my sme si navzájom na našej svadbe potykali (muž s mojimi a ja s jeho rodičmi)...naši mužovi navrhli,aby ich oslovoval krstnými menami a moja svokra chcela, aby som hovorila im mama a otec(rofl) , čo som ja nedokázala, tak som ju neoslovovala nijako (dochádzalo aj k trapasom, keďže sme 3 roky bývali spolu)...teraz s to už dá v pohode, máme deti, takže ich volám babka , dedko;-)
Ja napríklad im vykám sú podstatne starší ako moji rodičia a neviem aj keď my navrhli tikanie nejak sa my to "nedá" nemôžem si pomôcť ale je to asi aj tým že spolu nevychádzame najlepšie aj keď teraz už je to lepšie ako na začiatku lebo sa vzajomne rešpektujeme
Kým žila moja svokra, oslovovala som ju Starká, tak ako jej hovorili vnúčence, ktoré už mala, keď som sa do rodiny vydávala. Najlepšie na tom bolo, že všetky vnúčence jej tykali, len zaťovia a nevesta vykali. My s manželom sme zaťom po určitom čase /keď bola svadba na spadnutie/ navrhli tykanie a volajú nás menom. Pripadá mi to menej formálne, máme akosi bližšie k sebe, veď už sú to naše deti a v dnešnej dobe mi vykanie akosi nesedí. No a pripadáme si "mladší".(giggle) (giggle) (giggle)
moji svokrovci mi na svadbe tiez navrhli tykanie a oslovovanie mama a tato. Aj ich tak volam, nemam s tym problem, pretoze citim, ze ma maju naozaj radi, tak ako ja ich. manzel mojich rodicov tiez vola oco a mama (aj ked z ich strany tam nie je tak vrely vztah a niekedy sa mu aj cudujem :-) ). Ale predpokladam, ze ked sa rozrastieme, budeme ich volat babka a dedko, alebo tak nejak :-)
Ja si myslím, že by sa malo oslovovanie vyjasniť hneď, aby potom nedošlo k trápnym situáciám.
ja svokrovcom vykam aj ked svokor my uz x krat povedal aby som mu tykala ale akosi to nejde nieze by som ho nemala rada je to zlaty clovek ale je starsi a jednoducho my tykanie nejde a oslovujem ho otec a svokru oslovujem mama alebo aj mamicka ale tym ze to s nou nieje velmi ruzove teda je to priam cierne tak to oslovenie obcas znie ako nadavka:-) ale nas vztah sa zlepsil len neviem dokedy...a manzel mojich rodicou oslovuje takisto otec a mama
Priznávam, ja by som nedokázala osloviť svokrovcov- otec, mama.
ja svoju volam babka..a tykame si..(sun)
Na oslovenie pouzivam mama a tato.
Ak sa o nich bavime doma, resp. s detmi, tak babka - babicka a dedko.
V hovorovej reci, ked ich spominam v rozhovore s 3tou osobou, tak su to jednoducho svokrovci.
Jaj a vykam im.
U nás to bolo tak, že moji rodičia už mali vnúčatá od sestry, tak ich volal môj muž starká a starký a tykal(tak sme ich občas volali aj ja so sestrou). Svokrovci ešte vnúčatá nemali, tak som ich volala mama a otec a tiež som tykala. Neviem, nemala som problém ich tak volať. Boli to rodičia človeka, ktorého som milovala a vybrala som si ho za otca svojich detí. A na vidieku je to asi iné ako v mestách.
presne toto som riesila minule so svojou starkou..pytala sa,ako ich oslovujem a ci im vykam..moja odpoved bola,ze ano,vykam im,svokra volam oco,lebo moj zomrel,ked som bola dievcatko..nemam s tym problem povedat mu oco..ale svokru akosi nijak nevolam..jej nedokazem povedat mama,netusim preco..ked sa sice rozpravame o nej,tak jej poviem mama,ale oslovit ju tak nedokazem..zas moja sestra svojej svokre tyka a oslovuje ju menom
Ja moju volám mamika a nerobí mi to nijaký problém, pretože je to veľmi dobrá žena a vychovala pre mňa dobrého manžela, tiež si tykáme.Priznávam, zo začiatku to bol problém / tykanie/, ale zvykla som si a neľutujem, je ako moja druhá mama.Aj svokrovi som tykala a volala ho ocino,len už chudák nežije.Keďže je to tradícia, roky zaužívaná, nejako som sa nad tým nezamýšľala.
Svokre aj svokrovi vykám, ale oslovujem ich "nijako", snažím sa vyhnúť osloveniam, kedže "mama, otec" mi nijak raz nesedí :)
svokre tykam a hovorim jej maminka. Nemam s tym ziadny problem, pocuvala som to odmalicka, moja mama tak hovorila svojej svokre - mojej starej mame. A zdravim ju bozkavam - ona mi casto na to - aj ja sa rada(giggle) (giggle) , to mame taky ritual. Svokor si potrpi na to, aby sme mu aj so svagrinou vykali, tak mu vykam a oslovujem ho otec, zdravim ho dobry den. Moj manzel hovori nasim mama, tatko, mame vyka - nedokaze jej tykat a otcovi tyka. A zdravi ich dobry den.
A tiez si myslim, ze tieto veci by sa mali vyjasnit na zaciatku - k spokojnosti vsetkych, lebo by bolo pre mna dooost trapne hovorit svokrovcom "nijako" a mat problem ich oslovit. A treba urcite respektovat zvyklosti v jednotlivych rodinach.
Eva (sun)
moji rodicia si vyriesili oslovovanie pred svadbou a s manzelom si potykali.
mna moji svokrovci menom neoslovili a ani neoslovuju od nasej svadby, snazia sa vystihnut cas, ked ich vnimam, ked si nie su isti, tak tu istu vec opakuju az kym nevidia, ze vnimam, bolo mi to luto, no teraz mi to pride komicke...
odo mna automaticky ocakavali oslovenie mama a otec a vykanie, upozornili ma na to tym, ze sa asi dva mesiace po nasej svadbe boli postazovat mojim rodicom, ze ich tak neoslovujem, co ma vsak nedonutilo ich tak oslovit, bol medzi nami odstup, no ked som sa k tomu odhodlala, nas vztah sa pobral dost negativnym smerom, dlhsie sme sa nevideli, doteraz sa navzajom nevyhladavame, tych par stretnuti do roka nam obojstranne bohate staci na to, aby som im povedala babka a dedo a oni mne stale rovnako...
Bebička, deduško a môj manžel mojej mame tyká,navrhla mu to sama;-)
Svokrovcom vykám, keď s nimi rozprávam oslovujem ich maminko (svokra je Moraváčka) a otec, problém mi to nerobí ani najmenší. Možno je to aj tým, že svojim rodičom som nikdy mama a otec nehovorila, teda resp. nie po slovensky. Tí boli od narodenia anyuci a apuci, hoci inak sme hovoril doma po slovensky. Myslím ale, že oslovenie mama a otec pre svokrovcov by mi nevadilo ani keby to tak nebolo. No a odkedy mám Barču (čo bolo prv než som sa vydávala), tak moji rodičia sú omama a opapa - aj pre mňa aj pre moje deti.
Mne by naopak prišlo ale divné, keby som svojich svokrovcov mala volať po mene - dokonca aj za predpokladu, že by som im mala pri tom vykať. Lebo som asi ešte stará škola a myslím si, že ja pri najlepších vzťahoch sa patrí akosi preukazovať úctu.
No a taká perlička na záver - mojej mamine trvalo nejakú chvíľu, kým začala MM volať krstným menom ....;-)
tak potom som aj ja stara skola, aj mne pripada velmi divne oslovovat svokrovcov krstnym menom. Ale ako pisem vyssie, treba respektovat zvyky v rodinach. A aj prianie rodicov.
Eva (sun)
:-) my už tiež máme za sebou, že "potykajme si" a... nuž, vyhýbam sa, vyhýbam :-) nejde mi to do papuľky (sun) oslovenie babka, dedko + krstné meno.
hádam si zvyknem...
Mojmu manzelovi moji rodicia navrhli tykanie a oslovovanie menom, ani sme este neboli zobrati, len sme spolu zili. Su u nas casto a bolo by trapne sa neoslovovat.
Svokra mi raz zahlasila > budem ti tykat. Skoro som z noh spadla, nie som na to zvyknuta, u nas funguje, vykanie, alebo vzajomne tykanie, nie jednostranne,ak sa jedna o vlastne cudzieho cloveka, prezila som to a s ohladom na mojho muza neiresila.
Vykam v rodine vlastne len tym najstarsim, z ucty, ani nie z povinnosti. Ak pride niekto novy do rodiny, vzdy sa mu vyka i ked ma napr. menej rokov akko ja. Je to jednoducho slusnost.
Svojich svokrovcov neoslovujem nijak. ja k nim nechodim, necitim sa tam dobre a oni k nam uz tiez nie, po tom co odmietli pozvanie na narodeniny deti.
Tak to mame vyriesene. Svagor mojim rodicom tiez tyka a hovorim im menom.
Svokrovci sú pre mňa mamina a tatino, tykám im a vychádzame si mimoriadne dobre(y) , svokra má dokonca ku mne materinskejší prístup ako vlastná mama:-| . Manžel mojim rodičom vyká, oslovuje ich babička a dedo. Veľa záleží na rodinných zvykoch;-) .
no ja svokru nemam :( ale svokra oslovujem normalne menom a tykame si :) a takisto moj manzel oslovuje mojich rodicov menom a tyka si s nimi.. take prirodzene mi to pripada...
Ja svokre vykám.Neoslovujem ju nijako.Vždy sa snažím voliť vetu tak,aby som sa vyhla osloveniu.MM mojim rodičom vyká a oslovuje ich mama a otec.Ja jeho rodičov som nikdy nemohla.Nikdy ma neprijali ako nevestu.Teraz,ked svokra ovdovela,sa vzťahy medzi nami upravili.Lenže ja mám stále akýsi prirodzený odstup.Nemôžem zo dna na den zahodiť za hlavu tých 25 rokov počas ktorých mi stále škodila.Teraz ju navštevujeme,pomáhame jej.No neoslovujem ju nijako.Jednoducho vykám.
Naši rodičia to nechali na nás a my sme sa rozhodli , že budeme pokračovať v tradíciách, teda oslovujeme mama a otec a vykáme.
Ja este nemam svokru, len nadejnu, ale musim sa vyjadrit k oslovovaniu ake u nas "plati". Oni (priatelov otec a mama) mi tykaju a ja im vykam. Musim povedat, ze mi to neskutocne vadi, ale ked som zacala s drahym chodit, tak som bola este mala a sprosta a neurcila som si hranice. Teraz je to uz po x rokoch trapne menit. Nemozem povedat ake by to bolo, keby mi vykali, ale mam pocit, ze im to "umoznuje" si viac dovolovat. Naucilo ma to vsak jedno, a to, ze sa zacinam cvicit v asertivite a ked mi niekto len tak zatyka, tak bud mu odtykam naspat, alebo slusne upozornim. :)
Myslím si, že staršia generácia môže rovesníkom svojich detí automaticky tykať. Ja som ani jednému priateľovi či priateľke mojich detí nevykala...a tak je to aj s ich nastávajúcimi. Tykám im a oni mne vykajú. Nemajú s tým problém. Ak budú v rodine a budeme si bližší, potom poriešime aj vzájomné tykanie či oslovovanie menom. V žiadnom prípade nebudem pre nich babka ani starká...ani neurčitá ONA, TÁ...a podobne.
absolútny súhlas....(y)
S týmto absolútne nesúhlasím. Ja nie som nejaká 15 ročná Marka od susedov aby mi automaticky tykali. Je to prejav neznalosti etikety a slušného správania. A aj u Teba, hoci im to "nevadilo". Snáď si nemyslíš, že by ti mal odvahu povedať, že si to neželajú. Slušné by to bolo jedine vtedy ak by si sa opýtala.
citujem:
Musim povedat, ze mi to neskutocne vadi, ale ked som zacala s drahym chodit, tak som bola este mala a sprosta a neurcila som si hranice...
Ked si bola akože malá...to Vám mali vykať?(giggle)
Tak si urči hranice teraz...je to problém?
U nás doma sa používa obrat "malá/ý a blbá/ý"(sprostá/ý)....znamená to niečo ako neskúsená/ý, že si nechá skákať po hlave...mala som to jasnejšie napísať
U mňa je problém ten, že vyzerám oveľa mladšie. Vtedy som mala 20 a vyzerala na 16...;-)
Teraz? Po x čase? Myslím, že by to narobilo viac škôd ako úžitku.
Teraz si na to kapla- to, ako sa u vas ake slova pouzivaju a myslia, vies iba ty. Ked nieco napise, nik nevie, ako to ymslis, pokial to nevysvetlis, pretoze na principe citania myslienok tu asi nefungujeme. To, ze vyzeras mladsie, problem nie je, problem je, ked ludia nehovoria co sa im ne/paci a cakaju, ze ostatni si to domyslia. Tvoja svokra tiez myslienky necita a ked jej nebudes hovorit o svojich pocitoch, tak bude vsetko brat ako ze ok, suhlas. nema sa ako dovtipit. co tebe bezi, lezi v hlave...A to, ci by tvoje poziadavky narobili viac skody ako oshohu je zasa len a len tvoja domienka. Normalne , pokojne vysvetlenie si pojmov, dojmov nemusi byt vobec na skodu.
Mne je jasne, ze ludia necitaju myslienky... ;-) Nepokladala som ten vyrok za taky dolezity, ze niekto ma pren bude chytat za slovicka :-)
Je problemom aj to, ze vyzeram mladsie. Ak by som nevyzerala, ludia by si na mna menej dovolovali. Tym nemyslim, len svokru to je uz irelevantne. Skor to beriem tak, ze ten zazitok s nimi ("svokrovcami") ma donutil si vydupavat aj take malickosti ako vykanie/tykanie. Ale berie to vela energie vysvetlovat v restauriacii, ze naozaj mam 25 a vzdy ked si objednam pohar vina, ukazovat obciansky (giggle) .
Vzhladom na to, ako "svokru" poznam by to bolo na skodu. Ona je ten typ, co kazdu "kritiku" berie ako osobny utok a mne to za to nestoji. A viem, ze to nemysli zle. Proste jej ani nenapadlo, ze by mi to mohlo vadit (tyka uplne vsetkym priatelovym kamaratom, aj takym co maju vyse 30). U "svokra" mi je jasne, ze to berie ako prejav svojej nadradenosti, ale jemu sa vyhybam. V inej teme som popisovala ovela vacsie problemy ake som s nim mala a tie som mu vytmavila. Toto s nim uz nebudem riesit, nemam na to energiu.
"Vzhladom na to, ako "svokru" poznam by to bolo na skodu. Ona je ten typ, co kazdu "kritiku" berie ako osobny utok a mne to za to nestoji."
Poznam takych ludi a to, ako oni vnimaju moje poziadavky a podobne- beriem ako ich problem, nie moj. Pretoze kazdy si k tebe dovoli tolko, kolko mu sama dovolis. Cize ak mne niekto zatyka a ja ostanem ticho aby som sa ho nedajboze nedotkla, je to moj problem. Mam si otvorit usta. Pokial mu slusne poviem: Prepacte, netykajte mi. A on sa zduje- je to jeho problem. :-)
Moja dcera ma dvadsat a ludia si k nej nedovoluju- ak skusia- neencha sa. To je vsetko o tvojom rozhodnuti a o hraniciach, ktore sama posuvas hore dolu a sama rozhodujes koho az kam pustis.
Nik ta nechcel chytat za slovicka, no pri pisanej komunikacii vznika vela "sumov", ktore sa daju odstranit len vypisovanim a vyjasnovanim si veci:-)
Ved jasne... aj som vyssie pisala, ze to s priatelovymi rodicmi ma aspon naucilo si asertivne povedat :-)
A keby som teraz, po urcitom case co s frajerom chodim povedala jeho rodicom aby mi netykali mi pride uz zbytocne. Predstav si, ze tebe by zrazu niekto povedal: Prepacte, ale bolo mi x rokov neprijmne, ze mi tykate, tak s tym teraz prestante. Sama uznaj, ze je lepsie ked to necham tak ako to je.
Ja zas automaticky netykam, ja si automaticky potykam:-) A tykam si aj s niektorymi Lucinymi kamoskami, je to super vec. Nas Panos- luckin grecky pritel, ma zvykne oslovovat mammi, a mojej mamine vravi babbi :-) Inak v praci, ktoru robim si ludia vo velkom tykaju a potom sa tazko prenasm do "normalu":-).
No moja druhá svokra si so mnou potykala a chcela aby som jej hovorila menom, ale nedokázala som to a tak som jej tykala, ale začala som jej hovoriť mama a neskôr som si uvedomila, ako sa jej to veľmi páči, povedala že si myslela že jej nikdy nedokážem povedať mama a preto mi navrhla tykanie s tým, že jej môžem hovoriť menom.
Ja som svojim zaťom tiež navrhla tykanie a aj to, že ma môžu oslovovať menom. To nijaké oslovovanie bolo pre mňa hrozné, pochopila som, že pre nich nikdy nebudem mamou, čo ma v podstate mrzí, ale čo už.
Moja mama je stará a tak jej môj muž vyka tak ako jej vykám ja. Ja osobne nemám rada ak by som mala byť pre moje deti iba starká, vždy sa mi páčilo že môj otec aj ked bol starý tak svojmu otcovi hovoril tato, mama o svojej mame nikdy nepovedala inač ako o babke a to sa mi nepáčilo a veľakrát som ju prosila, aby skúsila byť pre ňu dcérou.
Ja som svojim svokrovcom vykala, tykanie nikdy nenavrhli a ja som to rešpektovala. Oslovovala som ich mama, otec. Ak boli mamou a otcom môjho drahého, tak sa stali aj mojou mamou a otcom. Je to len oslovenie a nie biologické priznanie rodičovstva.
Po narodení vnúčat som ostala jediná, ktorá ich oslovovala otec, mama...prischlo im v celej rodine od detí starká a dedulec.... :-)
Som rada, že nie som jediná ktorá chce ostať popri starej mame aj mamou.
Svokrovi tykam, lebo mi to navrhol a oslovujem ho menom. Ked o nom hovorim s detmi, je to dedo. Svokre vykam a hovorim jej babka. Aj pred detmi, aj medzi nami.
So zaťom si tykáme,obidvaja aj ja, aj manžel,oslovuje nás menom, nevesta nás neoslovuje nijako...nemá nás rada , ani k nám nechodí...keď prišla, začali sme jej tykať, pretože je staršia od môjho syna o sedem rokov , tak sme jej chceli dať najavo, že ju prijímame do rodiny... neskôr by sme jej určite navrhli tykanie.. ale vyriešila to sama, keď na nás kašle, tak to rešpektujeme. Nikomu nemôžte nanútiť aby vás mal rád...takže chodí k nám iba náš syn s jej dcérou... pre ktorú sme babka a dedko (a má más rada:-) )
mozno mala ten isty pocit ako ja, ked mi moja vtedy ani nie svokra, zahlasila, ze mi bude tykat, len tak , lebo ona sa rozhodla, ziadne ze ved budeme si tykat alebo nieco take, uz som to tu pisala, skoro som z noh spadla. U nas v rodine to takto nefunguje a nemyslim si ze zacat niekomu len tak tykat je prijatie do rodiny. Neviem, kazdy sme iny a nikto nikomu myslienky citat nevie. :-)
Ja ososbne viem, ze moji rodicia maju mojho manzela radi, tykanie mu navrhli oni sami a uprimne, lebo aj on sam vie ze ho maju radi a vzdy sa k nemu pozorne spravali.
Ja tiez k nim nechodim, necitim sa tam dobre, nikdy nam nic neponukli, dokonca sa raz stalo, ze sme utekali do mesta detom kupovat jedlo, aby neboli hladni, boli malinky, mali tak nejak cez rok.
Ale to je uplne ina story. Ja v takomto pripade preferujem oficialne korektne vztahy, hlavne kvoli detom. I ked ja mam velmi velke obavy ich tam nechat bez manzela. Naposledy som to urobila a velmi som banovala a viem,ze ich tam uz bez manzela nepustim. Nedoverujem im, bojim sa o ne, su moje vsetko.
Take u nas to vlastne funguje v pohode k spokojnosti vsetkych a ako som pochopila tak i u Vas. Je lepsie mat nejake oficialne vztahy ako sa nutit do niecoho co nechceme. U nas pokazila vsetko svokra, napriek tomu ju respektujem ako matku mojho manzela a starsiu osobu a u nas v rodine sme boli vychovavani k ucte k starym ludom. (flower)
Ja som si so svojou EX svokrou na svadbe potykala a odvtedy ju volám menom. Mama by som ju nevedela volat.
Ale teraz maminku MM , tá je neskutočne zlatá a od prvej chvíle si rozumieme volám ako príde - buď menom alebo mami alebo babuľka / tak ju volajú ostatní/ a tykáme si. Ono je to viac o vzťahu ako o oslovení. O nej nehovorím ako o svokre ani pred ostatnými - buď Jarkova mamina alebo menom .
A zanedlho budem svokrou i ja. S budúcou nevestou som si potykala a volá ma menom už dávnejšie
/ keďže ku nám chodila častejšie bolo mi blbé , aby ma volala teta :-) /
Tak to predpokladám i zostane / a nepripadám si staro/.
Chcem byť babka, ale nechcem, aby ma tak oslovovali!(giggle)
Tak ja som tu asi jediná bláznivá, ktorá sam požiadala svokrovcov, abys me si tykali :-) . Boli z toho takí prekvapení, že chudáci súhlasili. &Ale na svoju obhajobu musím povedať, že som im to navrhla po sobáši, čo som bola taká šťastná, a chcela som , aby sme mali super vzťahy. Moji rodičia si s MM už pred svadbou potykali, tak som chcela svokrovcom vypomôcť. Volám ich otec a mama, tak ako MM, trošku to odlišujem, lebo moji rodičia sú pre mňa mamka a tatko.
ja vydata niesom ale priatelovi rodicia mi tykali hned kedze som este nebola ani plnoleta ked sme spolu zacali...a nepripada mi to divne skor by som sa citila blbo keby mi vykali:) priatelovej mamke tykam a hovorim jej menom odkedy sme boli spolu na dovolenke. ona navyse vyzera velmi mlado a je strasne zlata vieme si pokecat takze no problem...priatel mojej mamine tiez tyka ale neoslovuje ju menom.
Obnovim tuto starsiu temu.
Udivilo ma kolki ludia svojim svokrovcom tykaju.
Ja mam o 10r. mladsieho muza. Zobrali sme sa pred 12 rokmi.Doteraz nam to klape,nastastie!!!...aj napriek niektorym neprajnikom.
Takze vlastne mam svokrovcov o cca 10rokov starsich odomna. Nikdy nenavrhli tykanie,ani ine oslovenie. Deti spolu nemame,takze oslovenie babi,dedko, neprichadza do uvahy. A oslovit ich mama,otec mi je stale,aj po rokoh manzelstva neprijatelne,lebo nikdy som to "necitila".
Spociatku som vedela o ich "nenavisti"proti mne..co som chapala a nikdy nevycitala.Ved som bola starsia, rozvedena a ich syn jedinacik a slobodny...Ale ked po dlhych rokoch nepochopili,ze nam dvom vekovy rozdiel nevadi a sme spolu stastni a nesnazili sa neja to pochopit na najst splocnu rec, atk to viac neriesim.
Manzelovi nezakazujem ich navstevovat,ale ja k nim uz nechodim. Ked je muz v zahranici aj pol roka,ani nezavolaju,ani nepridu...Ale ked je muz doma, tak sa trhaju v laskavosstiach a pozyvaju ma na navstevy.Takze obycajna falos a neuprimnost...ci tykanie, ci vykanie,aj tak je to jedno. Niektori rodicia si myslia, ze budu dirigovat svoje deti cely zivot...nie vzdy je to tak.Casto je to na ich´skodu...;-(
ja svokrovcom vykam. a oslovovaniu sa radsej vyhybam,lebo neviem ako ich oslovit. aj mi je to trapne,ked mi nahodou niekedy vyleti z ust,ze ujo.no neviem,ci svokrovci cakaju na to,ze im zacnem sama od seba hovorit mama a otec. mne je to proti srsti.ale ujo a teta mi je este trapnejsie. nikdy sme sa o tom nebavili a tak neviem ako by si priali aby som ich volala.
Dievčatá, ako oslovujete svoju svokru, svokra? Tykáte im alebo vykáte? Oslovujete menom? Ja svojich volám po mene, navrhli mi to sami.Takisto aj môj manžel mojich rodičov oslovuje menom. Aj keď im tykám, nikdy som to nezneužila a stále sa správam slušne. Poznám prípady, keď nevesta radšej neoslovuje svokru, lebo nevie ako. Mama ju oslovovať nebude, lebo tú má len jednu. Ja za seba môžem povedať, že som veľmi rada, že ich môžem oslovovať menom.Tiež by sa mi to ťažko dralo z úst.(sun)