Blog používateľa Amalka

Kleptopis alebo naučte sa 10 prstovú metódu strojopisu online

Jedna z najlepších vecí, ktoré mi dala stredná škola je STROJOPIS, a to 10 prstová metóda bez potreby používania zraku. Dnes reorganizujeme mládeži izby a padol mi zrak na Danielovu novú mechanickú klávesnicu. Reku synu, ty si aký vybavený? Je to jeho najnovší kúsok v počítačovej zostave. Ukázal mi ako to funguje. Zlatý môj, takto sme sa my učili písať v škole... Mechanická klávesnica písacieho stroja, ruky ukryté pod vreckovkou a ideš... Nauč sa to, je to dobrá vec.

Ako sa nachádzajú priatelia...

Človek sám seba nevytvára. Človek len objavuje, čo doňho bolo vložené. Že mi v hrudi bije srdce tuláka som objavila pradávno. V okamihoch nostalgie, smútku či prázdnoty ma to vždy hnalo von, na kopec a hlavne do vetra. Nájde sa tam aj túžba po dobrodružstve, guráž a rozhodne som za bláznovstvo! Ale niekde mi svieti STOPka. Napríklad v hore. Tam ma isto chce všetko zožrať. Každé zviera na mňa čaká, aby si zgustlo a hlavne medvede. Najviac ma všetci očakávajú v noci, takže tam s rešpektom nevstupujem (teda do minulého roku som nie), a preto som stále nažive. Chichocem sa

Čas je tam, kde je skôr a neskôr.

Čas mi plynie tak rýchlo, že mám pocit, že sa zastavil. Ako keď roztočíte koliesko z hodiniek alebo zotrvačník z pokazeného autíčka. Pohybuje sa tak rýchlo, že vyzerá akoby stálo. Presne toto sa mi deje. Ľudia sa ma pýtajú - ako sa máš? A ja netuším. Hambím sa Nacvičilia som si stručnú a vtipnú odpoveď - ako nič! V skutočnosti je to len rutinná fráza a každému to našťastie stačí. Nikto ani netuší, že ja vôbec netuším ako sa mám. Lebo ČAS. Slnko

Prosím, zasaď slnečnicu!

Ak poznáš skvelého človeka, ak ti niekto pomohol, ak ťa obdarovali, ak máš radosť, ak sa ti darí, ak ti život chutí, ak máš skvelú rodinu, ak máš pevné zdravie, ak sa usmievaš, ak máš za čo ďakovať...

Prosím, zasaď slnečnicu!

SlnkoSlnkoSlnko

Ako Ivan udobril rodinu

Život je ku mne mimoriadne prajný na úžasných ľudí. Jedným z nich je človek čarovný, živé antidepresívum - Ivan Slnko. Rada sa prizerám jeho počinom, pácha veci nesmierne. Tešivé, dušehrejivé, užitočné aj výnimočné Srdce. Pre išpiráciu pridávam príbeh o tom, ako oferoval peniaze na letnú dovolenku, aby udobril rozhádanú rodinu. Vypýtala som si povolenie rozpovedať ho ďalej, nech motivuje aj ostatných. Pre kvalitnejšie vychutnanie ho zverejňujem v pôvodnom znení ako sa ku mne dostal:

Ak CHCEŠ, tak MôŽEŠ!

Milujem svitanie. Neváham vstávať o tretej ráno, len preto, aby som si vychutnala lahodný ranný čas ako starí Rimania (keď som o nich robila na strednej projekt, vyhlásila som ich kvôli tomu za bláznov). A ešte viac milujem, keď svitne mne Slnko.

A tak mi svitlo - ak CHCEŠ, tak MôŽEŠ!!!!

Za horizontom...

Pomaly z nohy na nohu, ledabolo no isto. Niekam vysoko sa rada vytrácam. Hore na kopec, najbližšie k belasému nebu. Okná a dvere na duši, na srdci otváram dokorán. Nech vojde vietor, nech sa vyzabáva, nech vymetie všetky zaprášené kúty poriadnym prievanom. Objímam sa s ním rada, vychutnávam si, keď ma strapatí. Vtedy mi je dobre.

Sníval sa mi krásny sen...

...že nastal posledný deň.

Pocity z toho sna ma zaplavujú ešte aj teraz. Napíšem vám o ňom.

V sne ma zobudil Boží hlas. Mocný a naliehavý. Zvučný a dunivý ako hlas hromu, prenikol celým mojím bytím. Okamžite som si uvedomila, že nastal čas odísť. Vstala som a spadol zo mňa plášť starého človeka. Zostal som voľnou dokonale slobodnou a oslobodenou bytosťou.

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.