Mnoho ľudí vyrástlo v presvedčení, že mať rád sám seba je ohavné. Správne je myslieť na druhých. Hovoriť „nie“ je drzé a arogantné. Ak však chceme v súčasnosti dosiahnuť trvalý pocit šťastia, je načase naučiť sa milovať seba samého a stavať sa na prvé miesto.
Sama som vyrastala v rodine, kde myslieť v prvom rade na seba a ešte si za tým hrdo stáť bolo ako hovoriť tie najhoršie sprosté slová. A pritom sa dieťa rodí prirodzene nastavené na sebalásku. Cíti sa dokonalé, nádherné, grandiózne. Automaticky vie, že si zaslúži pozornosť a starostlivosť svojich blízkych.
Keby v ňom rodina túto prirodzenosť podporovala, rešpektovala by jeho potreby a odlišnosti, prirodzene mu dávala lásku a nespochybňovala jeho hodnotu, vyrástol by z neho jedinec plný sebadôvery, sebavedomia a sebaúcty. Bol by v živote úspešný, poznal by svoj talent a uplatňoval ho, jeho sebadôvera vo svoje schopnosti by sa odrážala v dostatku peňazí, netoleroval by sám sebe nevyhovujúce vzťahy a bol by zdravý a plný sily.
Ale keďže týmito vlastnosťami často neoplývajú sami rodičia, jednak nemôžu byť pre dieťa vzorom a jednak sa ho v rámci spoločenských dogiem snažia presvedčiť, že jeho prirodzená sebaláska je niečo nedobré, neprístojné a sebecké. Začnú potláčať jeho potreby, trestajú ho za prejavy jedinečnosti a jeho vlastné čisté názory na svet nahrádzajú svojimi. Pod záštitou alibistických dôvodov, že predsa chcú pre svoje dieťa to najlepšie, môžeme často počuť sebalásku devastujúce výroky typu:
„My s ocinkom vieme najlepšie, čo je pre teba dobré!“
„To ani neskúšaj, akurát si rozbiješ nos!“
„Ty ma raz zničíš!“
„No vidíš! A máš to! Koľkokrát som ti hovorila, aby si to nerobil? Teraz mi tu nerev, keď ma nevieš poslúchnuť!“
„No rob, ako myslíš! Ale potom za mnou s plačom nechoď! Ja som ťa varovala!“
„Na to nemáš!“
„Čo si to vyviedol? To nemyslíš vážne! Teraz ťa mamička nemá rada!“
„Pokazíš všetko, čoho sa dotkneš!“
„Mám s tebou len trápenie!“
„Prečo mi to robíš? Prečo nemôžeš byť dobrý a poslušný chlapec?“
„Teraz si ma naozaj sklamala. Utekaj odo mňa preč!“
Úžasné a originálne dieťa skôr či neskôr uverí, že nie je dosť dobré, nie je hodno lásky a vo všetkom je akurát na ťarchu. Že to, čo robí, nie je dobré, že také, aké je, nie je v poriadku a že druhí ľudia majú lepšie názory a viac vedomostí. A možno aj tomu, že keby tu nebolo, druhým by bolo na svete lepšie.
Čo je sebaláska?
Sebaláska je uvedomenie si:
- že ako človek som v poriadku aj so svojimi chybami,
- že mám právo na vlastný názor,
- že mám silu a moc zmeniť všetko, čo mi v živote nevyhovuje, trápi ma a zraňuje,
- že sa za každých okolností môžem slobodne rozhodovať a mám vždy možnosť voľby,
- že môžem robiť všetko, po čom túžim, bez strachu, čo na to povedia ostatní,
- že sa svojím rozhodnutím nikdy nezavďačím všetkým a je to tak v poriadku,
- že mám právo povedať „nie“, kedykoľvek to tak cítim,
- že vo svojej blízkosti nebudem tolerovať ľudí, ktorí ma nerešpektujú a majú tendenciu znevažovať moju hodnotu,
- že ako človek som jedinečný a originálny,
- že mám právo na čas vyhradený len pre seba samého, na vlastné záujmy a starostlivosť o svoje telo aj dušu,
- že je dôležité stanoviť si vlastné hranice a dodržiavať ich,
- že dokážem prijímať komplimenty s príjemným pocitom,
- že som rovnako hodnotná ako všetci ostatní a moja hodnota sa zakladá na samotnej mojej existencii, nie na tom, čo som dokázala alebo nedokázala.
Mnoho ľudí si pletie sebalásku so sebectvom. Sebaláska znamená, že sa mám rada taká, aká som, aj so svojou nedokonalosťou, že sa oceňujem a podporujem na ceste za svojimi snami a cieľmi bez toho, aby som pri tom niekoho využívala alebo nútila, aby sa správal inak, ako je mu prirodzené. Zároveň na seba nestrhávam pozornosť a nežiadam uznanie od druhých, pretože si ho prirodzene dávam sama. Keď sa mám skutočne rada, nemusím sa vystatovať a dokazovať druhým, aká som skvelá.
Sebectvo je, naopak, uspokojovanie vlastných potrieb na úkor iných. Ide o potrebu využívať druhých ľudí na vlastný prospech. Je to vlastne neprijatie zodpovednosti za svoj život a sklon viniť iných za vlastnú nespokojnosť. A to je zásadný rozdiel.
Začnite pestovať zdravú sebalásku a váš život sa ako zázrakom začne meniť. Zaslúžite si byť pre seba samých vždy na prvom mieste! Začnite sa riadiť svojimi pocitmi. Každý deň sami seba pochváľte a starajte sa o seba. Vravte druhým „nie“ aj s vedomím, že ich tým môžete sklamať. Nenechajte sa ovplyvňovať. Nenechajte sebou manipulovať. Choďte za svojimi snami, hoci ich okolie nechápe. Preberte plnú moc nad svojím životom a všetkým, čo k tomu patrí! Len vďaka tomu môže byť váš život plný radosti a šťastia!
„Staňte sa pre seba samého človekom, s ktorým vám je najlepšie, ktorého uznávate, rešpektujete a cítite jeho potreby. Ostatní sa k vám pridajú!“
Naučte mít sami sebe rádi a začněte žít spokojenější život ještě dnes!
Míša Zdráhalová
kouč Aleša Kalinu
Jsem člověkem, který rád pomáhá lidem s jejich nepříjemnými myšlenkami. Již v 17 letech se ve mně probudila touha ptát se lidí kolem sebe, jak se mají a proč se necítí dobře. Rád se starám o životy druhých jako o svůj vlastní a jsem přesvědčený, že každý člověk má nárok na skvělý život a naplnění svých tužeb a vizí.
Prožil jsem ne příliš lahodné dětství, z čehož mi vzniklo mnoho nepříjemných emočních programů, které mi pozdeji mnohokrát komplikovaly život. Když jsem na pokraji zoufalství nad svojí životní cestou objevil Emoční rovnice, jako programy ovládající naše chování a formující vše, co kolem sebe vidíme, bylo mi jasné, proč jsem právě já musel jít údolím stínů.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte