reklama

Zacyklená komunikácia

Pridal/a Anonymný (bez overenia) dňa 05. 05. 2016 - 12:09

reklama

Otázka používateľa
Ako komunikovať, keď sme obaja tvrdohlaví?

Dobrý deň, s priateľom žijeme spolu tri roky a trochu sa nám v poslednom čase nedarí komunikovať. Nedarilo sa nám ani predtým, ale mne to začína bytostne vadiť.

On má pocit, že som precitlivená, ja mám pocit, že sa nevieme navzájom oceniť. Celkom úprimne, neviem ako by ste mi v tom mohli pomôcť, lebo toto je podľa mňa na párovú terapiu:))))) Ale za pokus nič nedám. Ste žena, máte nadhľad a odstup, možno ma nasmerujete:))

Priateľ je mladší, má komplikované rodinné zázemie (skôr teda zázemie nemá). Ja som z normálne funkčnej rodiny. Predtým ako sme sa spoznali som mala dosť komplikované životné obdobie, tak som si pekne odsedela na gauči u psychológa veľa hodín, aby som si poriešila nejaké veci z minulosti a vykročila vynovená do života. Ten môj chlap má pocit, že je dokonalý a vôbec sa nemusí snažiť na sebe pracovať. Pritom býva nervózny a vôbec mu to neprospieva, veľmi sa mi nedarí a potom je doma dusno.

V posledom čase všetko končí hádkou. Ja som potom odutá a nechce sa mi s ním rozprávať. Takto sa cyklíme a nevieme z toho von. Základnú chybu, ktorú si uvedomujem, že robím ja, je to, že sa mi nechce riešiť veci, pri ktorých už vopred viem, že sa nedohodneme.

 

Odpovedá
Lívia Pastoreková

Otvorená komunikácie vo vzťahu je nesmierne dôležitá a kľúčová. Základom úspechu je dodržať pravidlo 50:50. Ak sa Vám dnes nechce ísť do rozhovoru s partnerom, lebo dopredu viete ako to „skončí“ (hádkou) – zajtra sa Vám zrazu nebude chcieť ísť z práce domov. Haldy udusených a nevypovedaných emócií náhle prejdú do vnútornej rezignácie jedného z vás. Tak vyhrnúť si rukávy a hor sa do práce! Úsmev

Partner Vás považuje za precitlivelú. Vy zase máte pocit, že sa neviete vzájomne oceniť. Pravdou však je, že pokiaľ sa neviem oceniť ja sama ťažko to môžem očakávať od iných. Aká je Vaša hodnota? Za čo všetko sa máte rada?

Precitlivelá? Neviem detaily vašich názorových stretov. Predpokladám však, že partner Vám dokáže ublížiť slovami. Keď jeho jazyk narazí na bod, kde to bolí, prechádzate do protiútoku. A v skutočnosti len odhalil tzv. „emočnú dieru“ Na začiatok postačia otázky: „Prečo ma bolelo to, čo povedal?“ prípadne „Má pravdu?“  Keďže ste na kresle psychológa nejaký ten čas presedeli, ako píšete, určite viete, že začať musíme od seba!

Rozhovorom sa nevyhýbajte. Stanovte si pravidlá komunikácie. Dohodnite sa, že každý z vás bude hovoriť rovnako dlhý čas a hlavne: Nebudete si skákať do rečí! Skúste toho druhého naozaj počúvať. Rozhovor neukončujte pokiaľ cítite, že z vašej strany ešte nebolo všetko vypovedané. Častokrát sa naše rozhovory riadia zaužívanými „krokmi“ . Presne vieme kto kedy čo povie, kedy zvýši hlas a kedy buchne po stole. Dokonca vieme aj to, aká reakcia bude nasledovať za našou „nevinnou“ poznámkou. Je to ako tanec, ktorý má notoricky známe kroky. Skúste porozmýšľať ako v tomto tangu zmeniť jeden pohyb a následne si užívajte prekvapenú reakciu partnera...

Takže v sumáre:

X rozhovorom sa nevyhýbajte (zajtra nemusí byť už žiadny)

X dodržujte pravidlo komunikácie 50:50

X všímajte si, kde vás to zabolelo a pýtajte sa sama seba PREČO?

X na partnera neútočte, ale použite slovné spojenie „Akoby sa tebe páčilo keby...?“

X pracujte na svojom rozvoji a posúvajte sa vpred (za ten partnerov nie ste zodpovedná)

A ten sa buď jedného dňa znenazdajky pridá tým, že Vás bude krásne zrkadliť alebo Vám to ako „prebudenej“ žene jedného dňa prestane dávať zmysel

 

Ak sa chcete dozvedieť viac o komunikácií medzi partnermi, odporúčam našu knihu "Partnerský manuál"

Komentáre

Janina1234 (bez overenia), St, 15. 06. 2016 - 16:04

Lívia, ďakujem vám za odpoveď:) Rady sú to dobré a snažím sa ich držať, ale je to ťažké. Reagujem trochu neskôr, chcela som to najskôr otestovať.

Rozhovorom sa teda snažím nevyhýbať, niektoré neskončili hádkou (prekvapivo!:))

50:50 sa dodržiava ťažko, lebo keď sa hádame, tak sa stiahnem. Priateľ stále hovorí, že mám niečo povedať, ale ja niekedy neviem reagovať ihneď, potrebujem si veci premyslieť, na to on nemá nervy. On má názor na všetko, je to pomerne hrozná vlastnosť...

Akoby sa teba páčilo - toto používam, ale keď sa hádame o politike, tak to moc neviem využiť.

Zatiaľ mi to zmysel dáva a v mnohých veciach sa aj dokážeme dohodnúť. Akurát svetonázorovo sa dosť rozchádzame a neviem do akej miery je to pre mňa dôležité. To už asi za mňa nikto nevyrieši...

 

 

Lívia Pastoreková, Po, 27. 06. 2016 - 07:08

Janina, 

odporúčam Vám si pri najbližšej hádke si všimnúť dôvod prečo sa stiahnete. Čo Vám hlava hovorí a prečo neviete povedať to čo práve cítite. Prečo si všetko musíte premyslieť a nenecháte "prehovoriť" svoje emócie. Úsmev

Z praxe viem, že za tým "stiahnutím" sa môžu byť rôzne bloky spojené s nižšou sebahodnotou, prípadne vyhýbanie sa otvoreným konfliktom z dôvodu nepríjemných zážitkov z minulosti. 

Takže po najbližšom strete názorov si sadnite, vezmite papier a pero a píšte...čokoľvek Vás napadne. Ak sa k niečomu dopracujete, napíšte mi to prosím.

Čo sa týka svetonázoru, to je už veru na Vás. Pracujte na sebe, snažte sa pochopiť kto vo vašom vnútri drieme. Využite tieto situácie len a len pre seba. Budete prekvapená, ako v jedno ráno budete presne vedieť čo robiť. V podvedomí sa dejú totiž obrovské veci.

Odporučila by som Vám možno aj "koučing zdarma" u nás. 

Tak držím palce a hlavne...Nevzdávajte sa pokiaľ nebudete žiť život po akom ste vždy túžili ÚsmevÚsmev

 


reklama


reklama

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama