reklama

posadnutosť

mareka , 07. 02. 2017 - 13:05

reklama

Nebudem rozpisovať, v akom skutočnom som vzťahu a podobne.... ja len potrebujem strašne zabudnúť, a keď si myslím, že sa mi to podarilo, začne to odznovu.

V neskutočnej sile s mi vracajú spomienky na prvú skutočnú lásku... Bol prvý, kto ma dobíjal, trochu sa so mnou hral, a trochu ma bral vážne. Bola som prváčka na vysokej.... Poznali sme sa už dva roky, keď som ho znovu po dlhom čase stretla. Páčil sa mi od prvého videnia, a keď som sa dozvedela, že sa rozišiel s frajerkou, prvé čo mi preletelo hlavou, teraz som na rade ja.

To stretnutie bolo magické, zvláštne... Kráčali sme so spolubývajúcou ulicou, a ja som sa zvrtla, neviem prečo a nabrala som iný smer. Zastala som pred ním... neviem, či to bol on, čo to spôsobil, či osud, ale odvtedy sme boli spolu. Strašne som sa ho hanbila, pamätám si koberec a závesy z čajovne na Konci sveta - ale jeho, jeho nie... ten pocit studu mi prebehne spolu so zimomriavkami aj dnes, keď ho vidím... ale dnes to už skrývam. 

Nebol to žiadny idylický vzťah, ja som nemala žiadne skúsenosti, on ich mal až priveľa. Tak som sa do neho zamilovala, až som sa toho bála, a inštinktívne som sa bránila takému citu. On do mňa tak videl, tak vedel čo si myslím, všetko mi takmer čítal z tváre, že som sa bála mu povedať niečo vyhýbavé.  Keď prišlo po roku naše prvé milovanie, nechcela som, aby vedel, že som ešte panna, tak som si vymyslela nejaký pokus už za čias strednej.... a on si to neuvedomil / stále mi je to čudné /... keď som nedávno videla jeho foto zo služobky pri morskej panne s komentárom : jediná panna v mojom živote... strašne ma to zabolelo. Pre mńa to bolo dôležité - a pokazila som si to ja sama. Žiarlila som na neho, zožieralo ma to ako jed z vnútra. Aj to videl, ale neriešili sme to. To som si musela upratať vo vnútri ja sama. Stále som mala pocit, že si ho nezaslúžim, bol inteligentný, charizmatický a šarmantný.... baby boli z neho úplne na mäkko a ja som stále a stále zostávala v pomykove, prečo a čo na mne vidí. Krásna som celkom určite nebola. Neustále som vo vnútri bojovala s pocitom, že ja sa k nemu nehodím, že má na viac a že ho budem brzdiť, pretože on to ďaleko dotiahne.

Keď sme sa rozišli, mojou vinou, prvé mesiace ma držalo pri živote len to, že taká láska sa nedá nechať tak a on sa ku mne vráti. Nestalo sa. Tri roky som sa snažila zabudnúť vo vzťahoch s inými, ale nedalo sa. Potom som sa rozhodla, že jediná láska, ktorá ma neopustí, bude dieťa. Mala som známosť, slušného a fakt príjemného chalana, tak som ho do toho viac menej dotisla. Naši samozrejme so slobodnou matkou nesúhlasili, tak som pristala na vydaj. Aj tak som nemala už čo stratiť. 

V deň svadby prišiel. Prišiel na hostinu, so slovami, že chcel prísť do kostola, a poprosiť ma, aby som to nerobila.... ale nestihol, išli z nejakého školenia z švajčiarska... do mňa blesk, ale mlčala som. Už bolo po, a mal možnosť aj toľko dní pred.... namiesto spokojných dní, som bola vo vnútri nešťastná.... ale ako tak som to ustála.... potom som si pár krát na neho spomenula, z minút sa stávali hodiny, potom dni... a prichádzalo a prichádza to čoraz silnejšie a dlhšie. 

Ubehlo už osemnásť rokov, ale pri každom stretnutí vidím jeho smútok v očiach. Rada by som si nahovorila, že je to pre mňa, ale to už by bolo priveľa. Stále pre mňa znamená veľa a aj keď si uvedomujem, že som milovala Martina zpred dvadsiatich rokov, uz je to iny clovek. Aj ja som ina. Skrývam svoje city, a iných som nie schopná. Milujem svoje deti, ale ...Vybrala som si, no stále sa bojím, že jedného dňa ma opäť tie láskyplné city premôžu a urobím somarinu, akože mu to napíšem, alebo ho vyhĺadám... tak strašne sa pri náhodnom stretnutí, chcem hodiť do jeho náruče a opäť zažiť ten pocit bezpečia, ktorý som mala len pri ňom.

Nie, nikdy sa neoženil, neviem prečo, priateliek mal a ženy ho stále milujú. Je to charizmatický a  veľmi úspešný mladý muž....v tom som sa nemýlila....

Mám to riešiť so psychologičkou, psychiatričkou alebo nebodaj s ním? Manželovi to hovoriť by asi nebolo vhodné....

 


reklama


reklama

Kamila, Ut, 07. 02. 2017 - 13:23

Ach ta láska nebeská. Smutno krásny príbeh, aké vie písať len život sám. Teraz je už len a len na tebe ako sa s tým všetkým vysporiadať, život máme len jeden, škoda by ho bolo "preplakať" Prajem veľa šťastných okamihov. Objímam

Dirina, St, 08. 02. 2017 - 11:18

presne, a to aj tá chyba, že človek si to ani neuvedomuje, že život je len jeden a trápi sa. tiež som bola taká ale jedného dňa som si uvedomila toľko vecí ohľadom môjho života, že sa ho snažím žiť naplno a tešiť sa z každej maličkostiÚsmev

púpavienka, Ut, 07. 02. 2017 - 15:00

Porozprávam ti príbeh, ktorý ma veľmi veľa spoločného aj s tvojim príbehom.

Bola mladučká ale šialene zamilovaná do jeho tmavých oči, bol o 3 roky starší on končil základnú školu. Aj jemu sa  páčila a tak  si občas ukradli chvíľku času na posedenie na lavičke - vo všetkej počestnosti.

Celé štyri roky bola posadnutá láskou k nemu aj ked bola rada za tých pár okamihov v jeho spoločnosti. Odišiel na vojenčinu a stal sa zázrak, konečne si na ňu spomenul a napísal jej pár dopisov, opísoval jeho zvláštne očarenie ňou. Bola v siedmom nebi ale nevedela že on si takisto píše aj s inou. Jej láska bola veľká a on to zneužival a ked jej jedného dňa povedal že si musí zobrať tu druhú lebo čaká dieťa - onemela. Jej srdcom prebehol ten najväčší šíp ale už nebol naplnený láskou ale sklamaním. Neviem, ale zrejme čakal že ho bude prosiť - lenže ona neprosila, takto si svoju lásku nepredstavovala, nech je teda šťastný s tou druhou.

Nuž, ale neurobila najlepšie rozhodnutie ani ona - vrhla sa do náručia ale prvykrát aj do postele, ktoré o ňu malo veľký záujem a tak behom pár mesiacov aj jej svadba už bola ohlasená. Dokonca mala pocit že už na neho zabudla, lenže všetko bolo inak. Na jej vlastnej svadbe bol aj on so svojou manželkou, bola to rodina z inej strany, odrazu ked tancovali prišiel, vhodil svoju ženu  mladomanželovi že on si chce zatancovať s nevestou.

Odrazu jej hovoril - toto sa nikdy nemalo stať, to ja som mal byť dnes pri oltári s tebou, to my sme boli osudom  spojení. Snažila sa mu povedať že si to rozmyslel veľmi neskoro, ale pravda je že ju to zasiahlo.

Jej sa narodili deti, manželstvo nebolo dobre, lenže ona mala pocit že si to zaslúžila, lebo neprosila o svoju lásku lebo bola hrdá.

Raz za čas sa stretli a vždy to bolo hrozné, srdce cítila až v krku a rumenela sa zrejme všade, lenže videla že ani jemu to nie je jedno. Potom ho pár rokov  nevidela až jedneho dňa ju sestra presvedčila aby išla s nimi na gulášpartiu a tak išli všetci celá rodina aj s deťmi a odrazu tam sedel on - odrazu si uvedomila že koho to vlastne milovala, z toho krásavca neostalo nič. V tu chvíľu sa cítila aj pekná aj lepšia ako on. Stála sa jej veľká premena, začala si oveľa viac vážiť samu seba a pochopila že nie ona ale on jej nebol hoden.

Rozviedla sa a ukončila trápenie s tyranom. Prešlo znovu pár rokov a ona išla navštíviť otca a odrazu si k nej v autobuse niekto prisadol, bol to on. Hovoril o tom akú najväčšiu hlúposť v živote urobil, že celý život túži po žene ktorú odhodil on sám. Bolo jej to ľúto, preto  lebo ona sama takto pár rokov dozadu trpela nenaplnenou láskou.

Nikdy viac ho už nevidela.

Teraz už vie že to nebola osudová láska ale iba očarenie a bola rada že to stihla ešte v tomto živote napraviť a pochopiť všetky súvislosti.

Inak, ja som minule čítala že osudová láska nemôže byť naplnená a teda dlhodobo šťastná, je to iba naše nastavené zrkadlo ktoré nám ma pomôcť aby sme zhodili ružové okuliare a mohli sa posunuť dalej.

Kajetana, Št, 09. 02. 2017 - 16:24

to tak vacsinou byva. vela krat som sa uz sklamala a teraz si to vsetko odpiskne moj terajsi. bojim sa niekomu verit na 100 percent a bojim sa byt stastna, aby som sa znovu nesklamala

púpavienka, Št, 09. 02. 2017 - 20:02

čo je to veriť na 100%? - myslím že človek sa v prvom rade ma spoliehať na seba, či?

taria, St, 22. 02. 2017 - 10:22

ja sa spolieham v prvom rade sama na seba v kazdej situacii..kedysi som doverovala ex priatelovi na sto percent ale neoplatilo sa to, vzdy sa nasla aj drobnost, pri ktorej uz som si povedala nie..ked ta chlap len v malickosti oklame, tak to spravi aj vo vacsom probleme..teraz v mojom vztahu doverujem ale preverujem ale nenapadne..takze z toho vyplyva, ze na sto percent uz nedoverujem, lebo to sa neda

Petulkas, Št, 09. 02. 2017 - 13:43

Jak príbeh z knižky Mlčím človek si nevyberie kto sa mu pripletie do cesty. Ale ako už bolo spomenuté, život je len jeden a tak treba myslieť aj na seba nie len na iných a keď niečo nie je dobré treba sa toho vzdať.

Dzeny, Št, 09. 02. 2017 - 17:00

Vieš, keď to čítam, tak mám pocit, že píšeš o mne:) Každá žena má v živote takéhoto chlapa. Možno nie každá, to by som preháňala, ale sú (sme) mnohé. Ťažko povedať, prečo sa nevieme od nejakého muža odpútať ani po rokoch. Ja som prišla na to, že je to čistý spomienkový optimizmus. Že si pamätám len to krásne a romantické a akosi ťažko si viem spomenúť na dôvody, pre ktoré to skončilo. A do bodky súhlasím s tým, čo píše margori: že osudová láska nemôže byť naplnená. Zo svojej vlastnej skúsenosti viem, že čo rýchlo a intenzívne horí, rýchlo aj zhasne. Niekedy je tej lásky a vášne priveľa:) Inak, ja už tie stretnutia s osudovým vôbec tak dramaticky neprežívam. Nevravím, že ich neprežívam intenzívne, ale dramaticky teda nie. Celé to vzplanutie, láska, rozchod, smútok scucne do pár sekúnd a potom nič, zas som normálna a žijem si svoj normálny život. :)

Ak máš pocit, že ťa to ťaží a brzdí, vyhľadaj psychologičku. Na tom nič nie je. Pomôže ti zorientovať sa v sebe. :) 

Rinia, Pi, 10. 02. 2017 - 13:30

Presne, ja tiez chodim k psychologicke. Ved na tom nie je nic zleho. Velmi mi pomohla  a este mi pomaha. Citim sa uz super ale rada k nej chodim aj s malickostouÚsmev Nehambim sa za to, nemam preco.

axina, St, 15. 02. 2017 - 11:50

A pomaha ti to, ze chodis k nej? Tiez by som chcela zacat, lebo som moc ziarliva na chlapa a on mi povedal, ze by bolo najlepsie navstivit psychologicku, ze mi chce pomoct a ani vlastne neviem ako to mam brat, ked mi to on povedal

jamia, Št, 16. 02. 2017 - 10:07

ak ti môžem pomôcť, tak radšej choď k nej ale čím skôr aby si si nepokazila žiarlivosťou váš vzťah a môžem ťa uistiť, že ťa veľmi miluje, keď ti takto pomáha

dori_a, Po, 20. 02. 2017 - 11:09

veru poznam jednu, co sa jej podarilo ziarlivostou pokazit vztah a zistila, ze aj ked sa rozisli po ziadnej inej nepozrel a ani sa nechodil bavit nic, stale myslel len na nu a ked sa po mesiaci stretli sa dali do kopy, lebo nedokazali bez seba zit a ona sa zmenila k lepsiemu lebo vedela, ze nebol s inou aj ked neboli spolu

Lisula, Št, 23. 02. 2017 - 12:47

je to ťažké no zvládneš to neboj, to chce len čas a nikdy nevieš možno ti raz zazvoní pri dverách, keď zistí, že mu chýbaš. Osu je nevyspytateľný a človek nikdy nevie čo môže od neho čakať

reichta, Ut, 11. 04. 2017 - 12:50

vies len najhorsie na tom je ze clovek sa objavi ked ten druhy sa uz z toho dostava a citi sa lepsie.

anilinka, Št, 09. 03. 2017 - 11:01

isto sa neda zabudnut len tak ale ako sa vravi cas vsetko zahoji. mysli, ze pride niekto novy a bude to zas o niecom inom. presne tak osud sa s nami niekedy tak zahrava ako keby sme spachali nejaky obrovsky hriech ale vzdy si treba povedat, ze to zvladneme

silvusicko, Št, 13. 04. 2017 - 21:12

Neviem ci cas vsetko zahoji. Podla mna to v cloveku tak ci tak ostane len to je potlacane a raz to moze buchnut.

Dirina, Ut, 18. 04. 2017 - 18:10

tak vieš lenže čo človek vyrieši potláčaním a podobne treba si uvedomiť čo je v živote najdôležitejšie.

zajnara, St, 19. 04. 2017 - 15:08

vsak to, ze vela ludi si povie, ze sa to casom zmeni len to bude potom len o cakani a nakoniec aj tak pride to sklamanie

zanjala, Pi, 21. 04. 2017 - 11:34

Treba si zakazdym zachovat svoju tvar a nenechat sa hlavne nikym nmanipulovat ani ovladat. Nemozte dovolita aby vas alebo vy niekoho prenasledovali. To sa neda potom tak zit a pride len k rozvratu vztahu

Zuzanicka, Ut, 25. 04. 2017 - 15:11

posadnutost na zaciatku vztahu by som este vedela pochodpit ale ak by mala prerast do niecoho chorobneho asi by som velmi rzchlo zutekala. ja nie som moc silna v takychto veciach

mariajana, Št, 08. 06. 2017 - 11:35

Prešlo už celé štyri mesiace odvtedy ako si mareka sem dala tento príspevok. Ja sa tu "hrabem" v tých starších príbehoch a narazila som na Tvoj. A čuduj sa svete, neskutočne blízko sa mi vďaka nemu vrátili spomienky na "moju osudovú" lásku spred viac ako tridsať rokov.Chichocem sa  Milovala som ho tak, že keď sme sa po takmer dvoch rokoch rozišli, mala som pocit, že musím umrieť, prinajlepšom keď neumriem, tak sa aspoň zbláznimVeľký úsmev taký podobný typ to bol, ako Ty toho svojho opisuješ, šarmantný, inteligentný, krásavec, sexi....blablabla.. Po nejakej dobe som sa dozvedela, že sa oženil a má svoju rodinu....Ale to už ja som pracovala na sebe a snažila sa pochopiť, že pravda je taká, že "všetko je presne tak , ako má byť".  A že s tým už nič nenarobím. A že život ide ďalej. A že určite sme mali spolu prejsť,len  ten kus cesty, ktorý sme prešli. Mali sme ísť spolu spoločným vlakom len po tú stanicu, po ktorú sme prišli a tam už bola pre jedného z nás konečná .,Jeden z  vlaku musel vystúpiť a nastpúpiť na iný vlak. A každý si ide ďalej svojou cestou...a svojim vlakom...Jedného dňa som dospela do bodu, keď som si uvedomila, že už to nebolí...naopak...spomienky na tie nádherné chvíle, okamihy, ktoré som s ním prežila ma napĺňajú pokojom, šťastím, vďakou Bohu, že práve mne dožičil takéto niečo krásne prežiť. S takým  mužom!!!!!!Úsmev Napĺňalo ma to pokorou k životu. Viem, že život nám dáva zlé aj dobré. Viem, že človek je tu najmä preto, aby bol šťastný. Všetci si zaslúžime byť šťastní...a vo mne aj po toľkýýých rokoch ten pocit ostal - bola som ťastná, veľmi, veľmi vďaka nemu, vtedy. A som stále šťastná, pri spomienke na to, čo som vtedy prežila. Ale som šťastná aj pre iné- preto, lebo som ako-tak  zdravá, lebo som stretla iného muža, aj iných mužov  a iných ľudí, ktorí mi dali kus zo svojho života a s ktorými som sa ja podelila o ten svoj. ÚsmevÚsmevÚsmevak toto budeš čítať, napíš ako si to zvládla, či zvládaš ?KvietokSlnkoKvietok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama