Rozprávala si sa s ním o tom prečo ti ublížuje?
Nie je to dobre a zrejme to nebude ani potom. To či budeš ľutovať alebo nie záleží len od teba, nikto nič za teba nevyrieši
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rozprávala si sa s ním o tom prečo ti ublížuje?
Nie je to dobre a zrejme to nebude ani potom. To či budeš ľutovať alebo nie záleží len od teba, nikto nič za teba nevyrieši
On sa ktomu moc nevyjadroval ..povedal len ved ty si mi dala facku tiez..skoda reci..Uz som aj tak rozhodnuta odist...velmi dlho sa nato chystam tak teraz to uz dotiahnem do konca..nech vidi ze si nenecham skakat po hlave
Násilie vo vzťahu nemá miesto. Na druhej strane - viete obaja, čo od vzťahu očakávate? Každý vzťah je o kompromisoch. Ale z oboch strán. Nemôže sa prispôsobavať len jeden. Ale nemôžeš ani druhého meniť. Meniť môžeš len seba a vychovávať dieťa. Nie dospelého chlapa.
po narodení dieťaťa sa väčšina vzťahov mení. Mnohí chlapi sa citia ohrození, s malým dieťaťom netušia, čo robiť, ako pomocť. vyrušuje ich to. Je to zmena zo dňa na deň. Samozrejme česť výnimkám.
Nepomohla by prípadne nejaká manželská poradňa?
zober malú, nohy na plecia a utekaj,nedívaš sa na tv?bude stále horšie a horšie.
Presne to aj urobim Pozeram tv jasne...ale tak dufala som ze uz to nezopakuje potom co ho upozornim ze ESTE RAZ odchadzam...A vidis..urobil to aj po mojom niekolkonasobnom upozorneni..Tu aspon vidiet ze moje slova neberie vazne....
On si dovolí len toľko, koľko mu dovolíš Ty...Pokiaľ nemal doteraz "problém" Ťa udrieť alebo akýmkoľvek spôsobom ponižovať, tak zrejme tomu nebude inak ani neskôr. Neviem, dokedy to budeš chcieť tolerovať alebo celkovo znášať, neviem, ktorá facka bude tá osudná, po ktorej si zbalíš veci a odídeš, neviem, čo konkrétne očakávaš od tohoto vzťahu, ale násilie akéhokoľvek druhu nemá vo vzťahu čo hľadať a je jedno, kto to násilie vykonáva.
Hovorí sa, že strach má veľké oči a Ty sa bojíš, či neskôr nebudeš ľutovať, že si odišla a malej zobrala otca. V prvom rade, on už navždy bude biologickým otcom Tvojho dieťaťa a stretávaniu s ním mu brániť vôbec nemusíš, čiže vzťah otec-dcéra sa môže rozvíjať naďalej.
Ale ja by som mala skôr strach nie z toho, že budem ľutovať, že som odišla, ale skôr z toho, že som neodišla... alebo neodišla skôr. Vieš, Ty si neurčila hranicu, že napr. keď ma budeš biť, tak odchádzam /a aj tak urobím naozaj/ a dohodneme tvoje stretnutia s dcérkou. Ty očakávaš, že keď budeš chcieť odísť, tak on Ťa bude prosiť, aby si zostala. Prečo? Je to tak dôležité? Je dôležitejšie, aby si sa Ty cítila v pohode, v bezpečí, sebavedome, aj keď sama s dcérkou... alebo je dôležitejší život s ním, čakajúc, z ktorej strany zasa jedna poletí. On tým, že sa nevie ovládnuť, že nekomunikuje slovami ale údermi, že mu je jedno, či zostaneš alebo odídeš jasne dáva najavo svoj postoj a Ty by si to mala brať na vedomie.
Tým, že odídeš nepáliš mosty, komunikovať /slovne/ môžete aj keď spolu nebudete nejaký čas bývať. Mal by poznať pre zmenu Tvoje pocity postoje. Tým, že nechávaš stupňovať násilie, že príjmeš ospravedlnenia a neprekvapuje Ťa, že sa už ani neospravedlní... práve týmto mu dávaš najavo, koľko si môže dovoliť... a on si zrejme dovolí zas a znovu.
P.S.: Jedna pani psychologička na margo násilia vo vzťahu povedal: "V každom vzťahu môže padnúť len jedna facka...prvá a posledná." a ja tomu verím.
Ahoj..Jedinu chybu ktoru som urobila bola ta ze som mu jasne povedala ze ak ma este raz udrie odidem ale neodisla som(vobec nerespektoval moje slova a udrel ma znova)....Mala som to urobit uz davno..teraz si mysli ze je na koni a ze si moze dovolovat...Myslim ze bude velmi prekvapeny ak ma nenajde doma a o jeho rodine ani nehovorim ti ma budu preklinat.Ked ma udrel prvy krat a chcela som odist jeho otec mi este povedal ale uz sa sem nevratis je ti to jasne ?a vraj ja som mu dala prva facku tak akoze co sa stazujem ze mi to vratil...Jeho otcovi pride asi normalne dostat za jednu ubohu facku par uderov cez hlavu.(urcite nepovedal doma celu pravdu)a to ze sa to zopakovalo otom ani nevedia...Ked odidem ja budem ta najhorsia ale nech si myslia co chcu rada im to objasnim..Mam este aj par fotiek kde mam na ruke modriny z toho ako mi ich drzal a lutujem ze som vtedy nesla k lekarovi aby som mala nejaky dokaz
Veľa krát si muž /žena/ odnesie do vzťahu "príklad" z domu, aký vidí u rodičov, čo sa mu zdá normálne... pohladenie, nežné slovo alebo aj facka.
Našťastie, máš v tom aspoň jasno a vieš čo budeš robiť...tak držím palce a veľa síl. Jeho rodinu teraz nerieš, nežiješ s nimi, nepotrebuješ im skladať účty. Ak sa nezaujímali doteraz, môžeš im to objasniť, ale aj nemusíš...nič ich do toho nie je.
ano veľká pravda, či chceme, či nechceme, kopírujeme svojich rodičov.