reklama

Ranné rituály...

Pridal/a anjeli dňa 28. 07. 2014 - 23:43

reklama

Hold prázdniny sú v plnom prúde, poniektoré z nás práve preto ani vstávať nemusia, takže nejakú tú hodinku navyše aj pospíme, ale raz z tej vyhriatej postele treba predsa len vstať (giggle)... A potom začínajú tie súkromné, namieru šité ranné rituály ktoré pomáhajú /správnou chuťou, plné elánu, šťastne...každá si doplní to svoje :-D/ začať deň. Ja iné rituály pestujem počas pracovných dní, hlavne tých školských a iné počas víkendu /hlavne keď nikam nejdeme ;-)/. Ale menia sa mi už od detstva, počas mladosti, počas prvej, druhej, tretej materskej, keď som bola zamestnaná, keď som prácu nemala - nemám /neznášam slovo "nezamestnaná" - zdá sa mi ponižujúce, dehonestujúce :-(/.
Ale čo si ja spomínam, vždy sa mi ťažko vstávalo... Moja mamina si spomína aj na obdobie, kam mne pamäť nesiaha: Ako škôlkárku ma ráno o 5 hodine :-O zobudila, nachystala mi veci na oblečenie, šla sa sama nachystať /poumývať, obliecť, učesať/ a kým prišla po mňa, ja som sladko odfukovala na perinách :-D. V rámci ranných rituálov mala už aj rozcvičku, so mnou spiacou bežala na autobus :-D /ďakujem mami, že si to bez reptania pre mňa robila :-*/.
Potom nastalo horšie obdobie, namiesto maminy ma budil budík :-( /a ktorá si pamätáte tie plechové budíky z čias komunizmu, ktoré už aj samotným tikaním riadne narúšali spánok :-| a zvonenie sa rovnalo pomaly bojovému poplachu (giggle) , tak viete, že takéto budenie sa nedalo prespať :-) /. Na základke som ledva stíhala na seba nahádzať šatstvo starostlivo večer pripravené, dvomi prstami pretrieť oči :-D , hodiť desiatu do tašky a spolu s ďalšími deckami zo sídliska sme sa vliekli do školy.
Stredná bola iný level. Rinčiaci budík nahradil pípajúci /tiež nie bohviečo, ale lepší ako jeho predchodca ;-)./ Hygienu som zvládala už riadne, umyť face, zuby, ááá... zapnúť telku, prepnúť na MTV a za rytmov najnovších odrhovačiek a klábosenia cool moderátorov /ktorým som nerozumela ani mäkké "f" :-D/ som nanášala poctivo šminky. Garderóba sa dolaďovala podľa počasia alebo tichej dohody s pár spolužiačkami, či mini áno alebo nie (rofl).
Ale víkendy som mala stále len svojsky zariadené: aspoň do 9,30 spať, potom sa aspoň hodinku presúšať v pyžame a až potom sa chopiť roboty (giggle)... úžasná ľahkosť bytia :-D.
Pomaly som sa takto nejako prepracovala až k manželstvu - i keď môj nastávajúci bol môj opak - ranné vtáča, ktoré kávu nemuselo a ja som ju už tretieho ročníka na strednej od rána musela sŕkať, aby som bola použiteľná :-D. /A keď sa tak nad tým zamýšľam, pre zmenu mi raňajky po väčšinu môjho života nechýbali. :-|/
Keď som čakala môjho prvého syna, počas víkendov sa môj drahý /už manžel/ naučil ma bez reptania nechať spávať do koľkej "potrebujem" (giggle) , dokonca si aj rannú kávičku celkom obľúbil a to bol náš nový ranný rituál, aj keď len počas voľných dní. Keď sa narodilo moje prvé dieťa, nič ma z mojich zabehnutých koľají nedostalo - podal sa na maminu a sladko ráno búval :-). Takže rána som mala stále pohodové...
To sa mi ale zmenilo pri druhorodenom synovi. Nielenže sa mi počas tehotenstva sprotivil môj ranný životabudič - káva natoľko, že som aj manželovi /ktorého som k tomu zvyku priviedla/ zakázala ju v izbe piť. Ale mladší syn sa podal na tatina a každé ráno to dával najavo a tak mi zmenil aj ranné rituály: poloslepiačky ho nakojiť, zapnúť staršiemu synovi /zásluhou mladšieho zobudenému/ telku s rozprávkami a tíško dúfajúc, že sa mi pošťastí ešte pár minút trochu podriemať som si poležala. Potom v rýchlosti vysŕkať kávu, dohliadnúť na staršieho, aby aspoň trošku z niečoho zobol, mladšieho prebaliť, oboch aj seba obliecť a utekať do škôlky. Začal kolotoč povinností ženy na materskej :-(. K tomu všetkému si mladšie dieťa osvojilo svojský ranný rituál: keď začalo pomaly loziť a keďže spávalo medzi nami kvôli nočnému kojeniu, ráno sa zobudil a budil nás metódou "prst do oka" :-D :-D :-D zaručene preberie (rofl) (rofl) (rofl). A keďže miloval aj hru na "baranky buc" tak nevnímajúc svoju silu nám spiacim rodičom tak riadne bucol do hlavy, že o spánku nemohlo byť ani reči (rofl) (rofl) (rofl)
Takto sme pomaly zvládli škôlku, školu + škôlku až sa mi pošťastilo nájsť si prácu. To už boli iné rána :-| ... vstať, umyť sa, zapnúť rádio čo najtichšie /ja som potrebovala zvukovú kulisu :-) /, zapnúť kávovar /predsa len som potrebovala pri dvoch deťoch aj nejaký "štartér"/, usrkovať z kávy, maľovať sa, navliecť sa do šiat a keď bolo treba a bolo aj času, ešte som zbehla aj do pekárne blízko nás kúpiť čerstvé pečivo a chlieb na raňajky a desiatu... To bol môj ranný rituál, ktorá som milovala a aj nenávidela zároveň.
Jediná zmena nastala, keď som čakala našu dcérku - spávať som musela pri pootvorenom okne a bolo jedno, či je teplo, či zima, ja som jednoducho musela. V práci som si hneď musela dať harmančekový čaj s medom a čerstvý rožok /kávička zas dostala stopku/, inak by mi bolo nevoľno po celý deň :-(.
Potom na svet prišla dcérka a tie rána boli iné...krásne. Nielenže som zrazu mala more času... ale ja som napriek tomu nechcela premárniť ani minútu. Každé ráno som vedela že už vstala podľa trepajúcich sa nožičiek a ručičiek /tiež spávala so mnou kvôli kojeniu/, tíško som pootvorila oči a pozorovala ju. Keďže sme mali okno za priečelím postele, mala naša maličká hlavičku pootočenú k oknu, pozerala tým smerom a akoby načúvala. Doslova som si vychutnávala tento každodenný rituál :-) . Potom keď zbadala, že som hore aj ja naširoko sa usmievala a čakala na moje slová: každé ráno som jej šepkala, aká som rada, že ju máme, ako veľmi pre mňa moje deti znamenajú, aká je krásna a pod... Usmievala sa a počúvala. Keď sme začali rušiť našich "chlapov", tak sme prešli do kuchyne, ja samozrejme som si musela postaviť na kávu (giggle) a pomaly som začala robiť raňajky a popri tom môj monológ s dcérkou pokračoval. Boli to čarovné rána...
Nostalgicky na toto obdobie spomínam a akosi neviem v sebe objaviť tú silu, ktorá by ma dostala teraz z postele. Je úžasné, keď naša princezná docupitá k nám do postele :-) , silno ma objíme a povie: "mám ťa rada"... ak je víkend alebo prázdniny chvíľu si poleňošíme, ak mne treba dlhšie poleňošiť /a to zväčša treba :-D / ide pozerať rozprávky, ja si nasadím slúchadlá do uší a pokojne si snívam. A keď už sa moje telo rozhodne spolupracovať, vstanem, pozdravím osadenstvo, dám si šálku /a keď sa tak zamyslím, tak aj tá veľkosť šálky sa postupne mení - je čoraz väčšia/ horúcej kávy - moja verná spoločníčka počas mojich rán, ktorá sa tiež rokmi mení: najskôr s cukrom bez mlieka, potom s cukrom aj s mliekom, a už tri roky bez cukru s mliekom.../dúfam, že to raz nedopracujem k verzii úplne bez kávy(giggle)/ a deň môže vyceriť svoje zuby...
Samozrejme, že počas školského roka takýto komfort nemám a najskôr si musím odbaviť všetky povinnosti už vyššie spomenuté, ale dá sa - keď má človek svoje "rituály" (giggle) .

Tak nejako mám teraz obdobie spomínania... hľadania sa... a popri tom som sa zamyslela aj nad takou malichernou samozrejmosťou, akou sú ranné rituály - menia sa, ale sú stále súčasťou našich životov, našich rán. Samé si ich vypestujeme, vyšperkujeme a odžijeme.


reklama

reklama

Kamila, Ut, 29. 07. 2014 - 08:33

Krásne spomienky, si moja krvná skupina. Ráno som nepoužiteľná, len škoda že som sa kávu nenaučila piť. Môj drahý je to čo tvoj, ranní ptáče ... Pre mňa ideálna verzia môcť sa okolo osmej začať preberať k životu, pol hodiny ešte driemať a ďalšiu polhodinu kukať do blba....

lua, Ut, 29. 07. 2014 - 08:54

presne tak, len ja by som si to o hodinku posunula, môj muž tiež ráno skoro vstáva, ide ma poraziť, zobudí aj mňa a už sa mi nedá zaspať a do prebratia mám vždy ešte ďaleko, kedysi som sa ako tak prebrala ale z roka na rok je to horšie. (giggle)

crystall, Ut, 29. 07. 2014 - 09:09

Ja som sa tak krásne začítala, že som pri tebe vypila pollitrovú kávu ani neviem ako. (blush)

...musím si spraviť ešte jednu, nech viem, že som mala kafe. (giggle)

Keď naviažem na teba, tak napíšem, že...a možno zistíme, že tie niektoré etapy v našich životoch a rána sa zhodujú. :-)

Nechcem za ránky filozofovať, však ani neviem, že som nejakú kávu mala, to začne až po druhej. (rofl) káve. :-D

Ja som si tak zabilancovala, ale keď to vezmem hopom ako medzi školským obdobím a obdobím matky (čo je extrémny extrém), tak viem, čo mi v mojich súčasných ránach chýba a chýba mi to roky. Rodičia chodili na šiestu do roboty a ja som už nechodila spať, ale som čítala a od tretiaku - po ôsmu triedu každé každučké ráno. Dosť na to, aby sa z toho stal zvyk.
O trištvrte na sedem som zjedla raňajky, o pol osmej som si začala žehliť oblečenie a o 7:45 až 7:50 som upaľovala do školy. Ale pri knižke som sedela najdlhšie ako sa len dalo, lebo najbližšie som sa ku knihe dostala až na druhé ráno.

A to je niečo, čo mi v živote chýba. Čokoľvek robím, porovnávam to s čítaním pri knihe. Radšej ako variť by som čítala, radšej ako upratovala by som čítala....a tak stále dokola. Cez Vianoce som naraz prečítala asi 12 kníh za sebou ako maratón, len som spala a čítala, rodina bola nešťastná. Vyzerá to tak, že ten svoj vypestovaný zvyk nedokážem preklenúť, nebola to len knižka, bol to môj svet, môj únik, môj relax, moje vnútorné zážitky, moja fantázia...

Teraz rána, keď zhrniem a vážne to skúsim do jednej vety (giggle) , tak najprv sa postarám o všetkých, raňajky dám na bar, čaje - džúsy, ovocie, utierky, popredvídam, čo-kto-by si vymyslel a potom si sadnem ku káve. Len vstať a dať si kávu nemôžem. Lebo akonáhle si sadnem, tak nastanú tak "dôležité okolnosti", že z knihy mám tak prvý riadok, niekedy ani neotvorím, stačí, že ju chytím do ruky. Oni aj počkajú, ale... no, ale... mne by stačilo aj pár strán, len tak pre svoju spokojnosť.

Takže ranné rituály mám aj teraz, len JA som až potom. Asi o tom to je. Snáď budú mať na maminku pekné spomienky - aká bola krásna, strapatá, usmiata, s pusinkami, ako rána všetko nachystala (giggle) , okrem toho, že porád mala hlavu v knižkách.

(jasné,že niekedy vstanem a metám blesky, ale to už nie je rituál (giggle) )

...no dnes mi to sadlo, ráno o ranných rituáloch. Krásne. :-)

anjeli, Ut, 29. 07. 2014 - 13:06

:-) poznám, veľmi dobre poznám ten "servis" okolo rodiny... i keď som z takýchto ranných rituálov trochu upustila - najstarší kašle cez týždeň na raňajky, maximálne stiahne šálku mlieka - on si radšej pospí dlhšie (giggle), zato cez víkendy zošrotuje všetko čo vidí, mladší je zas vypočítaný na minúty - presne vie kedy sa chce obliecť, kedy má sa vychystať do školy, o koľkej odísť z domu a ani najlepšie jedlo by ho z jeho rituálov nevykoľajilo :-), babuľka je zas slimáčik - ráno sa ledva vyvlečie z postele, potom zháňa hračky do škôlky, ofrfle oblečenie, a až potom vyrážame, niekedy s rožkom v ruke na cestu :-D. Teraz začína škola aj jej, tak som zvedavá, ako to je ranno - rituálne šmotkanie sa urýchlime :-) .
Ani neviem aké to je niečo si hneď zrána pri kávičke prečítať, akonáhle tí moji vidia, že som hore, už pokoj pre mňa neexistuje :-D, ale snáď sa aj toho dožijem... (blush)

crystall, Ut, 29. 07. 2014 - 20:04

budeme dúfať spoločne, dobre? :-)

A potom budeme spomínať aké to boli časy. Kedysi. (giggle)

Inak slimáčik ma dostal. Také nežné.

Normálne som sa zahanbila, bo mi našu najmladšiu voláme jednoducho a výstižne........brzda!

Na čo sa vie patrične uraziť, ale tempo sa nezmení. (giggle)

anjeli, Ut, 29. 07. 2014 - 21:41

Chúďatenko moje malé (hug) /práve ju virtuálne hladkám (giggle) /, že "brzda"... Na to by som sa ja tiež patrične odúvala aj pol dňa :-D :-D :-D . A veru rada si s Tebou zaspomínam na "staré dobré časy", ktoré boli /sú/ určite tie najlepšie, len o tom netušíme... a zaklincujeme to politrákom dobrej voňavej kávičky ;-) (giggle)

crystall, St, 30. 07. 2014 - 09:32

anjeli, dovolím si oponovať, lebo v prípade nahodenia "brzdového systému" hlavné chúďatenko som tu Ja. (giggle)

Úplne vážne. (giggle)

anjeli, St, 30. 07. 2014 - 14:27

:-) tak pre zmenu poobjímam Teba (hug) :-)

lua, Ut, 29. 07. 2014 - 10:13

zo škôlkarskeho obdobia si pamätám ako ma každé ráno mama budila, nahnala do kuchyne, tam som mala nachystané oblečenie, keďže ráno som nejedávala a v škôlke raňajky boli rýchlo som sa mala poobliekať. Pamätám si, ako som na lavici drkotala zubami od zimy, napoly som ešte spala a pamätám si len pravá noha, ľavá noha, pravá ruka, ľavá ruka, ja som v tom polospánku nebola schopná sa ani obliecť a ptoom mi navliekala tie ,,úžasné,, cvérenkové pančušky. Potom rýchlo upaľovať do škôlky, ktorá bola cca 15 min. od domu. Keďže autá mal vtedy málokto, tak sme skoro každé ráno s mamou utekali.
ZŠ pamätám si, že som každé ráno mala vstávať o 6,30. Vstávala som približne o 7.00 hod. a o 7,15 som odchádzala do školy. Stihla som sa obliecť, umyť očesať. Ke´dže som mala krátke vlasy, ktoré aj po očesaní vyzerali tak ako keď som sa zobudila, občas som to vynechala. Raňajky, desiate, zostali nedotknuté. Ke´d mi teraz dcéra povie, že nič doobeda nejedla, tak jej robím prednášku, že veď musí byť hladná keď je prvé jedlo až na obed. Ale už viem, pokom to má. Posledné roky ZŠ som chodila z domu s kamarátkou, najskôr sme vyšli okolo 7,30 vychádzkovým tempom a keďže do školy sme to mali cca 20 minút posledné metre sme utekali aby sme boli o 7,45 v triede.
SŠ - chodila som už autobusom, taká som bola na seba hrdá, že som už taká veľká. (giggle) . Prvé roky som to celkom stíhala ale neskôr sa to nejako nedalo zladiť. Veď bez make upu sa z domu nedalo výsť. Keď som nestihla prvý autobus pootm som utekala cez celé mesto, aby som stihla aspoň druhý.
Prvé zamestnanie - rána som ako tak stíhala. Cez víkendy som prespala aj pol dňa. Keď som sa vydala, tak som v tom chcela pokračovať ale môj muž ranné vtáča, ma vždy zobudil. Príprava raňajok, kávy, umývanie sa, to sa v byte tak ozývalo, že som si nikdy dlho nepospala. Iba keď bol na služobke.
Myslela som si ,že to doženiem na materskej, veď malé deti stále spia. Figu borovú. Moje dieťa spalo iba na prechádzke v kočíku a v noci sa budilo každú hodinu a pol. Nakrmiť, odgrgnúť a tak to išlo do rána. Neskôr sa budila o šiestej a samé sme behali po sídlisku, pieskovisku, lebo kopa detí ešte spalo.
Za posledné dva roky dcéra pochopila, že spánok je veľmi dôležitý a tak keď sa dá spíme cez víkend aj do desiatej. Cez týždeň ešte v polospánku chystám raňajky, desiate, obed, oblečiem sa a hor sa do práce. Tam vypijem kávu, spravím make up a pomaly sa preberám. Ale stále robím všetko v polospánku.

val, Ut, 29. 07. 2014 - 18:32

Tema ako vysita ja som kedysi vstavala na Zakrutu (rofl) (rofl) pamatam ako ma mama budievala do skoly pre istotu aj telefonom, obcas som zlozila a vratila sa do postele (giggle) mali ste vidiet tie fukoty potom, moji rodicia sa zo mna chytali za hlavu ze ako budem vstavat do prace ked sa vsade zacinalo od 7h, , nastastie do mojej prvej prace som mohla chodit na 8,30 h to bol paradny luxus na tu dobu.

Teraz je to iny masaker, prvych 5 rokov som sa nevyspala, tiez pokial nemam kavu neexistujem (giggle) rano potrebujem len radio a klud, preberam sa hoodne pomaly. Nastastie su holky vycvicene takze soboty chrapem tak dlho ako sa da. Tiez som knihomol a vacsinu citam po veceroch niekedy aj do 2 do rana. Este jeden rusivy element je moj drahy mm "milujem" tu jeho vetu rano o 6 : spis? Nespi, ja uz nespim! No ide ma picnut (rofl) (rofl)

anjeli, Ut, 29. 07. 2014 - 19:40

:-) no keby mne o 6 ráno povedal manžel vetu: "spis? Nespi, ja uz nespim!" tak ho niečím ochvalím a "pospí" si tiež :-D :-D :-D . Neznášam, keď ma niekto budí, keď nemusím vstávať :-( ... Ale koľko krát sa zobudím včašie, že už som vyspatá... poležím si... a už sa mi zas nechce vstávať :-D

crystall, Ut, 29. 07. 2014 - 20:08

:-D :-D :-D :-D :-D

Spiš? Nespi, ja už nespím.

(clap) (clap) (clap)

:-D :-D :-D :-D :-D

Ja som taká v noci, zvlášť, keď ma naháňajú duchovia. Tiež durím: Nespi, ja TIEŽ nemôžem spať. (blush)

To "tiež" si všimnite, prosím. :-D

A MM síce nevie, kde je sever, ale drží so mnou nočnú, čo keby... Zatiaľ na neovalil. No, čo keby ma ukradli???

:-D :-D :-D

Kamila, Ut, 29. 07. 2014 - 20:15

(giggle) :-D (rofl) Ten ťa musí nekonečne milovať. :-)

crystall, St, 30. 07. 2014 - 09:13

Žeby???

:-D :-D :-D

Som mala raz debatu s jedným pánom, ktorý mi vravel, že tá jeho žena sa veľmi bojí, trvá na tom, aby ako prvé okolo domu spravil plot. Že sa bojí, že ju niekto ukradne! (doslova)

A tak som spolupatrične žensky kontrolovala, že predsa len má pravdu, že to nie je sranda byť s deťmi sama - doma - v noci - že ju chápem (veď aj ja som a bez plota a je to na webe :-P ).

Najprv stratil reč, chvíľu pozeral, či mienim byť ešte chvíľu nekompletná alebo to myslím vážne vážne, dokonca prevrátil oči a povedal:

"Prosím ťa, kto by ju kradol!!!"

A bola som vyriešená aj s mojou podporou. A tak nejak to u nás beriem s rezervou, ale zatiaľ je MM v pohode.

val, Ut, 29. 07. 2014 - 21:37

v noci sa zobudim len na deti, ostatne senzory vypinam, duchov sa bojim tak sa tvarim ze nie su, nist nevidim, nist nepocujem (giggle) dokonca ked sa stane, ze pes chce ist skoro rano von musi ma zobudit mm. Ja som aj psov naucila spat do 9 h :-D

crystall, St, 30. 07. 2014 - 09:19

To si dobrá (y) Ešte aj psíkovia (giggle)

Ozaj, čo to je "vstávať na Zákrutu"???

Kamila, St, 30. 07. 2014 - 09:23

Ta ty si aká mladá žaba. ;-) Zákruta bola relacia o autach, ktoru davali v radiu tusim okolo jednej poobede za cias hlbokeho socializmu. Tusim to bola jedna z mala relacii, kde sla aj celkom zaujimava hudba. (giggle)

crystall, St, 30. 07. 2014 - 09:29

(blush) (blush) (blush) (blush) (blush) (blush)

(giggle)

( o jednej????) Val, o trinásťnulanula?

:-D :-D :-D :-D :-D

val, St, 30. 07. 2014 - 20:19

Yes, zabijem sa (rofl) (rofl) (rofl)

anjeli, Ut, 29. 07. 2014 - 21:47

:-) tak v opačnom garde to funguje aj u nás (giggle), ja manžela budím tiež keď začujem "podozrivé" zvuky, ale ja to zas beriem ako jeho "chlapskú" povinnosť odháňať duchov (rofl) (rofl) (rofl) , takže sa neopováži ma ovaliť ničím... aj keď na druhej strane by mi dobre padlo mať dobre hlboký spánok na pokraji bezvedomia :-D, konečne sa aspoň raz dobre vyspať a nebudiť sa na každé šuchnutie (giggle) :-)

crystall, St, 30. 07. 2014 - 09:26

Fakt!

Utópia.

Hlboký spánok na pokraji bezvedomia. Čo to je??? :-O :-O :-O

Naposledy som to asi zažila pod narkózou. To sú 4 roky. Ďalšiu teda neplánujem (giggle)

anjeli, St, 30. 07. 2014 - 18:34

:-) Ja sa podľa mienky môjho manžela dokážem vyspať za pol hodku... akurát dnes som si zdriemla na gauči /už som tu popisovala jeho zázračné schopnosti uspať ma za každých okolností (giggle)/, decká sa hrali za patričnej zvukovej kulisy, popri tom hulákala aj telka. Po polhodinovom zdriemnutí vstanem a manžel sa ma s láskou spýta: "Vyspatá?"
No ja musím mať v jeho očiach priam zázračné schopnosti :-D ...mimochodom, tak riadne tvrdo ako on /žeby vedľa neho mohol mať metalista gitarové sólo spolu s pustenou cirkulárkou a on by kľudne spal a ani netušil čo sa deje :-O/, tak dobre som už 18 rokov nespala - odkedy uzrelo najstaršie dieťa svetlo sveta a vo mne prebudilo materské inštinkty fungujúce aj v noci :-D

Martina79, Pi, 01. 08. 2014 - 21:19

Ranné vstávanie (giggle)
škôlku si až tak nepamätám. Teraz ma napadlo prečo, lebo som chodila až 1 rok. Predtým som bola u babky. :-) Tam so vstávať nemusela zavčasu, ale zato pomodliť sa pekne s kľaknutím - áno. :-)
Školu sme mali hneď za domom. Ale prvé roky nás mama budila skôr. Pamätám si rannú reláciu Slovenského rozhlasu, a pesničky: "hop, hop malý žiačik..." :-D Už keď sme boli starší, tak sme mali budík, aj ten vyzváňací. Na strednej už pípací. :-)
A výška... no kto už bude stávať na prednáška na 7-mu????? :-O B-]
Moja prvá práca začínala o 6-stej, tam som aj dochádzala, normálne som musela vstávať o 4-tej ráno!!!!! Ja... samozrejme to dlho nevydržalo. Potom bola ešte jedna, ale tá bola 10 min. od domu, to sa dalo vydržať. A zachvíľu som išla na materskú. Náš starší nemusí doteraz ráno spávať. Mňa šľak ráno tráfal, on sa budil o 6 stej hod. ráno... Od mala. Mladší je už taký mamičkovský. Ale keď ho starší zobudí, to už neplatí.
Teraz mám našťastie prácu, kde začínam 8-smej, chodíme autom, tak môžem spávať. Cez školsky rok menej ako teraz. Ale dá sa. A pomaly učím už aj mladšieho, že maminka si cez víkend pospinká. Môžeš ísť hore ale potichu sa hraj, alebo pozeraj rozprávky. Začiatky boli ťažké... Lebo on je večne hladný. Stalo sa mi aj to, že som sa zobudila na to, ako mi pchá rúk vajíčko. Že "maminka som hvadný, dám si vajíčko..." :-D
Jediný môj ranný rituál je káva, bez nej som k.o.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama