reklama

spomienky

Pridal/a púpavienka dňa 07. 11. 2015 - 09:10

reklama

Žijem taký snový život a dnešné ráno bolo spojené so spomienkou na svojho otca, nie už som sa nezalievala hanbou pri spomienke ako sa mi ukazala v sne. 

Toto sa mi naozaj stalo, bola som mladá mamička dvoch malých deti a môj otec prišiel cez zimu brigadovať k nám do mesta a bol ubytovaný s jedným pánom, ktorý skoro vôbec nevedel po slovenský ale iba po madarský. Myslím že môj otec bol vdačný za spolubývajúceho nakoľko si mohol oprášiť  jazyk v ktorom dospieval, nakoľko ako 11 ročný išiel slúžiť na Gemer. Nikdy sa neposťažoval na nikoho, bol tam šťastný chovali sa k nemu pekne a to že sa narobil? - nuž robili všetci aj gazdovia a ich deti.

Na druhú zimu sa otec znovu rozhodol ísť na brigádu a samozrejme že býval znovu s Imrom, no hned sa stalo veľké nešťastie a nie jedno - zabilo auto Imra a na stavbe vypadol muž, ktorý sa tiež zabil, toho som poznala aj ja a môj muž a vedeli sme že ma tiež malé deti.

Išla som na ubytovňu za otcom a on bol veľmi nešťastný a ja taká múdra v úvodzovkach som vybľafla - no ved čo Imro bol už starý ale ten mladý človek a dve malé deti.

Poznate to ked už viete že to nebolo správne ale už je to von. Môj otec sa na mňa pozrel a povedal - ved dobre tak aj ja môžem zomrieť, ved som starý, čo tam už po nás. Bolo to hrozné a nedalo sa to nijako vysvetliť iba som situáciu vyhrotila. Trápilo ma to a dostala som poriadne cez ústa. Až po rokoch mi môj otec povedal - viem že ťa to trápilo tak ako to trápilo aj mňa, viem že si to tak nemyslela ako to z teba vyhrklo, no ja by som to čakal od iných ale nie od teba.

To bol ten rozpor - čakal odo mňa viac empatie a múdrosti ale zároveň neprijal to že som iná, že vidím a vnímam veci úplne inak ako ostatní.

Teraz sa už pomaly priblížujem k veku, ktorý mal môj otec ked sa ta udalosť stala. Veľmi pekne mi všetko pripomenul sen a ja som si uvedomila že sa to stalo v tamto čase a o chvíľu je narodeninový deň môjho otca.

No tiež som pochopila že táto vec by sa už mňa nedotkla, ale je mnoho iných veci ktoré ma bolia. Myslím že je to vývoj rodu či ako to napísať, prijať aj svoj vek a to že už nevládzem a že poriadne starnem.

Dokonca som sa vzdala farbenia vlasov, som stará ale to ma netrápi, trápi ma to že nevládzem, že nemám silu na to aby som urobila všetko to čo by som chcela. Lenže toto už nevrátim, čas kedy som mohla hory prenášať pre mňa skončil a ja som vdačná za odrobinky sily ktoré dostanem.

Nemám rada všesvätých a teda tieto dušičkové dni a nikdy som k nim neinklinovala a tak táto spomienka je pre mňa veľmi krásna, osobná a pripomienková.


reklama

reklama

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama