Blog používateľa Amalka

Kedy treba zobrať nohy na plecia???

Myslím z partnerského vzťahu. Zo záväzku, kde už sú v rodine aj (malé) deti, spoločný majetok, citové väzby... ale aj domáce násilie, výsmech, agresia, manipulácia, citové vydieranie, psychoteror, alkoholizmus, gemblerstvo, poruchy osobnosti a iné patologické prejavy našich partnerov, ktorými nám systematicky ničia telesné i duševné zdravie, sebavedomie, sebaistotu, pokoj a rodinnú pohodu, finančnú a sociálnu stabilitu... 

Čo myslíte? Kedy je čas  na odchod??? Kedy je čas zachrániť si posledné zvyšky zdravého rozumu? Čas ochrániť deti. Čas na sebaobranu??? Kedy je čas KONAŤ?

 

Porucha osobnosti

Tušíte niekto niečo o poruchách osobnosti? Stretli ste sa s týmto pojmom? Máte vo svojej blízkosti niekoho, kto ňou trpí (trpí vlastne celé okolie)??? Ako dostať takéhoto človeka na vyšetrenie?

Už som v koncoch zo všetkých prežitých manipulácií, ktoré nie a nie ustať. Z divadielka, ktoré všetci žerú, lebo vyzerá úžasne dôveryhodne... Velebnosti, chce se mi blejt :( Ocením každú radu v tomto smere, ďakujem naničmamky ♥♥♥

Ako som sa bála alebo Vianoce po rozvode

Na túto tému píšem až teraz, keď už je po sviatkoch. Nechcela som kaziť príjemnú vianočnú atmosféru tejto stránky. Ale je to ozaj tak. Hrozne som sa bála odchodu od manipulátora práve kvôli Vianociam. 

Šialené Vianoce

Môj minulý život mi nadelil kadejakých "veselých" zážitkov. Mrkám Postarala sa mi o ne drsná polovička sveta. Ohliadnuc sa naspäť nechápem ako som to mohla zvládnuť, ale keď je človek hodený do vody, tak pláva, lebo musí. Tieto riadky Vám píšem s úsmevom. No nie, nejdem klamať. Je to skôr ironický úškrn plný spokojnosti a hrdosti na samu seba, lebo som to zvládla. Ale dnes by som všetko riešila úplne inak. Mala by som ťažko v páske! Mrkám

Mikuláš a 4 anjeli

Chudoba cti netratí... ale vie priniesť množstvo nepríjemných pocitov. Úzkosť, depresiu a podobné "duševné skvosty". 
 

Tajomstvo fujary

"Ľubenko, máš pri sebe fujaru?"
"Píšťalku mám."
"Prosím ťa... " - nebolo mu treba viacej hovoriť.  Do uší sa mi vzápätí dostáva jemná ťahavá melódia.

Zatvorím oči a v okamihu sa vidím vysoko na grúni. Tam, kde nebo so zemou sa spája. Tam, kde tráva pred vetrom sa skláňa. Tam, kde dážď Bohu okná umýva. 

(Nie) som NANIČ MAMA

Aha, čo som našla v mojom textárskom archíve. Písala som to pre jeden časopis. Posúvam pre mladšie "účastníčky zájazdu", ktoré netušia ako to tu celé vzniklo. SrdceSrdceSrdce

Dve srdiečka

Sem tam sa mi vynorí pred vnútorným zrakom niečo ako mikrofilm. Netuším ako to funguje, no náhle sa prizerám nejakej scénke trvajúcej kratučký okamih:

Sledovala som ich s úsmevom. Dve malé ŽIVÉ červené srdiečka. Mali ruky aj nôžky a medzi sebou vrúcny cit. Vždy, keď sa na seba pozreli, museli sa objať. Raz sa objali tak mocne, že sa z nich stalo jedno veľké srdce. Keď sa pustili a odchádzali od seba, kopŕcali sa. Kráčalo sa im veľmi ťažko, pretože sa za sebou neustále obzerali v túžbe zostať spolu. Keď sa k sebe vrátili, radostne sa vrhali do objatia stávajúc sa znova a znova jedným srdcom.

 

Stáva sa Vám také?


 

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok