Ako na eko?

Áno, je to neuveriteľné. Aspoň pre mňa. Nemožné sa stalo skutočnosťou. Niečo, na čo sme sa chystali už pár rokov dozadu. Stále sme si hovorili, striedavo jeden alebo druhý - mali by sme urobiť poriadok s liekmi.... Mali.

Až v sobotu prišiel ten deň. Zrazu z čista jasna sa môj manžel pustil do toho. Tak som ho v tom nenechala. Vypratali sme si to všetko na stôl a začalo sa tiredenie.

Máme takú klasickp vielu trojpoličkovú lekárničku s velkým červeným krížom na dvierkach. Tak sme lieky delili na tie od kašľu a nádchy, od žalúdka, žlčíka..., potom od bolesti.

No ale čo s tými, čo sú po expirácii, respektíve to nikto nebude jesť? Najviac bolo rôznych vitamínov, výživových doplnkov. A mastí a kvapiek do očí.

Zas som sa obabrala. Chcela som vyskúšať vyrobiť sviečky zo sójového vosku. Jednak len tak, lebo idú dušičky, tak som si povedala, že urobím okrem venca aj sviečky. Potom aj preto, že som sa dočítala, že sviečky zo sójového vosku sú, narozdiel od parafínových, biodegradovateľné, teda sa vosk rozloží.

Celé sa mi to zdalo fajn, aj keď som teda riešila otázku, kde je tá sója vypestovaná, kam ju odvezú na spracovanie, ako to celé prebieha, že to určite nie je slovenská sója a slovenský výrobca, takže toho cestovania tam bude dosť, čiže uhlíková stopa asi riadna. 

A potom som dostala balíček. 

Tak som si zase počítala. Finále nejakej futbalovej súťaže. Tuším európskej. Dva londýnske kluby. A tušíte, kde sa to finále hrá? Keby mi dal niekto hádanku, tak to netipujem ani omylov. V Baku.

Ja viem - o mieste, kde sa bude hrať finále sa rozhodlo dopredu. Ale predsa len, predpokladať, že sa stretnu dva celky, z ktorých by tam mal blízko aspon jeden, to je utópia.

Už vidím, jak fanúšikovia pôjdu na ten futbal vlakom.... Isto.

Nakúpia sa letenky. Však aj spoje sa môžu pridať. Lebo však kapacita je cez 60 tisíc ľudí. Verím, že leteckí prepravcovia sa tešia.

Možno si ťukáte na čelo, prečo som si vyrobila takúto rárohu, vysvetlím:)