Ako na eko?
Riešime ekológiu. Skoro denne. Neustále. Bavíme sa o tom, či citrusové šupky môžu alebo nemôžu do kompostu, kam s rozbitým zrkadlom, čo do zberného dvora a čo do všeobecného odpadu.
Snažíme sa správať zodpovedne. A tak máme nový cieľ. Slamky do nápojov. No naozaj, je to vo veľkej väčšine zbytočnosť. Nehovoriac o móde dávať do nápoja dve slamky naraz. Dodnes som to nepochopila, ale nevadí 
Hlavne, že už vieme, ako zachrániť planétu. Zakážeme slamky. Všade.
Aj na obrovských výletných lodiach, čo sa neustále plavia po moriach. Čo na tom, že tie lode sú poháňané ťažkým vykurovacím olejom. No áno, pri európskych brehoch nemôžu používať ten ťažký olej. Ale kúsok ďalej?
Nejak sa to bije u mňa. Aj by som chcela žiť redukujúc odpad, ale asi na to nejdem správne.
Hoci som zistila, že kopec vecí, ktoré odporúčajú, už vlastne robím, dochádzam k tomu, že celé to recyklovanie zaberá ohromne veľa priestoru. No a tu mi začína problém, lebo podľa Marie Kondo - "Upracte si raz a navždy", by som to mala všetko vyhádzať.
Lebo ono je to síce pekné, že neprodukujem, resp. eliminujem odpad, na druhej strane nemám záujem si zahltiť dom vecami, ktoré možno použijem o rok, dva, lebo povedzme si úprimne - celé to je asi nejak divné. Alebo ja na to idem fakt zle?
Pripadá mi to v poväčšine prípadov ako škrečkovanie a čakanie, či nájdem vhodné využitie.
Cookies sú hnusoba.
Ako inak si mám vysvetľovať video až kdesi z Bali či odkiaľ si ma našlo, kde som mohla nazrieť na pláž plnú odpadkov? A hneď o dva dni za tým ... Jana Kirschner ako sedí a prehovára mi do duše ohľadom odpadu - plastových fliaš na Slovensku. Že ona je fakt občas smädná, ale povedala si, že nebude kupovať balenú vodu, aby zamedzila odpadu. No na chválu jej. A vyzývala na tvorbu nových pitných fontániek, aby sme mali možnosť ten smäd uhasiť. Lenže ...
... lenže ja tak žijem už roky. Ba nie - tento rok som kúpila si 3 plastové fľaše. Však presne - aby som smädná nebola. Lenže moje plastové fľaše nie sú jednorazové. Ja viem, stále je to plast, stále je to o neskoršom odpade.
V záhrade sme vždy používali také klasické domáce hnojivo - vykvasený slepačí trus. Len kto to pozná, vie, že vôňa nie je vábna. Naviac, nehodí sa toto hnojivo vždy a na všetko.
Keď som na malom kúsku zeme pestovala paradajky, tak som robila žihľavový zákvas. Tiež fajn. Potom som sa dozvedela, že na chuť je super aj zákvas z listov kostihoja. Tak som skúšala aj ten. Len netuším prečo, ale tieto listy nechceli vôbec kvasiť.
Dochádzala mi maskara, náhodou som narazila na recept na domácu maskaru zo živočíšneho uhlia, do toho som dostala črevnú chrípku, a tak som mala aj živočíšne uhlie aj čas. 
Foto: Pixabay.com
Naučili sme sa kriticky pozerať na to, čo dávame do úst. Vyberáme si samé zdravé veci, chceme čo najmenej prídavných látok. Ale čo naša koža? Dávame tomuto najväčšiemu vylučovaciemu orgánu nášho tela naozaj len to najlepšie? Pomáhame mu vysporiadať sa s tým, čo je okolo nás? Skúsme pri starostlivosti o telo trochu experimentovať a používať tie suroviny, ktoré máme bežne v domácnosti.
Úprimne? Ešte neviem, ale začala som. Nekladiem si za cieľ niekoho presviedčať, aby začal rozmýšľať ako ja, ale možno pomôcť tým, ktorí by radi nejako začali, ale nevedia ako.
Na začiatok som si spísala veci, ktoré sú v mojich silách zmeniť. Určite to nie je kompletný zoznam, ale takto nejako som si to v hlave pred pár mesiacmi upratala ja a začala som podľa toho fungovať. Lepšie povedané, snažím sa fungovať.
Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by
WeebPal.
Už som vypratala skrine, dvom deťom, viac ich momentálne doma nie je.
Ale vytriedené oblečenie od staršej devy, u mňa čaká na odvoz už skoro dva mesiace. 
Inak u detí, to nie je až taký problém, stačí zistiť z čoho už vyrástli.
