Ach ta láska nebeská. Smutno krásny príbeh, aké vie písať len život sám. Teraz je už len a len na tebe ako sa s tým všetkým vysporiadať, život máme len jeden, škoda by ho bolo "preplakať" Prajem veľa šťastných okamihov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nebudem rozpisovať, v akom skutočnom som vzťahu a podobne.... ja len potrebujem strašne zabudnúť, a keď si myslím, že sa mi to podarilo, začne to odznovu.
V neskutočnej sile s mi vracajú spomienky na prvú skutočnú lásku... Bol prvý, kto ma dobíjal, trochu sa so mnou hral, a trochu ma bral vážne. Bola som prváčka na vysokej.... Poznali sme sa už dva roky, keď som ho znovu po dlhom čase stretla. Páčil sa mi od prvého videnia, a keď som sa dozvedela, že sa rozišiel s frajerkou, prvé čo mi preletelo hlavou, teraz som na rade ja.
To stretnutie bolo magické, zvláštne... Kráčali sme so spolubývajúcou ulicou, a ja som sa zvrtla, neviem prečo a nabrala som iný smer. Zastala som pred ním... neviem, či to bol on, čo to spôsobil, či osud, ale odvtedy sme boli spolu. Strašne som sa ho hanbila, pamätám si koberec a závesy z čajovne na Konci sveta - ale jeho, jeho nie... ten pocit studu mi prebehne spolu so zimomriavkami aj dnes, keď ho vidím... ale dnes to už skrývam.
Nebol to žiadny idylický vzťah, ja som nemala žiadne skúsenosti, on ich mal až priveľa. Tak som sa do neho zamilovala, až som sa toho bála, a inštinktívne som sa bránila takému citu. On do mňa tak videl, tak vedel čo si myslím, všetko mi takmer čítal z tváre, že som sa bála mu povedať niečo vyhýbavé. Keď prišlo po roku naše prvé milovanie, nechcela som, aby vedel, že som ešte panna, tak som si vymyslela nejaký pokus už za čias strednej.... a on si to neuvedomil / stále mi je to čudné /... keď som nedávno videla jeho foto zo služobky pri morskej panne s komentárom : jediná panna v mojom živote... strašne ma to zabolelo. Pre mńa to bolo dôležité - a pokazila som si to ja sama. Žiarlila som na neho, zožieralo ma to ako jed z vnútra. Aj to videl, ale neriešili sme to. To som si musela upratať vo vnútri ja sama. Stále som mala pocit, že si ho nezaslúžim, bol inteligentný, charizmatický a šarmantný.... baby boli z neho úplne na mäkko a ja som stále a stále zostávala v pomykove, prečo a čo na mne vidí. Krásna som celkom určite nebola. Neustále som vo vnútri bojovala s pocitom, že ja sa k nemu nehodím, že má na viac a že ho budem brzdiť, pretože on to ďaleko dotiahne.
Keď sme sa rozišli, mojou vinou, prvé mesiace ma držalo pri živote len to, že taká láska sa nedá nechať tak a on sa ku mne vráti. Nestalo sa. Tri roky som sa snažila zabudnúť vo vzťahoch s inými, ale nedalo sa. Potom som sa rozhodla, že jediná láska, ktorá ma neopustí, bude dieťa. Mala som známosť, slušného a fakt príjemného chalana, tak som ho do toho viac menej dotisla. Naši samozrejme so slobodnou matkou nesúhlasili, tak som pristala na vydaj. Aj tak som nemala už čo stratiť.
V deň svadby prišiel. Prišiel na hostinu, so slovami, že chcel prísť do kostola, a poprosiť ma, aby som to nerobila.... ale nestihol, išli z nejakého školenia z švajčiarska... do mňa blesk, ale mlčala som. Už bolo po, a mal možnosť aj toľko dní pred.... namiesto spokojných dní, som bola vo vnútri nešťastná.... ale ako tak som to ustála.... potom som si pár krát na neho spomenula, z minút sa stávali hodiny, potom dni... a prichádzalo a prichádza to čoraz silnejšie a dlhšie.
Ubehlo už osemnásť rokov, ale pri každom stretnutí vidím jeho smútok v očiach. Rada by som si nahovorila, že je to pre mňa, ale to už by bolo priveľa. Stále pre mňa znamená veľa a aj keď si uvedomujem, že som milovala Martina zpred dvadsiatich rokov, uz je to iny clovek. Aj ja som ina. Skrývam svoje city, a iných som nie schopná. Milujem svoje deti, ale ...Vybrala som si, no stále sa bojím, že jedného dňa ma opäť tie láskyplné city premôžu a urobím somarinu, akože mu to napíšem, alebo ho vyhĺadám... tak strašne sa pri náhodnom stretnutí, chcem hodiť do jeho náruče a opäť zažiť ten pocit bezpečia, ktorý som mala len pri ňom.
Nie, nikdy sa neoženil, neviem prečo, priateliek mal a ženy ho stále milujú. Je to charizmatický a veľmi úspešný mladý muž....v tom som sa nemýlila....
Mám to riešiť so psychologičkou, psychiatričkou alebo nebodaj s ním? Manželovi to hovoriť by asi nebolo vhodné....