reklama

Svadobna nostalgia

Pridal/a maria.neu dňa 02. 10. 2015 - 14:38

reklama

Brazdenim po internete som natrafila na toto mile videjko: http://www.tvnoviny.sk/my-zeny/1806675_ktore-sa-vam-najviac-pacia-takto-sa-zmenili-svadobne-saty-za-100-rokov

Moja oprotisediaca mladucka kolegynka v praci sa o tyzden vydava, tak sme v robote v atmosfere predsvadobnych priprav...

Akokeby to bolo len teraz, co som sa vydavala ja - a to uz tento mesiac oslavime 13-te vyrocie. Vsetky tie pripravy, sprisahanecke pohlady kamaratok, stresy a hadky s rodicmi, co sa patri a co nie.... Ach jaj, kadeco sme si uzili a mam to doteraz v zivej pamati.

Saty mi sila mama, bola prave era, kedy sa saty poziciavali z pozicovne a sumy boli nehorazne, tak sme sa rozhodli, ze veru mama - sikovna krajcirka, mi saty usije. Boli dlhe, biele, so sirokou suknou a korzetom s perletovymi gulickami, k tomu zavoj - no pekne boli na tu dobu... Skoda len, ze som ich potom predala - to by sa teraz moja 10-rocna dcera mala s cim zabavat... Úsmev

Esteze mam v skrini svadobne saty mojej mamy - biele, s dlhymi sirokymi rukavmi a modrymi kvetinkami zo 77-meho roku, ku ktorym vtedy nechybala kytica z modrych hrebickov... Druhe su saty mojej krstnej mamy - ta sa vydavala v 66-tom a mala nadherne kratke saty s dlhym rukavom z tazkej cipkovanej latky s drobnymi gombikmi  pozdlz celeho chrbta - no krasne su doteraz. Akurat nechapem, ako sa do nich mohla zmestit - musela mat vtedy driek ako cisarovna Sissi a 42 kil aj s topankami...

Tak co, dievcence, aj vy mate taketo poklady v skrini, ktore obcas oprasite? Alebo uz len Vase dospievajuce slecny prevracaju ocami s komentarom - Boze, mami, to ako si si toto kedysi mohla dat na seba!???...

No nostalgia, co vam poviem... Dufam, ze si ju ciastocne ozivim a uzijem si buduci vikend na kolegynkinej svadbe, mozno padne aj nejaka ta slza...Kvietok

 


reklama

reklama

Kamila, So, 03. 10. 2015 - 20:33

Svadby su vzdy zaujimava skusenost. Minuly rok sme si uzili styri. Ta moja bola  uz velmi davno, riesila som vtedy vela inych veci, s pripravou si viac uzila moja rodina. Ale mamkine saty som mala na sebe na cechovacii z vysky, inak je neskutocne aka som bola vtedy stihla a mala zo seba komplexy ...

lua, Po, 05. 10. 2015 - 10:45

jáj tak to boli časy, ja som mala šaty z požičovne. Zdalo sa mi zbytočné ich kupovať, keď by mi už len v skrini viseli. Ja som nehľadala najmodernejšie , ale také čo by mi sedeli. Kopa šiat bola vtedy totižto v páse strihaná a ja som v tom vyzerala ako torta. Tak som brala tie, ktoré mi najviac sadli a našťastie sa mi aj páčili. Závoj som už asi niekde zapatrošila - asi v upratovacom ošiali vyhodila, škoda, dcéra by mala tiež zábavu a zostala len kytica.

Tangy, Po, 05. 10. 2015 - 11:05

Ja som si zasa saty kupovala, lebo ich cena bola rovnaka ako z pozicovne, navyse mi ich upravili na mieru. Boli to klasicke svadobne saty zpred piatich rokov (akurat minuly tyzden sme mali vyrocie), vrchna cas bola biela, obtiahnute boky, od bokov dolu kremove, rozsirene do A. Dnes by som volila asi nieco jednoduchsie, minimalne bezove kvietky v oblasti dekoltu by som zrusila, ale vtedy som nic jednoduchsie nenasla. Doteraz ich mam v skrini.

Maminka sa vydavala pred vyse 30 rokmi, mala jednoduche site biele saty. Ked sme isli neskor na svadbu strykovi presila mi z nich saty pre malu druzicku.

Pepka, Po, 05. 10. 2015 - 14:57

Kedže  som najmladšia zo štyroch sestier,vždy som videla v príprave svadby len vela roboty pre moju mamu. Kedysi bola svadba udalosťou pre celu našu dedinu. Mama bola vychýrená krajčírka takze sila svadobné šaty nielen pre mna, moje sestry ale aj vela iným mladým nevestám. Prípravy na svadbu začínali týžden pred svadbou tým ze sa aspoň dve dobre kuchárky a cukrárky začali vytvárať a vytekať ako o sto duši . Ľudia nosili do domu vajcia, muku masla . Ja ako najmladšia som zapisovala do zošita, lebo potom sa každému vracali pri takej samej príležitosti. Mama prichystala 2 periny a 4 vankúše . Každý rok sme museli chovať pre tuto príležitosť aspoň 20 husi. Štyri dcéry. Periny boli take veľké, ze sme si este každá z nich privyrobili po dva paplony. Mama prípravy svadby vždy mala pod kontrolov. Zákusky a torty sa dávali na stoly v reštaurácii a oni chystali jedenie. To co bolo varené doma sa chystalo na nedeľu na dozvuky lebo nie všetci susedia teda cela dedina mohla byt pozvaná na svadbu do reštaurácie .moj otec na to vždy vravel cirkus .medzi časom ja z mojim mladším bratom potajme vynášala zákusky všetkým deťom ktoré behali okolo nášho domu .v sobotu pred svadbou druzbovia a družice ponukali zákusky a pijatyku ľudom ktorí sa prišli pozrieť na svadbu,zvyčajne sa ubehla cela dedina.Naozaj svadby boli ako mali byt vďaka mame. Pripravila ich tak aj mojim trom bratom. Každý mal veľkú peknú svadbu aj nedeľnými dozvukmi ako sa patrí . Velmi som ľutovala mamu, ze sa tak narobila pri tých prípravách . Vždy som je hovorila neboj mami pri mojej svadbe sa nenarobíš . Ked prišiel môj čas tak, som jej to splnila. Nikto o nej nevedel . Pozvala som len rodičov a sestry . Všetky hostí bolo okolo 20. Štyri autá nikto nevedel v dedine nevedel, ze sa vydávam ,aj ked ženích bol so susednej dediny. Mama ušila šaty, ale skromne, ze nevyzerali ani ako svadobné, ze som ich mohla využiť na akúkoľvek príležitosť,.Civilny nebol v našom meste ale bol v susednom v Žiline. Bolo to v zime , snehu po pas, nasa ulica bola rozkopaná lebo akurát kopali plynové potrubie a bola tam značka zákaz vjazdu, ale každý ju ignoroval. Môj budúci manžel zaparkoval auto pred domom aj s ostatnými hosťami nasadli sme do aút a pohli sme sa , ale tu už stali príslušníci VB a nezaujímalo ich , ze sme svadobnou , môj otec behal okolo vysvetľoval,nadával, potom už aj hrešil ale nič nepomohlo . Každý  šofér dostal pokutu, co môj manžel zaplatil., prišli sme do Žiliny až pred radnicu lebo bezpecaci co tam stali nám povedali, ze sme predsa svadba tak môžeme ísť až pod radnicu. Ha ha .  Bola som na dne. Pri výmene obličiek my spadla na zem. Nebobre znamenie ako moja mama povedala, aj bolo dlho sme spolu neboli po pár rokoch sme sa rozviedli.svadobna hostina sa tiež  nevydarila , každý rozprával o trapase s policajtmi.

Kamila, Po, 05. 10. 2015 - 15:11

Veru narobila sa tvoja mama pri tolkych svadbach. Chcela si ju usetrit, ci tak sa zadarila mala svadba? Ani tak ani tak, zivot je jedno velke dobrodrzustvo.

anjeli, Po, 05. 10. 2015 - 19:51

... keď sme pri tých dozvukoch, ja som sa narodila v nedeľuHambím sa, deň po svadbe mojej tety. Svadobčania chodili po dedine s "poprávkou" a môj otec s "radostníkom"Veľký úsmev, že sa mu narodila dcéra.

Poprávka = núkali sa zákusky a štamperlík na zdravie mladomanželom

Radostník = núkal sa štamperlík pri narodení potomka, zvyčajne "povinnosť" novopečeného otecka, v prípade môjho krsniatka som núkala ja, keďže švagor sa hanbilHambím sa

Pepka, Po, 05. 10. 2015 - 16:34

A to nehovorím o trapase druhej mojej svadby. Nechcelo so my do nej. Mali sme už dcéru ,ktorá mala 4 roky a začala sa vypytovať prečo mam iné priezvisko ako ona a tata . Nemyslela som už o druhej svadbe . Ale nakoniec prečo nie . Nemali sme tu nikoho co by mal svadbu v štátoch tak sme si mysleli, ze to ako u nas. Zavolas dajú Ti dátum a hodinu a ide sa. Tak aj moj muž urobil zavolal na radnicu v New York , povedal co chce , zobrali všetky informácie o nas dvoch a povedali , ze mame prísť za dva týždne v piatok o 1 hodine. Vsetko v poriadku, bez problémov. Kúpila som si pekný krémový kostymek , dcere som kúpila krásne šaty pre flowers girl . Pozvali sme dvoch svedkov a najbližších známych , aj ked to bolo v piatok bolo nas akokoľvek 20. Hurá na radnicu na Manhattan . Presne o 13 00 nas volali k okienku . Trapas sa začal , úradnícka vyvalili oči na nas ked my sme prišli na svadbu a ona nám podávala pripravenú licenciu na manzelstvo, ktorú mame podpísať a až potom po troch dňoch môžeme mat svadbu. Myslela som, ze môjho muža svadobnou kyticou valnem po hlave. My pripravený na svadbu a svadba sa bude konať až o tri dni. Taká hanba . Nič naň nezostávalo podpísať a prísť až o tri dni . Posadenie v reštaurácii sa konalo ten deň , lebo to bolo už zarezervovaná a na radnicu sme potom išli len my dva zo svedkoma.Uz nemyslím, o žiadnej svojej svadbe ,never ever. Teraz po tolkych rokoch sa uz Len smejem

 

Kamila, Po, 05. 10. 2015 - 18:00

ta to sa ozaj zadarilo Hambím sabez debaty mas iriginálne svadobne spomienky Chichocem sa

Evka1223, Po, 05. 10. 2015 - 19:52

pepka, nič v zlom, ale odriekaného chleba najväčší krajec! Pohoda..... si spomeň, ak pôjdeš pod čepiec po tretíkrát Chichocem sa

Máš veru neobyčajné svadobné zážitky Kvietok

Pepka, Po, 05. 10. 2015 - 20:57

Už to by my chýbalo  len do šťastia .Cakam  len na svadby mojich deti. Dúfam,ze pochodia s nimi lepšie ako ja. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama