reklama

Sprievodca...

Pridal/a anjeli dňa 24. 11. 2016 - 20:35

reklama

A aby toho nebolo málo s prvým snom, v noci na dnes sa mi sníval ďalší a rovnako čudný...

Neviem ako to začalo, ale zrazu som mala pocit, že vidím "niečo" čo iní nevidia. Vždy, keď som mojím blízkym naznačila moje "videnia", mávli rukou alebo sa zasmiali. Zrazu som okrem ľudí videla aj tiene, reálne postavy ľudí a chvíľami som z nich mala strach, chvíľami len divný pocit. Z ničoho nič som začala odriekať modlitbu, časť aj v latinčine... neviem presne čo som hovorila tomu tieňu /mám pocit, že som odriekala aj niečo v zmysle: "vyzývam Ťa v mene nebeského otca a jeho jediného syna Ježiša - toto mi utkvelo v pamäti aj keď nie celkom takto/, len ku koncu som ho vyzvala, aby šiel v pokoji, že tu už nemá čo robiť. V tom okamihu sa začalo objavovať viac "tieňov" a na hocakých miestach /pamätám si, že ma vydesili v kúpeľni/, ale vždy prišli po jednom a ja som im vždy mala povedať tú modlitbu, aby odišli z nášho sveta... Neviem ako, ale pochopila som, že toto je moja úloha /v tom sne/, sprevádzať ich...

Neviem, či to súvisí so smrťou svokra, ktorý zomrel 4.11. v tomto roku, ale nejak ma to do kostola ťahalo aj v túto nedeľu /a to vôbec nechodievame pravidelne/, len teraz som to akosi bytostne potrebovala a už dávno som z omše neodchádzala s takým pokojom v duši...


reklama

reklama

púpavienka, Št, 24. 11. 2016 - 21:02

Tvoje sny ti dávajú aj odpovede - je to stret svetlo versus temnota. Na úrovni tela si myslím že telo bojuje s niečim - baktéria?  Je to čas kedy sa rozhodlo telo aj s dušou ísť ruka v ruke a ty dostavaš cez sny oznámenia o tom čo sa deje. Celkovo sny hovoria o ťažkom období kedy treba veľa veci zmeniť. Vnímam aj ochrannú ruku nad tebou. Tieto sny mne hovoria o tom že duša už vie oznámovať mozgu  aj detaily a to sa deje už otvoreným ľudom.

anjeli, Št, 24. 11. 2016 - 21:19

Je pravdou, že som bojovala a ešte stále bojujem s nádchou a zahlienením /už keď ja sa z toho dostanem, dvaja ďalší ma nakazia/. A keď si tak spomínam, podobné sny som mávala keď som čakala prostredného syna a mala som rizikové tehotenstvo, žeby to súviselo?

púpavienka, Št, 24. 11. 2016 - 21:29

Môže, lenže podľa tých snov je tam toho oveľa viac, no sa hovorí že teraz sa musíme stotožniť so všetkými zbytkami  ktoré prešli nánosmi zabudnutia či pochovania niekde v sebe.

anjeli, Št, 24. 11. 2016 - 21:32

To je veľmi zaujímavé...

púpavienka, Št, 24. 11. 2016 - 21:31

Inač ten temný mrak poznám tiež a bolo to niečo čo zachádzalo pod kožu a hned o mesiac bolo to veľké zatmenie slnka a ja som cítila presne to čo v tej vízií, chlad v sebe a neskutočný strach.

anjeli, Št, 24. 11. 2016 - 21:36

Práve ten neopísateľný strach z toho mraku, čo mnou prešiel až do špiku kostí a potom tá zmienka o vojne... to je to, čo ma neskutočne vydesilo.

púpavienka, Pi, 25. 11. 2016 - 09:07

Ja ti opíšem celú tu moju víziu,bolo to v nejakom roku 1999 vtedy bolo aj v lete to veľké zatmenie slnka.

Niekto na mňa volal aby som išla ,lebo zahynieme. Bola som vonku mrak sa zatiahol nad všetkým, mrazivý strach bol všade, všetko bolo mrtvé aj príroda, uvedomila som si že také zlovestné ticho som už dávno nezažila. Stala som na bočnej úzkej ceste, okolo mňa bolo pole, cesta pokračovala k hlavnej ceste a vytvarala T. Zo stromov okolo cesty boli iba pahyle, po chvíľke sa mi už nedalo dýchať, vzduch bol divný a ja som si myslela že je koniec, chcela som to vzdať. No odrazu som zbadala záblesk, taký iba mihnutie ale ja som vedela že musím ísť dalej. Išla som po ceste ale ta cesta bola priam prilepená k mojim nohám, bolo to ako by som ich musela vyťahovať z cementu. Išlo sa mi neskutočne zle a ten hrozný strach a boj o každé nadychnutie. Niekde vnútri som vedela že ho musím zastaviť. Ked som konečne už bolo blízko hlavnej cesty tak odrazu z hora išiel muž - vysmiaty a najlepšie to bude ak poviem že mág, najskôr ma lákal aby som sa pridala k nemu že budeme mať neporaziteľnú silu a budeme vládnuť všetkému, ked som mu povedala že nie začal ma zastrašovať a vysmievať sa mi že ja nič nedokážem lebo všetko už ovlada on, ani nevedel ako mi pomohol tym zosmiešňovaním, odrazu som stala pred ním v ruke som niečo mala ale neviem si spomenúť, ale bolo to pri tej ceste - ako nejaký zbytok kríža či zničenej kaplnky a kričala som ... ja z moci stvoriteľa ti zakazujem ísť dalej a viac si nepamätam čo som to odrecitovala lebo to prechádzalo z jedného jazyka do iného, ale odrazu bol na svete  lúč a celý mrak sa rozplynul. Bola som tak strašne vystrašená a triasla som sa na celom tele. Miro vyšiel z izby a zhrozil sa ked ma videl . chytil ma a odviedol do postele, hovoril že som bola celá zelenožltá a niečo som koktala. Prinutil ma vypiť vodu a v tom momente som zaspala. Po pol hodine som sa zobudila bola som úplne mokrá a stále som mu nedokazala povedať čo som to videla či zažila. Mne sa zdalo že ten zážitok trval veľmi dlho ale on povedal že si bol zobrať tričko v izbe a tak to nemohlo trvať dlho. Ten strach bol hrozivý, niečo tak strašne čo sa nedá povedať. Neprajem to nikomu zažiť.

Vojna je tu prítomná už roky len sa vedie inak ako počas druhej svetovej či  podobných vojen. Veľmi ma prekvapilo ked si popísala niečo čo som zažila a to po stojačky.

lastovička, Pi, 25. 11. 2016 - 09:06

anjeli ja mám zase veľmi nepríjemný pocit zase z môjho sna - sníval sa mi pred pár týždňami

Bola som v meste pri obchodnom centre. Obloha sa zrazu zatiahla, všade tma, čierne mraky, niečo podobné ako popisuješ ty a pozriem hore, z poza mrakov som videla vo vzduchu jedným smerom pohybovať sa rakety. Vyzerali - tvar mali ako malá ponorka. Nevedela som čo to je a zrazu niekto povedal, že bomby. A v diaľke som videla zrazu niečo zažiariť. Niekto povedal, že to vybuchla. Že niekde niekto zhodiťl bombu. Zrazu sa ľudia rozutekali, bola pri mne zrazu dcéra. Všade plno vojakov a naháňali ľudí, ktorí sa nestihli schovať. Volala som manželovi nech príde po nás ale potom som zsitila že je zbytočné aby chodil do centra mesta, lebo autá tiež zastavovali. Nakoniec sme prešli ak 2 km a schovali sa do unimobudky. Bolo tam pár ľudí a vojaci všade hliadkovali. Snažili sme sa pred nimi skryť. Neičo sa tam ešte dialo ale presne si nepamätám a potom som sa zobudila. Viem len, že som sa snažila niekde sa skryť a bála som sa o dcéru. Na chvíľu aj niekde zmizla ale potom sa vrátila. podrobnosti si už nepamätám, Veľmi nepríjemný pocit mám. Taký som ešte zo žiadneho sna nemala.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama