reklama

Po rozvode - pred rozchodom...na dne a zúfalá :-(

agive , 30. 07. 2014 - 21:35

reklama

Ahoj, prvýkrát používam diskusiu a neviem, čo od nej očakávať, len si prajem, aby moje slová prišli k niekomu, kto pochopí môj strach, bolesť, obavy, hnev na seba samú. Mám 28, za sebou 2ročné manželstvo, ktoré skončilo pred 2 rokmi rozvodom (predchádzal tomu 5,5ročný vzťah)a rovnými nohami som vhupla do vzťahu s mladším partnerom. V tom čase som riešila bytovú otázku a v čase najväčšej lásky a kúpy vlastného bytu sme po krátkej dobe začali spolu bývať, keďže jeho rodičia v maximálnej možnej miere neprijali náš vzťah. Do začiatku spoločného života som šla s vysnívanou predstavou, že toto vyjde: romantika, neustále sms, pozornosť, spoločné nákupy, varenie, TV, šport, zábava, pomoc mojim rodičom, to bolo pre mňa nové. V začiatkoch, po tom, čo som ho predstavila rodičom a absolvovali sme spoločný Silvester mi na Valentína dal "skvelý" darček: nejaké 2 týždne pred tým sa začal správať nepríjemne, obmedzil kontakt so mnou, nesmierne som sa trápila. Avšak dôvod podal takýto: mal toho veľa, ale pravý dôvod bol v tom, že sa vláčil so 4 babami naraz, vrátane mňa a spával súčasne so mnou a ešte jednou...vraj len raz. Po tom, čo sa dlho priznával som sa ne neho vyše mesiaca kašlala a on by sa bol plazil po čiernej zemi, len aby som odpustila, že to sa už nestane, že to urobil preto, lebo vie, že bude pri mne do konca života, naposledy si chcel užiť naplno. Odpustila som, pokračovali sme ďalej, o pár mesiacov prišiel byt a moje promócie a spoločný život - postupne začali hádky, za to, že sa na mňa pozrel niekto na nákupoch, že som sa pozdravila kolegovi, spolužiakovi zo základnej, prišli na rad heslá na mail a pod... vnímala som to tak, že veríme si, tak si vymeníme heslá. Začala som sa cítiť nepríjemne: prečo si písala tej kamarátke, prečo si jej nenapísala, ako ma miluješ a podobne. Keď odišiel na istú dobu do zahraničia za prácou, ja som o tú svoju prišla a trápila sa doma, behala po pohovoroch (v tej dobe mi pomohol finančne s bežnými platbami inkaso a pod.), znášala som jeho odchod ťažko: chcela som ísť v jeden večer s naj.kamoškou do kina, tak som ho o tom oboznámila, všetko bolo v poriadku, no keď som prišla domov a boli sme na Skype, tak začalo peklo: vraj čo si s kým vypisujem, že ho klamem, k*rvím sa: hľadala som skrz prácu číslo na spolužiačku zo strednej a po dlhom hľadaní mi poradila kamarátka spolužiaka, tak som ho prosila o číslo a v debate sa pýtal, ako sa mám a ja som písala, že mám lásku svojho života atď... tie obvinenia, urážky...preplakala som celú noc, dva dni sa neozval, bola som z toho mimo, nechápala som, čo sa deje. Keď sa vrátil, bolo to na pár dní fajn, po dlhej dobe spolu, no stačil jeden večer na diskotéke, kde som bola v zostave moja sestra, on a partia, čo boli spolu v zahraničí: tam do mňa sotil prvýkrát, pred množstvom ľudí na mňa reval, že keď som sa prišla k*rviť, mohla som byť doma, že robím hanbu, všetci zízali, ja slzy v očiach, jeho kamaráti len krútili hlavami, rovnako ľudia, čo to vnímali a dôvod: naklonila som sa k jeho kamarátovi a šepkali sme si strašne dlho niečo a niečo medzi nami je: videla som ho prvýkrát v živote a nahla som sa k nemu preto, lebo sa pýtal, kde odišiel môj XY - poprosila som ho, nech ide pri bar zaniesť prázdnu fľašku od džúsu, lebo tam stojí tlupa chlapov a nechcem tam ísť. Po 20minutúvom hľadaní po diskotéke a tomu, čo mu vynadala moja sestra sme išli domov, tam nasledovala hádka a sotenie znova, tri dni peklo. Ale vravím si, že bol to skrat, odpustím. V tej dobe som úspešne našla prácu na vyššej riadiacej pozícii s výborným platom - a začalo to: keď som nedvíhala mobil skrz školenie, poradu, volal na pevnú linku alebo nečakane prišiel. V snahe mať kľud som ho prijala do svojho tímu na dohodu (chcel si kúpiť auto, tak som myslela, že spojím jeho túžbu po aute tak, že mu umožním zarobiť si), ale časom ma na dvoch poradách a jednom školení zhodil, čo mi moji podriadení osamote referovali že takéto chovanie je hrozné. Na prácu sa vykašľal a po čase ju stratil a tu to začalo: dva mesiace bez príjmu, celé dni na FB, pivko a kamaráti, nervozita. Vrchol toho boli hádky a bolo jedno, či som ho prosila po náročnom dni, že chcem mať pokoj, všetko bolo jedno... Pri jednej zo služobiek som však mala nepríjemnosť - ráno pred odchodom mi oznámil, že večer asi príde kamarát: pozrú futbal, dajú pivo, nevidela som v tom nič zlé. Keď som mu volala po príchode, tak bolo všetko ok, keď som mu volala "na dobrú noc", ostala som v šoku: hukot, rev, hudba, nadávky, posmech od jeho kamarátov, vypnutý mobil - na druhý deň ráno ma viezla kolegyňa domov, kam som sa nemohla dostať, keďže páni spinkali a on šiel (ešte vtedy) do práce, tak som volala jeho kolegovi, že zrejme má problém s telefónom, či mu môže odkázať, nech sa mi ozve, že je to súrne. To, čo nasledovalo donútilo aj kolegyňu odstaviť auto: nadávky, vulgarizmy, vyhrážky. Keď som sa dostala do bytu, tak kamarátov nebolo, ale steny od šampusu, navracané pri spálni, jedlo pod záclonami, rozhádzaná špinavá posteľ, do večera som mala čo robiť, aby som dala byt dokopy: keď prišiel, bola hádka, pri ktorej mi vykričal, že pôjde do p..., ale mám mu dať všetko, čo kedy zarobil a minul spolužitím so mnou (nikdy som nedostala drahý dar, dovolenku, ani tričko, knižku, proste nič extra... nevravím, vážim si aj otvorenie dverí...), toto som tiež prekonala, ale pred mesiacom sa odohrala situácia, po ktorej neviem spávať, nedokážem to. Ráno som mala viesť maminu na operáciu, ktorá bola jej 13. a nevedeli sme, či sa preberie, stres/strach, po príchode z práce sedel za PC, za som išla žehliť a pri vykladaní nákupu mi vypadlo, kde som položila telefón, tak som sa na to opýtala - na drsné NIE, NEVIEM, KDE JE som si k nemu sadla, že potrebujem objať, že sa bojím tej operácie, že mám volať mamine, že ju mám odviesť, že prečo sa hádame... že mám hľadať chybu v sebe, tak som tichučko so slzami žehlila ďalej, už bolo po 22tej, tak som sa spýtala, či nevidel ten mobil a to, čo nasledovalo... rev, že čo sa trasiem o mobil, facka, čo ma posadila do sedačky, ďalšia rana päsťami do tváre, môj plač, prosba o pomoc, jeho škrtenie, slová ako p**a p***baná, pokus ujsť, sácanie o posteľ, jeho výsmech, že nech utekám, že aj tak som chudera... ušla som, bez mobilu, s peňaženkou v ruke, krv, modriny, strach... dunseli v mi hlave slová, ako si to zaslúžim, či som tak dostala aj od exmanžela...neviem, kadiaľ som šla, policajti ma našli v strede veľkého parkoviska a keďže bolo zjavné, čo sa stalo a ja som nedokázala súvisle hovoriť, tak ma odviezli do nemocnice, kde ma dve hodiny ošetrovali, výsledok: posunutá krčná chrbtica, opuch sánky, hlavy, podliatiny na krku, rukách, hrudi a prsiach, infúzie od bolesti, na upokojenie. Výsluch s policajtmi, kde som nechcela ísť, jednak tam pracuje niekto, koho na kilometre obchádzam a jednak sa priateľ uchádza/l o také miesto, kde sa sledujú tieto záznamy, lenže nedalo sa to sni stopnúť, hoci nešlo o trestné oznámenie, šli so mnou domov, kde on spal, vzali ho, to bolo...tá arogancia, na ten pohľad nezabudnem. Keď ho pustili a odo mňa odišla najlepšia kamarátka, tak som pustila dnu po prehováraní, prosení, sľuboch, zavolala som sestre, že nemôžem ísť a rodičom som sa dva týždne neukázala (výhovorky práca, školenia), to bolo sľubov, aby som to stiahla a ja som tak urobila, tri dni bol pokojný. Odišla som však na poradu mimo mesta a v rámci regiónu tam boli kolegovia, s ktorými som riešila významného klienta a predtým som komunikovala s kolegom ohľadom toho, akým autom a aká posádka pôjdeme, kedy idem ku klientovi, čo treba ešte vybaviť, kde zavolať, aké špecifiká klient požaduje, on tie sme čítal, čo som ešte vtedy nevedela. Pri ceste domov havaroval autobus, na spoločnej akcii sme sa sa mali večer stretnúť a pár hodín predtým mi povedal (po tom, čo som ho prosila, že mi nejde net, nech mi zistí odchody autobusov) že sa mám obrátiť na kolegu, vydať sa za neho, vypisovať s ním a neozýval sa, na tú akciu som šla s tým kolegom, prišli sme, jeho nebolo pol hodinu, keď sa objavil, mal vypité a bol nepríjemný na toho kolegu, urobil scénu pred vyše 50timi ľuďmi (kolega, ktorému som bola vlastne nadriadená len čumel, čo sa deje, po prvé sme čisto kolegovia a po druhé nie je môj typ a po tretie, z tých nervoch a stresov a neustáleho vysvetľovania som taká znechutená, že sa mi hnusí každý chlap) s tým, že aj môj exmanžel bol škaredý, posielal ma do p**e, že či chcem znova u**bať, tak som odišla s plačom domov, klientovi, ktorý nás na tú akciu poslal sme sa ospravedlnili, prišla som domov a neskoro v noci ma strhol jeho príchod: sfetovaný, opitý búchal na dvere, kričal, dvakrát som ho poslala preč, upokojil sa a celú noc opakoval, že neodíde, pokiaľ ho ja nezbalím - ráno zas to isté, sľuby, prosby... Už to ale bolo veľa, zrútila som sa, odpadla som, sama doma, v bezvedomí, záchranka, interné... k tomu problémy v práci, financie, stupňovalo sa to u mňa, potrebovala som vypadnúť, odišla som ku kamarátke na pár dní, má malú dcérku, tak som sa zamerala na ňu. V noci mi písal, že príde za nami, ráno som ho bola dokonca počkať, bol po nočnej, nervózny, ale ešte pomohol nafúkať malej bazén a šiel si ľahnúť, spal takmer celý deň a večer sa prebudil, chystali sme veci na grilovačku, bola tam kamoškina mamina a pricestoval aj jej manžel, to, čo sa stalo... bolo strašné, na druhý deň mal nejaký turnaj, tak mu vravím, že plánovala som odísť až o dva dni, ale že pôjdem s ním buď posledným vlakom a pôjdeme na ten turnaj alebo ráno a to vybuchol, ako ho využívam, že behá po nočnej za mnou, že mám ísť s ním a začal mi trhať z ruky mobil, ja som ho znova žiadala, nech ostane a sotil do mňa, ale to sa mi úplne dostalo pod kožu, tak som mu dala facku, prišli slová aká som *ebnutá, že nech mu ešte jednu strelím, nech to skúsim, že sa mám dať liečiť, sácal ma tam, oškrela som si nohu o roh okna, odtláčala ho, keď ma takmer hodil o sklenený stolík, dala som ďalšiu, to ma chytil pod krk a do pribehli ostatní, ja som padla na zem, jeho odviezli preč, spamätávala som sa dlho, preplakala noc, napísal mi sms, že je unavený, že veci si zbalí po príchode z turnaja... pricestovala som v noci, pár minút po ňom, vyšlo z neho, že sa bol ožrať s kamarátmi a bol na miestnom stredisku, kde sa konajú zábavy a pod. a ešte bol hrdina, že no a čo a že tam šiel, lebo že on vidí, že sa nesnaží dať náš vzťah dokopy, ale miluje ma, neodíde, že sa bojí, že ma stratí a že to urobí, že vedel, že ho to bude mrzieť a že potom sa začne snažiť, a tu moja naivita prestávala. Posledné dni je to také, že sa mu každý deň dohováram, nech sa preberie, nech odíde, nech niečo urobí, na jednej strane som nemilovala nikoho tak, ako jeho, na druhej mi toto neurobil nikto, tajím to pred našimi, lebo je to jediné miesto, kde okrem bytu sme spolu... pred pár dňami sa o bitke dozvedela jeho rodina, on ma viní z toho, že ja som ho udala policajtom, hoci dobre vie, že to tak nebolo. Naj kamoška sa so mnou nebaví, lebo sa hnevá, podobne je to tak...že som napísala listy na rozlúčku, nevládzem ďalej. Dala som výpoveď, ma krku mám hypotéku, tento vzťah, moji rodičia majú finančné problémy, to riešim, ale ja už nemôžem, už mi stačilo a ja neviem, ako z toho von. Dnes, po neúspešnom pohovore, som mala požičaný jeho mobil a všimla som si, že tam niečo mazal a keď som sa po príchode domov na to spýtala, tak že to je náročky, pretože chcel moju reakciu, lebo on chce, aby som mu verila a o 10minút zas, že to preto, že mu ide na nervy, keď okomentujem, čo mu píšu kamaráti (čo nechápem ani v tejto chvíli), ale začala mu písať jedna z tých "slečien", ktoré mi vzali pár ilúzii a podvádzal ma s ňou. Okolie vraví, aká som strhaná, ja sama som na dne, jediné východisko vidím v tom, že odídem navždy... len som chcela, za každú cenu,hlúpa a naivná, že to je láska, verila rečiam o domčeku, deťoch, rodine a dostala som to, že teraz večer sedím sklamaná, v srdci mám prázdno a bolesť a neviem, čo ďalej a desí ma, že som začala ľutovať rozvod, hoci viem, že to bol omyl :-( Obrátila som sa na Centrum pre týrané ženy, lenže tam nemôžem dochádzať a proste... je to komplikované. Prosím, nesúďte ma, ja sa cítim bezmocná. Klasické Milujem ho sa mieša s tisíckou pocitov, ktoré sú opačné. Asi am vidíte ako neschopnú naivnú kravu :-(


reklama


reklama

Klaudia17, St, 30. 07. 2014 - 22:04

ach, nohy na plecia a utekaj od neho.... (hug) (hug) (sun) (hug) (hug)

akalenkak67, St, 30. 07. 2014 - 22:09

Ja ťa vôbec nevidím ako neschopnú kravu.A určite by som takéto životné peklo nezniesla.U partnerov musí byť seberovnosť,dôvera a úcta.Bež od neho.Si mladá a určite nájdeš lásku svojho života s ktorou budeš šťastná. (hug) (hug) (hug)

Fany1000, St, 30. 07. 2014 - 22:10

agive (hug) ...si silná žena...byt je podľa toho, čo čítam tvoj. Prečo ho nevyhodíš? Tento vzťah ťa ťahá dolu. Verím, že je to ťažké...mám za sebou problémové manželstvo, ale najťažšie je len urobiť to prvé zásadné rozhodnutie - ukončiť to. Nedovoľ strachu zviazať ti ruky... Máš zázemie vo svojej rodine...teraz vidíš budúcnosť čierno, ale nebude to tak. Tvoj partner ťa zneužíva, lebo vie, že si to môže dovoliť. Pošli ho zo svojho života preč a postupne sa dáš do poriadku... Zájdi späť do práce a vysvetli im svoje pocity a pohnútky, ktoré ťa viedli k výpovedi. Máš hypotéku, necháš to zájsť priďaleko?
Nedaj sa! Hlavu hore a konaj. (heart)

gueva, St, 30. 07. 2014 - 22:19

Nádych, výdych, máš 28, treba začať sama odznova. Nenechaj si nahovoriť, že si neschopná. 2 nevydarené vzťahy nič neznamenajú. Máš ešte celý život pred sebou.

