reklama

Mladosť versus staroba (či stredný vek?)

Pridal/a dulka dňa 01. 10. 2015 - 08:00

reklama

Keď som mala 16 rokov, kúpila som si za svoje ťažko zarobené peniaze na zemiakovej brigáde rifle. Vzhľadom k môjmu vtedajšiemu vnímaniu toho, ako také správne rifle majú vyzerať, bol to pre mňa len polovýrobok, ktorý bolo treba ešte dorobiť. Hneď ako som prišla domov, nedočkavo som ich rozbalila a šup po ocovu žiletku. Pomaly, jemne, trpezlivo som si vyškrabávala na nohách látku tak, aby tam zostali len nite. Trvalo to dosť dlho a s výsledkom som bola nesmierne spokojná. Akosi som tušila, že by to nebol nič na čo by sa chceli pozerať moji rodičia a tak v snahe ich nedráždiť som rifle schovala na spodok skrine a nosila som si ich napr. do školy, kde som si ich po vyučovaní prezliekla (vtedy sme do našej školy nemohli vôbec nosiť rifle, nieto ešte roztrhané Úsmev) a potom keď sme sa ešte so spolužiačkami prechádzali po meste, cítila som sa v nich priam úžasne. Nevadili mi ani pohoršujúce pohľady staršej generácie. Až na jeden ... keď som raz takto v meste stretla mojich rodičov Chichocem sa. Doma mi - hlavne otec dohováral, ako to chodím oblečená, prečo som zničila také drahé nohavice a on si nepraje, aby som takto chodila po meste a okamžite mu mám tie rifle dať. Vtedy som sa zaťala. Tie rifle som si predsa kúpila ja, vlastnoručne som si ich zdokonalila a mne bude niekto ich zakazovať nosiť? Tak to teda nie! Dovtedy som tie rifle nosila len vtedy, keď neboli nablízku moji rodičia, ale odvtedy som ich začala nosiť aj pred nimi. Však už o nich aj tak vedeli a ja som sa ich nemienila vzdať len preto, lebo rodičia nič nechápu. Keď sme mali ísť navštíviť moju starku, ocovu mamu, opäť som si navliekla svoje obľúbené rifle. Môj otec so mnou odmietol ísť, kým sa neprezlečiem. Keď sme sa už naťahovali takmer dve hodiny, vzdal to a povedal: "tak si teda choď takto doobliekaná, aspoň starká uvidí ... ". Keď ma starká uvidela, nepovedala nič. A tak konverzáciu začal môj oco. No, pozri sa, takto zničila drahé nohavice a ešte v tom aj behá po meste! Starká sa však len zasmiala a povedala mu: A pamätáš sa, ako si ty nosil vlasy po plecia? Ako sme sa s tebou vadili, aby si sa ostrihal? A ty nie a nie. Nosil si ich až kým si nešiel na vojnu. Tam ťa ostrihali a odvtedy si si už také vlasy narásť nenechal, lebo si sám zistil, že sú pre teba krátke vlasy pohodlnejšie. Čo som sa ja vtedy zbytočne narozčuľovala, nahádala sa s tebou aj s tvojim otcom. A dnes už také vlasy nenosíš. Zasmiala sa a ešte mi aj doniesla ukázať album, kde má oco svoje vlasy po plecia. K tomu ešte dodala: takže môj zlatý, šetri si zdravie, každý mladý človek sa hľadá a určite ani ona o pár rokov nebude behať v roztrhaných nohaviciach. Tak aj bolo. A dnes už roztrhané rifle kúpite v obchodoch a dokonca je niekedy problém nájsť rifle, ktoré nie sú ničím takýmto poznačené.

Keď sa takto začala "hľadať" moja dcéra, tiež sa mi veru jej šatník nepáčil. Pekné, vysoké, štíhle dievča a obliekala sa ako strašiak. Svetre o 2 čísla väčšie, tak tiež tričká, kombinácie pre mňa nekombinovateľné, sukne a šaty pre ňu neexistovali. Vrchol bol, keď začala chodiť na svetre do skrine môjho manžela Chichocem sa. Ja som ju nechala tak. Viac to vadilo môjmu manželovi, ktorý jej stále dohováral a ešte aj na mňa sa nahneval, keď som s ňou išla na nákupy a ona si kúpila tie "príšerné" veci. Ale ja som vedela, že keby som jej kúpila to, čo sa páči mne, aj tak to nosiť nebude. Môj manžel sa ma pýtal, prečo som jej nekúpila nejaké pekné šaty? Akoby nechápal, že už nemá 5 rokov a nebude chodiť v tom, čo sa páči nám. A ja som si vždy len spomenula na moju starkú a bola som presvedčená, že moja dcéra takto chodiť navždy nebude. Raz si dokonca pýtala od môjho oca takú malú kazetu, čo mal kedysi v telefóne na nahrávanie odkazov. Tú si ešte nejako domaľovala, natiahla na šnúrku a nosila ju na krku. Vyzeralo to fakt príšerne a MM z toho takmer infarktoval. Zasiahla som v podstate jediný raz, keď ju oslovil "tunel" v uchu. Vtedy som jej ukázala fotky na internete, vysvetlila jej, že to je niečo, s čím už nebude môcť nič robiť, snáď len ak by podstúpila nejakú operáciu. Opýtala som sa jej, či si vie predstaviť, že raz, keď bude dospelá, bude mať svoju prácu a deti, že by chodila s takými ušami? Opýtala som sa jej, či by som sa jej páčila ja, v mojom veku, keby som mala také diery v ušiach? Lebo aj ona raz bude v mojom veku. Našťastie pochopila a tunel bol zažehnaný. 

Dnes je dospelá, opäť nosí šaty, sukne, oblieka sa pekne a vkusne. Sama sa smeje keď sa vidí na fotkách v tých velikánskych svetroch. Aj môj muž pochopil, že sa zbytočne rozčuľoval na jej obliekaní.

Som zvedavá, keď raz bude mať deti, s čím prídu ony a ako to bude prežívať moja dcéra. Či tak ako ja, alebo ako MM? Uvidíme ... 


reklama

reklama

dasa_, Št, 01. 10. 2015 - 08:25

si mi pripomenula čas, keď sa nosili na krku žiletky :) také z maďarska... preveliký hit...

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 08:59

joj, bolo veru viacej takých prevelikých hitov na ktoré nostalgicky spomínam :-)

margesimpson, Št, 01. 10. 2015 - 08:59

jaaaj, vsak su to len handry. Jeden zo sposobov sebavyjadrenia. Ja mam zase pre vsetko taketo pochopenie. Sama mam tak siroky zaber nositelnosti, ze asi neexistuje nic, co by som "nepredychala". Nosim od vysokej elegancie, cez metalove vybijanie a dotrhane rifle (moje laasky) , synov satnik az po tutu sukne vsetko :D. A to uz mi taha pomaly na 40. Takze sice clovek vekom mudrie, ale niekedy pride iba vek sam :D

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 09:02

Presne tak som brala aj ja. Že sú to len handry. Nechcela som medzi nami stavať múr kvôli takej malichernosti a potom sa aj vážnejšie veci riešili lepšie, keď videla, akú má múdru a modernú mamu Chichocem sa. Sama si totiž pamätám, čo som mnou dokázal v puberte narobiť vzdor.

margesimpson, Št, 01. 10. 2015 - 09:16

parada Áno

Tie rifle este nemas odlozene? Manzelovi by mozno padla sanka Váľam sa od smiechu po podlahe

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 09:20

A predstav si, že ich mám :D. Ale už sú chúďatá dosť zničené. Mám ich odložené u našich a oco mi ich zatiaľ nevyhodil, aj keď už nie sú na spodnej poličke Veľký úsmev

eniXelka, Št, 01. 10. 2015 - 09:22

Dobry clanok Veľký úsmev.

 

Ked si spomeniem, ako som sa ja obliekala......a o par rokov ma to caka.

Jaj, len dufam, ze si budem vediet spomenut aj na svoje flipy.

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 09:35

Ale ja myslím, že áno, že to dokážeš :-). A tým si zrejme musí prejsť každý pubertiak, nič s tým nenarobíme a ich to tak, ako nás, o pár rokov prejde. Na to treba myslieť. A je fakt pravda, že som s dcérou nemala nejaké väčšie problémy, podľa mňa aj vďaka tomu, že som z nepodstatných vecí nerobila tragédiu a potom sa nám lepšie riešili tie podstatné veci.

lua, Št, 01. 10. 2015 - 09:41

mne sa tiež vždy páčili vyťahané svetre, o dva čísla väčšie a taký ten ,,uličný,, (aby to bolo po slovenskyÚsmev) štýl. Ale obliekala som sa ,,normálne,, až kým som nezačala pracovať, lebo peniaze na to,čo sa mi páčilo som nemala a potom už som bola ,,kludnejšia.. Ale dcéra je taká ,, normálna,, Jej sa páčia pekné, elegantné veci, vkusne zladené, pekné šaty, svetríky. No opak mňa v jej veku. Keďže má strach z ihiel tetovanie nehrozí, a nemusí byť ani stredobodom pozornosti, iné veci riešiť nemusím. Takže u nás zatiaľ v pohode. Uvidím aké to bude na strednej ale zisťujem, že keby chodila v takých ,,vyťahaných,, pohodlných veciach ani by ma to asi nevytáčalo.  Ja jej vlastne ani nemám čo zakázať. Nefláka sa, nepije, nefajčí,neblbne.

No ja keď si spomeniem na svoju pubertu, tak toto je pravý opak. Po kom to dieťa je?

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 09:46

Moja dcéra začala s tou svojou módou na strednej, tak možno ešte dcéra prejaví nejaké tie gény po Tebe, aby Ti nebolo ľúto Chichocem sa. A možno nie, možno je úplný opak Teba Úsmev

Kamila, Št, 01. 10. 2015 - 10:29

Skvelá babka, zrejme si aj ty dobrou mamou.

Ja mám doma  jedného "rebela", ale je na ňom fajn, že vie čo chce, čo sa mu páči ..., ide na istotu. Rodina naokolo ma problém s jeho dlhými vlasmi ja najmenší. , no ... Keď sa ho spýtam, už si sa učesal? Dá šiltovku na hlavu a zahlási "áno" Chichocem sa Ale zas ostalo to len pri vlasoch a zopár lebiek na tričkách ... a ešte zopár životných postojoch ...,Pohoda Deti sú pre nás skvelou školou, máme sa od nich čo učiť, aspoň ja určite.

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 10:42

Určite, máme sa od nich čo učiť, ale aj zaspomínať si :-). Niekedy je pre rodičov smola, že zabudnú na to, že aj oni boli mladí a nie vždy podľa predstáv svojich rodičov. Vtedy je dobre im to pripomenúť, najlepšie od ich rodičov Úsmev

Kamila, Št, 01. 10. 2015 - 11:07

No ja som zila podla predstav rodicov a to tiez nie je velka vyhra. Takze ja si skor pripominam, ze tade cesta nevedie.

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 11:13

Áno, je super, keď neopakujeme chyby našich rodičov, lebo každý je omylný. Horšie je, keď sa nám v mladosti nepáči niečo čo naši rodičia robia a potom si uvedomíme, že to zrazu robíme tiež (aj také sa mi stalo, ale našťastie nič fatálne - len také drobnosti, napr. mi išlo na nervy, keď ma mama stále nútila nosiť papuče, ktoré som neznášala a to isté som robila ja pri mojej dcére Chichocem sa)

Kamila, Št, 01. 10. 2015 - 11:53

Urcite mnohe veci robime podvedome ako nasi rodicia Úsmev

lienka, Št, 01. 10. 2015 - 12:00

Tiež som si zarobila na svoje prvé rifle a hrdo si ich išla kúpiť do tuzexu :-))

Staršia si sama "inštalovala" piersing nad hornú peru asi v 16-tich....nezákazala som jej to, ale musím vám povedať, že ma asi mesiac normálne fyzicky bolelo pozrieť sa na to...asi v 20 to prestala nosiť sama od seba

Mladšia(19) by sa mi tak páčila v nejakých šatočkách, výraznejších mikinách...ale ona si vyberá väčšinou šedé kúsky..nevýrazné....keď to u nej reklamujem odpoveď je " Ja som výrazná svojou osobnosťou, nemusím byť šatami!!"

no čo narobím Vyplazený jazykPohoda

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 14:18

Verím, že Ťa bolelo na to pozerať, ale dcéra to má za sebou a neskôr sa bude len čudovať ako to mohla nosiť :-). A mladšia má svoj vlastný vkus a to je dobre Úsmev

Pepka, Št, 01. 10. 2015 - 14:13

O je zlate časy to boli ked nebolo možné kúpiť rifle v normálnom obchode ale len v tuzexe.Staré babky predávali  korbáčiky  a bony poschovavane poza rohy domov aby ich tajnaci nechytili. Ja som si tiež vybojovala moje prvé rifle v 15 rokoch. Dostala som ich po stromček . Kedže v Bystrici nebol tuzex museli sme cestovať vlakom do Žiliny . Vačšinou po škole , mama čakala na stanici a hurá do Žiliny . Zo stanice rýchlo na Hliny trebalo bežať celu cestu lebo zatvárali o 4tej. Niekedy sa stalo ze babiek nebolo možné najdut lebo príslušník verejnej bezpečnosti sa motal okolo a babky s Terchovej boli poskovavane. Tak sme museli cestovat viac krát . Ale mala som vytúžene rifle. Hneď som si ich obliekla na polnočnú. Rodičia nesúhlasili ale kto sa stará v tom veku o mienku rodičov . Bola tuhá zima sneh vrdzdal pod nohami, museli sme ísť 8 kilometrov do kostola lebo v našej dedine kostol nebol ale mna hrali moje rifíicky. Na druhý deň som ich musela hneď oprat a kartacom som ich v predu drhla aby vybledli lebo taká bola móda . Take drahé nohavice podľa mojich rodičov a tak som ich zničila .

dulka, Št, 01. 10. 2015 - 14:21

Pepka, keďže som vyrastala v Žiline, keď som si čítala Tvoj príspevok, presne som išla po tej ceste do Tuzexu s Tebou Úsmev.

Takže aj Ty si zničila také drahé nohavice Prekvapenie. No, boli sme to my za mládež, nič sme si nevedeli vážiť ... Chichocem sa

Lenka R, Št, 01. 10. 2015 - 15:17

Aj aj som si zaspomínala . Prvá brigáda v 15tich tiež padla na rifle . Prvé "naozajstné" rifle, nie z trhu v Gyori , ale z Tuzexu. V tom čase obrovská vzácnosť Úsmev  Pamätám si ako sme k riflám nosili tatkové dlhé biele košele ozdobené zicherkami a niekoľko metrové šnúry navlečené z drobulinkých korálkov a komu sa podarili zohnať kanady , tak bol ťažký frajer Váľam sa od smiechu po podlahe

Akurát naši rodičia z nás infarktovali ... 

Takže , keď moje deti začali mať nejaké úlety , tak som si len spomenula na seba a neriešila , a dúfala , že ich  to čím skôr prejde Úsmev

dulka, Pi, 02. 10. 2015 - 07:18

Veru, rifle z Tuzexu bola naozaj obrovská vzácnosť Úsmev. Tiež si myslím, že neškodné úlety netreba riešiť :-)

Pepka, Št, 01. 10. 2015 - 15:56

Teraz naše deti majú desiatky jeans rôznych farieb a štýlov a smejú sa ked im človek povie ako a v akem veku mala naša generácia svoje prvé vytúžene a to najlacnejšie v Tuzexe , v tých časoch 80 bonov. Este doteraz pamätám tu cenu. Tu sa wranglerky používajú ako montérky . Nikdy nezabudnem na Žilinu , aj ked sa po rokoch vracať na Slovenko tam musím navštíviť toto krásne mestečko .asi som sprostá este len píšem Slovenko a už mam slzy v očiach .nemozem sa dočkať leta aby som tam bola.

Lenka R, Št, 01. 10. 2015 - 16:03

Ja som síce z BA, ale milujem Žilinu . Strávila som tam krásne roky ako študentka na  Žilinskej univerzite , bývali sme na Hlinoch , chodili sme do Slovakie na palacinky a do bazéna  , do Juniora na diskotéky... Žilina má pre mňa veľké čaro a keď sa dá , rada sa tam zastavím Slnko

dulka, Pi, 02. 10. 2015 - 07:20

Ja do Žiliny chodím dosť často, mám tam rodičov, aj ja mám Žilinu veľmi rada Srdce

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama