reklama

Ako naučiť dieťatko poslúchať??

desina40 , 18. 04. 2009 - 19:15

reklama

Mamičky, napište mi, ako ste učili svoje deťurence posluchat? Myslim deti vo veku rok a viac. Mam dve staršie dcery (13 a 16 )a tie vobec nezaujimali ani šufliky,ani knihy a vazičky na poličkach, ani horuca kava na stole. Teraz moj posledny má 14 mesiacov a mám dojem, že je budúci extremny športovec. Dole hlavou,to mu najviac vyhovuje....Všetky šufliky, skrinky su jeho. Beham za nim a odtahujem ho, robim no,no,no ,sem tam bac bac po ruke,alebo po plienke.Ale očividne to s nim ani nehne. 100 krat poviem nonono!!!! a 100 krat otvori ten istý šuflik. Už si aj privrel prsty ale skrinky otvara aj tak....Hmm? Ako ste to riešili vy?? Dajte nejaky tip. Ďakujem (flower)


reklama


reklama

manny, So, 18. 04. 2009 - 19:18

To určite opisuješ môjho synovca(giggle) :-D :-D

aretta, So, 18. 04. 2009 - 19:30

Nie, to opisuje môjho syna (rofl). Drobec má už dva preč a poslúchne ked to vyhovuje jemu. Jeho nálady som riešila tak, že som ho vzala do náručia a tíšila, prípadne odniesla ukludniť. V poslednej dobe sa ale naučil na mňa útočiť. Hned, ako ho razčerteného vezmem, zakvačí sa mi oboma rúčkami do vlasov a šklbe :-(. Viete si predstaviť, čo je za výkon a bolesť dostať jeho packy z mojich dlhých kučeravých vlasov ;-(. No a najnovšie ked sa mu dačo nepáči, posiela nás preč. Dnes už dostal aj po zadku, zaútočil na mňa veľkou lopatkou a potom mi zasa skončil vo vlasoch. Bojím sa, aby sa takto nezačal správať aj k deťom na ihrisku a ozaj dakomu neublížil.

georgina, So, 18. 04. 2009 - 19:48

Kopírujem svoje komentáre zo staršieho blogu http://www.nanicmama.sk/deturence/riesenie-konfliktov-v-rodine

(sun) (sun) (sun)

V prípade vážneho nebezpečenstva:
Od malého malička pri mám pri oboch deťoch špeciálny tón pre prípady vážneho ohrozenia. Veľmi, skutočne veľmi dôrazným hlasom zvolám: "NIE!" a dieťa hneď beriem z miesta ohrozenia. A potom veľmi pokojne a vážne, s pohľadom z očí do očí dieťaťu vysvetľujem, v čom spočíva konkrétne nebezpečenstvo.
Dcérka bude mať za týždeň 17 mesiacov. A už presne vie, že v prípade takéhoto zvolania má okamžite prerušiť danú činnosť.

Takže - ideme napr. z domu na nákup. Obchod je blízko, väčšinou ideme obe peši. Pár metrov od brány domu je cesta. Asi tri krát sa stalo, že kým som zamkla bránu, dcérka vybehla smerom k ceste. Zvolala som: "NIE!" a dcérka okamžite zastavila. Všetko som nechala tak (bránu otvorenú, prípadne kľúče v zámke) a bežala som za ňou. Zobrala som ju na ruky, išla k ceste a ukazovala jej autá. A vysvetľovala jej, že by ju auto mohlo zraziť...

Nikdy jej nedovoľujem ísť cez cestu peši. Buď sedí v bugine, alebo ju cez cestu prenesiem. A vždy jej vysvetľujem, prečo malé deti nemôžu behať po ceste.

Prosím vás - nevravte, že deti tomu nerozumejú... Aj keď trebárs nepoznajú význam všetkých slov, ktoré použijete, pochopia dosť na to, aby vedeli, o čo vám ide.

(sun) (sun) (sun)

V prípade "skúšania hraníc":
Činnosti, ktoré nie sú dovolené, alebo v danej chvíli vhodné. Pokojne poviem: "Nie!" a vysvetlím, prečo nie. Ak ani po treťom Nie! dieťa neprestane, idem a v činnosti mu zabránim. A môže robiť, čo len chce, nepovolím. Opakujem stále dookola a stále pokojne: "Nie!"

Príklad: Dcérka ťahá nášho psa za chvost. Náš pes je mimoriadne trpezlivý a dcérke by neublížil. Ale nechcem, aby dcérka považovala psov za hračku. Iný pes by jej to nemusel tolerovať. Takže poviem: "Nie! Hava to bolí!"
Ak neposlúchne ani na tretí raz, chytím jej ručičku a odtiahnem jej ju nabok: "Nie!" Pustím jej ručičku. Dcérka chytí znova chvost. Znova jej ručičku odtiahnem: "Nie! Hava to bolí!"
A tak ďalej... Až kým dcérka nepochopí, že takto sa hrať proste nemôže...

Niektorým deťom treba takúto lekciu dať desaťkrát, niektorým stokrát. Ale nakoniec pochopia všetky. Nie! znamená Nie! A potom stačí už len jedno pokojné "Nie!" a vysvetlenie, prečo nie. A dieťa poslúchne.

Chce to, samozrejme, veľmi, ale veľmi pevné nervy. A celý čas zachovať pokoj. Inak to nefunguje... Krik dospelého totiž dieťa akurát vystraší - a nepochopí, prečo vlastne nemá niečo robiť.
Ale ak dospelý zvládne pokojne dieťaťu x-krát vysvetľovať, tak rieši dve veci naraz:
1. určuje dieťaťu hranice a trvá na ich dodržiavaní
2. učí ho rozumieť svetu okolo seba

(sun) (sun) (sun)

Obdobie vzdoru:
Riešenie je veľmi individuálne. Na každé dieťa zaberá iná technika. Niektoré deti stačí ignorovať. Na niektoré zaberá technika napodobňovania - matka presne opakuje správanie dieťaťa (kričanie a dupanie, váľanie sa po zemi...). No a niektoré je možné zaujať niečím iným (napr. "Jééj, pozri, aký tam je pekný psík! Poď, ideme sa spýtať tej tety, či ho môžeme pohladkať!"). A niektoré deti stačí jednoducho zobrať a mlčky odniesť z "miesta činu."

Takže stačí len skúšať rôzne metódy a tá, ktorá sa osvedčí, pri tej zostať...

Pri synovi v období vzdoru zaberalo ignorovanie. Neskôr, keď sme sa presťahovali a syn zmenil škôlku, zle to znášal a mával veľké záchvaty zlosti. Vtedy sme použili metódu "stolička". Pomohlo - už som tu o tom písala.
Dcérku zatiaľ stačí zaujať niečím iným...

desina40, So, 18. 04. 2009 - 20:37

Ďakujem Georgina, toto všetko mam naštudovane a všetko vykonavam ako pišeš. Ale je pravda, že ked za hodimu poviem NIE! 100krát, maly to pušta jednym uchom dnu a druhym von. Ja stále za nim beham a odtahujem ručky od šuflika,dvierok...Bože, čo by som za to dala, keby som mala nabytok ako moja mama,asi 40 ročny, ale dvierka na klúčiky!!!!!Vlastne som maleho tieň, nepohnem sa od neho a stále vravim NIE,NIE.... A vidim ,že mi rozumie...(rofl) kukne na mna, že aha, a otvori dvierka zase. Aj ked možno tušim ,čim to je. S dcerkami som bola od rana do večera skoro stále sama, byvalý bol stále preč. A tak boli naučene byt len so mnou,ale aj na niečo počkat,ked som niečo robila. A ked ja spm zakazala,nikto druhy nepovedal možeš. A teraz má malý od narodenia okolo seba milion ludi, druhy manžel ma velku rodinu a maly je ich miláčik. Takže ide z ruky do ruky. Nemožem povedat, že by mu dovolili niečo čo ja nie, ale je predsa len okolo neho vačši humbug a on to využiva. ASI.(giggle)

Polárka (bez overenia), So, 18. 04. 2009 - 21:06

Desina

my takisto. Matko ma 11 mesiacov a odkedy sa vie nezavysle sam presuvat kukam co, kde a ako robi. Tiez mu vysvetlujem, nonstop, 100 krat za den, ze ciapka ma byt na hlave, ze prahy sa nevytahuju, ze mama sa nekuse a pod. :-D ...
Mi to nedalo a kukala som do mudrych knih a zistila som co je moznou priconou. Male deticky maju omnoho mensiu pamat, ako my dospeli. Preto sa mamy ubehaju a narozpravaju toho NIE a NONO. I ked je pravda, ze niekedy ti nezbednici vyslovene skusaju co to da.
Chce to hlavne pevne nervy :-) ;-) (flower)

desina40, So, 18. 04. 2009 - 21:54

Georgina, čitala som ten blog, čo si vyššie spominala..No ,ja nekričim, sem tam zvýšim hlas, ked malemu ide o zdravie a som od neho na pár krokov dalej.Ale celkom si neviem predstavit seba alebo inu mamičku,keby v okamihu,ked chcu zakričat na svoje 14 mesačne dieta, nechali potomka sameho trebars v izbe a sli sa vykričat do pivnice. Tak si to pisala ,nie?? Presne aj ja som ako mamička,ktoru v tom blogu spominala Katika2, prve dievčence ani nebolo treba napominat, ony jednoducho nič čo nemali nechytali, v obchode boli ako myšky,netrucovali a nechytali "nervy",ked som povedala nie. Tiež mali v kuchyni vyhradenu jednu skrinku s plastovymi miskami a ine ich netrápilo. Tiež si myslím,že ide aj o povahu dieťatka, a myslím si to až teraz,pri synovi. Tiež som škaredo pozerala na mamičky,ktorym deti robili na ulici alebo v obchode neplechu. Tymto sa im ospravedlnujem. Nie je všetko take, ako sa na pohlad zda. A tiež nie som za vrieskanie a bitie detí.

georgina, Ne, 19. 04. 2009 - 10:43

Desina, skopírovala som z toho blogu len komentáre, ktoré by som napísala aj sem. A pridala som tam aj link, odkiaľ som ich skopírovala. Nič iné za tým nebolo :-) ;-).

No, a nepísala som v tom blogu, že som odišla od 14-mesačného dieťaťa kričať do pivnice. Písala som výslovne, že po tom, ako som prechodila celú noc s plačúcim bábätkom v náručí... atď.
Syn bol do troch mesiacov veľmi uplakané dieťa a málo spinkal. Manžel chodil vtedy na týždňovky, takže som sa o syna starala celé dni a noci sama.
Poznáš ten pocit, keď nosíš plačúce bábätko a nie a nie ho utíšiť? Ako v tebe stúpa nervozita a hnev? Myslíš, že som sa mala odreagovať revom na bábätko? Alebo bolo lepšie (v čase, keď konečne na pol hodinku zaspal a ležal v bezpečí postieľky) ísť sa vykričať do pivnice? Hm?

No, ale k tvojmu problému...
Hovorí sa, že chlapci sú živší a nezbednejší ako dievčatá. Možno je to u vás spôsobené práve rozdielom v povahách detí - dcérky boli pokojnejšie, syn je roztopašnejší.
Možno je v tom, ako si písala vyššie, že tvoj synček "využíva", že je "hviezda rodiny".
Ťažko posúdiť takto z pár písmeniek.

Nech je ako chce... Naučiť dieťa poslúchať sa nedá zo dňa na deň. A čím je dieťa živšie, čím je rušnejšie rodinné prostredie - tým je to zložitejšie.
Takže to chce len pevné nervy a výdrž...

Mimochodom - dcérka je omnoho živšia a nezbednejšia, ako bol syn v jej veku. A presne ako vo vašom prípade - so synom som bola celé dni sama (manžel chodil domov len na víkendy). Teraz sme doma všetci a dcérka je naše slniečko a miláčik.

Naša slečinka má tiež niekedy dni, keď presne vie, že robí niečo, čo by nemala - a aj tak to urobí so šibalským úsmevom a rozžiarenými očami (giggle).
Beriem to ako jej hru. V takých prípadoch ju beriem na ruky a pokojne jej hovorím: "Ty jedna nezbedníčka! Veď ty vieš, že toto nemáš robiť. Poď, ideme sa hrať s niečím iným." A potom sa s ňou aspoň chvíľu hrám.
Možné je totiž aj to, že dieťa sa takýmto spôsobom len pokúša upútať tvoju pozornosť...

(sun) (sun) (sun)

desina40, Ne, 19. 04. 2009 - 13:52

Georgi, ved to ma napadlo,že neskor(odbehnes sa vykričat) ale ked dieta nie a nie spat???ani pol hodku? To su už filozofické otázky.....Ja ked som nosila plačuce dieta,ktoré nespalo a plakalo a plakalo a nespalo,a bola zrelá na vybuch,začala spievat tie najnemožnejšie pesničky,ake sa dali. Najprv uspávanky,pod horou pod horou....Eleeeena,ty si život moooj, kaťuša, ruska hymna apod.A to som už vačšinou vypenila. Ja vlastne nemam problem s tým,že by som začala ziapať,neviem či to tak vyznelo v mojej otazke,nemam problem ani s nie,nie,nie.... Len som chcela vediet,ako to riešia ine mamičky a aj preto,že mam syna uplne v tomto odlišneho od dievčat. On beťár ešte na mna kukne,ked poviem nono,nesmieš, otoči sa a šup šuflik otvorený. Ale v našej izbe je už niečo,čo si nedovoli chytit,ked poviem nie, dvdčko. Aspoň volaaačo.(clap)

Polárka (bez overenia), Ne, 19. 04. 2009 - 13:58

Desina

o tychto detickach, ktore maju problemy so spankom som citala v Mamine tusim. Ak budem mat cas prepisem ti clanok do maila. Ale naskor az vecer ;-) alebo ti napisem cislo a niekde si zozenies :-)

desina40, Ne, 19. 04. 2009 - 16:49

ďakujem, Polárka, malý to obdobie nespania už chvalabohu prešiel, to chodenie s nespavym babetkom sme mysleli myslim spolu s Georginou,ked boli detičky menšie, ozaj babetkovske,ale diky. Ako som pisala,ja som skor chcela vediet,ako mamičky toto neposluchanie riešia, nie že by ma TO vytáčalo,chcela som len poznat rozne metody.

Polárka (bez overenia), Ne, 19. 04. 2009 - 16:51

jaj... jasne :-) (flower)

ceres, Ne, 10. 02. 2013 - 23:13

Desina, pokial ma syn stanovene hranice a napriek tomu ich sustavne porusuje, mozno potrebuje mat viac moznosti co moze robit ako co nesmie. Ma vela energie, chce sa ucit, poznavat, tak mu to treba umoznit v maximalnej miere. Obom dceram (13 a 2 roky) som vzdy po zakaze ponukla alternativnu cinnost. Toto nemozes robit, ale mozes so mnou robit toto. Alebo takto sa to nesmie robit, ale mozes to robit takto. Mladsej dcerke sa stale venujem prakt. cele dni ked nespi. Samozrejme sa uz vie aj krasne prehrat, no stale este vacsiu cast dna musim byt pri nej, ak nechcem aby robila neplechu. Niektore deti potrebuju, aby sa im rodicia vela venovali. Ak potrebuje syn pohyb, chod s nim na dlhe prechadzky, na ihrisko, kopte do lopty, nechaj ho jazdit na odrazadle...da sa aj v zime, ak nie je sneh. Robim to s dcerkou denne. Ked je vybehana, prideme domov a sadneme ku knizkam. Basnicky citame denne od pol roka, knihy su pre nu samozrejmost. Potom staviame z kociek, z lega, varime spolu babikam, kupeme, uspavame, jazdime z autami, staviame cesty, dediny, mosty..., tancujeme, hra sa pocitacove hry, pozera a tancuje videoklipy na youtube.com - je tam vselico pre male deticky. Od malicka nasavala informacie ako spongia. Myslim, ze vsetky deti tuzia po informaciach, len im ich treba poskytnut. Cim skor, tym lepsie. Ucila som dcerku znakovu rec od pol roka. V roku sme sa uz pekne dorozumievali a na druhe narodeniny hovorila plynule vo vetach, pouziva buduci, minuly cas, zamena. Od 1 a pol roka vie celu abecedu, naucila sa ju z knizky malovana abeceda. Od 1 roka sa sama hrava na i-pade - sklada puzzle. Teraz uz sa jej dari skladat aj papierove. Rada sa hrava pocitanie s Brumikom (na stranke Brumika sa da stiahnut). Musim to hrat s nou samozrejme, este nepozna celkom cislice, trosku pri nich zavaha. Ale napocitat vie do desat a vonku mi hned povie "Mama, tam su dve auta. Ide jedno auto. Teraz idu tri auta." Spocitavanie do troch jej ide, pochopila to pri hre.
Takto som to riesila aj so starsou dcerou, aj moja sestra s detmi a nasa mama s nami. Nikdy sme mame nerozhadzovali skrinky, ani moje deti to nerobili, ani sestrine. Pokial dieta dostatocne zamestnas inymi cinnostami a samozrejme nepopustis zo stanovenych hranic, nauci sa energiu vybit inym sposobom a este sa pri tom aj vela nauci.
Drzim palce.

icokoo, Ut, 07. 09. 2010 - 10:40

lahko si to predstavujes kym su male tak sa to takto da riesit ale ked budu mat 5-6rokov budu ti skakat po hlave ved nato prides postupom casu ja sama mam dve deti vo veku 6 a 3 roky a bola som nutena to zacat riesit trocha tvrdsie ako len si usta nadarmo driet lebo sa mi skoro pozabyjali tak u nas zatial zabera iba udelenie trestu zakaz rozpravky, kamaratov,a ist si poklacat do kuta. znie to tvrdo ale inak si anilen nechcem predstavit co by si uz dovolili stvarat. alebo mi vies ponuknut nejake ine riesenie ako ich oducit aby sa mi prizabyjali???

georgina, Ut, 07. 09. 2010 - 10:59

Icokoo, tento blog je starý rok a pol. Dcérka má medzitým už tri roky a zatiaľ sa neprizabila. A máme ešte skoro 14-ročného syna - ten je tiež neprizabitý.
A stále to ide tou istou metódou - drať si hubu :-) ;-).

aretta, So, 18. 04. 2009 - 20:03

Tvoje príspevky v tom blogu som čítala a podobne som to robila aj ja :-D . Len škoda, že ako mladý muž dovršil dva roky akoby uťalo. Všetko dovtedy zaužívané a dobre fungujúce je vzduch. Začal skúšať od-do a pokúša sa cvičiť s nami B-]

zdenuša, So, 18. 04. 2009 - 22:13

Ahoj, šuplíkového obdobia sme si užili aj my;-( , na všetky skrinky som pouväzovala gumičky, aby sa do nich malá nedostala, ale nedomyslela som to, že sa do nich nedostanem ani ja:-D , tak som to odgumičkovala, istý čas som si skrinky riadila viac ako pravidelne, a teraz, malá má 2r.5m, ju táto zábavka prešla.... Tak len trpezlivosť a aspoň večer sa teš z uprataných skriniek;-)

Janica26, Št, 09. 09. 2010 - 23:29

Ahoj ja ti asi neporadim ako ho naucis posluchat ja mam podobny problem ale to co opisujes otvaranie skriniek....som vyriesila tak ze do spodnych suplikov som dala umele misky a veci ktorymi si moj maly zurivec neublizi a ked zistil ze je to nezaujmave a neokrikujem ho prestalo ho to bavit a teraz mi do skriniek nechodi:-D .Kavu som sa naucila pit postojacky a sviecky zo stola som odlozila na vrchne policky sem tam spara do kvetu ale aj ten ho bavi len ked vie ze ma nahneva inak si ho nevsima.Je to krute ale vzdala som sa nadeje ze by mi vysvetlovie na nieco bolo aj ked mi velmi dobre rozumie!Jednoducho som rezignovala a mam pocit ze uspesne zatial kym vidi ze ma to netrapi tak zlobu nerobi drzim palce a ak prides na to ako ho naucit posluchat budem rada ak sa podelis(rofl) Drzim palce

Denka1109, Pi, 24. 09. 2010 - 14:42

Viem že tieto príspevky sú staršie,takže aj detičky,ale problém som mala a mám rovnaký...Malý je strašne živý už v roku a pol vobec cez den nespával,ma tolko energie,že mu to nechýba.1000 krát za den na tú istú vec povedať NIE,mrzí ma to ale niesom z tých ktoré na to majú nervy a trpezlivosť...pár krát za sebou to poviem,ale mám pocit,že ho to iba vyhecuje urobiť ešte niečo horšie...Neposlúcha a mám obavy z toho ako ho zvládnem v puberte,no teraz je to o tom že na nieaký čas byvame u našich a ja ked niečo poviem,že napr, chod si zobrať pyžamko,lebo on to vie,tak moja mama sa postaví a ide ho zobrať s ním,ja na to,že on to vie sam a ona na to,ved ale tam je tma...a takto stroskotá akákolvek snaha vo výchove,som z toho ešte viac na nervy a stále iba kričím,manželovi je už podozrivé,ked rozprávam normálnym tónom...A tak mám pocit,že ani to troška rešpektu,ktorý v sebe mal (poslúchol na RAZ,DVA,TRI...) už vôbec neplatí a pochybujem že sa to podarí opať vybudovať,ked bude na svete braček,alebo sestrička...pribudne žiarlivosť a už si to radšej ani nepredstavujem...:-|

eva m, Pi, 24. 09. 2010 - 14:59

Denka,
ale to nie je o "neposlusnosti" tvojho syna. Pohovor si s mamou, verim, ze take zasahovanie do vychovy ti pekne lezie na nervy. A trvaj na svojom, aj ked bude mat snahu zasahovat. mozno sa urazi, nahneva, ale dolezite je, ze tvoj syn bude vediet, ze tvoje slovo plati.
Eva (sun)

Denka1109, Pi, 24. 09. 2010 - 15:34

Rozmýšlala som nad tým,že som tam nedala správny príklad napr, mama si strihá nechty a on chce z manikúry štikátko na nechty,ja poviem nie,lebo je to nebezpečné a ona mu ho dá a malý za pár hodín chodí s plačom za mnou,že bo,ja pozriem na ruky a celé brušká doštikané...Ked mu to mama dá a ja potom chcem zobrať,tak robí cirkusy...Je to strašne komplikované,lebo nase vztahy su komplikované a teraz navyse sa mamina lieči z rakoviny a tažko jej niečo vysvetlovať...;-(

eva m, Pi, 24. 09. 2010 - 15:39

asi je teraz pre teba tazke mame odporovat, ked ma zdravotne problemy. Ale urcite sa da najst prijatelna forma, ako sa s nou porozpravat. Proste ked povies stikatko nie, tak plati stikatko nie. Nedovol mame, aby mu ho dala a trvaj - slusne, na respektovani tvojich slov.
Tvoje dieta potrebuje mat v tebe istotu, potrebuje vediet, ze co povies, ma zmysela svoju vahu.
Drzim palce, verim, ze je to tazke, ale da sa. Skus sama sebe viac verit.
Eva (sun)

mnnaaauuu, Pi, 24. 09. 2010 - 21:52

Deti sa nedajú naučiť poslúchať. Vlastne prečo by deti mali byť "poslušné" a čo si po dtým každý predstaví? Môj synček vôbec neposlúcha, keď ho o niečo poprosím, zavolám... Keď nechce, nepríde, môžem sa aj roztrnúť. ale hranice "môžeš nemôžeš" som si s mamou aj s otcom vyjasnila už dááááávno, keď raz poviem "ideme domov" tak ideme domov, a žiadne prehováranie "etšte chvílku nebude" , tak isto ako ked poviem, že nesmie čokoládku, alebo nemôže hádzať sošky po zemi....

Denka1109, Pi, 24. 09. 2010 - 22:20

Evi dakujem za podporu,budem sa snažiť...len to vydržať...Niekedy sa utešujem,že ked bude vačší a bude rozumieť všetkým slovám,nájdeme si k sebe cestu a bude chápať význam toho,čo od neho chcem a očakávam...Nepotrebujem aby poslúchol na slovo,len chcem aby mal svoju hlavu,svoj názor,hranice čo može a nemá a čo je už mimo neho a aby vedel že ja mu chcem len pomocť,pripraviť ho do života "dospelých" a aby vedel zvážiť,kedy je dobré nechať si poradiť a niečo vysvetliť...že ja niesom len strašiak,ktorý hučí,napomína,upozornuje,rozkazuje,ale mama,ktorá je tu vždy pre neho!(heart) Len keby to bolo také jednoduché...:-D :-D :-D

eva m, Pi, 24. 09. 2010 - 22:35

Denka,
vychova nie je jednoducha(hug)
najdolezitejsie podla mna je to, aby nase deti citili, ze ich lubime, nech sa deje cokolvek
Eva (sun)

lucia513, Pi, 04. 01. 2013 - 13:55

Ahoj georgina. Viem ze tato tema je uz velmi stara ale ak by sa dalo tak ta prosim ci by si mi mohla napisat co je to za metoda stolicka

georgina, Pi, 04. 01. 2013 - 14:26

Lucia, skús si prečítať celú diskusiu o riešení konfliktov v rodine a ďalšie diskusie na túto tému (linky som dala nižšie), tam som toho popísala pomerne dosť.
Metóda stolička nie je univerzálne použiteľná a rozhodne by sa nemala používať ako prvá v poradí (podrobne som to rozpísala v diskusii o malom tyranovi).

http://nanicmama.sme.sk/deturence/riesenie-konfliktov-v-rodine
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dieta-v-znameni-barana-maly-tyran
http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/ovladanie-hnevu
http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ja-mama
http://www.nanicmama.sk/deturence/hranice-vo-vychove-deti

lucia513, Pi, 04. 01. 2013 - 20:16

Georgina dakujem velmi pekne :-)

georgina, Pi, 04. 01. 2013 - 20:23

:-) (sun) (sun) (sun)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama