pratať(to je jeho koníček,vo všetkom musí mať poriadok),niekedy ešte spustí plač a afekt.ale to sa dá zvládnuť.po toľkých rokoch(od 3r.)behania po všelijakých psychologoch,mám pocit,že je to už super,hoci vo vzťahoch vidímkže má problémy,ťažko nadväzuje kontakty,nevie tak kecať "o počasí",mne nerozumie,čo dokážem hodinu telefonovať,ale v podstate sa už o neho nebojím.je slušný,citlivý,úctivý,čo som sa bála,že bude k dospelým drzí,lebo ked bol malý,povedal,čo si myslí.mám pocit,že sme už za vodou.dnes si robil test na aspergera,od 32 bodov je asperger,on mal 27.rozmýľam niekedy,či ma správne určenú diagnozu.ale asi má,tie pochybnosti budem mať vždy,ved aj lekárov som dlho presviedčalaže on má len takú povahu,ale my matky sme také,niekedy nevidíme skutočnosť.už som sa rozpísala,ale som rada,že ste tu podobné mamy,lebo ja nikoho ss takou diag.nepoznám.dakujem za "vypočutie" a želám veľa úspechov.

Inca, So, 04. 04. 2009 - 18:26

ahoj glloria viem si predstavit ako si sa citila aj mojmu synovi zistili minuly rok aspergera v 14 rokoch.

sadlonka, So, 04. 04. 2009 - 00:17

ďakujem za pekný príspevok(flower) , máš môj obdiv, ako to so synom teraz zvládaš, náš Maťko má tiež 13, dnes je už takmer v pohode, až na občas sa zhoršujúce problémy so zajakaním sa a prehnanou citlivosťou, pred očami sa mi mení na mladého muža, má už asi 175 cm, mužnie aj po fyzickej stránke. Robí nám stále radosť(sun) , teraz obsadil v dvoch krajských súťažiach 3 a 4.miesto, má za sebou prvý šachový turnaj, v škole zatiaľ stále samé 1 a samé chvály.Veru to tak pred tými desiatimi rokmi nevyzeralo. Vyrástol nám z neho inteligentný, spoločenský a citlivý chlapec. Vďaka za to.(heart)
Držím palce!(hug)

glloria17, So, 04. 04. 2009 - 16:50

Ďakujem Sadlonka,máme úžasných synov.Aj tvojmu určili aspergerov syndrom?My sme dnes spolu upratovali jeho izbu,no sodoma-gomora!Je hrozne nepraktický,jednu vec mu musím povedať aj 5x,aby si vôbec všimol,že niečo od neho chcem.A tým,že neznáša neporiadok,všetko musí byť na svojom mieste a poukladané podľa veľkosti,ho vytáčalo,ked som veci z poličiek vyhadzovala a utieral prah.Pripadal mi ako Monk.No,chudák moja budúca nevesta.(giggle) (giggle)

sadlonka, So, 04. 04. 2009 - 22:53

glloria, nemá túto diagnózu, ani neviem, či pred 8-9 rokmi také niečo diagnostikovali, na základe testov na škole dr.Laznibatovej bol vyhodnotený ako mimoriadne nadané dieťa a jeho problémy v emocionálnej rovine pramenili v nerovnováhe medzi ľavou a pravou hemisférou, v rozumovom teste IQ bol na hranici geniality/5r./, v emocionálnom mal o 25 bodov menej a to je už považované za disproporcialitu poukazujúcu na určité problémy. Ale musím priznať,že v určitých oblastiach nemá k dyspraxii ďaleko.

glloria17, Ne, 05. 04. 2009 - 00:31

lebo to,čo si o ňom písala,mi pripomína túto diagnozu.nám ju tiež nechceli potvrdiť,až pri integrácií v škole učitelia potrebovali mať na papieri diagnozu,ale naša psychiatrička vravela,že to sa určuje veľmi ťažko,trvá dlho,kým si dovolia s určitosťou povedať,že je to aspergerov syndrom.tiež má vysoké IQ,ale pre mňa je to skôr na ťarchu.ked dnes vidím v telke,ako sa niektoré mamičky tešia,že ich dieťa vie už v troch rokoch písať a čítať,tak tie nadšené matky ľutujem,že moje zlaté,vy neviete,čo vás ešte čaká,s tými deťmi sú teda pekné problémy.ale samozrejme,aj radosť.ten môj dnes celý večer sleduje voľby,počíta percentá a rozmýšla,prečo vyhral gašparovič,ked v debatách sa mu nepáčil(giggle) .a ked som mu dnes kúpila nohavice,tak má hrozný problém,lebo si ich musí zajtra obliecť.neznáša nové veci.ale my sme nikdy neboli na žiadnom vyšetrení u neurologa,len som čítala na nete,že robia dajaký výskum.tak neviem,či je to potrebné.my sme si už vlastne zvykli.ale ešte chceme bábätko,tak nechcem už také premúdreté,neviem,nakoľko je to dedičné(giggle) .:-*

sadlonka, Ne, 05. 04. 2009 - 21:44

veľa znakov by sa tam našlo(y) , ale Maťko je mimoriadne spoločenský, empatický, v škole nikdy nevyrušoval, aj keď prvý rok sa musel okrem písania zaručene nudiť, vždy bol trpezlivý. Všetky jeho plačlivé stavy mal na svedomí prehnaný zmysel pre spravodivosť. strach z neúspechu a neschopnosť pochopiť , že niečo sa nemyslí doslovne tak, ako sa povie.Ako som už vyššie spomenula, mať takéto dieťa je náročné, ostatní vidia len tie vedomosti a intelekt, ale aj v spomínanej knihe uvádzajú rodičia, že často im tieto iné deti priniesli aj ťažké chvíle a kopu problémov. Mladšia dcérka je tiež šikulka, čítala pred školou, ale ostatné Maťkove "koníčky" našťastie nezdedila. O učenie sa zatiaľ zaujíma len v nevyhnutnej miere a je úplne v pohode.

vyvyka, St, 01. 04. 2009 - 07:09

Glloria,najdôležitejšie je byť šťastný a ty píšeš,že si sa s tým vyrovnala a to je hlavné, že ho chápete Vy, že je on šťastný.A druhý syn?Pochopí, keď bude starší, teraz je ešte vo vývoji a tam sa niektoré veci ťažšie chápu.A možno že len žiarli na inakší prístup.

glloria17, St, 01. 04. 2009 - 15:43

tak teraz,ked som si prečítala tvoj názor,mi došlo,že náš starší syn asi fakt žiarli,na inakší prístup.lebo je to naozaj tak,inak k nemu pristupujeme,lebo to inak potrebuje.a možno je to tak,že sme sa aj viac venovali mladšiemu a staršiemu adresovali vety,že prosím,ťa pochop,on to tak potrebuje,on to inak nevie,on je mladší,ustúp mu,dáš mu to a bude pokoj,nebude revať,nechaj,ho,nebude agresívny,skús ho nejak presvedčiť...a podobne.ked si to teraz čítam,tak vidím,že naozaj má dôvody byť na neho taký.niekedy je dobre to dať na papier a prečítať si to.musíme s mladším inak riešiť všetko a vážne je to ťažké.ale tieto deti nás aj veľa veciam naučia.aký by sme mali nudný život,keby všetko išlo ako masle.

vyvyka, So, 04. 04. 2009 - 14:48

Glloria,(hug) (hug) (hug) (hug)

peggy, St, 01. 04. 2009 - 09:28

Vdaka za clanok, ako keby si pisala o mojom synovi ma 3,5ale presne sa tak vyvija ako Tvoj, tak aspon viem ze to je nadmerna inteligencia. zaujimaju ho dopravne znacky, cisla, vlajky statov, ale rozprava necisto,najradsej je sdospelymi, nie srovesnikmi.

sadlonka, So, 04. 04. 2009 - 00:25

peggy, mňa úplne dostala kniha pani doktorky Laznibatovej o mimoriadne nadaných deťoch,s ceruzkou v ruke som si v príbehoch rôznych detí nachádzala nášho Maťka. Ak by bol záujem, knihu môžem požičať, mne dala veľa.;-) (sun)

peggy, Po, 06. 04. 2009 - 10:36

ked mozes tak mi napis ako s ata kniha vola, teraz citam vela knih s takou tematikou, tu nepoznam, my sme z vychodu , tak vdaka za ochotu pozicat knihu, ale chcem sa naucit ako mam s nim jednat , lebo fakt je iny ako priemerne dieta.

sadlonka, Ut, 07. 04. 2009 - 06:40

Peggy, poobede ju "pohľadám", časť kníh máme mimo bytu a ozvem sa!(sun)

tift, St, 29. 04. 2009 - 12:16

Mila sadlonka, chcela by som poprosit o nazov knihy pani doktorky Laznibatovej a kde by som ju zohnala, velmi rada by som si ju precitala . Moj syn navstevuje skolu pre mimoriadne nadane deti a musim len suhlasit, ze clovek naozaj zasne nad schopnostami a citlivostou tychto nadanych deti a musim suhlasit aj s tym, ze je to pre rodicov naozaj vyzva a urcite to s nimi nie je jednoduche. Je to narocne, ale krasne :-)

tift, Po, 04. 05. 2009 - 21:53

Dakujem, uz som si ju aj objednala:-)

cokolada, Ut, 18. 08. 2009 - 15:52

Mnohe z uvedenych pribehov deti v tej knihe su "silne aspergerovite" ... tu knihu by si mali precitat predovsetkym odbornici na autizmus, Aspergerov syndrom ... ale je faktom, ze rodicovi "ineho" dietata psychicky velmi pomoze.

glloria17, St, 01. 04. 2009 - 14:16

keď som hľadala pomoc pre svojho syna,potrebovala som počuť,že aj takéto deti sa zaradia do života a nie ľútostivé vety typu:"máš ho na celý život".a som rada,že po čase môžem svetu oznámiť,že naše úsilie má výsledky,že chalan je nakoniec "normálny".keby som si tu neprečítala vaše príbehy a nenašla toľko zhodných črt,fakt by som si myslela,že my problém nemáme.ešte by som sa chcela spýtať mamičiek detí s aspergerom,či namajú vaše deti problémy so slohom.moj syn teda nevie slohovať a z toho máme stres pred každým slohom.má síce úľavy,tým že je intehrovaný,ale slohovať musí,naša slovenčinárka ho núti slohy písať,ale nedala mu návod.čakala som,že ho nejak navedie,trebárs mu dá napísť len pár viet,ale svojich,no on musí odovzdávať práce dlhé ako ostatní a on ,chudák,nevie zosnovať ani 5 vlastných viet.nevie téme dať "omáčku",len píše fakty a to je niekedy,napr.pri opise jesene,fakt ťažké.ako to robíte s vašimi deťmi?v škole máme niekedy malé nedorozumenia,to len na pobavenie,učiteľka povedala deťom,aby opísali nejakého vtáka a moja trúbka,sa nevinne spýtala,či môže svojho.(máme doma korelu).a nechápal,orečo sa deti smejú,a nechápala ani pani učiteľka,že on to nemyslel ako vtip,tak mi volala celá rozrušená domov,čo zas povedal.tak asi tak.

sadlonka, So, 04. 04. 2009 - 00:31

glloria, také "trúbky":-D mám aj doma, nechápali, prečo sa spolužiaci smiali pri čítaní básne o Štefánikovi.: Mali sme my vtáka, šírym nebom lietal....U nás také výrazy majú len svoj pôvodný význam(giggle) (giggle) . A ako učiteľka viem, že je našou povinnosťou rešpektovať rôzne doporučenia pre deti vyžadujúce si mimoriadnu starostlivosť /dys..., ADHD a pod/;-)

subcuba, Št, 06. 05. 2010 - 11:38

dr. Laznibatová možno pomáha deťom a mamám,ale pokiaľ sú z okolia Bratislavy, nechcite byť z východu.....tón hlasu a štýl komunikácie vám naznačí,že z východu nemôže byť dieťa nadpriemerne nadané....vlastná skúsenosť a nie len moja.
Takže tak ,,šalení východňari a východňarky´´ nevystrkujte rožky alebo klasicky...chodťe rovno do Prahy

georgina, Št, 06. 05. 2010 - 11:48

Subcuba, pani riaditeľku Laznibátovú poznám dlhé roky osobne. Je to žena veľmi milá, ale zároveň k rodičom rázna. Nejaké zaobchádzanie v rukavičkách u nej nehrozí.
Ak by si ten istý rozhovor, ktorý ste absolvovali telefonicky, viedli osobne - nič takéto by si sem nenapísala. Pri telefonickom rozhovore síce počuješ tón hlasu (na rozdiel od písmenkovania), ale stále chýba výraz tváre a očí. Ale ubezpečujem ťa, že pani riaditeľka ti síce pekne na rovinu povie, čo si myslí, ale keď pri tom vidíš jej úsmev na tvári i v očiach, presne rozumieš, že sa jej jedná len o jedno - o dobro detí.

elizabetha, Pi, 07. 10. 2011 - 10:35

Dobrý deň, potrebovala by som radu od skúsených mamičiek, ktoré majú veľmi citlivé, hanblivé a nadané dieťa. Mám 3,5 ročného syna, ktorý je veľmi citlivý. Čítam tu vaše skúsenosti, no zväčša opisujete už staršie deti a ich prejavy. Prosím vráťte sa do obdobia veku môjho dieťaťa a opíšte aké boli. Môj syn ako som už v úvode spomínala je veľmi citlivý plače stále. Keď mal dva roky plakal nekonečne dlho, pretože sa roztopila snehová vločka. Keď som sa ho pýtala prečo plače odpovedal, že preto lebo už ju nikdy neuvidí. Plače, keď mu kvapne mala kvapka zmrzliny na zem. Pre istotu naposledy radšej zmrzlinu odmietol. Plače,keď sa pokvapká vodou, nechytí nič špinavé do ruky. Niekedy som pozerala na matky s nadšením ako sa ich malé deťúrence dokážu ufúľať. U nás to nehrozilo. Dlhé problémy mal s chytením do ruky napr. chleba s maslom. O ovocí už ani nehovorím. Je tých absurdít veľa.... V škôlke sa hrá zväčša sám. Väčšinou od niekoho dostane bitku a keď mu poviem, že nemôžu ho byť a že nech sa bráni on len odpovie, že on sa byť nebude,lebo to sa nesmie. Ako dvojročný začal mať záujem o vlajky. Vytvoril si svoje pomenovanie pre ne. Kým som prišla na to čo to slovo znamená prešiel čas. Keď mu manžel naposledy čítal musel mu čítať tri hodiny, lebo zakaždým keď prestal, plakal.Rýchle sa naučil počítať, farby, geometrické tvary. Puzzle poskladá na prvé videnie bez pomoci. U nás keď sa čítajú rozprávky musí sa prečítať celá kniha inak je plač. Vždy v nejakom tvare si predstavy niečo. Napr. v písmene A vidí Eiffelovku. Ako dvojročného ho fascinoval Orloj v Prahe, ktorý videl na vlastné oči. Manžel mu potom každý deň musel ukazovať na internete Orloj. Trvalo to asi štyri mesiace.Na druhej strane nevie žiadnu riekanku a poriadne ani pesničku, odmieta sa ich učiť. Vždy ma odbije, že mám prestať. Čo sa týka toalety učila som ho pomaly rok a s obliekaním to doteraz ide s veľkými ťažkosťami.Výslovnosť je tiež nie najlepšia. A ešte odmieta komunikovať a zdraviť starším. Ako spoznám nadané dieťa mám čakať a pozorovať ďalšie prejavy? Aké sú vlastne v tomto veku prejavy nadania? Ja neviem, preto žiadam o pomoc. Budem každému povďačná za radu. Mám už dosť počúvania od okolia, že to správanie nieje normálne.:-|

georgina, Pi, 07. 10. 2011 - 10:39

Elizabetha, prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého (kuk na dátum pod nadpisom) blogu, moc odpovedí nedostaneš.

http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama