reklama

Prázdna škola

Pridal/a púpavienka dňa 17. 11. 2015 - 20:02

reklama

Bol večerný štvrtok a ja som cítila veľkú nervozitu a strach, nevedela som príčinu. Zavolala som deťom a potom som sa rozhodla že si pôjdem ľahnúť nakoľko mi blbol aj internet a nemala som na to nervy. No zaspať sa mi teda nedarilo a tak som znovu vstala a pozerala film. Konečne pred 12 som zaspala, ale už o 2,40 som bola hore, celá spotená a bez milosti akehokoľvek spánku.

Môj sen v túto noc bol divný a mňa máta ešte aj dnes, nikomu som ho nepovedala a sama som sa ho snažila pochopiť a odžiť.

Ocitla som sa v  poslúcharni ako hosť - ono to bola skôr ako nejaká stará škola v nejakej velikej stodole, bola tam tabuľa, taká poriadne špinavá od kriedy a pred ňou učiteľ. Nebolo tam človiečika a ja som mala veľmi zmiešané pocity, načo tu mám byť ako hosť počas vyučovania ked tu niet ani živej duše? - no učiteľ tiež nevedel najskôr čo robiť, ale potom ma zbadal a začal s vysvetľovaním.

Hovoril o tom ako človek zlyhal a nevie napraviť chyby ale naopak jedná mala chyba robí v dalšej generácií už oveľa väčšiu a tak to prišlo do bodu kedy si už nevie pomôcť. mala som - teda chcela som mať nejaké myšlienky ale ono mi ich hned zabránilo a tak som tam len sedela a cítila sa vinná za všetkých a nevedela som čo robiť. Nakoniec sa  stroho otočil na mňa a opytal sa ma - no povedz ak jedno dievča dostane roky  života lebo je medicína už oveľa dalej a jej srdce zoperujú a ona odrazu ostane žiť a dokonca ma aj dieťa, ale to dieťa nevie vychovávať, lebo ju vychovali ako choré, neduživé dievčatko. No ona je odrazu matkou ale nevie byť mamou a potom dieťa odrazu uteká, uteká k takým kde je veľká disciplína, kde musí posluchať, kde sa musí zaradiť. Nemôže sa hnevať na mamu, lebo ona mu to nedovolí lebo je k nemu taká dobrá a dovolí mu všetko, ale hnevá sa na celý svet a chce ho trestať a trestá - však? bez čakania akejkoľvek odpovede odo mňa sa otočí a nechá ma v tej velikánskej škole samu. Tak veľmi sa hnevám ale veľmi hanbím, všetko sa vo mne mieša, prečo som tu bola ja? kde sú tí čo tu mali byť, prečo som to dovolila..

S týmto som sa zobudila a začala plakať, nad sebou nad svetom nad snom. Ten sen bol oveľa rozsiahlejší ale ja som v tu chvíľu ako sa otočil na mňa zabudla čo bolo pred tým.

Zaspala som o pol šiestej ale o pol siedmej som už bola na počitači a teda dozvedela som sa čo sa v noci stalo sa deje ešte stále.

Stále som sa cítila potrestaná za to že som tam prišla, cítila som bolesť aj krivdu, sen sa mi dva dni úplne vlieval s realitou.


reklama

reklama

priskaa, St, 18. 11. 2015 - 06:02

Milá Margori,

myslím, že ťa prenasledujú myšlienky zodpovednej mamy, ktorá robí, čo môže, aby vychovala svoje deti čo najlepšie a stále v sebe hľadá rezervy. Podľa sna súdim, že veľa rozmýšľaš nad sebou, svojimi činmi a na ich dopad na Tvojich blízkych. Sú veci, ktoré nezmeníme a začať treba od seba. Prijmi sa taká, aká si a neber seba a okolie tak vážne. Oslobodíš sa. Podľa mňa si úžasná ... 

Iwa, St, 18. 11. 2015 - 00:21

Tak z toho sna, keby sa sníval mne, by som mala pocit, že niekto ma chce spraviť zodpovednou za jeho prešľapy  a chyby, chce vo mne vyvolať pocit viny, že niečo on zbabral... Ale to je čistá manipulácia, každý za svoje činy zodpovedá sám. Ty nie si zodpovedná za šťastie/nešťastie iných ľudí. Nedaj sa zatiahnuť do toho, aby niekto Tebou manipulovať, zneužíval tvoje city, súcit, dobrotu. Slnko

púpavienka, St, 18. 11. 2015 - 08:33

Ďakujem vám, po tom snení ostalo vo mne to všetko čo ste tu písali, pocit viny, bezradnosť, hanba, pochybnosti, to všetko na mňa padalo a spolu s tým čo sa v ten deň stalo to bolo naozaj veľmi zlé. Už v tom sne som vedela že som tam prišla a preto nesiem aj dôsledky, iní vôbec neprišli. Nemala som dobrý pocit zo sna, nemam dobrý pocit ani teraz ked o ňom píšem, divný predivný sen, ktorý ma robí spoluzodpovednou aj ked z pohľadu vesmíru to tak naozaj je, ale bolo to ako keby mi niekto bol dal poriadnu facku.

priska, za deti sa matka bude vždy seba pýtať - urobila som všetko tak ako som urobiť mala? alebo niečo podobné, nie som majstrom sveta a svojím dcéram nepripomínam čo som všetko pre ne musela vytrpieť alebo čoho som sa musela vzdať, lebo to tak nie je. Veľmi som chcela deti, to bolo od malého dievčatka veľké želanie, viem že som mohla robiť len také veci aké som v tom čase robiť vedela, viem že som urobila všetko čo som v tom čase vedela a každé rozhodnutie som  urobila preto že som verila že je to to najlepšie alebo som nevidela iné východisko. Preto sa tým nejako netrýznim, myslím že na to všetko som ich vychovala dobre.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama