Ja sa vazne nepamatam, ze by Lucia mala taketo "extremne"pady a zaitky, skor ako by som hasila ked hori, som sa snazila aby horiet ani nezacalo.
Vysoku stolicku sme mali rozlozenu na stolicku a stolcek, alebo jedavala s nami pri stole, na stolicke mala vankus aby dociahla.
Na preliezky sme nechodili. Inak ak sa stala nehoda, ze si na pieskovisku s Barborou vybavovali ucty, barbora svihla lucii po tvari lopatkou, lucia nemeskala a ovalila ju kyblikom- toto som nechavala v klude na doriesenie medzi detmi, pokial si neviseli zahryznute do krku.
Inak neviem...som zastanca prevencie:-) Urcite nejake drobne pady kazdeho stretnu- mna dodnes, ale nejake akrobatocke skaknie zo schodov sme nepraktizovali...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, chcela by som rozvinúť takúto tému- pri čom všetkom a dokedy ste stáli svojim drobcom za chrbtom? Nechali ste ich sa udrieť alebo spadnúť z bezpečnej výšky?
Ja keď vypíšem, čo všetko už Nicol mala(giggle) (giggle) (giggle) budete si ťukať po čele(giggle) (giggle) (giggle)
Prvý raz sme boli na pohotovosti keď "vyskočila" z vysokej stoličky:-P Vychádzala z nej bežne sama (z boku bol gauč a tak to zvládala ako starý akrobat:-) ), ale vtedy bol pri nej ocko a tak nešla opatrne a naučenými krokmi, ako bola zvyknutá, ale doslova vyskočila s tušákom "veď on ma určite chytí". Nechytil. Nestihol(giggle) (giggle) (giggle)
Bola z toho hrča ako dlaň, ja som vyletela z vane a na mokré, ešte namydlené telo natiahla nejaké handry a leteli sme do Trnavy. Z vlasov mi ešte kvapkala voda(giggle) (giggle) (giggle) a drahý vystrašený, nahnevaný sám na seba nadávaaaaaaaal, ako ju mohol nechytiť a že už ju radšej nechá aj on spadnúť (totiž ja som ju od malinka nechala ísť "z 3 schoda samú"--- bez pridržiavania, iba som jej opakovala že to zvládne:-) Keď sa bála a pomoc si vypýtala, samozrejme som ju poskytla:-) , ale čo zvládnuť mohla, to bolo na nej(sun) Tak nás v Trnave pofotili, boli sme u neurologičky, odsledovali či rovno chodí a pozreli na zreničky:-) Spravili sme si výlet:-) Kráááásny, len keby sme nemuseli 3 hodiny čakať pred ambulanciou, ja v tričku obrátenom na rub s vizážou vypľutej (giggle) (giggle) (giggle)
Druhý raz sme navštívili túto ambulanciu deň po návrate z Chorvátska. Tam slečinka spávala na veľkej posteli sama, prišli sme domov a zaspali všetci traja v našej manželskej posteli--- len náš ocko mal deficit televízie tak už o 7 sa odplížil do obývačky:-) A naša slečinka spadla. Tak šikovne, že si dolámala kľúčnu kosť:-O Z postele, po ležiačky... Na pohotovosti krútili hlavou(giggle)
Ešte niekoľko razy mala namále- vždy jej pri tom asistoval ocko--- napríklad si urobili rituál, že keď ideme od našich, počká ju dole pod schodami (je ich 5?) a ona sa z vrchu mu hodí do náručia:-) Len v lete, keď hore vyliezla z pieskoviska sama a dole sa chcela vrhnúť ockovi si neuvedomila, že ocko tam nestál:-P Ďalší raz tak iba stál a rozprával sa a zase sa vrhla tak, že ju ledva zachytil asi 5 cm tvárou nad zemou...
A náš milovaný ocko vždy hovorí, že už s tým prestane, lebo pri mne sa slečne nestalo nikdy nič, ale na druhý týždeň si to už nepamätá(rofl) (rofl) (rofl)
A u starých rodičov to isté- lietajú za ňou, všetko po nej upratujú, všetko jej dajú...po dvoch hodinách sa mi vracia zvlčené dieťa- nedáva si na nič pozor, stále čaká "full servis":-P
So mnou sa Nicol pohybuje po byte sama. Dokonca má v dostunej výške nožnice, ale NECHYTÁ sa ich- nikdy:-) Respektíve povie "nožík" a "pichá" a nevšíma si ich. Nie je to lákavé zakázané ovocie, keď bola menšia som jej ich občas na chvíľu, pod dozorom požičala. Vlastne nič čo by nemalo jej nepodáva ruky:-) Chodí po byte a chápe to ako súčasť, ktorá ju nezaujíma...:-)
Ako ste na tom vy? Lietate za dieťaťom a denne prežívate 50 infarktov, lebo vidíte ako drobec padá z "3 schodu"?(rofl) a nacvičujete na olympiádu ako Leyla Supersonic (najrýchlejšia šprintérka), aby ste ho zachránili?:-)