V piatok sme po dlhej dobe boli v kine. Ak si dobre pamätám, volalo sa to V kráľových záhradách. Príjemná oddychovka na piatok večer.
V príbehu odznela zaujímavá myšlienka, ktorá mi odvtedy chodí po rozume. Nespomínam si presne, tak budem iba parafrázovať - pripomínam, že naozaj boli v centre pribehu záhrady a ich úpravy.
Šikovná záhradnička hovorí - boli sme na začiatku zrodení do raja. Prišli sme oň. Teraz je na každom z nás, aby sme si taký malý raj urobili vždy okolo seba. Niekomu sa darí, u niekoho to je horšie
A tak ja k tomu dodávam - naozaj je dôležité robiť si svoj malý raj okolo seba. A nech je to len to najmenšie územie, čo máme, jeden pracovný stôl, alebo jedna kuchyňa. Alebo malý balkón, či krásna záhrada. Všade si môžeme urobiť svoj malý kúsok raja, kde sa máme dobre, kde sa dobre cítime. A začať môžeme hneď teraz :)
Tak som rovno v sobotu povyťahovala kvety na balkón, zasiala ďalšie a vyťešujem sa, že tot je ten môj malý raj. Aj s mojimi plánmi do budúcnosti :)
možno je tvoja záhrada zatiaľ priveľká, možno si musíš zvoliť len jedno maličké miestečko :) Ono sa postupne začne rozširovať :) Chybou je, že chceme mať rovno vysnenú celú záhradu - ale ono fakt stačí aj oveľa, oveľa menší kúsok.
Ak si ešte spomínaš na fly lady, čo tu pred rokmi bežala a upratovali sme podľa nej - ona začínala od vylešteného kuchynského dresu. Takže treba nájť miesto v odpovedajúcej veľkosti a tam začať :D Nie chcieť riešiť hneď celú záhradu :) - Neboj, aj ja som taká. Chchem riešiť hneď všetko a keď sa nedarí, tak to rovno zabalím.... Premôže ma to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja urcite nemam velke ocakavania, vsteko su male kusky primerane mojim schopnostiam, to len akosi energie ubuda
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celý víkend som robila na záhrade a čo ma prekvapilo tak sa mi robilo celkom dobre a urobila som kús práce aj ked som sa potom nevedela hýbať. No v duši som mala taký krásny pokoj a dcére do telefónu som povedala - vieš som veľmi zrobená, ale dala som si tabletky, ale ten môj raj stal za to. nie je dokonalý, nie je všetko tak ako by som chcela, lebo jednoducho nevládzem, nemám peniaze a pod. ale aj to čo dokážem mi stačí. Musela som si sadnuť k môjmu najstaršiemu egrešu na záhrade, lebo ta rajská hudba včiel bola neskutočná. Toto nebolo ani pri rozkvitnutej slivke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, unava zo záhrady je úplna iná, taká príjemná. A keď to okolo kvitne, vonia, spieva, čo viac si želať. A je jedno, či máš malé políčko alebo veľké latifundie. Hlavne, aby ti to prinášalo radosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve v sobotu sme si s manželom urobili brigádu - pred rokmi sme pri činžiaku zasadili pár kvietkov a kríčkov. Je to pre nás mini raj, ale keď poteší aj oko okoloidúceho, tak je to faj. Myslím si, že krása by nemala byť len súkromná, i keď vždy sa nájde niekto, kto chce ničiť a búrať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
obdivujem, že si prišla až k vysádzaniu - ja som zatiaľ iba hrabala. Síce som sa pred rokom snažila partizánsky vysadiť jedľu, ale prišiel chlapík z mesta a zničil ju, čo už. Možno skúsim zase šťastie.
Obdivujem všetkých, čo udržiavajú priestranstva pred domami. Dokonca som si dala záväzok, že keď niekde vidím nikoho, ako sa o také miesto stará minimálne idem k nemu a poďakujem mu, alebo poobdivujem jeho prácu. Veru, keby sa aspon desatina ľudí z baraku snažila, krajšie by to vyzeralo. Ale ja sa veľmi teším, aspoň keď sa ľudia snažia o balkóny. Lebo aj to hodne zlepšuje prostredie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto robím aj ja, ak vidím niekoho že robí okolo tých kvietkov ktoré sú pre všetkých tak mi to nedá a poviem tomu človeku aké je to krásne že sa nájdu ľudia ktorí to chcú skrášliť.
Pred bytovkou kde býva moja dcéra, jedna pani urobila naozaj kúsok raja, je tam vysadené od ruži, plamienok všetko možné. Na jar to rozvoniava hyacintami. Je to naozaj malý kúsok raja. Má tam jednú skalničku ktorú by som chcela ale neviem si ju jednoducho odtiaľ zobrať, aj ked ta troška jej neublíži a tak čakám kedy ju stretnem a poprosím.
Som nesmierne rada že si to konečne aj tam vážia a neničia jej to, lebo v začiatkoch som aj ja chcela, ale nie len deti ale aj dospelí to ničili a tak moja chuť skončila pri mojej lodžií.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru každý z nás by potreboval tú svoju oázu, občas uprostred púšte. Blahoželám k balkónu.
Rozmýšľam nad tým svojim rajom. Zopár zákutí mám na kvetinovej záhrade, len akosi mi na ne chýba energia, tak to tak trochu aj vyzerá.
Mala by som s avybrať po inšpiráciu do kina. 
Doma, často sa teším na posteľ a vypnutie hlavy ;)