Blog používateľa Amalka

Nemám sa dobre, ale vďaka Bohu to dobre znášam...

... takýto výrok sa mi včera dostal do duše. Uvedomila som si, že to na mňa sadne ako uliate. Od piatku do soboty boli u mňa moje dve kamarátky (spolužiačky zo strednej) pozvala som ich aj s detičkami... dlllho sme sa nevideli. Kvákali sme spolu do tretej v noci, prebrali všelijake témy. Jedna z nich (už 4 roky rozvedená) na záver skonštatovala, že neexistuje šťastné manželstvo. Akosi sa mi tomu nechce veriť. To naše veru nie je ideálne, ale v podstate to znášam dobre. Môžem to nazvať šťastím?

ČLOVEČINA (smrdí)

Som pánom živočíšnej ríše
som pánom Matky prírody
na zemeguľu tabakové sliny pľujem
s pocitom MEGA slobody.

Nohami drvím vôňu kvetín
do hamburgerov zuby zatínam
hydrosféru čiernou ropou svätím
štekotom zbraní život zhasínam.

Freónmi do nebeských perín
vzory estetických dierok vystríham
zamatové kruhy pod očami dejín kreslím
hlasno sa smejem lačným krajinám.

Nad ránom držím ticho v hrsti
v mobilnom telefóne skrývam svedomie
do Božích okien mierim tučné prsty
som predsa ČLOVEK, ktorý všetko smie.

Čo robiť, keď v tele hrkoce žlčníkový kameň?

Chcela som sa stať Amálkou najsamkrajšou v jeseni. Chuť civičiť by bola. Veľká. Lenže... padla kosa na kameň - žlčníkový. Nedávno mi ho objavili. Dobre mi bolo, kým som o ňom nevedela. Dobre mi je aj teraz. Žiadne záchvaty mi nekrívia tvár (iba tie zúrivostné). Jem všetko, nemám s ním nijaký problém. Ale kúpila som si švihadlo. S chuťou som začala hopkať ponad špagát a vtedy môj žlčník začal protestovať. A pri rýchlej chôdzi alebo skackaní to robí stále. Asi v ňom hŕka ten centimetrový šuter... Bojím sa, že ak si ho dám vyoperovať, začnem mať problémy a budem musieť držať dietu - to by som nezvládla.

Vylovené zo šuflíka

Dnes som sa prehŕňala v mojom archíve písomností z obdobia 15 - 17 rokov:
sedmokraskyKEDYSI SME BOLI RETARDOVANÍ

ŽENA

Jakpak si zašila rozpuklý kámen
a do chleba zapekla sluneční plamen?
To že miluji!
Jaks prošla zdí? Jaks přeplula moře
v malinké skořápce ořechové?
To že miluji!
V semínku, klíčku, květu jsi doma,
smrt bojí se tě - proč, děvenko má?
To že miluji!

Pořád se rozdáváš, dáváš se stále,
kam zmizela jsi teď nenadále?
Ztrácím se tam, kde tratí se ženy.
V nelásce, v tvrdosti, v nepochopení.

(Aria Elksne)

Za trochu lásky...

Za trochu lásky šel bych světa kraj,
šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý,
šel v ledu - ale v duši věčný máj,
šel vichřicí - však slyšel zpívat kosy,
šel pouští a měl v srdci perly rosy.

Za trochu lásky šel bych světa kraj,
jak ten, kdo zpívá u dveří a prosí.

(Jaroslav Vrchlický)

Originálny deň môjho života III. - SOBÁŠ

 ...tesne po tom, ako som ho plesla po ruke, čudujem sa, že mi ten prsteň dalA prišiel deň D. 18. august 2000, piatok.
Netuším, čo sme robili od rána, ale okolo tretej sme sa začali chystať. Mali sme na to bojové podmienky. Ďalej budem písať stručne v bodoch, aby som zas nemusela rozdeľovať:

- sú tri hodiny popoludní, začíname sa pripravovať. Sobáš má byť o 17.00 hod.

- potrebujem vyžehliť šaty mojej birmovnej (svedok) a tiež moje (tri týždne vláčené v autobuse)

List pre Kamilku

Milá Kamka,

neviem, či veríš na nebo, ale jedna vec je istá. Už Ti tam držia fleka za vytvorenie tejto stránky plnej ľudskosti. Nuž, posielam jedno staré, ošúchané, ale nadovšetko úprimné ĎAKUJEM. Za všetky nanič mamy, za naše deti, manželov a rodiny. Určite budú so mnou súhlasiť.

Každé prečo má aj svoje preto. Kamilka, ja ďakujem Bohu za každý jeden rok, ktorý si strávila doma "uviazaná na reťazi", za každú depresiu, čo ťa prepadla a každý okamih, ktorý Ti bolo biedne na duši... Lebo to všetko bolo príčinou jej vytvorenia. Pozerám na jej obsah, prehrýzam sa článkami a odpoveďami a príspevkami, fotočkami atď. atď... a konštatujem len jedno: je nám tu dobre.

Stránky

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.