reklama

26 tyzden II.

- , 06. 06. 2007 - 17:43

reklama

Tak, začnem pekne poporiadku...
Je štvrtkové ráno a ja sa cítim akási nesvoja,stále chodím cikať, ale "tečiem aj pomimo". Viem, že takto sa prejavuje odtok plodovej vody, ale tiež mi bábätko môže tlačiť aj na mechúr..veď som len v 26.týždni a 6 dni tehotenstva...
Tak takto nejak by vyzeral zápis v denníčku spred mesiaca, zo štvrtku, kedy sa mi narodila dcérka- nádherná, silná, úžasná,...maličká.Mala 940g a 34cm, ešte aj teraz je maličká ako bábika, hoci zo dňa na deň je peknejšia a silnejšia:-)
Dnes, keď si na ten deň spomínam, je ako zo zlého sna...
Volám svojmu gynekológovi, štyri krát ma k nemu prepájajú do ordinácie, kde to nikto nezdvíha. Okolo obeda, keď ma už chytá najväčší strach, volám manželovi, ktorý uteká z práce a vezie ma najprv k môjmu doktorovi, ktorý tam celý deň nie je, potom k druhému, kde ma sestrička odbije bez vypočutia a ženy, čo v čakárni čakajú na mňa hľadia so zdvihnutým obočím, že ony tam sedia už od rána (a to som k nemu mala ísť v nedeľu na 3D)..tak so slzami v očiach putujem k ďaľšiemu, ktorý ma bez prezretia posiela do nemocnice, vraj ak to je plodová voda, nič s tým nezmôže.
Dostávam sa na príjem, kde mi sestrička oznamuje, že to plodová voda je a že si nemám robiť starosti, že ak naše bábätko zomrie, bude to tak lepšie, vraj šance sú mizivé...(doslova) a prezlieka ma do košele. Prichádza konečne milý človek, lekárka, ktorá ma po ultrazvuku pohladí po vlasoch,že baby sú bojovnejšie,so sestričkou, ktorá mi hovorí, že aj ona sa narodila skôr, a že to zvládneme.Oznamujú manželovi, že nás ihneď prevážajú do NZ, kde je skvelá neonatologická starostlivosť. Než ma naložia do húkajúcej sanitky, sestrička z prímu mi na 3 krát pichne infúziu, pričom sa sťažuje, že načo to robia, veď je to aj tak stratené...prevoz je príjemný, páni sanitkári sú skvelý a podporujú ma celú cestu, vraj mám byť silná. A ja si kladiem otázku, či je to vôbec možné, byť silná, keď práve v tejto chvíli možno zomiera moje vytúžené dievčatko...
V NZ sa stretávam už len so skvelými ľuďmi, možno je to tým, že majú strach aby som sa tam nezložila..nech je ako chce, každý mi tam stále opakuje- bude to dobré. Na reverz podstupujem cisársky rez, maličkej tak dávame väčšiu šancu, ktovie ako by ju postláčali pôrodné cesty...Prvá infúzia mi celá natiekla mimo žilu, ruku mám ako balón a strach ako celá zemeguľa.Zavádzajú mi katéter, robia testy, či môžem podstúpiť operáciu,holia,....Ostatné injekcie už ani nevnímam, pomaly prestávam vnímať svet okolo.Jediné, čo cítim je, ako Nicolka v brušku kope ako divá:-) Prebúdzam sa so strašnou bolesťou. Vonku je tma, prichádza sestrička, pichá mi čosi proti bolesti a ja sa bojím spýtať.Sama mi hovorí, že všetko prebehlo ako malo a že o maličkej ma príde poinformovať detská lekárka...Žije- týmto smerom smerovali moje prvé myšlienky...
Zajtra má Niki 4 týždne, stále mám príšerný strach a pocit, že je nefér aby už taká maličká bojovala o svoj život- pre nás takú prirodzenú vec...Začala som si vážiť zajtrajšok, mám pre koho, lebo mám takú obrovskú bojovníčku a tvrdohlavú- nevydala sa na tú ľahšiu cestu.
Stále bojuje, ešte dlho bude tento boj trvať, kým bude vybojovaný celkom, ale teraz je dôležité, že stále má chuť a silu bojovať ďalej...
Ja už som doma, chodíme za našou bambulkou,nosíme jej mliečko a tešíme sa z každej dobrej správičky...hoci každý raz ideme s obrovským strachom....
A ešte, na čo nesmiem zabudnúť, obrovské poďakovanie patrí sestričke aj doktorke z Trnavy, pánom zo sanitky a úplne všetkým, s kým som prišla do styku v Nových Zámkoch- úžasných lekárov, sestričky, sanitárky, dokonca aj pani upratovačka mi tam dodávala silu- títo ľudia nešetrili úsmevmi a milým slovom, ktoré mi v prostredí, kde sa každý tešil z nádherných, zdravých bábätiek, veľmi pomáhalo. ĎAKUJEM! A ďakujem aj môjmu úžasnému manželovi, mamine, sestre, svokrovi:-) a vlastne všetkým.
A ešte prosím mamičky, ktoré majú skúsenosť s predčasne narodenými detičkami, rada si prečítam ich skúsenosti...


reklama


reklama

monika, St, 06. 06. 2007 - 18:43

uf... nemam slov (najma k pristupu niektorych ludi (?) spominanych na zaciatku). ja som prezivala strach o babo od cca 20.tyzdna kedy mi lekar povedal, ze sa otvaram a casto ma pichalo a stale picha v oblasti krcka... prave vtedy sa mi pod ruky dostal clanok o predcasnych porodoch a tam som sa docitala, ze ak sa porod spusti pred 24.tyzdnom, je to cele povazovane za potrat a ani sa nesnazia babo zachranit, lebo je to viac menej zbytocne. tak som dakovala za kazdy dalsi tyzden, kedy sa nic nestalo a teraz som uz v 28.tyzdni.. ale ten strach tu stale je. a krcok ma stale pobolieva.
kazdopadne, akira, tebe a hlavne malej zelam vela vela vela prevela sily a zdravia do dalsich dni a tyzdnov! zvladli ste to super ;-) (y)

Kamila, St, 06. 06. 2007 - 18:48

Milá Akira, naozaj silný zážitok. Ako sa má malinká slečna, okrem toho, že je malinká, je všetko vrámci možností? Ja som mala slečnu 1,9 Kg a aj to bohate stačilo. Velmi drzim palce malej bojovnicke a samozrejme aj tebe.

slniečko, St, 06. 06. 2007 - 19:58

mojej svagrinej sa narodilo dievcatko s vahou 1060g, dnes ma 6 rokov a nikoho by ani nenapadlo, ze bola taka malicka. je pravda, ze je bojovnicka, mama s nou poctivo cvicila, chodili na rozne vysetrenia atd. , ale zvladli to a ked niekomu poviem, ze bola ako kilo cukru :-P iba vygulia velke oci. pevna vola a chut zit spravia velmi vela, tak vam drzim palce, nech to mala zvladne ako nasa Natalia. :-)

mamika, St, 06. 06. 2007 - 20:24

Akira - želám Tebe aj Tvojej dcérke aby ste zvládli všetko čo na Vás čaká. Neboj, narastie z nej baba ako lusk. Neďaleko mňa býva pani ktorá do roka porodila dve dcéry, tá druhá mala pri narodení 960g - to bol šok pre celé sídlisko, a dnes je z nej 18-ročná slečna s plným poprsím a pevným zdravím. Hoci maminka do roka chodila nonstop na rôzne kontroly-pozorovania-odbery. Tvoja dcérka je ako bábika, a Tvoja láska a neha ju posilnia a bude rásť ako z vody a narastie z nej riadna baba! Zdravie, šťastie Vám želám!!!

rosoluna, St, 06. 06. 2007 - 20:56

Akira, to co si absolvovala pred mesiacom , som zazila pred 4 rokmi. Ak chces tu si precitaj:
predcasny porod
Z vlastnych skusenosti Ti mozem poradit: utlmit svoj strach, snazit sa rozptylit, byt v pohode. Tvojmu dievcatku momentalne mozes pomoct len tym, ze jej budes nosit materske mliecko. Neviem, ci Ti uz dovolili sa jej dotykat, pootvorit inkubator a rozpravat sa s nou... hned ako to bude mozne, dotykaj sa, hovor... malicka to vnima. Mojmu malemu neskor davali na stimulaciu do inkubatora aj walkman so sluchadlami a prijemnou hudbou. Urcite si potom domov zadovaz podlozku na sledovanie dychania dietatka napr. Nanny. Ale urcite Ta v nemocnici pred prepustenim oboznamia so vsetkym co treba robit, aby babika dobre prosperovala a aj ako podat prvu pomoc.
Ak mas akekolvek otazky mozes mi kludne napisat mail cez kontakt. Urcite odpoviem.

-, St, 06. 06. 2007 - 22:40

Hm, ak by som tvoj príbeh čítala pred mesiacom, napísala by som Ti, aby si bola silná a držali ste sa,dnes mám občas problémy ja sama uveriť slovám útechy....
Sama teraz bojujem s myšlienkami, že som naozaj nanič mama, každý nájde hneď niekoľko príčin a ja si vyčítam už aj to, že som... Bojím sa, že každé kýchnutie,zakašľanie už bude mať na svedomí to, že sa narodila priskoro-že jej dajú pečiatku na čelo...
Nicol je na tom asi takto: dýcha sama takmer od začiatku, prvotné obavy o krvácanie do mozgu sa nepotvrdili, chvalabohu. Dostala jednu transfúziu, viac zatiaľ nebolo treba. Vírus, kôli ktorému sa asi pýtala von je vyliečený, teraz mám však obavy, či jej neublížili tie antibiotiká...vraj nemohli, ale také malé telíčko...
Problémy však máme s nafúknutým bruškom, kôli ktorému už 2 razy museli dať prestávku kŕmenia s mliekom. Momentálne dúfame, že to nie je chirurgický problém a črievko nepraskne. Inak papá sama, ciká aj kaká, jediné, čo má je infúzia, keďže nezvláda plnú dávku mlieka....
Ale ako si mnohokrát určite počula, "tie orgány sú krajne nezrelé", prísť môže čokoľvek...
Všetko je to ako zo zlého sna, ani si nedokážem predstaviť, čo znamená "vypiplať takéto detičky". Malinkú sme už hladili, manžel ju dokonca držal (pri rontgene- ja som nemohla kôli mlieku). Rozprávame na ňu stále, občas sa sama čudujem, ako na to reaguje...
Ja verím a dúfam, že to bude dobre, dokonca Apgarovej skóre mala po 5 min. 8!!! Čo sa mi zdá úplne super:-)
Mám kopec otázok, určite sa Ti o tom ľahko nehovorí, ale ja momentálne potrebujem počuť "dobré konce", tak mi to odpusti(blush)
Teraz ma asi najviac zaujíma, čo nás čaká, aké testy a podobne, o akom "piplaní" to každý hovorí?
V koľkom týždni sa narodil Lukáško? Ďakujem za podporu:-)

Kamila, St, 06. 06. 2007 - 22:51

Akira, podla mna napriek takemu skoremu prichodu na svet, su vsetko co si napislala velmi dobre spravy. Nech tak ostane aj nadalej. Drzim palce.

Mima, Št, 07. 06. 2007 - 05:59

Ahoj Akira, ja som uz napisala clanok nizsie, ale neda mi nenapisat........vsetko bude dobre, musis tomu verit a nepoddavat sa strachu. Ja velmi dobre viem ze mne sa to lahko hovori, a neviem si predstavit ako sa citis, nepresla som si tym, ale viera je strasne silny element a ja verim aj za teba, ze Nicolka bude v poriadku. Laska, ktoru jej davate jej pomoze prekonat vsetko a este nieco, ak mas chut sa vyplakat, vyzurit,,,, urob to, nedrz to v sebe, ale nikdy neplac pred malou, ona to citi. Rozpravaj sa s nou, hovor jej ako ste sa na nu tesili, co budete spolu robit, ked uz pride domov, ze uz na nu caka jej postielka, budete chodit na prechadzky.... a maj na tvary usmev a pozitivne myslenie. Veriiiim, ze bude vsetko dobre a myslim na teba a drobceka ;-) A uz sa tesim na fotky, kde bude mat ten sibalsky usmev na tvari a pohlad z ktoreho budeme vsetci citat " Co by som vyviedla, teraz ked sa na sekundu nepozeraju (blush) " Vela stastia Mima

rosoluna, Št, 07. 06. 2007 - 10:59

Akira, viem, ze je problem uverit slovam utechy, poznam to velmi dobre. Luky sa narodil v 28. tyzdni. Tie pocity a stavy, ktore preziva matka po predcasnom porode sa nedaju popisat a tazko to pochopi ten, kto to nezazil... nie je to mozne...
To co si popisala o stave malickej je priam neuveritelne. Vyzera to velmi dobre:-)... nemaj strach. A Apgarovej skore hovori za vsetko... zazracne(y) Viem, ze chces teraz pocut dobre konce... vypiplane dobre konce;-) Myslim, ze Tvoja malicka zacala svoju put tymto svetom sice skoro, ale dobre a krocik za krocikom to bude len lepsie.
Mat predcasne narodene dieta, je vacsia zataz a starost ako mat viac deti naraz... je to obrovska davka strachu a neistoty, co ak...hlavne ked som prisla domov, mala som hlavu ako melon, z tych viet od lekarov a sestier o piplani... prognoz, ze bude rozpravat, chodit v 2 mozno 3 rokoch. Priprav sa na vycerpanie a to, ze budes dnom nocou v strehu, napriek tomu, ze budes mat v postielke Nanny... uvidis ako Ti to pojde s mlieckom, ci sa podari malickej prisat, alebo budes odstrekovat ako ja a stimulovat dieta roznymi hmatmi, aby pilo z flasky, aj ked to bude trvat hodinu...
My sme boli ako na klaviri v prvom roku zivota na ocnom, kardiologickom a v ambulancii pre predcasne narodene deti /sledovanie prosperovania, krvne testy, ultrazvuky hlavicky, navigovanie ako dalej podporovat vyvin dietatka/. Teraz chodime len raz do roka k ocnemu a kardiologovi a do ambulancie pre predcasnikov v 18. mesiaci, 3 roku, 5 roku, 7 roku...
Vela veci bude mozno malej trvat dlhsie ako na termin narodenim detom, ale uvidis, ze pride cas, kedy nebude vidiet rozdiel:-)
Pre mna bolo najvacsim uspokojenim a radostou, ked mi pri rocnej prehliadke Lukasa povedala lekarka-neonatologicka, aby som ho isla ukazat hore sestrickam na intenzivku, ze je na neuverenie ako prosperuje vzhladom na velmi zle prognozy po narodeni a pochvalila ma, ze som ho tak uzasne vypiplala.
Mozes sa tesit na radost, ktoru bude toto male dietatko rozdavat pri kazdom co i len malickom pokroku.

-, Št, 07. 06. 2007 - 11:37

...teraz sa nenahnevaj, ale ja Ti taaaak závidím, že už to máte preskákané- ten najväčší strach, obavy o každé jedno nadýchnutie! Nemám strach z ničoho iného, dokonca sa na takéto "piplanie" už teším- na tie prebdené noci kôli prvým zúbkom a podobne, lebo vtedy to už ...nebude boj o život...

rosoluna, Št, 07. 06. 2007 - 11:56

...bude dobre:-) A to co Ta caka po prichode malej domov sice bude vycerpavat, ale urcite aj posilnovat ... preveri to Tvoju psychiku a aj partnerstvo...vydrzis a uvidis, ze vasu rodinku toto tuho spoji...:-)
To piplanie je prave o tom, naucit dieta to, co je pre ine deti prirodzene a to je sanie, hybanie, reagovanie na rozne vnemy, chodenie, hygiena...

-, Št, 07. 06. 2007 - 12:20

myslím, že nás to už spojilo...v manželovi mám skvelú oporu a dokážeme sa podržať- ku šťastiu nám chýba už len naša Nicolka. Je zvláštne, ako sa človek dokáže zaľúbiť v okamžiku a to tak, že mu potom chýba nie niekto cudzí, ale polka vlastného ja....nám obom takto teraz chýba náš anjelik.....:-)

Mira-Mária, St, 06. 06. 2007 - 21:00

Milá Akira, tebe aj huževnatej Niki prajem všetko dobré a hlavne aby ste všetky vyšetrenia do roka prešli len s úspechom...
Neprajem nikdy nič zlé nikomu, ale každý kto ublíži dieťaťu ( aj ten čo ho vyhodí z okna a hodí to na popôrodnú psychózu), by si mal prežiť do hĺbky muky, ktoré prežívajú matky ako ty Akira......máš môj hlboký obdiv...

hugina, St, 06. 06. 2007 - 21:28

Akira, prajem Tebe aj tvojej malickej vela sil, aby ste zvladli vsetko, co vas este caka a verim, ze z nej vyrastie sikovne dievcatko a ze vsetko bude tak, ako ma byt.
Moja sesternica v 30. tyzdni porodila (kvoli velmi zlym prietokom) cisarskym rezom synceka. Vazil len 600 g !!! O tri tyzdne bude mat rok a vyzera to tak, ze vsetko je v poriadku. Prve mesiace po prepusteni sa sice natrapili a parkrat sa este museli na par dni vratit do nemocnice, lebo malicky mal casto problemy s prieduskami (zapal priedusiek) a pri tom sa dusil, nevedel dychat... Ale nastastie uz to preslo a uz sa z neho mozu naozaj tesit.
Drzte sa.

Beata, St, 06. 06. 2007 - 22:24

Prajem veľa veľa zdravia nech pri vás stoja všetci anlelíčkovia .

Ivet, Št, 07. 06. 2007 - 00:28

Akira, zelam Vam vsetkym trom vela vela sily, Nicolke vela zdravicka a Tebe posielam vedro pozitivnej energie.
Hlboko obdivujem vsetky maminky so skoro narodenymi detickami - ako uzasne to zvladaju...

Edit, Št, 07. 06. 2007 - 00:35

Ja som sa pri citani vyrevala, az som nic nevidela, no a konecne mozem napisat aby si sa drzala, a aby ti vsetky prispevky od dievcat vliali vela elanu a optimizmu.To je to co tvoje dievcatko teraz potrebuje.A ako kamka napisala Kika sa narodila sice vacsia,1.9 ale stale malinkata, a pozri sa na ponuku triciek aka je z nej kocka.
Tiez si pamatam ako som plakala od strachu doma na schodoch ked skoro rano zvonil telefon a nasi mi povedali ze sa narodilo dievcatko ,predcasne a je malinkate. Bolo to prve dietatko, prva neter,prva vnucka a vsetci sme sa velmi bali.No a je z nej najinteligentnejsi, najukecanejsi a najaktivnejsi clen rodiny.

Mima, Št, 07. 06. 2007 - 05:28

Ja som si uz aj poplakala, ale napisem vam jeden pekny pribeh. Poznam pani, cakala babo po 40, myslim mala 43, vsetko islo ako po masle a jednej peknej noci bola strasna burka a jej praskla plodova voda ( nikdy som o tom nepocula, ale doktory hovorili, ze je to dost casty jav...??) Bola v 29 tt a narodilo sa jej malinkate dievcatko. mala bola v nemocnici neuveritelnych 12 tyzdnov a ked som ju prvykrat videla, bola taka malinka, ze by som ju nevzala do narucia za nic na svete, bala som sa ze jej ublizim..... teraz ma 16 mesiacov, je uplne uzasna, robi modelku pre jeden detsky casopis a dokonca ma aj fotky s Russel-om Crow-om. A najlepsie na tom je, ze nerada ide k cudzim ludom a ked zbada mna, uz je na mne nalepena. A vobec na nej uz nie je vidno, ze bola narodena o 11 tyzdnov skor, ani naznak toho. Tak babenky, vsetky co mate strach, nebojte sa, vasi drobci su velky bojovnici a vsetko bude dobre. Taky maly uzlicek dokaze bojovat neuveritelne silne a Akira, verim ze za par tyzdnov budes mat Nicolku doma a uz bude u vas len veselo. Nezabudni si kupit kvalitny krem na oci, kruhy od nevyspania mozu byt na dennom poriadku, ale co tam potom, hlavne ze budete vsetci spolu ;-) (y) Tak sa drzte, vsetky ktore mate male babiky, ktore ste tehotne a aj tie, co sa snazite a nebojte sa.....slniecko raz vyjde a zase bude dobre. A ako tu uz dievcata spomenuli, rozpravajte sa s vasimi malymi uzlickami, oni to vnimaju a bojuju este viac. Tak drzim prsteky vsetkym a posielam vam vela sil a pozitivnej energie.

-, Št, 07. 06. 2007 - 10:23

Milé naničmaminky:-) Nevzdávam sa, som silná, niekedy až sama prekvapená sama zo seba. Sestričky, ktoré mi strážia ten najväčší poklad sa smejú, čo všetko jej za ten čas, čo sme pri nej stihnem povedať....
Ale občas mám pocit, že už silná byť nevládzem, chcem si dupnúť, že veď je to prvé dieťatko, tak ohromne sa naň tešíme, čo všetko som pre ňu robila, keď bola v brušku...a chcem sa zobudiť a cítiť, ako krásne kope, ísť na 3D, dozvedieť sa, že máme Nicol a za pár mesiacov mať 24 hodinovú službu...
Niki je nádherná, je celý ocino, hoci po mamine zdedila velikáááááááánske hnedé oči a ešte aj tú tvrdohlavosť a bojovnosť...mimochodom, dnes má 4 týždne!:-} Je neopísateľne ťažké, odchádzať od nej, síce ísť za ňou, alebo telefonovať lekárovi je sto krát ťažšie...
Vám, drahé maminy sa chcem veľmi poďakovať, veľmi mi pomáha nemyslieť chvíľku na nič, len vedieť, že za našou láskou stojí taký dlhý rad strážnych anjelov

siza, Pi, 08. 06. 2007 - 09:44

Je to narocne byt silna - ale vydrz, urcite to stoji za to. A budes doma so svojou princeznou, budes ju kojit, drzat v naruci, spievat jej, uspavat ju, ucit ju basnicky...
Vsetko to raz pride. A coskoro. Ani sa nenazdas a cas ubehne a potom to vsetko preboli a pridu ine radosti a starosti, ktore to vsetko schovaju do nejakeho zadneho suflika tam v hlave.
Drzim palce(y) (y) (y)

-, So, 09. 06. 2007 - 09:04

Ahojte! Rozhodla som sa, že Vám budem písať preventívne písať, ako sa naša bábika má, pretože ste všetky veľmi zlaté a určite je to aj vaša zásluha:-) a možno, dúfam, to pomôže inej mamine v podobnej situácii.
Taaaaak, včera našej Nicol mohli zrušiť infúziu- už je živená iba mojim mliečkom:-) Je to dobrá správa, pretože od plnej dávky mliečka nám aj rýchlejšie narastie:-) A pri našich problémoch s bruškom je to úžasné. Dýchanie je ako bolo, stále dostáva kyslík do inkubátora- trošku jej s tým pomáhajú, pretože ten sa ľahšie dýcha- ale dôležité je, že vdýchnuť ho už musí sama.
Milujeme Ťa, bábika naša sladká a tešíme sa z pokrokov!

Kamila, So, 09. 06. 2007 - 09:26

Akira tešíme sa na Nikin denníček, začni ho potom prosím písať v novom príspevku.

Mima, So, 09. 06. 2007 - 09:43

No vidis, este par dni, a bude po starostiach. Uz sa tesim, ako v jeden pekny den napises, ze sa na druhe rano chystate domov. Uvidis, to jej pomoze najviac. Tak jej daj za mna pusinku a myslim na vas. Uz bude len dobre (y) ;-)

Jarmila, So, 09. 06. 2007 - 16:44

Nicolka určite rýchle porastie a veľmi rýchle utečie čas kým bude na nerozoznanie od rovesníčok.
Moja slečna sa narodila síce len o 3 týžden skôr, aj tak pobudla dva dni v inkubátore a ešte pár dní v postieľke.... bola som z toho tiež smutná... hlavne keď som odchádzala z pôrodnice domov bez nej... No počas tých návštev za ňou som zistila, že vôbec na tom nie je tak vážne ako ostatné detičky...
Oddelenie sa volalo Special Baby Care Unit... bolo tam 15 izieb a na každej minimálne 4 predčasne narodené detičky... Po štyroch boli asi len v 3 izbách, na ostatných ich bolo 6 -8 a v jednej najväčšej 12 .... Moja slečna tam patrila do váhovo najväčšej kategórie... bežne tam boli detičky cca od 1kg do 1,5kg.... ale videla som tam veľmi veľa bábetok s pôrodnou váhou 600g -900g... dokonca aj 540g.... A všetky tieto deťúrence sa držali statočne... a nebudem tvrdiť že určite všetky... lebo to neviem... ale mám pocit že 99% detičiek si mamky odnášali domov väčšie a šťastné.... Po chodbách oddelenia bolo plno fotografií detí už v školách, ktoré sa narodili tiež ako miniatúrne bábinká...
Maminy tam tak isto chodievali každý deň, strávili tam aj niekoľko hodín... krmili striekačkou po minidávkach...
Prvé dva dni som mala hrôzu z toho všetkého... aké sú tie deťúrence krehučké... a majú ďaleko od výzoru zdravého bábetka... Potom sa mi to zdalo už úžasné... čo dokáže starostlivosť.....
Verím, že aj vy to všetko zvládnete... veď vlastne už aj zvládate....
želám veľa zdravíčka a energie pre dcérku, ale aj maminu a tatina...

Iveta, So, 09. 06. 2007 - 23:11

Akira-si veľmi silná a malá to cíti a cíti,že ju véééľmi ľúbite.Máš aj úžasného manžela-aspoň z toho čo si písala.Nevzdávajte to bude dobre.(y)

luka, Po, 11. 06. 2007 - 16:17

Ahoj Akira, tak ti gratulujem, že si to tak perfektne zvládla. Mám kamošku ktorej sa narodil syn v 29. týždni, mali sme spolu termín, tak ma to vydesilo, že aj mne by sa mohlo niečo prihodiť, naštastie dopadlo všetko super, synčeka má už pri sebe a obaja sú spokojní(blush) .

Vierik, Ut, 12. 06. 2007 - 15:26

Akira, už sa to pekne rozbieha k lepšiemu - a aby si vedela: všetky sa tu s tebou tešíme!

Amalka, St, 13. 06. 2007 - 07:51

Ach, srdce mi stiska po precitani prispevku a vsetkych komentarov... klobuk dolu PAN ZIVOT. Nikto ma nepresvedci o tom, ze materstvo nie je hrdinstvo. Akira, prajem Ti vela odvahy, lebo ta caka nieco tazke, ale zaroven krasne a uzasne a neskonale zmysluplne. Moje problemy mi zrazu pridu take malicherne a umelo vyrobene... Boze, vdaka Ti za zdravie mojich deti. Drzte sa dievcata, nech je tato tazka skusenost pre vas obohatenim. Vela slniecka do duse. K.

som v papradí

rosoluna, Št, 14. 06. 2007 - 10:22

Našla som záznam relácie o predčasne narodených deťoch. Sú tam exkluzívne zábery z pôrodu cisárskym rezom aj postup ako sa starajú lekári od okamihu narodenia o také maličké detičky, ich ďalšie prognózy a pod.:
zázrak vedy

monika, Št, 14. 06. 2007 - 11:07

prave som to pozrela... je to SILA.

-, Št, 14. 06. 2007 - 15:53

noooo, sila to veru je- už som to videla, na stránke takého maluškavého Mareka, ktorý je už veliký:-) Naša maličká dnes neprešla nijakou zmenou, ani ja som sa nedozvedela nič nové, tak asi ani nemám čo písať. A k tomu, za 10 minút vyrážame za ňou a ja už sa tak teším, že ani neviem čia som:-D
Vlastne, ako je v tej relácii hovorené o dôležitosti "klokankovania", kedy mi to asi dovolia? Niki má dnes 5 týždňov, zatiaľ sme sa nenosili, iba sme ju hladili, keď papala. Nie sme z tých rodičov, ktorý chcú pchať ruky do inkubátora za každú cenu- sme radšej, keď malinká pokojne spinká a naberá silu a keď má inkubátor otvorený iba v nutných situáciách, veď tá imunita je predsa len oslabená... A mi sa jej nastískame, keď ju budeme mať domenka:-) Jej, tak veľmi sa na ňu teším, príšerne mi chýba!!!

evica, Po, 18. 06. 2007 - 13:53

Akira 13, tak vám držím palce a prajem len to najlepšie. Obe ste bojovníčky, asi to bude v rodine. Veľa veľa síl a dobrých ľudí okolo.

termixova, Pi, 22. 06. 2007 - 11:18

Akira, ja mam doma 8 tyzdnoveho valibuka a 4a pol rocnu bambulku a po precitani vasho prispevku ich milujem este viac ako pred tym. Deti su tie naujzasnejsie tvory na svete.

Zelam vam vela ... vela a este raz VELA síl a malinkej nech sa dari a nech vam robi radost.

mamkamarka, So, 14. 07. 2007 - 13:18

Aki, moj maly bol v inkubatore 5 tyzdnov, vzdy som len plakala, smutila. No dnes by som to urobila inac. Neplakala by som, prave naopak - usmievala sa a donekonecna si opakovala - VSETKO BUDE V PORIADKU, VSEKTO BUDE V PORIADKU . . . .. . . . Dietatko vsetko vnima a vsetko citi. To by si neverila.
Po porode bol maly prelozeny do ineho mesta a tak som po 4 dnoch cestovala za nim, kde som bola prijata ako dojciaca matka. Po tych 5 tyzdnoch ma jedna super dr poslala domou lebo sa na mna nemohla pozerat,(slzave udolie nula bodov). Vratila som sa a maleho som si nasla v perinke. Dovtedy to nevladal udychat sam vzdy len s hadickami v nose. Takze neboj vsetko bude tak ako ma byt takze v uplnom poriadku!!! Len vydrzat

DanielaS, Pi, 12. 09. 2008 - 21:22

Ahoj,
som mamina 2 predčasne narodených detičiek. Minulý rok 26.7.07 sa mi narodil synček Jurajko v 28 týždni. Mal 1240 g. a 34 cm. Boli sme 2 mesiace v nemocnici. Veľmi som sa bála, bolo to moje prvé dieťatko po 7 rokoch snaženia. Bol to šok. Malý bol však nádherný a stále je naše slniečko. Kojila som ho pol roka. Držal sa statočne. Všetko krásne dobehol. Teraz budeme mať 14 mesiacov, vážime 11 kg a behá sám. Je to náš poklad. No a aby som to nemala také jednoduché, tak do roka sa mi narodila dcérka Lívia. Teraz má 7 týždňov a narodila sa v 32 týždni. Mala 1400 g. a 37 cm. Tiež drobátko. Už sme doma 2 týždne a všetko začíname od začiatku. Na rozdiel od Jurka, ktorý sa prisal na prsník, tak pri malej odstrekujem a dávam fľašu. Ale vydržíme aj to. Veď čo je najkrajšie, keď sa pozriem na deti a viem, že aj keď boli predčasne narodené, tak zatiaľ je všetko OK. A to je ten najväčší dar aký môže byť.
Tak nezúfaj a ver, že všetko bude OK. Zo začiatku je veľa vyšetrení, ale postupne to bude ubúdať, aj liekov. Tak držím palce a pevnú vieru, že budú tie naše detičky zdravé. Len vydržať!!!(heart)

andelnika, So, 29. 10. 2011 - 01:18

Ahoj ja som porodila v 25tt :-( Jakubko mal 820g a 33cm po porode bolo premňa hrozne keď mi zobrali maleho preč ani som ho nevidela iba som počula ako plače to je asi u každej ženy čo predčasne porodi. Maličkeho mi previezli do ineho mesta a ja som musela trčať po porode 3 dni v nemocnici a strašne som sa bála o maleho či sa mu nezhoršil zdravotny stav. Počas mojho pobytu v nemocnici chodil manžel za nim rozprával sa a aj ho hladkal po ručičkach sice iba na chvílku ale mal snim kontakt vždy mi doniesol ukázať fotky a bola som šťastna že ho vidim a podla toho čo vyprával sa zdalo že je všetko Ok. Po prepusteni z nemocnice sme išli za Jakubkom strašne som sa tešila že ho konečne pohladkam. Keď sme tam prišli ihneď mi povedali že je extremne nezreli a šance na prežitie su male nepočuva sa to dobre možno to hovorili aj tebe (brokenheart) ale keď sme boli pri inkubátore tak už sa nemohol otvoriť pretože mu niečo menili možno hadičky takže moje šance na dotykanie sa maleho pominuli nebolo mi to jedno. Tak sme sa pozerali cez sklo inkubátora prišiel mi strašne malučky a bol krásny keď sa usmieval. Najhoršie je to trpnutie aby nezavolali z nemocnice že stav maleho je kriticky. My sme sa toho telefonatu dočkali a bohužial malučky sa dožil 7 dni pretože sa mu roztrhlo črievko potom sa mu nezrážala krv a nakoniec krvacanie do hlavičky. Neprajem to nikomu na svete ani tomu najhoršiemu nepriatelovi. Preto pokiaľ možeš byť pri malej tak prinej ostaň ona citi že si tam aj keby si sa jej nedotykala pozna tvoj hlas a ževraj dotyky upokojuju tak pokiaľ budeš mocť davaj jej veľa dotykov a porobte si aj fotky a keď bude veľka jej povieš pozri aka si bola malučka a teraz je steba veľka slečna. Pišem ti tento moj pribeh preto aby si vedela že niesi sama kto ma problémy s babetkom. Sucitim s mamičkami ktore maju taketo trápenie pretože viem ako sa cítia.Véééééľmi vam obom držim všetky palce aby bola v poriadku a nech dobre pribera na vahe a neboj sa tie hadičky a neviem čo v tom inkubátore je malej neubližuje na 100% pomáha jej to(sun) chce to pevne nervi a niekoho o koho sa budeš mocť oprieť:-| Ozvi sa ako sa vam dari ak chceš možeš mi napisať na andelnika@azet.sk Ahoj(hug)

nicebosorka, So, 29. 10. 2011 - 02:45

andelinka, tento príspevok je starý 4 roky a z Nikolky je nádherné kučeravé okaté dievčatko (heart)
Je to smutné čo sa stalo tvojmu Jakubkovi (hug) ;-( ...ani neviem, čo ti napísať, pretože ľútosť ti nepomôže...snáď len, že ti budem držať palce, aby si to zvládla a vyrovnala sa s tým, lebo zabudnúť to nezabudneš nikdy...verím, že po ňom príde iné bábätko, ktoré Vám bude prinášať radosť...buď silná (hug)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama