reklama
M.Rúfus
ZVONY DETSTVA
Vždy príde deň,
keď deti zjedia kľúč
od dverí tajomstva.
Už ho nevrátia.
Už ho nevydajú, už v nich zapadá
čo deň to hlbšie a neprekročia prah
zavretých dverí už nikdy viac. Tú čiaru,
za ktorou jedenie sa stáva vedením.
Už nikdy viac. A z ukradnutých zvonov
špina, čas razí falšované mince
a kupuje, čo z detí ostalo.
Tak umierame všetci pred tou bránou.
Tak na Hromnice občas mrznú psíky:
v mrazivej noci na prah kladú hlavu
a oči stále na kľučke...
:-)ja mam velmi rada Rufusove basne...maju dusu(heart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
reklama
reklama
No teeda ... aké pekné, aké pravdivé, aké dojemné...(heart)
uff, som si zas poslzila ;-( (sun) (flower)