k príspevku Nechápem
... pre eniXelku (príspevok k výročiu SOČ)
Asi v roku 1978 sa písal prvý ročník SOČ (stredoškolskej odbornej činnosti). Ako študentka gymnázia som si vybrala tému História košických kostolov.
Cieľom práce bolo vytvoriť relatívne ucelený materiál o košických kostoloch. Téma krásna, materiálu nemnoho. Ak aj bol, tak najmä v maďarskom jazyku. Hľadala som v knižniciach (i cirkevných), v kostoloch, u kostolníkov, i v spomienkach „starých Košičanov“. Bola to úmorná práca, ktorú by som veľakrát vzdala nebyť môjho drahého otca, ktorý mi bol oporou, prekladateľom i konzultantom. Veru, konzultantom. Konzultantka, pani profesorka z dejepisu, ktorú som si veľmi vážila a obdivovala, sa ma z času na čas opýtala: „Robíš prácu? Áno? Výborne!“. Do práce ma nenútila, neprosila ma, neradila a neriadila.
Prešli roky a dnes vystupujem v pozícii metodika. Žiaci majú možnosť zapojiť sa do SOČ prostredníctvom rôznych tém zo sociológie, psychológie, informatiky, ekonomiky, environmentalistiky, histórie, geografie a pod. Pre zvýšenie kvality žiackych prác pracujeme s konzultantami z vysokých škôl, bánk, či z archeologického ústavu. Dosahujeme relatívne pekné umiestnenia i na krajskej úrovni SOČ.
Povedané, resp. napísané vyzerá všetko jednoducho. Nedá mi však nenapísať, aké úsilie musí vynaložiť učiteľ/metodik, ak má byť práca urobená kvalitne a včas. Na začiatku je ponuka tém a hľadanie potenciálnych riešiteľov. Nasleduje presviedčanie žiakov, že to dokážu, že majú schopnosti, možnosti, či už časové alebo osobnostné a v nás učiteľoch, samozrejme oporu. Mnohí výborní žiaci pri práci SOČ zlyhajú. Chýba im schopnosť pracovať s odbornými textami, kreativita, a čo je prekvapujúce i sebadôvera. Ide potom o nekonečný proces usmerňovania, kontroly, komunikácie, ráno či večer, osobnej podpory.
Kde hľadať príčiny nezáujmu žiakov o zapojenie sa do SOČ a ich prístupu k spracovaniu témy?
V prvom rade má veľmi málo žiakov vo voľnom čase koníčky, záujmy z oblasti umenia, histórie, športu, jazykov, či z oblasti remesiel, ručných práca a pod., ktorými by sa chceli prezentovať. Chýba im tým skúsenosť z práce s odborným textom, či s pracovnými postupmi. Chýba im trpezlivosť, sebadôvera, ktorú by pri týchto aktivitách získali. Nie sú naučení čitať, študovať, tvoriť...
V druhom rade hodnotový rebríček niektorých žiakov je orientovaný výsostne na konzum, resp. okázalosť. Mať dosť peňazí ... na mobil, botasky, vreckové,alkohol, cigarety... Nesúvisí to s tým, že by nedostávali vreckové od rodičov. Problém je vo výške vreckového, ktorá je „nedostatočná“. Veľa našich študentov začína pracovať cez prázdniny, neskôr i v priebehu školského roka, aby mali finančné prostriedky na luxusné oblečenie, či na "konzumné" využitie voľného času.
Často kladiem rodičom, ktorí podporujú svoje deti v brigádach od 15 rokov, na triednych aktívoch otázku: „Prečo majú tráviť vaše deti voľný čas ako čašníci, umývači riadu? Ich vek je predsa stvorený na krúžky, jazykové školy, tanečné školy, ale i na intenzívnu prípravu do školy. Veď tu a teraz majú duševné i fyzické predpoklady na absorbovanie čo najväčšieho množstva pozitívnych, kvalitných informácií, návykov a zručností!“ A rodičia? Mnohí so mnou súhlasia, mnohí len pokrčia plecom so slovami: „Nemám čas na nič... nemám čas... na dieťa... Aj tak si urobí čo chce!“
Celková spoločenská atmosféra je tretím dôvodom uvedeného stavu. Chýba plošné formovanie kultúrneho prostredia, kde sa žiaci/deti pohybujú. Pod kultúrnym prostredím myslím najmä ulice, obydlia, sídliská, obchody, obchodné domy, ktorými musia prejsť, či sa im to páči, alebo nie. A ovplyvňujú ich! Reklamy v médiách na duchovne úbohej úrovni, či už v rozhlase, televízii. O internete a bulvárnych časopisov, ktorými sú preplnené novinové stánky ani nehovorím!
Kde sú napríklad rozhlasové hry, slávne televízne pondelky, ktoré desaťročia každú sobotu, či nedeľu formovali náš pohľad na kvalitu života, oboznamovali nás s tvorcami svetovej literatúry, umenia, histórie?
Kto je strojcom tohoto stavu? Odpoveď mi dal žiak, keď sme túto tému rozoberali. „Stále sa hovorí, že dnešná generácia mladých je horšia ako minulá. Ale kto sformoval túto spoločnosť na svoj obraz? Kto predáva alkohol, cigarety, často i drogy, nevkusné časopisy, vytvára televízne programy, nadáva na uliciach, ... ? DOSPELÍ!!!“
Slovo na záver? Naši žiaci sú šikovní, tvoriví, pracovití, len im k tomu treba vytvoriť podmienky, venovať im čas, energiu, kúsok seba. Musíme ich vychovávať, vzdelávať, formovať, kultivovať! Je to naša povinnosť! Povinnosť učiteľov, rodičov i spoločnosti!
Naši žiaci, naše deti, si to zaslúžia!
Záleží veľmi na rodičoch . Neviem si predstaviť "nemať čas " na vlastné dieťa . Ten čas si treba nájsť vždy. Veď toľkými zbytočnosťami dokážeme strácať čas a ani si to neuvedomujeme. Venovať čas deťom je naozaj zmysluplné a ono sa to vždy vráti. Čas, ktorý venujeme svojim deťom, oni potom zase venujú tým svojim, lebo to pokladajú za samozrejmosť
Naozaj vo veľkej miere záleží od rodičov, či deti len sedia za počítačom a telkou alebo trávia čas kreatívne či športom. Vidím to napríklad na našich mladých. Moji chlalani hodne športovali, čítali , vyrábali sme všetko možné i nemožné , bláznili sme sa spolu ... a teraz vidím, že to malo význam nielen pre nich ale aj vo vzťahu k ich vlastným deťom . Náš drobec má už vyše 2 a pol roka, zbožňuje knižky , zvlášť také tie s puzzle , pozná básničky, pesničky, šokuje ma čo už všetko vie a dokáže , klobúk dole pred mojou nevestičkou, ktorá sa tým drobcom venuje naplno a samozrejme aj syn, keď nie je v práci, chodia s nimi von, plávať a vymýšľajú im zaujímavé aktivity . A ja verím, že z týchto mojich vnúčikov budú správni chalani, ako ich tatino. Švagrinka je učiteľka na ZŠ. Je to pani učiteľka , ktorú by si priali asi všetci rodičia pre svoje detičky. Baví ju pre tie deti vymýšľať, inšpirovať ich , motivuje ich a vidieť že ju to naozaj baví. A verím, že nie je jediná , určite ja takých hodne a deti , ktoré teraz učí , budú na ňu spomínať aj ako dospelí
A ako píše Priskaa , je to naša povinnosť , dlžíme to našim deťom ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vždy vsetko hádžeme na školu ale ja simyslim v prvom rade rodina, rodičia sú zodpovedný ako vsetko začína od malého človiečika.Aj ked neskôr je všelijako ale skôr či neskôr sa vraciame k svojim korenom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... prosím, neberte to plošne. Určite sú školy, ktoré s tým nemajú problém.