anjeli, Št, 31. 07. 2014 - 00:32

:-O Bóóóže môj... nie nesúdim Ťa, ale rozhodne ťa nechápem... Pane Bože, prečo mu stále odpúšťaš, prečo sa necháš otĺkať, prečo ho ospravedlňuješ, prečo ho chrániš? Kvôli čomu ho miluješ, prečo kvôli nemu by si bola schopná vzdať sa svojho života? Fakt toto nechápem :-( ...
Miluješ sadistu, sebca, narcistu, hulváta, žiarlivca ktorý Ťa podvádza, mláti, manipuluje s Tebou, stavia hradby medzi Tebou a Tvojou rodinou a Tvojimi priateľmi.
Namiesto toho, aby si všetku silu ktorú v sebe máš /a ver mi, že je jej toľko, že to ani sama netušíš/ vynaložila na postavenie sa na vlastné nohy, na možnosti, ktoré sa Ti otvoria vo chvíli, keď budeš pripravená ich vidieť a aj prijať... tak namiesto toho chceš založiť svoju rodinu, budovať svoju budúcnosť s tou troskou, ktorú ľúbiš?
Hovorí sa, že láska je slepá, ale pochybujem, že až takto zaslepená... možno je to skôr Tvoje nízke sebavedomie, možno potreba a túžba byť milovaná /a aj preto si po rozvode tak skoro začala nový vzťah/... je veľa takých možno.
Namiesto toho, aby si si brala život, začni si ho riešiť... navštív psychológa, napíš trebárs do psychologickej poradne tu na naničmame /nikam nemusíš chodiť, hore na zelenej lište klikni na "poradne" a napíš im tento príbeh/, dohodni si v banke odklad splátok HÚ, zbaľ "priateľovi" veci a dohodni presný termín, kedy si ich má vyzdvihnúť /a tu by bolo najlepšie, keby pri Tebe stál niekto, kto Ťa v tomto kroku podporí/, rozprávaj sa o svojom trápení s rodinou, priateľmi, pýtaj si ich objatie, keď máš strach alebo padáš...
Ja Ti prajem silu na prekonanie tohto bolestivého obdobia (hug) a hlavne nezúfaj - nič nie tak zlé ako sa na prvý pohľad zdá...

Klaudia17, Št, 31. 07. 2014 - 08:24

anjeli (y) (y) (y) veľmi dobre napísané

púpavienka, Št, 31. 07. 2014 - 09:13

Vyhod ho bez milosti a ver že to budeš musieť vyriešiť a to čím rýchlejšie tým lepšie. Už stačilo, hlavu hore a slnko ešte bude svietiť. (hug)

Glennys, Št, 31. 07. 2014 - 09:34

No ja Ti to napíšem bez okolkov - žiadne rozhovory, tu nepomôže nič. Zbaľ sa a odíď. Si mladá, bez detí - ako čítam, zamestananá - nie je čo riešiť!
Nezmení sa a bude to len horšie.

svetluska13, Št, 31. 07. 2014 - 09:53

Dievča moje zlaté, prežila si si toho neúrekom. (hug)

ale ja Ti tiež radím - skonči to!!
On si Ťa neváži, nemiluje, je to hulvát a tyran..
Nikdy by som chlapovi nedovolila zájsť až tak ďaleko, aby si zo mňa spravil slúžku a boxovací pytel na svoje problémy. ;-(

Život máš pred sebou. Viem čo hovorím - ja som bola do 35 rokov single, potom som stretla lásku a v 37 rokoch sme mali krásnu svadbu a všetko je ok. Uzavri túto nepeknú životnú etapu a choď ďalej. (flower)
Bude to bolieť, on bude určite naliehať, tlačiť, prosiť.
Buď silná a pošli ho od seba PREČ!!
bez neho máš väčšiu cenu.
(sun)

mariposa, Št, 31. 07. 2014 - 12:05

Agive,
nikam neutekaj, ten, kto pojde bude on.
Byt je tvoj, takze ako prve by som mu zbalila vsetky veci a hned dnes najneskor zajtra vymenila zamku. Zmenila si telefonne cislo, alebo hovory od neho presmerovala, zmenila vsetky hesla, ktore si mu dala.
Ty si skvela a silna zena. Po rozvode si nasla odvahu kupit si vlastn byt a mat na krku hypoteku, dokoncila si skolu, nasla pracu na vysokej pozicii, skvele si si ju udrziavala. Toto dokaze malokto, ty si ta,, ktora je uzasna a cielavedoma, nezabudaj na to.
Popri tom si si nasla aj vztah, priatela si ubytovala u seba v byte, zrejme si mu upratovala a starala sa o jeho pohodlie, odovzdala si mu srdce, svoje sukromie, dokonca si priatelovi nasla aj pracu,ale namiesto jeho stastia s akou uzasnou zenou je a jeho dakujem ti bolo vynadane, namiesto objatia si dostavala facky a namiesto milovania ta hadze kam sa mu zachce az skoncis v nemocnici.
Nesmies teraz v tejto pre teba tazkej situacii zabudat, ze kazde jeho prosikanie o odpustenie je len pre neho dalsia sanca ako ti ublizit, takze hned zacni s vymienanim zamky, kym ti nacisto nevygumuje mozog svojim spravanim.
Drzim ti palce, zvladnes to (y)

madeleine, Št, 31. 07. 2014 - 12:49

Nezvyknem reagovat, ale teraz mi neda. Napisem to tak, ako to citim. Neodsudzujem ta, naopak som na tvojej strane.

Vidim klasicku situaciu, kedy sa jedna schopna, samostatna, inteligentna a az prilis dobra zena necha "otlkat" jedincom muzskeho pohlavia a ruti samu seba do zahuby. Rozumiem tvojim predstavam o krasnom spolocnom zivote, domceku, detoch (vascina z nas ich ma) a aj tvojej snahe urobit preto maximum (comu nasvedcuje nespocetne mnozstvo odpusteni, ktore od teba tvoj priatel dostal). Lenze na naplnenie predstav o spolocnom zivote treba dvoch. A mne z tvojho prispevku vychadza, ze sa snazis najma ty.

Tvoj priatel je agresor a manipulator, ktory vie presne, co na teba plati. Zlyhal a sklamal ta uz tolkokrat a ty aj napriek tomu mu stale davas dalsie a dalsie sance. A on veselo znova a znova prekracuje hranice, ublizuje ti a pomaly, ale isto z teba vycuciava energiu a sebavedomie, pretoze mu to dovolujes. (muz vzdy "vyskakuje" len tolko, kolko mu zena povoli).

A ja by som sa rada spytala: PRECO? Pretoze ho lubis? A co konkretne na nom lubis? Ze ta podvadza? Ze ta bije? Ze ta ponizuje a vulgarne ti nadava? Ze ti robi sceny, ze ta kontroluje? Toto je ta vysnivana laska, na ktoru si cakala? Takto si si to predstavovala? Preto nevies od neho odist (alebo ho vyhodit)?

Nemas zavazky, si mlada zena, vysokoskolsky vzdelana, z tvojho prispevku vychadza, ze pracovne sikovna. Preco si samu seba nevazis viac? Preco dovolis, aby ta jeden chlap takto systematicky nicil? Mas strach? Z coho konkretne? Ze si nenajdes ineho? Ze tvoje predstavy sa nenaplnia? Ze z domceka a deti nic nebude? Mozno sa ti to nebude pacit co napisem, ale to ozaj zalezi len od teba. Daj sama sebe sancu na lepsiu buducnost, s muzom, ktory ta bude mat naozaj rad, ktory bude mat k tebe uctu, ktory oceni tvoje kvality a ktory bude mat na buducnost rovnaky pohlad ako ty. Teraz je ta jedinecna prilezitost, mas len 28 rokov, zbav sa bremena, ktore ta tazi (priatel) a vytvor tym priestor pre cosi ine, krajsie, hodnotnejsie. Dlzis to sama sebe.

Nic nie je stratene. Aj ked sa teraz citis bezmocna a sklamana, vo vnutri si silna zena (dokazom toho je vsetko to, co si doteraz ustala).

Verim, ze znovu nadobudnes stratene sebavedomie a veci sa pre teba zacnu vyvijat podstatne pozitivnejsim smerom.

Drzim ti palce!

Sicalm, Št, 31. 07. 2014 - 20:57

Nuž, priznám sa, ani som to nedočítala, stačilo mi po tú prvú bitku a nemocnicu. Načo ti taký blbec je? Vážne, načo ho ešte toleruješ vo svojom živote? Len ti ubližuje. Hovorí sa, že pravá láska nepozná hranice, všetko odpustí a blá blá blá. Ale zostáva tu aj pud sebazáchovy a v tomto prípade treba poslúchnuť ten a zbaviť sa parazita, ktorý ťa len ničí. Ako tu bolo písané vyššie, vymeniť zámok, vymeniť číslo a hotovo. A ak bude vykrikovať šplechnúť ľadovú vodu do ksichtu, nech sa chlapec upokojí. A ked si nedá povedať, záznam o nášvteve nemocnice predsa máš, polícia ho tiež zobrala, dá sa to riešiť aj súdnou cestou a to si frajer potom už za klobúk nedá. Chce to len odvahu

agive, Št, 31. 07. 2014 - 23:06

Stekajú mi slzy po lícach - z vďačnosti, úprimnosti, kúska svetla, čo ste každá vložili do vašich názorov. Viem, že jediný človek, ktorý dokáže zmeniť tento stav som ja... Prečo som to nechala zájsť až sem? Nerozumiem sama sebe: dokázala som tresnúť dvermi a rozviesť sa, začal doslova od nuly, sama, v prenajatej garsónke - ale usmiata, slobodná, plná snov a túžby objavovať nové veci a moje okolie žaslo, nespoznávalo ma či podľa konania, či podľa vzhľadu, bolo to ako znovuzrodenie a z vlastného tvrdo vydretého bytu neviem vyhodiť jeho? Dnes vidím úplne inú ženu a desím sa, že som jej to dokázala urobiť, lebo viem, ako to bojovala - doktorát, cestovanie, auto? Veď predtým som nevedela ani len v najodvážnejších snoch vysloviť slovo rozvod a ja som si dokázala dupnúť, po 5tich rokoch hrdo držať v ruke diplom, kľúče od bytu a nezastavilo ma nič, žiadna prekážka tých bolo aj vďaka exrodine neúrekom - sekla som sa, chcem chápať samú seba, lebo sa neznášam za to, že som svoju dôveru a svoje ja ukázala a dala jemu. Neľutujem sa, len ma sklamalo moje vlastné srdce... Priznám sa, že mám nulové sebavedomie, verila som dlhé roky, že som nemožná, škaredá, hlúpa a keď som sa uzrela inými očami, zaslepila ma láska a teraz pohľad na svet a seba nie je ten, o ktorom som snívala, že ho raz uvidím. Som unavená, nahnevaná, ubolená, ja viem, že život treba žiť a brať ho ako dar, že mňa držia moje myšlienky nad hladinou... Len práve to, že som našla odvahu, silu, vytrvalosť a teraz... kde je, prečo to necítim? :-( (flower) táto kvetinka je pre každú z vás, vážim si energiu, ktorú ste mi cez tie slová poslali.

anjeli, Št, 31. 07. 2014 - 23:11

:-) aspoňže sa Ti podarilo vidieť situáciu aj v inom svetle... teraz môžeš stavať na tom, čo si dokázala už raz - postaviť sa na vlastné nohy a premeniť sa zo zúfalej ženy na tú sebavedomú "ženskú", ktorá sa vie o seba postarať. Zlomené srdce sa raz zahojí, chce to len čas a odpustiť sama sebe všetky chyby a omyly, ktoré si v mene lásky robila /a pevne verím, že už neurobíš/.
Poučená, s novými /i keď bolestivými/ skúsenosťami sa nadýchni a začni nanovo... trebárs hneď zajtra, v pondelok, alebo hockedy... ale nepokračuj v chybách.
P.S. Akurát tak dva týždne dozadu sme mali so svokrou debatu /vyše 40 rokov žije s podobnou "troskou" - mojím svokrom, ktorý sa chová rovnako a ešte o čosi horšie pod vplyvom alkoholu a aj bez neho/. Keď sme jej dohovárali pred cca 15 rokmi, aby sa radšej rozviedla a išla od neho, nechcela - hrala to na statočnú, ako to zvládne, ako tak žije už niekoľko rokov, ako si zvykla... teraz keď sú obaja na dôchodku a trávia spolu viac času akoby chceli, prišla na aké peklo si chcela zvyknúť. Teraz je z toho zúfala, keď to nemá ako riešiť /bytovú situáciu a pod./. Moja veta znela: "Ja Ťa neobdivujem zato, že si dokázala toľké roky žiť s takým človekom, ja Ťa ľutujem, že si nemala dosť odvahy opustiť ho vtedy, keď si mala iné možnosti." To je realita... klamať samu seba vo chvíli, keď sa môžeš zachrániť a žiť spokojný život, nemá zmysel... :-|

púpavienka, Pi, 01. 08. 2014 - 07:19

Anjeli napísala to čo cítim aj ja.
To že si prezrela cez trpiteľské srdce a odrazu vidíš veci také aké sú - je veľká výhra, už nepôjdeš naspäť iba dopredu.
Viem, môžeš si nadávať a obviňovať sa, ale to nerob. Zatvor dvere za minulosťou, jednoducho si mu dávala mnoho a mnoho šanci / možno osudová minulosť/nemôžeš zmeniť čo bolo ale zmeň čo je. (hug)

Lenka R, Pi, 01. 08. 2014 - 08:59

(hug) (hug) (hug) (flower)
Neboj sa, zvládla si rozchod prvý krát a zvládla si to úplne fantasticky, zvládneš to aj teraz. Podľa toho čo píšeš bola si skvelá a silná žienka, nájdi ju v sebe, buď opäť sama sebou a ver tomu, že sa ti to podarí. Moc moc ti držím palce. A začať odznovu sa dá vždy, v každom veku. Ja som po rozvode bola dlho sama s dvomi deťmi a neverila som tomu, že sa ešte dokážem zamilovať a byť šťastná a stalo sa to , keď som to už vôbec nečakala.
Píšeš, že si unavená, nahnevaná, ubolená- dostaň to zo seba, vyplač sa , vykrič, ale keď to odozneje usmej sa na seba do zrkadla a začni robiť sama sebe drobné radosti a žiť tak, aby si bola šťastná, aj keď chvíľku sama a potom uvidíš, život sám od seba prináša nečakané prekvapenia (sun)
Drž sa !

agive, So, 02. 08. 2014 - 15:01

Tak... malo to celkom rýchly a zbabelý spád - počas jeho nočnej som sa dostala cez SPAm v mailoch na jeho profil... na viacerých zoznamkách,o 3 roky starší tam je, hľadá bi a hetero, fyzicky mi prišlo zle, zvrátená stránka... aj jej používateľ... ktoré sa špecializujú výlučne na dohadovanie stretnutí za účelom sexu... Predýchala som to, zabalila mu jednu igelitku, sadla do auta, dala si ho zavolať a počula som 2krát TO ČO AKOŽE ROBÍŠ a na moje slová: ja som do poslednej chvíle naivne verila s arogantným úškrnom prišla odpoveď NO JASNÉÉÉ a schoval sa (konfrontácia ako sa patrí), takže o tretej v noci som cestovala k sebe na byt od rodičov, dve hodiny mi trvalo balenie vecí - jediné, čo mi nevyšlo bolo odmontovanie zámky, po pol hodine a poškriabanej ruke som to vzdala, tak veci má na chodbe. Musela som... normálne ma to ťahalo na ten, do auta, na byt baliť veci... Neviem to opísať. Samozrejme, hrdina roka sa neozýva, nereaguje a ja medzi plačom, roztrieskanými ružovými okuliarmi vidím veľa vecí a najmä také, aké boli, len moja bezhraničná a jednostranná láska to nevidela, dúfala v lepšie veci... No čo by ste na to povedali, krásne to chytilo rýchly spád...

Viete, ja hoci plačem, potom to vidím jasno, potom prídu spomienky a všetko dookola, v hĺbke duše cítim, že to bude fajn, len tie moje krídelka potrebujú servis a veľa pohladení... Ďakujem za odvahu, moja sila včera nadránom pramenila aj od vás, vaše komentáre mi chodili hlavou...a necítila som sa sama a ani slabá... (flower)

púpavienka, Ne, 03. 08. 2014 - 08:50

Ten zámok vymeň aj ja prosím a veliké (hug) (hug) (hug) , ver že ak nájdeš samu seba, nakoniec nájdeš aj toho pravého (hug) (heart)

Klaudia17, So, 02. 08. 2014 - 20:31

(y) (y) prosím ťa daj si vymeniť zámok (sun)

mariposa, Ne, 03. 08. 2014 - 14:43

Mila Agive,
ten krok, ktory si spravila bol pre teba krok vpred. Patri ti moje uznanie, pretoze my zeny vzdy dufame, ze sa to zmeni, a naivne (ako pises) cakame, ze to tak bude. Ale teraz ti naozaj bude (sun) - tvoj zivot bude bez hnevu, hadok, ziarlivostnych scen, podozrievania, bitiek, faciek, verejneho ponizovania ... ved ty sama vies, bez coho este.
Teraz potrebujes vedla seba kamaratku, ale nielen nas virtualne, ale taku, co ti to objatie venuje, ja dufam, ze taku mas.
Nezabudaj, ze toto poznanie nie je signalom, ze je nacase vzdat sa, ale ze je nacase poodstupit, poucit sa z toho, co sa stalo a uvedomit si, ze teraz si pripravena este lepsie ako predtym na nieco nove. Ako odznelo vo filme Snezenky a machri (asi v tomto): Aj ked jedna etapa v tvojom zivote vrcholi, nezabudaj, ze na kazdom konci je pekne to, ze nieco nove zacina. A ako som ta spoznala z pisania, tebe opat zacina zivot plny uspesneho plnenia si snov a cielov. Mozno ich budes teraz plnit plna bolesti, sklamania a smutku, ale postupne ti budu tieto 3 " sucasne kamosky" ukradnute viac a viac. A ktovie.... mozno plniac si sny ti do cesty vojde nove poznanie a najdes nieco ine... (flower) Si mlada, uspesna a zivot mas pred sebou.
Ty si ten vitaz a nie porazeny, na to nezabudaj ( a tu zamku naozaj radsej daj niekomu vymenit). Nech mas stale pre co zit a ist dalej.
Posielam ti objatie, aj ked virtualne, ale snazim sa, aby bolo uprimne (flower)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama