Blog používateľa Aanička

Ako prežiť Vianoce?

Áno cvičím. 20 vstupovú permanentku do fitka som zdolala. Od začiatku roka sa mi podarilo pár kíl dať dole. Dokonca mám za sebou aj prvý veľký úspech. V lete som si omylom kúpila o číslo menšiu blúzku. Teda omylom - zdalo sa mi, že to správne číslo mi nesedí, tak zobrala menšie. Bez skúšania. A to doma nesedelo dupľom.

Teraz sa stal zázrak, blúzku cez prsia konečne zapnem a gombíky nestrieľajú.

Zatiaľ tých kíl nie je veľa.

Lenže Vianoce??? Ako ich prežiť a nezničiť niekoľkomesačnú prácu?

Pečenie som zminimalizovala. Ale budú návštevy. A to vždy, veď si daj, veď je to len kúsok. Len mne jeden kúsok nestačí. Neviem nijak presvedčiť svoju hlavu, že jeden kúsok a dosť. Ja som extrémista. Ja musím iba na nulový variant. Ale ako na to????

Podvedomie je s...a

Jedného dňa sa v mojej hlave niečo pohlo a zrazu mi tam zakotvila myšlienka na cvičenie.

Prečo vlastne necvičím? Jasne, doma je furt nejaká výhovorka. Stále je niečo prednejšie. A aj ten FB furt cinkne. DOma to asi nepôjde.

V meste máme viac fitiek, jedno či dve sú dokonca špecializované iba na ženy. Reku dobre, idem sa pozrieť. Prvá návšteva bola neúspešná, ale napodiv som to nevzdala.

Rozhodla som sa, že nebudem trénovať sama, zaplatím si trénerku. A rovno aspon na 20 vstupov. Pomerala ma, povypytovala sa a poďme cvičiť.

Letná káva s príbehom

Je to viac ako 25 rokov dozadu. Mala som už dlhšie po skončení školy. Pracovala som. Okolie malo pocit, že už by som mala aj ja niekoho mať. Len kde ho hľadať? Respektíve jak to, že nikto normálny nie je v dosahu?

I našiel sa. Nebola som síce nijak bláznivo zamilovaná. Žiadne zvončeky, ani motýlikovia v brušku. Skôr som si to tak nejak spočítala, že teda dobre. Viem si ten život predstaviť aj takto. Vcelku milý, usilovný muž. O žiadnom alkohole, partiách som sa nedopočula (susedná dedina). Tak som  to nejak tak brala, že teda dobre.

Nakoľko to začalo vyzerať fakt nádejne, vybrali sme sa spolu na dovolenku. Rovno do Grécka. Taký milý autobusový zájazd. Väčšina ľudí sa medzi sebou poznala. Smer kemp a stany.

Hlad

Ja keď mám hlad, tak to riešim jednoducho. Najem sa. Vždy sa niečo nájde. Veď čo, že je hodina do večere. Hlad treba riešiť. A tak aj vyzerám. Nikdy si nedovolím ten luxus, pociťovať hlad. Kilá sa na mňa lepia, ani neviem ako. Teda veľmi dobre viem - len si nahováram, že to, čo zobnem kedy tedy sa nepočíta.

Mám doma chlapov. Tí to riešia úplne inak.

Situácia č.1: pýtam sa mladšieho, či si už prosí večeru. Miesto odpovede sa spýta, koľko je hodín. A keď zistí, že pol šiestej, tak vyhlási, že ešte nie, že ešte je čas. Žiaden hlad do toho nepletie.

Domáca kozmetika

Používa niekto domácu kozmetiku? Takú, čo sa nekupuje v obchode, ale normálne doma zmiešate? Ja občas niečo skúšam. No, nedopadne všetko dobre. Teda, asi nevyhovuje všetko mojej koži.

Niekde som si prečítala o fantastickej maske na tvar. Tak som to dnes skúšala. Zmiešala sa trocha medu, soda bikarbóna a kvapka mlieka. Vyrobila som z toho kašičku a dala na tvár. vydržala som asi 5 minút. Najskôr sa mi zdalo, že som ostala červená. Ale teraz sa mi celkom pozdáva, že mám tvár jemnú a hladkú. neviem, koľko to vydrží, ale asi vyskúšam aj na iné časti tela.

Len teda, naniesť si masku na nohy a vydržať len tak, aby som nenechavala stopy po kúpeľni.... to chce dopredu plánovať.

Po mesiaci

Pred časom som sa tu verejne priznala k mojej závislosti na jedle.

Prečítala som toho veľa. A zdá sa, že dozrel čas, Musím s tým niečo robiť.

Tentokrát ma oslovila celkom Mačingová. Naštudovala som jedálniček a v sobotu, 29. októbra som sa pustila do toho.

Prvý týždeň bol pre mňa absolútne krutý. Priznám sa, najradšej by som sa bola zahrabala do perín a prespala. Ale nedalo sa. Ja, ktorá mám rada mäso som sa bez neho cítila neustále hladná. A naviac, na ranajky ovocie s medom, to nie je nič pre mňa. Nejak som to prežila. Len som si postupne uvedomila, že tie recepty podľa rozpisu, to sa mi nepodarí dodržiavať. Niektoré mi vadili už pri prečítaní.

Som závislá. Závislá na ...

... jedle. Zdá sa vám to divné? Aj mne. Ale zrazu si uvedomujem, že je to presne takto. Môžem skúšať čokoľvek, vždy ma nakoniec jedlo premôže. Už hneď ráno myslím na to, čo si dám, plánujem celý deň. Rýchlo do seba nahádžem raňajky a s posledným sústom už ľutujem, že končia. A celá zúfalá myslím len na to, kedy budem môcť jesť znovu. Nevydržím a hľadám, čo by som si dala. Starostlivo naplánujem obed. Aj je zdravý. Len jediný problém, pri varení toľko skúšam, že mnohokrát sa jedna porcia stratí, len kým je dovarené.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.