V poslednom čase sa veľa negatívneho popísalo na adresu lekárov a sestričiek nemocnice na Kramároch. Ja chcem naopak, vysloviť veľké ĎAKUJEM , všetkým lekárom a sestričkám na centrálnom príjme, neurochirurgii a na áre...
Ako som už písala môj synovec mal veľmi vážny úraz, skorá a profesionálna pomoc zo strany záchranárov a neskôr tímu lekárov na Kramároch mu zachránila život. Zatiaľ je stále áre , čaká ho ešte vážna operácia a má toho ešte asi pred sebou veľa čo musí zvládnuť. Chcem však vyjadriť môj obrovský obdiv a vďačnosť lekárom a sestričkám na áre, starajú sa tam o všetkých pacientov naozaj na 100%. Je to neuveriteľné a úžasné ako sa vedia postarať o pacientov, či už v umelom spánku alebo vo veľmi vážnom stave, Miška napríklad denne umývali, holili, natierali krémom proti preležaninám, akonáhle niečo zapípalo v momente bola pri ňom sestrička alebo lekár - po každej návšteve mi sestra /Miškova maminka/ rozprávala ako sa skvele a fantasticky starajú a snažia sa im /rodičom/ vysvetliť čo sa s Miškom deje, čo mu budú robiť, sú naozaj zlatí, obdivuhodní , takže ešte raz ĎAKUJEM (heart) (heart) (heart) (sun)
Ďakujem moc. (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to je fajn, že aj takýto príklad máme, ale ja z vlastnej skúsenosti až také pozitívne pocity nemám, skôr naopak. Ja vždy hovorím, že človek-lekár alebo ktokoľvek kto pracuje s ľuďmi by si mal predstaviť na druhej strane napr. svoju mamu, babku, otca, syna, ako by sa správal k nemu ak by to bol on a takto sa má správať k cudziemu človeku. Bohužiaľ tomu tak často nie je a k chorému človeku sa správajú ako k nejakej príťaži, ja neviem ako keby pacient zrazu stratil svoju dôstojnosť, cenu, v očiach lekárov, sestier. :-(
Miškovi moc držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem (sun)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tento rok sme aj my riešili nejaké zdravotné problémy na Kramároch. Boli sme spokojní. Lekári boli ochotní odpovedaď na otázky, informovali nás o zdravotnom stave. Sestričky tiež milé, ochotné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na ARE to vždy funguje, tam ide o život - je to anesteziologicko- resuscitačné oddelenie.
Problém je inde, keď Vám sanitka privezie príbuzného na pohotovosť, stav sa zhoršuje a Vás nechajú len čakať a čakať, prípadne beháte na vozíku s pacientom po nemocnici na vyšetrenia, keď sa domáhate rýchleho zásahu, sestrička Vám vynadá. O nejakých min.6 hodín je pacient bez infúzie, dehydrovaný (s napichnutou infúziou od záchranárov - ani tú vraj nemôžu pustiť, až na oddelení) daný na lôžko do nemocnice. V noci na ARO a po pár dňoch definitívny koniec. Aj moja vďaka patrí pracovníkom na ARE, ale tie iné predchádzajúce zložky, to je katastrofa. Prežila som to v júni. Viď článok a rozsiahla diskusia http://pokus.blog.sme.sk/c/362899/vazena-pani-ministerka-zdravotnictva-…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... veľmi ťažko sa to číta, je mi ľúto tvojej maminky, to čo píšeš je fakt neuveriteľné a neospravedlniteľné.
Ja mám našťastie zatiaľ dobré skúsenosti, sama som mala po autonehode špičkovú starostlivosť a teraz vidím ako sa starajú o Miška.
Asi je to náhoda a šťastie alebo smola na koho človek natrafí. Ale keď niekto robí v zdravotníctve, mal by si uvedomiť , že na strane toho pacienta môže byť jeho rodič, partner , dieťa alebo on sám a podľa toho sa aj správať. Všetci robíme najlepšie ako vieme a nie vždy sme adekvátne ohodnotení a žiaden pacient, ktorý potrebuje pomoc nemôže ani za ich platy ani za situáciu v našom zdravotníctve a spoločnosti vôbec. Práca lekára a sestričky by mala byť poslaním , nielen zamestnaním a verím, že aj keď nie pre všetkých ale pre mnohých aj skutočne je. (hug)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aby som to upresnila. To nie je článok môj o mojej maminke. Len je veľmi podobný až identický. V našom prípade sa to stalo v štátnej nemocnici, rýchly odvoz naozaj rýchlo, neskutočné utrpenie na pohotovosti( 1 lekárka + drzá sestrička), pred polnocou maminku po tej kalvárii prijali na oddelenie, v noci ešte na ARO a po piatich dňoch prišla smrť (strašné slovo).
Na ARE bola v tých najlepších rukách, zmierňovali jej bolesti, monitorovali ju, s úctou sa k nej aj k nám správali, dôstojne odišla. Jej ochorenie, ktoré zistili až tam, nedávalo inú šancu. V tom článku pani popisuje príklad z Kramárov, takže ako vidíme aj z tej rozsiahlej diskusie, nie je to dobré. Na ARE si už nikto nič zlé nedovolí, to je intenzívne oddelenie a robia tam naozaj tí najlepší ľudia. Želám len to najlepšie pre Tvoje dieťa, nech sa chlapcovi zlepšuje stav. (heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja verím, že tie reči neplatia na každého lekára alebo sestričku. Je to veľmi ťažké povolanie, stresujúce a v okamihu je potrebné sa rozhodnúť. Sú to ľudia z mäsa a kostí, majú vlastné starosti, rodinu atď. A keď niekedy vidím ako sa správajú niektorí pacienti, tak ani sa nečudujem.
Ja pravda, že mnohí sú vyhorení a to je podľa mňa najväčší problém.
Držím palce Lenka!!!