reklama

zázraky sa dejú?

lucrezia , 23. 02. 2012 - 01:08

reklama

Chcem len poradiť tým, ktoré po intenzívnej snahe otehotnieť do 1 roka neotehotneli, aby rady typu : nemysli na to a príde to samo nepočúvali.
Je to riadna sprostosť..
Určite že rady sú mienené v najlepšom úmysle pomôcť.
To len my nevieme, či nám to pomôže alebo nie.
Tak či tak na to myslíš a nepomôžeš si tým.
Problém treba riešiť a nečakať na zázraky.
Môže sa samozrejme stať, že aj zázrak sa stane, ale pravdepodobnosť je veľmi nízka a môže to trvať vééélmi dlho..


reklama


reklama

georgina, Št, 23. 02. 2012 - 01:16

Lucrezia, pred 25-timi rokmi mi lekári mi povedali, aby som s deťmi veľmi nerátala. Pustila som jedným uchom dnu, druhým von, neriešila som. Vedela som, že deti mať budem.
Na syna sme čakali 8 rokov (mala som 30), lekári to označili za šťastie. Dcérka sa narodila za ďalších desať rokov, to už bol vraj zázrak.

Celý ten čas som to neškriabala, nenakúkala túžobne do kočíkov, neprosila boha, nesledovala ovuláciu, nechodila po vyšetreniach a nebrala som žiadne lieky na podporu otehotnenia. Proste som žila svoj život.
Stačilo to :-) :-) :-) ;-).

Polárka (bez overenia), Št, 23. 02. 2012 - 07:28

"Problém treba riešiť a nečakať na zázraky."

Tak ries, ked to tak citis.
Mne pride, ako sprostost dupat nozickou, ako trojrocne dieta - tiez to robim v niektorych situaciach. Najma, ak sa veci nevyvijaju smerom, ktorym by som chcela, aby sa vyvijali. Vtedy pride hnev. Hnev z toho, ze clovek nemoze ovladat svoj zivot. Akoby sa tam hore niekto sprisahal. A ja to mam tak krasne vymyslene... Takto to zial nefunguje. A hnev, buchanie sa o zem, hoci ti ide dusu a srdce rozdriapat od bolesti nepomaha. Akurat co sa vycerpas.
(hug) (hug) (hug)

lucrezia, Pi, 24. 02. 2012 - 01:20

Polárka (hug)
ako by si reagovala ty, keby tvojmu mužovi diagnostikovali N46? A z každej strany počuješ rady len: "nemysli na to"?
Nemám pocit, že si dupem nožičkou, len som tým chcela povedať, že keď je manžel neplodny, budem robiť všetko preto, aby sa vyliečil. Keď máš chrípku, tiež sa liečiš, alebo nie?
Je ale pravda, že teraz, keď už viem, prečo to nejde, mám menšie očakávania a príchod ms ma už tak nerozhodí, ako pred tým keď som nevedela, kde je problém. A to je to, čo píšem. Keby som neriešila, nevedela by som príčinu. Teraz ju viem a môžem ju odstrániť (flower)

Polárka (bez overenia), Pi, 24. 02. 2012 - 08:56

Neviem, ako by som reagovala.
A si si ista, ze z uvodneho prispevku sa dalo vycitat toto ? :
"...keď je manžel neplodny, budem robiť všetko preto, aby sa vyliečil."
Ja som tam citala totiz uplne nieco ine, a na hru na domyslanie si, hold bunky nemam - uprimne, na domyslanie som blba jak tago.

Jasne, ked som chora sa liecim (ale co to ma spolocne s tym co som napisla ?).
Kazdopadne rob co citis - to pisem aj vyssie. A ak sa ta "dupanie nozickou netyka" hod to za hlavu. Ja nevravim, ze sa nikdy nemylim. Ale tos, taky pocit vo mne zanechal uvodny prispevok.
Drz sa(hug)

zaujimave citanie
http://vnimavetehotenstvo.sk/kategoria/obdobie-pred-otehotnenim/

eniXelka, Pi, 24. 02. 2012 - 20:37

Ako vravi Polarka,

z tvojho rpispevku som aj ja precitala nieco v tomto zmysle "v podstate je s tebou vsetko ok, ale nedari sa a nevies preco".
Je nieco ine, ak pricinu poznas a existuje aj cesta ako ju odstranit. Ked mam chripku, tak sa liecim. Ale ked ma boi hlava a ani ja ani lekari nevedia z coho, "lebo vsetko je ok", tak potom ozaj len idem dalej...

eniXelka, Št, 23. 02. 2012 - 09:25

Polarka, Hnev z toho, ze clovek nemoze ovladat svoj zivot
Suhlasim, myslim, ze svoj zivot ovladame najlepsie tak, ak ho neovladame, resp. sa ho nesnazime ovladat. Dlho trvalo, kym som sa to v niektorych situaciach naucila akceptovat. V niektorych to este akceptovat neviem.

Polárka (bez overenia), Št, 23. 02. 2012 - 09:59

"Dlho trvalo, kym som sa to v niektorych situaciach naucila akceptovat. V niektorych to este akceptovat neviem."
(y) napodobne

lenka.b, Ut, 06. 03. 2012 - 09:11

... a počase prídeme na to že to čo sa nám v danej chvíli zdalo najväčšou krivdou na svete, svojim sposobom zaviedlo náš život na správnu cestu... :o)

lydusha (bez overenia), Št, 23. 02. 2012 - 09:59

Co je to ROK v zivote cloveka? Pre niekoho preleti akoby nic a pre niekoho velmi dlha doba...No stravit rok ratanim plodnych a neplodnych dni, nahanat manzela na povinny sex lebo teraz je ta vhodna doba a neustala kontrola bazalnej teploty ci hromadne nakupy tehotenskych testov, ktore vyjdu negativne a neuveritelne sklamanie preco JA!!! _ toto je najistejsia cesta ako dieta mat nebudes. Su ovela vyssie zakony, nepisane, ktore platia a ked sa naplnia- nic nebude dietatu branit aby prislo na svet.

Katka0202, Št, 23. 02. 2012 - 12:51

ked som mala 17 lekarka mi stroho oznamiladeti mat nebudem, lebo a lebo... zasiahlo ma to, ale vyrovnala som sa s tym, po par rokoch som vysadila antikoncepciu a... doma mi kvitne skoro 10 rocna slecna... casom som zmenila lekarku, prepustala ma s poznamkou v karte, ze som neplodna...
ked som riesila, trapila sa nad ovulacnymi testami, tehotenskymi testami a smoklila krokodilie slzy. potom sme sa s manzelom zamerali na nasu dceru a na seba, zacali sme sa spolocne venovat mnohym aktivitam, tiez som zmenila lekara a doma mame dalsi 20 mesacny zazrak, myslim, ze i preto, lebo som nesmoklila ci nad neuspesnymi tehotenstvami, ci nad negativnymi tehu testami... proste sme zili v pritomnosti, neriesili sme, co by bolo, keby bolo, ani to, co bude ak bude, ci nebude...

sobik.p, Št, 23. 02. 2012 - 13:49

Toto je veľmi diskutabilná téma. Ja som nemohla otehotnieť 3 roky. Samozrejme,všetci mi vraveli, aby som na to nemyslela. Ale pravdou je, že sa to nedá. Zvlášť, keď som videla, že tá spolužiačka už dieťa má, ďaľšia bola tehotná...Boli sme na 3 spermiogramoch, ktoré dopadli katastrofálne. So záverom, že máme 5% šancu na prirodzené počatie. MM nemal snahu to akosi riešiť, on si totiž nevedel priznať, že chyba je na jeho strane. Tak som sa začala zmierovať s tým, že dieťa nebude. Lebo viem, že na umelé by som ho dostala len ťažko. A výsledok? Som v 10tt. Zostala som tehotná, keď som to najmenej čakala. (heart)

lenka.b, Ut, 06. 03. 2012 - 09:14

... blahoželáááááááááám....

wia, Št, 23. 02. 2012 - 15:28

Veru, je to ťažká téma. Ktorá žena nechce mať deti? Ja som sa vydala a bábo sme plánovali, keď dokončím školu. Lenže po pol roku manželstva mi doktorka povedala, či plánujeme deti, lebo by bol zázrak ak by som otehotnela. Povedala mi to na bežnej prehliadke. Zostala som ako obarená. Naše rozhodnutie, že bábo až po škole sme dali bokom a radšej sme začali skúšať. Začala som brať lieky. Musela som vysadiť trojo liekov, lebo zo všetkých mi bolo zle a rapídne som z nich priberala. Takže ma nakoniec objednala na vyšetrenie do Ľubochne. Mala som ísť vo februári. Celé vianoce som preplakala, čo ak... A viete čo? Zatiaľ čo som ja plakala, moje bábätko rástlo. Stále som mala tušenie, že som tehotná, ani menštruácia neprišla, ale všetky testy boli negatívne, tak som si myslela, že sa zase niečo pokašľalo. Bývalo mi zle, pochodila som všetkých doktorov, lebo som neverila, že som tehotná. Veď testy nevyšli, ale nakoniec som s malou dušičkou šla k doktorke a modlila sa v čakárni, nech povie áno. A povedala, bola som taká šťastná. Mala som nakoniec rizikové, pol roka som musela podstivo ležať ak som nechcela ísť späť do nemocnice, ale stálo to za to. Teraz čakám kedy sa mi zobudí moje 5 mesačné dievčatko :-). Už viem, že sa nič nezmenilo a aj pri druhom bábätku budem mať problémy, ale som šťastné, že to jedno už máme. A nakoniec my to všetko vyšlo, lebo som odštátnicovala a v septembri, teda až po škole, som porodila (heart) (heart) Prajem vám všetkým ten pekný koniec :-)

magic, Št, 23. 02. 2012 - 15:30

naozaj diskutabilne, lebo poznam cca 8 parov, ktore dieta riesili, chodili na vysetrenia, niekde jeden, ale aj obaja brali hormonalnu liecbu, niektori skusali aj umele oplodnenie. a nic. roky cakania, skusania a nic.

a ked sa na to doslova vykaslali, kupili si psa, macku, naplanovali zivot pre seba a ak uz deti, tak z najblizsej rodiny si bravali k sebe na prazdniny a tak ... bac, vlastne babatko bolo na ceste.

u niektoho to platit nemusi. to je jasne. su stavy, kde pocatiu brani doslova biologicka prekazka. tam sebe lepsie pozitivne naladenie nepomoze.
ale inak tato rada naozaj funguje.

lucrezia, Pi, 24. 02. 2012 - 00:41

Ďakujem za vaše názory. Kiež by to tak fungovalo v živote každého ako píšete..
Keby som mala 18 či 25, netrápila by som sa tak tým. Ja mám však už po tridsiatke a vekom pravdepodobnosť počatia klesá.
Manžel má zlý spermiogram. Dr. povedal, že prirodzenou cestou sa nám to nepodarí.
Nechcem ovládať svoj život, chcem len to, po čom som túžila už dávno. Roky sme odsúvali druhé dieťa, lebo manžel nechcel, ja som chcela,... a teraz keď konečne chce aj on, nejde to ;-(

ivulik, St, 07. 03. 2012 - 17:55

Ak môžem pripjím sa aj ja k tejto siahodlhej diskusii. My sme s manželom čakali 2 roky intenzívneho snaženia sa o bábo a stále nič. Obvodný lekár to neriešil, vraj to máme nechať na prírodu. No nedalo mi a išli sme do centra asistovanej reprodukcie len na všetky vyšetrenia mňa i muža či je všetko v poriadku a prečo sa to nedarí. Výsledok znel (polycystické vaječníky, teratospermia) a doktor čo tam bol povedal , že sme prišli v poslednej chvíli lebo toto ochorenie sa zhoršuje rokmi, takže o rok by bolo neskoro. Ja som nemávala uz ku koncu ani menzes a ani ovuláciu. Nasadil nám lieky a podstúpili sme dva zákroky IUI a dnes som v 21. tt. Takže nehovorím, že bežthe hneď na umelé oplodnenie ale dajte sa vyšetriš špecialistom.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama