Blog používateľa Amalka

Originálny deň môjho života III. - SOBÁŠ

 ...tesne po tom, ako som ho plesla po ruke, čudujem sa, že mi ten prsteň dalA prišiel deň D. 18. august 2000, piatok.
Netuším, čo sme robili od rána, ale okolo tretej sme sa začali chystať. Mali sme na to bojové podmienky. Ďalej budem písať stručne v bodoch, aby som zas nemusela rozdeľovať:

- sú tri hodiny popoludní, začíname sa pripravovať. Sobáš má byť o 17.00 hod.

- potrebujem vyžehliť šaty mojej birmovnej (svedok) a tiež moje (tri týždne vláčené v autobuse)

List pre Kamilku

Milá Kamka,

neviem, či veríš na nebo, ale jedna vec je istá. Už Ti tam držia fleka za vytvorenie tejto stránky plnej ľudskosti. Nuž, posielam jedno staré, ošúchané, ale nadovšetko úprimné ĎAKUJEM. Za všetky nanič mamy, za naše deti, manželov a rodiny. Určite budú so mnou súhlasiť.

Každé prečo má aj svoje preto. Kamilka, ja ďakujem Bohu za každý jeden rok, ktorý si strávila doma "uviazaná na reťazi", za každú depresiu, čo ťa prepadla a každý okamih, ktorý Ti bolo biedne na duši... Lebo to všetko bolo príčinou jej vytvorenia. Pozerám na jej obsah, prehrýzam sa článkami a odpoveďami a príspevkami, fotočkami atď. atď... a konštatujem len jedno: je nám tu dobre.

Originálny deň môjho života II. Časť – DEŇ PRED...

Deň pred sobášom (ráno okolo pol ôsmej) sme sa boli s celou skupinou pozrieť na „miesto činu“, čiže do spomínanej baziliky. Je to frekventované turistické miesto, ľudia sústavne prúdia von a dnu. Vtedy som ešte o pre nás chystanej kaplnke netušila, tak som sa s nemým úžasom rozhliadala po veľkom chráme – hlavná loď bola vskutku obrovská a mala nekonečne veľa bočných lodičiek s otvoreným prístupom (architekti, len sa smejte, ale lepšie opísať to neviem). Uvažovala som, v ktorej z nich si povieme svoje áno a či ho vôbec budeme pre ten okolitý ruch počuť, pretože aj keď sa všetci snažili o „silencio“, tá masa ľudí predsa len dosť hlasno šumela.

Originálny deň môjho života I. Časť – PRÍPRAVY

18. august 2000 (piatok)
Na začiatku boli dve prihlášky na stretnutie mladých so sv. Otcom v Ríme. Dostala som pozvanie od vtedy ešte „len“ snúbenca. Možnosť prejsť Svätou bránou do chrámu Sv. Petra, ktorú otvárajú len raz za 25 rokov sa neodmieta :) Potom padla z jeho strany nevinná žartovná otázka: „A keď tam už budeme, nevezmeme sa?“ Ja som za každú srandu... aj predstava, že sa vyhnem dedinským klebetám o grcajúcej neveste, ktorá nezvládla polnočný venčekový tanec ma celkom lákala. Pristala som teda (aj rodičia súhlasili) a zo žartu sa stal holý fakt.

Tak, ako mnohí...

 kusok rodneho krajaTak, ako mnohí po stáročia,
prosím:
Požehnaj nám chleba,
nech nevyhynie rod.
Aby to malé,
čo pod srdcom nosím
malo všetko,
čo k životu treba.
Veď počaté je z lásky...
Zrobenou dlaňou otec jeho
zotrie z čela pot
a rozdrví v nej
prvé zrelé klásky.
Tak, ako Adam,
keď vyhnaný bol z Raja.
Prosím ťa,
požehnaj nám chleba,
lebo už sme traja.

a čo tak ZAMILOVANÁ

... do života (na najvyššom stupni víťazov),
do ziarivych oci svojich deti,
ked sa vam srdcia spoja:
to tvoje vedie ich a ony hovoria
lubim ta, mama moja.
... do svojej malej rodiny,
ktora ta stale hlada,
azda ta nevie pochopit,
ak nas mas vsak rada,
skus spojit pretrhnutu nit.
... ved laska, to nie je slovo,
ci rozne prejavy- uvahy, basne,
su neskutocne krasne,
ale krajsi je usmev, stisk dlane,
ruky co stretnu sa kazdy den
pri praci, dakujem za ne.

Dievčatá, toto mi vložila moja jediná sestra do diskusie k básni na mojom blogu. Nezmôžem sa na nič iba na plač. A slzy tečú...

Hľadím ti do očí...

 pohlad na nebo cez lupene margaretHľadím ti do očí
moja
nedokonalosť.
Hľadím ti do očí
zas premáha ma zlosť
tak ako každý deň.
Hovorím si: dosť bolo
boja.
Dnes za svoju ťa príjmam,
tak ako Adamovu kosť.
Do hrude si ťa skrývam plná
nepokoja.
Hľadím ti do očí
ponorená v tichu.
Hľadím ti do očí zvedavo,
bez ostychu
chladný vzduch
dýcham.
Cez pery nasávam
nedokonalosť.
Si moja.

Púpavová

Pupavy(TEBE, milovanému)Prezrádzam sa ti, celá nerozumná
rozhádzala som všetky žitné stohy.
Opitá nocou objímam staré humná,
zmyselne dráždia moje bosé nohy.

Belasá sukňa podkasaná,
ňadrami naplnená ženská blúzka
z bieleho ľanu hrubo tkaná
myšlienky tvoje sťa hrach lúska.

Tá krása nedbalivo obnosená,
zatína do hviezd, do mesiaca.
Do tvojho tela krešem orosená,
pod holým nebom prudká, útočiaca.

Stránky

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok