No je najvyšší čas aby si našla samu seba. Trošku to poznám v začiatkoch nášho vzťahu s mojim manželom, som bola presvedčená, že ma spasí, že je môj celý svet, aby mi dosť skoro došlo , že tomu tak nie je ani nemôže byť. To že máš priateľa, neznamená, že nemáš, nemala by si mať aj svoj vlastný život, svoje koníčky, svoje priateľky. Každý vztah raz vychaldne, alebo skor to pociatocne zalubenie a aminimalne jeden z partnerov, ten zrelsi zacne zit aj svoj zivot, okrem toho spolocneho a to je dobre. Bola by velka skoda ak by svoj zivot vtesnali len do jedneho vztahu. Ja viem si mladucka, vnima sto inak. Moja rada, venuj sa priatelkam, najdi si priatelky, znovu objav svoje konicky, knihy, sport, tvorenie ... Ked sa priate vrati z prace budes pre neho vzacnejsia, ale ak ta najde fnukajucu, ze si bola bez neho uplne stratena, asi to casom nebude to prave orechove. Nemas moznost v lete skusit nejaku brigadu? Alebo si len tak uzivaj leto so vsetkym co k tomu patri. Prajem vam obom vela krasnych spolocnych okamihov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, tak ja by som potrebovala radu alebo skôr sa aj vyrozprávať. . Mám 18 rokov, a priateľa, ktorý začal nedávno pracovať. Všetko je to okej, ale je tu jeden malý problém . Sme spolu rok aj niečo a bývali sme spolu dosť často a naozaj som si na neho navykla, trávili sme spolu celé dni. A teraz začal pracovať, a už to nebude tak ako predtým nebudeme spolu už tak často, a ja sa s tým dosť ťažko dokážem zmieriť, je to také iné. Chýba mi to chýba mi on, aj napriek tomu že mi povedal že to zvládneme a všetko bude dobré mám taký pocit že to našmu vzťahu neprospeje a bude to len horšie . Naozaj ho milujem a je to naozaj ťažké zvyknúť si. Nemáte s tým niekto skúsenosti? Vydržal vam vzťah aj naďalej? A čo mam robiť, aby som si rýchlejšie zvykla a zmierila sa s tým Vopred Ďakujem